Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41CoCsp-47-2020.pdf
PDF · 165.29 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoCsp/47/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej T. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX L., o zaplatenie 1.866,92 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca sp.zn. 5Csp/73/2017-275 zo dňa 14. júla 2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Revúca sp.zn. 5Csp/73/2017-275 zo dňa 14. júla 2020 p o t v r d z u j e .
II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou výrokovou vetou žalovanej proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania žalovanej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 14.08.2017 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.866,92 Eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne od 12.07.2017 do zaplatenia titulom dlžnej sumy nepovoleného prečerpania na účte žalovanej vedeného žalobcom. Zistil, že žalobca so žalovanou dňa 31.01.2013 uzavrel zmluvu o spolupráci o poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej zriadil pre žalovanú osobný účet. Súd prvej inštancie mal preukázané, že dňa 09.05.2013 uzavrel žalobca so žalovanou zmluvu o povolenom prečerpaní na účte a že podľa čl. 1 tejto zmluvy o povolenom prečerpaní žalobca zriadil v prospech žalovanej povolené prečerpanie do výšky limitu 300,-- Eur pri dohodnutej úrokovej sadzbe 19,9 % ročne.
3. Konštatoval, že žalobca žalovanú sumu 1.866,92 Eur do konca konania jasne a zrozumiteľne nevyšpecifikoval v tom zmysle aká časť uplatnenej sumy predstavuje nesplatenú istinu úveru, aká úrok, prípadne úrok z omeškania a aká poplatky (aké poplatky), prípadne iné nároky žalobcu. Z výpisov z účtu žalovanej za obdobie od 31.01.2013 do 11.07.2017 vyplynuli všetky kreditné aj debetné operácie, ktoré žalovaná za uvedené obdobie vykonala, resp. ktoré boli z jej účtu vykonané zo strany banky (napr. na úhradu bankových poplatkov a podobne). Uviedol, že súd pri zisťovaní skutkového stavu veci nie je povinný a podľa § 132 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako aj s ohľadom na zásahu rovnosti účastníkov konania ani oprávnený štúdiom dôkazov v danom prípade v rozsahu 77 strán (jednotlivých kreditných a debetných operácií vykonaných na účte žalovanej za obdobie cca 4 rokov) zisťovať, ktoré presné nároky a v akej výške zahŕňa žalobcom uplatnená suma. Mal za zrejmé, že žalobcom nárokovaná suma obsahuje jednak žalovanou skutočne čerpanú a nesplatenú
čiastku žalobcom poskytnutého úveru vo forme povoleného prečerpania, úroky, ktorými žalobca čerpaný úver počas obdobia trvania účtu úročil úrok z omeškania z nesplateného úveru, ako aj rôzne poplatky, a to poplatky spojené so samotným vedením účtu žalovanej, ale aj rôzne poplatky spojené s poskytnutím povoleného prečerpania. Výšku týchto jednotlivých nárokov žalobca súdu do vyhlásenia dokazovania za skončené dostatočne nešpecifikoval. V tomto ohľade nepovažoval za postačujúcu ani špecifikáciu predloženú na základe výzvy súdu v podaní doručenom dňa 14.03.2019, kde je špecifikácia niektorých transakcií nezrozumiteľná (napr. platba POS, poplatok za transakcie - aké?, prenos zostatkov 140, konverzia pre klienta). Z výpisov z účtu žalovanej a žiadosti o zmenu služby povoleného prečerpania mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 12.05.2014 žalovanej bol na základe jej žiadosti zvýšený limit povoleného prečerpania na sumu 1.400,-- Eur. Od 01.07.2015 (výpis za obdobie od 01.07.2015 do 31.07.2015) došlo zo strany žalobcu k zníženiu povoleného prečerpania na sumu 0,-- Eur.
4. Z nedatovaného výpisu značeného ako CREDIT REPORT - ANALYTIC súd prvej inštancie zistil, že žalovaná je vedená ako dlžníčka jedného úveru poskytnutého vo forme úverového rámca vo výške 500,-- Eur, kde výška jej dlhu predstavuje 495,-- Eur. Z ďalšieho výpisu zistil, že žalovaná bola vedená ako dlžníčka v celkovo 10 žiadaných, existujúcich, odmietnutých, odvolaných, ukončených a predčasne ukončených úverových vzťahoch. Z toho dvakrát ako žiadateľka o kontokorentný úver, raz vo výške úverového rámca 500,-- Eur a raz 350,-- Eur. Proces schvaľovania úveru v týchto dvoch prípadoch nebol v čase výpisu dokončený. Dňa 12.11.2013 žalovaná tiež požiadala o poskytnutie osobného úveru vo výške 2.200,-- Eur, ktoré jej bolo odmietnuté. Žalovaná bola vedená ako dlžníčka kontokorentného úveru vo výške 300,-- Eur, u ktorého dátum poslednej delikvencie bol uvedený 31.01.2010. Z výpisu zistil, že žalovaná mala niekoľko ukončených úverových vzťahov bez delikvencií, aj s delikvenciami. Pri jednom ukončenom úvere bolo uvedené, že žalovaná splátky nespláca a problémy boli riešené interne bankami
- pohľadávka bola odpísaná. Pri dvoch úveroch, kde v jednom žalovaná figurovala ako spoludlžníčka a v druhom ako dlžníčka, boli úvery dňa 31.10.2011 a v druhom prípade tiež v októbri 2011 predčasne zosplatnené. Z nesporného tvrdenia žalobcu mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca bonitu žalovanej zisťoval z obratov na jej účte vedenom u žalobcu. Z výpisov z účtu žalovanej a zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaná si účet u žalobcu zriadila 31.01.2013 a povolené prečerpanie vo výške 300,- € jej žalobca poskytol dňa 09.05.2013. V mesiaci február 2013 mala žalovaná na účte kreditné obraty v súhrnnej výške 2.428,-- Eur, z toho suma 2.400,-- Eur bola vložená spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., sumu 10,-- Eur v hotovosti vložila žalovaná a sumu 18,06 Eur vložil Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Revúca. Zároveň v ten istý mesiac boli na účte žalovanej uskutočnené debetné transakcie v celkovej výške 2.325,40 Eur. V mesiaci marec 2013 mala žalovaná kreditné obraty v súhrnnej výške 2.118,08 Eur, z toho suma 2.100,-- Eur bola vložená v hotovosti žalovanou a sumu 18,06 Eur vložil Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Revúca. Zároveň v ten istý mesiac boli na účte žalovanej uskutočnené debetné transakcie v celkovej výške 2.197,24 Eur. V mesiaci apríl 2013 boli na účte žalovanej zaznamenané kreditné položky už len vo výške 68,06 Eur, z toho 18,06 Eur zo strany Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Revúca a 50,-- Eur vklad v hotovosti zo strany žalovanej. V mesiaci apríl 2013 boli na účte žalovanej uskutočnené debetné transakcie v celkovej výške - 89,90 Eur. Súd prvej inštancie mal zo žiadosti o zmenu služby povolené prečerpanie a príslušného výpisu z účtu preukázané, že suma limitu povoleného prečerpania bola od 12.05.2014 u žalovanej zvýšená na 1.400,-- Eur. Z výpisov z účtu žalovanej za obdobie od 05/2013, kedy žalovanej bolo povolené prečerpanie do 04/2014 (čo je mesiac naposledy predchádzajúci zvýšeniu limitu povoleného prečerpania) mal súd prvej inštancie preukázané, že kreditné obraty na účte žalovanej v tomto období pochádzali z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Revúca vo výške v zásade 18,39 Eur, ďalej boli tvorené vkladmi v hotovosti uskutočnenými zo strany žalovanej v rozmedzí od 30,-- Eur do 190,-- Eur, ako aj vkladmi nebankových spoločností Ferratum bank Limited a Trila Finance, s. r. o.. V tomto období bol zostatok na účte žalovanej ku koncu mesiaca vždy debetný.
5. Súd prvej inštancie nárok žalobcu právne posúdil podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka ako zmluvu o úvere a zároveň podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka upravujúcich práva spotrebiteľov v znení účinnom do 31.03.2015 ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvu o úvere súčasne posúdil aj ako spotrebiteľský úver definovaný v § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).
6. Preskúmaním zmluvy súd prvej inštancie zistil, že v zmluve absentuje doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f)
v spojení s § 10 ods. 1, písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, bližšia špecifikácia zmluvného úroku, keďže v zmluve je uvedená len výška úrokovej sadzby, bez toho, aby bolo uvedené, že sa jedná o úrokovú sadzbu variabilnú, ktorú môže banka meniť ako aj podmienky od ktorých sa odvíja jej výška podľa § 9 ods. 2 písm. i) v spojení s § 10 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu podľa § 9 ods. 2 písm. w) v spojení s § 10 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch a výška poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť podľa § 10 ods. 1 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch.
7. Konštatoval, že žalobca v konaní argumentoval, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky Prima Banky, a.s. a tieto povinné náležitosti zmluvy sú súčasťou všeobecných obchodných podmienok. Dôvodil tiež, že všeobecné obchodné podmienky boli do zmluvy riadne inkorporované inkorporačnou doložkou a žalovaný mal pred uzavretím zmluvy možnosť s nimi sa oboznámiť a vyslovil s nimi súhlas, čo potvrdil svojim podpisom na zmluve. Všeobecné zmluvné podmienky sú zmluvné podmienky, ktoré boli vopred pripravené jednou zo zmluvných strán alebo treťou osobou pre neurčité množstvo zmlúv určitého druhu a ktoré neboli individuálne dohodnuté medzi stranami. Na to, aby sa všeobecné zmluvné podmienky stali riadnou súčasťou zmluvy je potrebné, aby tieto boli zmluvnými stranami začlenené (inkorporované) do zmluvy. Jedným zo spôsobov inkorporácie zmluvných podmienok do zmluvy je tzv. inkorporačná klauzula, ktorou boli v danom prípade VOP Prima banky, a.s. začlenené do zmluvy o povolenom prečerpaní (čl. 1). Okrem inkorporácie všeobecných podmienok do zmluvy je však pre ich záväznosť pre zmluvné strany potrebné, aby zmluvné strany mali možnosť sa s obsahom všeobecných zmluvných podmienok oboznámiť pred alebo v rámci kontraktačného procesu. Táto požiadavka sa odvíja od toho, že podpisom zmluvy strany vyslovujú súhlas zároveň s inkorporovanými všeobecnými zmluvnými podmienkami. Na to, aby takýto súhlas mohli udeliť, musí im byť obsah všeobecných podmienok známy, resp. im musí byť daná aspoň možnosť sa s ním oboznámiť (čo však neznamená tak aj nevyhnute musia urobiť). Tento základný predpoklad vyplýva zo všeobecných podmienok platnosti právnych úkonov s ohľadom na náležitosti vôle subjektu uskutočňujúceho právny úkon (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Aj samotná zákonná úprava v prípadoch, kde výslovne predpokladá možnosť použitia všeobecných zmluvných podmienok pri uzatváraní zmlúv (§ 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka) stanovuje, že sa zmluvné podmienky stanú súčasťou zmluvy len ak boli k zmluve, resp. návrhu zmluvy priložené, alebo ak sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe. Pre platné začlenenie všeobecných podmienok do zmluvy teda samotný podpis pod inkorporačnou doložkou nestačí, je potrebné, aby bol naplnený aj druhý predpoklad, oboznámenie sa zmluvných strán so všeobecnými podmienkami, resp. ich pripojenie k zmluve (aby zmluvné strany mali možnosť sa s nimi oboznámiť). Dôkazné bremeno o tom, že sa strany s obsahom všeobecných zmluvných podmienok zoznámili, resp. mali možnosť tak urobiť leží na osobe, ktorá sa ich ustanovení dovoláva. V danom prípade je v texte zmluvy o povolenom prečerpaní uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v čl. 3 okrem iného uvedené, že sa klient, teda žalovaná, pred uzavretím zmluvy oboznámila s jej súčasťami a to so znením všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Konštatoval, že pri spotrebiteľských zmluvách, je s ohľadom na ochranu spotrebiteľa potrebné dôsledne skúmať, či spotrebiteľ mal skutočne reálnu možnosť oboznámiť sa so všetkými zmluvnými podmienkami, s ktorými povinne mal byť oboznámený pred a pri uzatváraní zmluvy. Vo vzťahu k zmluvám o spotrebiteľských úveroch poukázal na ciele prijatia smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, ktorá bola implementovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a na ods. 31 tejto smernice. Ďalej poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bírovej, najmä na ods. 31, 33 a 34 a na Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IÚS 3512/11 z 11.11.2013, v ktorom sa ústavný súd zaoberal prehľadnosťou a systematikou spotrebiteľských zmlúv, najmú ak ich súčasť tvoria všeobecné obchodné podmienky.
8. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že Všeobecné obchodné podmienky Prima Banky, a. s. účinné v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú dokument v rozsahu 31 strán formátu A4. Je v nich upravených množstvo dojednaní, práv a povinností spotrebiteľa aj banky, ktoré sa viažu k rôznym
bankovým produktom a rôznym typom zmlúv uzatváraným medzi bankou a klientmi, nielen k zmluve o povolenom prečerpaní. Všeobecné obchodné podmienky sú síce členené na jednotlivé časti, oddiely a pododdiely, v ktorých sú obsiahnuté jednotlivé odseky upravujúce dojednania, práva a povinnosti, avšak vzhľadom na ich rozsiahlosť, bez bližšieho odkazu na konkrétnu časť, oddiel alebo pododdiel, všeobecné obchodné podmienky sú pre bežného spotrebiteľa príliš rozsiahle na oboznámenie sa, nedostatočne prehľadné a teda neprimerane zložité. Ustanovenia týkajúce sa zmluvy o povolenom prečerpaní pre občanov sa nachádzajú na strane 12 - 13 všeobecných obchodných podmienok. Bez toho, aby banka ako dodávateľ najlepšie v samotnom texte zmluvy alebo iným spôsobom výslovne odkázala na konkrétne ustanovenia alebo časti všeobecných obchodných podmienok upravujúce práva a povinnosti pri povolenom prečerpaní (časť III. písm. T), je pre priemerného spotrebiteľa obtiažne sa s týmito právami a povinnosťami oboznámiť. Zároveň je pre priemerného spotrebiteľa a priori odrádzajúce oboznamovať sa rozsiahlymi všeobecnými obchodnými podmienkami, čo v konečnom dôsledku v praxi vedie k tomu, že sa s právami a povinnosťami upravenými vo všeobecných obchodných podmienkach neoboznámi. Preto vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve o povolenom prečerpaní, že sa tak stalo, neodzrkadľuje reálnu situáciu. Predmetné vyhlásenie ako súčasť celej zmluvy, pripravoval dodávateľ - banka a spotrebiteľ nemal možnosť jeho existenciu v zmluve ovplyvniť. Naviac, toto vyhlásenie je napriek jeho významu a dôležitosti v zmluve značne skryté. Nie je uvedené v samostatnom odseku, ani nie je umiestnené za inkorporačnou doložkou, kde by sa správne systematicky a logicky malo nachádzať. Je uvedené ako tretia časť vety čl. 3 za druhou bodkočiarkou, za vyhláseniami spotrebiteľa, ktoré sa týkajú obsahovo odlišných skutočností, kde by ho spotrebiteľ neočakával. Keďže v danom prípade samotný text zmluvy o povolenom prečerpaní neobsahoval náležitosti, ktoré zmluva v zmysle § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch mala obsahovať a všeobecné zmluvné podmienky, v ktorých tieto náležitosti síce uvedené boli, sa vzťahovali k rôznym bankovým produktom a zmluvným typom a boli natoľko rozsiahle, že spotrebiteľ nemal reálne možnosť sa s náležitosťami zmluvy obsiahnutými vo všeobecných obchodných podmienkach pri podpise zmluvy oboznámiť, pričom zmluva neobsahovala odkaz na konkrétne ustanovenia všeobecných zmluvných podmienok týkajúce daného typu zmluvy, súd prvej inštancie mal za to, že zmluva o povolenom prečerpaní uvedené náležitosti neobsahuje, resp. ich neuvádza spôsobom, aby sa spotrebiteľ s nimi mohol reálne oboznámiť.
9. Preskúmaním zmluvy o povolenom prečerpaní z hľadiska toho, či spĺňa povinné obsahové náležitosti podľa § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy vo svetle vyššie uvedených východísk a princípov mal potom súd prvej inštancie za to, že zmluva riadnym, prehľadným a pre spotrebiteľa zrozumiteľným spôsobom neuvádza potrebné náležitosti tak, aby sa s nimi mohol spotrebiteľ pred podpisom zmluvy riadne oboznámiť. V zmluve nie sú takýmto spôsobom uvedené všetky tie povinné náležitosti, ktoré nie sú uvedené v texte samotnej zmluvy, ale sú uvedené len vo všeobecných obchodných podmienkach. Zo zmluvy nie je sú dostatočne zrejmé také náležitosti ako je napríklad riadne uvedená úroková sadzba, povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek na požiadanie veriteľa zaplatiť úver v plnej výške, alebo výška poplatkov spojených s úverom, ktoré môžu mať vplyv na rozsah záväzku spotrebiteľa zo zmluvy o povolenom prečerpaní. Neuvedenie takýchto náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere možno, ako uviedol Súdny dvor EÚ v rozsudku C-42/15 zo dňa 09.11.2016 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bírovej, sankcionovať podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky. Takáto sankcia vyplýva z § 11 ods. 1 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto je úver poskytnutý žalobcom žalovanému na základe zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 09.05.2013 bezúročný a bez poplatkov.
10. Nad rámec súd prvej inštancie uviedol, že podstatná časť práv a povinností zmluvných strán zo zmluvy o povolenom prečerpaní (vrátene povinných náležitostí podľa § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch) je upravená výlučne vo Všeobecných zmluvných podmienkach Prima Banky, a.s. a zo samotnej zmluvy o úvere nevplývajú prakticky žiadne. Pritom nebol daný žiadny rozumný dôvod, aby banka, všetky náležitosti vložila do všeobecných obchodných podmienok a nie do samotnej zmluvy, najmä keď to zákon výslovne predpokladá. Nie je úlohou všeobecných zmluvných podmienok nahrádzať zmluvu ako takú a jej náležitosti. Všeobecné zmluvné podmienky by sa mali obmedziť na výklad pojmov a úpravu všeobecných práv a povinností zmluvných strán, ktoré sú pre všetky bankové produkty a zmluvné typy rovnaké. Osobitné práva a povinnosti, vzťahujúce sa k danému zmluvnému typu alebo bankovému produktu by mali byť obsahom zmluvy samotnej.
11. Uviedol, že žalobca v konaní uvádzal, že pred uzavretím zmluvy o povolenom prečerpaní žalovanej poskytol Európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní. V ust. §
4 až 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch je upravená povinnosť veriteľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi niektoré dôležité informácie o úvere, ktorý sa mu má poskytnúť. Pri úvere poskytnutom formu povoleného prečerpania je táto povinnosť upravená v § 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Dôvodom zavedenia tejto povinnosti bolo zvýšiť mieru informovanosti spotrebiteľa o ponúkanom spotrebiteľskom úvere. Veriteľovi sa ukladá povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi vysvetlenie (napr. vysvetlenie jednotlivých položiek predzmluvných informácií, charakteristiku produktov, následky nesplácania úveru, atď.) na primeranej úrovni tak, aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť, či navrhovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere zodpovedá jeho potrebám a jeho finančnej situácií. Podstatou predzmluvných informácií je, aby mal spotrebiteľ dostatok informácií pre porovnanie ponúk od rôznych veriteľom na rovnaký druh spotrebiteľského úveru. Povinnosť veriteľa poskytovať spotrebiteľovi predzmluvné informácie je ako v smernici 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere aj v zákone o spotrebiteľských úveroch upravená oddelene od povinnosti veriteľa v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať niektoré dôležité náležitosti. Jedná sa teda o povinnosť samostatnú. Splnenie povinnosti veriteľa poskytnúť spotrebiteľovi predzmluvné informácie o úvere nenahrádza jeho povinnosť v zmluve o úvere riadnym spôsobom uviesť všetky náležitosti, s ktorými spotrebiteľ má právo sa oboznámiť. Splnením prvej z uvedených povinností sa veriteľ nezbavuje povinnosti druhej, ale tieto musí splniť kumulatívne.
12. Súd prvej inštancie mal tiež za to, že žalobca hrubým spôsobom porušil povinnosť pred poskytnutím povoleného prečerpania, ako aj pred zvýšením úverového rámca povoleného prečerpania s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu žalovanej, teda jej schopnosť poskytnutý úver splácať. Dôkazné bremeno ohľadom splnenia tejto povinnosti leží na žalobcovi ako poskytovateľovi úveru, pričom žalovaná vo svojom vyjadrení riadne splnenie tejto povinnosti namietla a uviedla, že s ohľadom na jej príjem, jej úver vôbec nemal byť ponúknutý (tvrdila, že iniciatíva na poskytnutie úveru vyšla zo strany banky) a ani poskytnutý. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalovaná bola v období pred poskytnutím úveru opakovane v registroch úverov vedená ako osoba porušujúca podmienky už v minulosti poskytnutých úverov, či už oneskoreným splácaním alebo prekračovaním povoleného limitu prečerpania, a to či už ako dlžníčka alebo ako spoludlžníčka. Minimálne jeden úver bol v dôsledku riadneho nesplácania zo strany žalovanej predčasne zosplatnený a jeden bol zo strany banky odpísaný. Na základe takýchto informácií si žalobca nemohol vytvoriť záver o spoľahlivosti a dostatočnej schopnosti žalovanej splácať v minulosti jej poskytnuté úvery. Žalobca si tiež musel byť vedomý, že žalovaná má okrem žalobcom poskytovaného úveru ešte minimálne jeden ďalší nesplatený kontokorentný úver vo výške úverového rámca 500,-- Eur a podané ďalšie dve žiadosti o poskytnutie a úveru vo výške úverového rámca 500,-- Eur a 350,-- Eur, o ktorých nebolo ešte rozhodnuté.
13. Pokiaľ žalobca bonitu žalovanej skúmal z kreditných a debetných operácií na jej účte, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pred uzavretím zmluvy o povolenom prečerpaní mala žalovaná u žalobcu zriadený účet len tri mesiace. V mesiaci február 2013 mala síce súčet kreditných obratov 2.428,07 Eur, z toho však suma 2.400,-- Eur bola na účet žalovanej poukázaná od nebankovej úverovej spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., kde bolo dôvodné sa zo strany žalobcu domnievať (ak by dotazom na žalovanú nemal preukázaný opak), že sa jedná o finančné prostriedky z ďalšieho žalovanou zobratého úveru. V mesiaci marec 2013 bol súčet kreditných operácií na účte žalovanej 2.118,08 Eur, pričom suma spolu 2.100,-- Eur bola na účet žalovanou vložená v hotovosti, čo nijako nevypovedá o pôvode týchto peňažných prostriedkov, ani o možnosti predpokladať, že sa akého vklady na účte žalovanej budú opakovať. Hneď v danom mesiaci žalovaná tieto peňažné prostriedky aj minula, keď súčet ňou uskutočnených debetných operácií predstavoval 2.197,24 Eur. V mesiaci apríl bol súčet vkladov na účte žalovanej len 68,06 Eur. Jediná opakujúca sa kreditná operácia na účte žalovanej v danom období bola platba od Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Revúcej vo výške 18,06 Eur. Z vyššie uvedeného vyplýva, že z kreditných a debetných obratov na účte žalovanej za obdobie vedenia účtu pred poskytnutím povoleného prečerpania žalobca nemohol mať za to, že žalovaná disponuje dostatočným pravidelným mesačným príjmom na splácanie poskytnutého úveru. V zmysle § 7 ods. 1 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch na konštatovanie dostatočnej schopnosti žalovanej splácať úver by pritom splácanie úveru muselo byť zabezpečené peňažnými prostriedkami žalovanej alebo cennými papiermi v celom rozsahu. Obdobné platí pre posudzovanie bonity žalovanej pri zvýšení úverového rámca na sumu 1.400,-- Eur, keďže z výpisov z účtu žalovanej vyplynulo, že jediným pravidelne sa opakujúcim kreditným obratom na účte žalovanej bola platba z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Revúca v sume 18,39 Eur. Súd prvej inštancie považoval za absurdné a nepochopiteľné konanie žalobcu ako podnikateľského subjektu, keď do úvahy pre posúdenie dostatočnej bonity žalovanej zobral nepravidelne sa opakujúce,
resp. jednorazové vklady na účet žalovanej od iných nebankových subjektov, pričom je pri týchto viac ako dôvodné predpokladať, že sa jedná o finančné prostriedky z ďalšieho zadlžovania žalovanej ďalšími úvermi.
14. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že k hrubému porušeniu povinnosti konať s odbornou starostlivosťou išlo aj v prípade posudzovania bonity žalovanej pri zvýšení úverového rámca na sumu 1.400,-- Eur. Aj keď v čase zvýšenia úverového rámca (12.05.2014) práva úprava stanovovala, že za hrubé porušenie sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov, súd prvej inštancie mal za to, že nie akéhokoľvek vyhodnotenie schopnosti dlžníka splácať úver, ale len také, aké zodpovedá realite a údajom, ktoré má veriteľ k dispozícii, možno považovať za splnenie podmienky konania s odbornou starostlivosťou. Nestačí, aby si veriteľ údaje o potentciálnom dlžníkovi len zabezpečil, ale musí ich aj racionálne a ekonomicky vyhodnotiť tak, že schopnosť veriteľa úver splácať je splnená v rozsahu ako predpokladá § 7 ods. 1 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch. V prípade ako je tento, ak veriteľ údaje o bonite dlžníka, ktorými disponuje, vyhodnotí v hrubom rozpore s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, je potrebné mať za to, že hrubo porušil povinnosť konať s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z tohto ustanovenia. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že úver je aj z tohto dôvodu bezúročný a bez poplatkov.
15. Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.866,92 Eur. Uvedenú sumu dostatočne zrozumiteľne, tak aby bolo zrejmé, aká časť uplatneného nároku predstavuje nesplatenú časť istiny úveru, aká úrok z úveru, aká poplatky, prípade iné žalobcom uplatnené nároky nešpecifikoval. Napriek výzve súdu neuviedol, koľko žalovaná z poskytnutého úveru reálne čerpala a koľko na úver splatila. Súd prvej inštancie posúdil úver, ktorý žalobca žalovanej poskytol ako bezúročný a bez poplatkov, preto má žalobca nárok len na vrátenie istiny úveru. Nakoľko však žalobca neuviedol, aká časť z ním uplatnenej sumy predstavuje dlžnú istinu, ktorú jedinú by súd mohol žalobcovi priznať a táto nie je bez súčinnosti strán súdom zistiteľná z predložených listinných dôkazov, súd prvej inštancie nebol schopný urobiť presný záver o tom, v akej časti je žalobcom uplatnený nárok dôvodný (resp. či vôbec je dôvodný) a v akej nie. Preto súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.
16. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.
17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K názoru súdu prvej inštancie, že zmluva o povolenom prečerpaní neobsahuje náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch poukázal na rozsudok súdneho dvora vo veci C-42/15 z 09.11.2016. V zmysle tohto rozhodnutia náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú povinnou náležitosťou zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Poukázal na znenie čl. 1 zmluvy o povolenom prečerpaní v zmysle ktorého všeobecné obchodné podmienky tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy, na čl. III. písm. T, bod 13 všeobecných obchodných podmienok, v zmysle ktorého zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú. Uviedol, že výška úroku i jeho bližšia špecifikácia boli uvedené v čl. 1 zmluvy o povolenom prečerpaní, a to variabilná úroková sadzba 19,9 % p.a., úroková sadzba bola špecifikovaná v čl. III. písm. T bod 6 všeobecných obchodných podmienok. Odstúpenie od zmluvy bolo upravené v čl. III. písm. T bod 14 všeobecných obchodných podmienok. V čl. III., písm. T bod 8 všeobecných obchodných podmienok bola upravená povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť úver na žiadosť veriteľa a výška poplatkov spojená so spotrebiteľským úverom vyplýva z čl. 2 zmluvy a tiež z čl. III. písm. T bod 3 všeobecných obchodných podmienok. Z uvedených dôvodov mal za to, že nie je daný dôvod na to, aby sa takýto úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, keďže zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov Slovenskej republiky. Ďalej mal za to, že riadne špecifikoval nárok uplatnený v tomto konaní a predložil súdu dôkazy preukazujúce výšku uplatnenej pohľadávky, pričom listom zo dňa 12.03.2019 špecifikoval žalovanú sumu. K splneniu
povinnosti vyplývajúcej z § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom úvere uviedol, že riadne vykonal dopyt do úverového registra. Výsledkom tohto dopytu je výstup z úverového registra vo forme listiny označenej ako CREDIT REPORT - ANALYTIC. Z predmetnej listiny vyplýva, že riadne vykonal dopyt do úverového registra, čím splnil zákonom stanovenú povinnosť uvedenú v § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 11Co/7/2018-99 zo dňa 22.03.2018 a na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/3/2019 zo dňa 26.06.2019. Poukázal aj na skutočnosť, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie a postupoval v rozpore so zásadou kontradiktórnosti súdneho konania, keď v rozpore s § 151 CSP skúmal tvrdenia žalobcu, ktoré neboli žalovanou spochybnené. Podľa tohto ustanovenia sa výslovne nepopreté tvrdenia považujú za nesporné. Mal za to, že v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, a to aj v spotrebiteľských sporoch. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. K odvolaniu žalobcu vyjadrenie podané nebolo.
19. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať pojednávanie (§ 385 ods. 1 CSP) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
20. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 18.08.2017 proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 1.866,92 Eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne od 12.07.2017 do zaplatenia titulom porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou vyplývajúcou zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 31.01.2013. Obsahom tejto zmluvy bola zmluva o zriadení osobného účtu. V článku IV. bod 3 tejto zmluvy si zmluvné strany dohodli, že vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán bližšie nešpecifikované touto zmluvou sa riadia obchodnými podmienkami k debetným platobným kartám - Prima banka Slovensko, a.s., obchodnými podmienkami pre služby elektronického bankovníctva - Prima banka Slovensko, a.s., ďalšími obchodnými podmienkami Prima banky pre príslušný produkt, resp. službu a všeobecnými obchodnými podmienkami - Prima banka Slovensko, a.s. v platnom znení. V čl. IV. bod 4 tejto zmluvy majiteľka účtu vyhlásila, že pred podpisom zmluvy sa oboznámila s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy, resp. príslušných zmlúv a zaviazal sa ich dodržiavať. Ďalej zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 09.05.2013 uzavretá zmluva o povolenom prečerpaní na účte. Z článku 1. tejto zmluvy o povolenom prečerpaní na účte vyplýva, že pre žalovanú bolo zriadené povolené prečerpanie do výšky limitu povoleného prečerpania 300,-- Eur s variabilnou úrokovou sadzbou 19,9 % p.a. a že všeobecné obchodné podmienky - Prima banka Slovensko, a.s. v platnom znení tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Z článku 2. tejto zmluvy o povolení prečerpania vyplýva, že banka je oprávnená zúčtovať si na ťarchu účtu, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu klienta vedeného v banke poplatok za zriadenie, resp. zmenu, resp. prehodnotenie limitu povoleného prečerpania vo výške uvedenej v Sadzobníku poplatkov - Prima banka Slovensko, a.s. v platnom znení, ktorý je banka oprávnená meniť za podmienok stanovených vo všeobecných obchodných podmienkach. Z článku 3. tejto zmluvy o povolenom prečerpaní na účte vyplýva, že žalovaná vyhlásila, že sa pred uzavretím zmluvy oboznámila s jej súčasťami, a to so znením všeobecných obchodných podmienok a sadzobníkom poplatkov, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. V článku 6. tejto zmluvy o povolenom prečerpaní žalovaná vyhlásila, že pred uzatvorením zmluvy prevzala formulár „Európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní“. Zo žiadosti o zmenu služby Povolené prečerpanie na účet uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou dňa 12.05.2014 odvolací súd zistil, že žalovanej bol zvýšený limit povoleného prečerpania na sumu 1.400,-- Eur.
21. Zo všeobecných obchodných podmienok Prima banka Slovensko, a.s. účinných od 01.05.2013 vyplýva, že v článku III., písm. T. je upravené povolené prečerpanie na účte. Z bodu 3. článku III. písm. T. týchto podmienok vyplýva, že za zriadenie, resp. prehodnotenie limitu PP je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka. Z bodu 11. článku III. písm. T. týchto podmienok vyplýva, že klient môže peňažné podmienky čerpať priebežne, počas celej doby trvania zmluvy, pokiaľ neporuší podmienky dohodnuté v tejto časti článku III. VOP. Bod 5. článku III. písm. T. týchto podmienok obsahuje spôsob výpočtu úrokov a z bodu 6. tohto článku vyplýva, že úroková sadzba je variabilná a tiež výška úrokovej
sadzby. Z bodu 8. článku III. písm. T. týchto podmienok vyplýva právo banky počas trvania zmluvy kedykoľvek prehodnotiť výšku limitu PP a následne ju znížiť, resp. limit PP zrušiť v zmysle obchodných podmienok uvedených v tejto časti článku III. VOP. Novú výšku limitu PP banka klientovi oznámi písomne po jej prehodnotení. Pri znížení výšky limitu PP je klient povinný peňažné prostriedky vo výške rozdielu medzi čerpanou sumou a novou výškou limitu PP uhradiť v lehote uvedenej v oznámení, ktoré mu banka v tejto súvislosti zašle. Z bodu 12. článku III. písm. T. týchto podmienok vyplýva, že klient môže požiadať o zmenu výšky limitu PP kedykoľvek počas trvania zmluvy predložením písomnej žiadosti banke, a to maximálne do výšky schválenej bankou, pričom takáto žiadosť je dodatkom k zmluve. Z bodu 13. článku III. písm. T. týchto podmienok vyplýva, že zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú. V zmysle bodu 14. článku III. písm. T. týchto podmienok klient môže okamžite písomne odstúpiť od zmluvy kedykoľvek, a to vyplnením a doručením formulára banky. Odstúpenie uskutočnené do 14 dní odo dňa uzavretia zmluvy je účinné okamihom jeho doručenia banke, pričom táto lehota je dodržaná, ak bolo písomné odstúpenie odoslané, resp. odovzdané v posledný deň lehoty. Klient je povinný bezodkladne a najneskôr do 30 dní od odoslania, resp. odovzdania písomného odstúpenia banke zaplatiť banke čerpané peňažné prostriedky vrátane príslušných úrokov ku dňu splatenia všetkých záväzkov voči banke. Úroky sa vypočítavajú na základe aktuálnej úrokovej sadzby v zmysle tejto časti článku III. VOP a podľa uplynulých dní odo dňa čerpania peňažných prostriedkov v zmysle tejto časti článku III. VOP. Odstúpenie uskutočnené po uplynutí 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy je účinné jeho doručením a uhradením všetkých peňažných záväzkov klienta podľa zmluvy najneskôr ku dňu doručenia formulára banke. Momentom účinnosti odstúpenia dôjde k zrušeniu limitu PP a zároveň k zániku zmluvy. Bod 15. článku III. písm. T. týchto podmienok obsahuje právo banky okamžite odstúpiť od zmluvy a zároveň zrušiť limit PP a žiadať okamžité splatenie čerpaných peňažných prostriedkov vrátane úrokov v prípade, ak klient porušuje podmienky uvedené v tejto časti článku III. VOP.
22. Podľa § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní na účely tohto zákona sa rozumie prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.
23. Podľa § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015 zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w), b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
24. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 09.06.2013 veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.
25. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015 veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
26. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
27. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
28. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
29. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
30. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
31. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
32. Podľa ust. § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
33. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
34. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o povolenom prečerpaní na účte, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej povolený limit prečerpania. Zmluva o povolenom prečerpaní na účte je absolútnym obchodom, ide o zmluvu, ktorá je vždy uzatvorená v zmysle Obchodného zákonníka. Charakter zmluvy vyplýva z Obchodného zákonníka, pričom časť obsahu zmluvy možno v zmysle ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej (ďalej len „rozsudok vo veci C-42/15“), ktorý uviedol, že zmluva o úvere nemusí byť vyhotovená v jedinom dokumente. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere je však zároveň aj zmluvou spotrebiteľskou, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, a preto bolo potrebné aplikovať aj ustanovenia zákonov na ochranu spotrebiteľa.
35. Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v zmluve absentujú náležitosti vyplývajúce z § 9 ods. 2 písm. f) v spojení s § 10 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, z § 9 ods. 2 písm. i) v spojení s § 10 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to úroková sadzba spotrebiteľského úveru, podmienky ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, z § 9 ods. 2 písm. w) v spojení s § 10 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, z § 10 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške a z § 10 ods. 1 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, v ktorom súdny dvor vyslovil záver, že článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. V danom prípade zo zmluvy o povolenom prečerpaní na účte uzavretej medzi žalobcom a žalovanou vyplýva, že Všeobecné obchodné podmienky - Prima banka Slovensko, a.s. tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a že žalovaná sa pred uzavretím zmluvy oboznámila s jej súčasťami, ktorými boli všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov. Vzhľadom na to, že vyššie uvedené náležitosti sú súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o povolenom prečerpaní, a to v článku III. písm. T. týchto podmienok, pričom výška úroku a jeho špecifikácia je uvedená priamo v čl. 1 zmluvy o povolenom prečerpaní na účte, odvolací súd má za to, že zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadujúce zákonom o spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného dôvodu odvolací súd v tejto časti považoval odvolanie žalobcu za dôvodné.
36. Odvolací súd sa ale stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca hrubým spôsobom porušil povinnosť pred poskytnutím povoleného prečerpania, ako aj pred zvýšením úverového rámca povoleného prečerpania s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovanej poskytnutý úver splácať.
37. Súdny dvor (druhá komora) EÚ v rozsudku vo veci C-679/18, OPR-Finance s.r.o. proti GK rozhodol, že články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.
38. Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp.zn. 33Cdo 2178/2018 zo dňa 25.07.2018 uviedol: „Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek, neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu, že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech. Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. Již gramatickým a logickým výkladem § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru lze dovodit, že dostatečnými nejsou míněny informace získané toliko od spotřebitele. Odborná péče předpokládá údaje, které dlužník věřiteli uvedl, ověřit, resp. objektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele dlužníka (srov. Wachtlová, L a Slanina, J.: Zákon o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů č. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2011, s. 98-109, ISBN 9788074001185). Nepochybně klíčová je i povinnost věřitele využívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například státem publikované údaje o životním a existenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a existenčním minimu, a o průměrných výdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a tyto porovnávat se známými nebo od spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho příjmech a výdajích. To ostatně dovodil ve svém rozhodnutí ze dne 1. 4. 2015, sp. zn. 1 As 30/2015, i Nejvyšší správní soud, jehož závěry použil na podporu své argumentace již odvolací soud v napadeném rozhodnutí. Závěr odvolacího
soudu dovozující, že spokojila-li se žalobkyně s nedoloženým prohlášením žalovaného o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech a nahlédnutím do registru dlužníků, nedostála povinnosti věřitele ve smyslu ustanovení § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru, je správný.“
39. Z vyššie citovaného rozsudku Súdneho dvora (druhá komora) Európskej únie vyplýva povinnosť súdu ex offo skúmať splnenie povinnosti tvrdenia a s ňou súvisiacou povinnosťou na strane dodávateľa podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch o splnení povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca si proti žalovanej v predmetnej veci uplatňuje plnenie vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto je nutné posúdiť, či boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa. Bolo na žalobcovi, aby preukázal, či dostatočným spôsobom skúmal bonitu žalovanej a že si túto povinnosť riadne splnil.
40. Odvolací súd zistil, že žalobca schopnosť žalovanej splácať úver posúdil preverením záväzkov žalovanej a ich splácania v Spoločnom registri bankových informácií a Nebankovom registri klientských informácií, ako aj sledovaním kreditných a debetných obratov žalovanej na jej bežnom účte. Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd mal preukázané, že žalovaná bola v období pred poskytnutím úveru opakovane v registroch úverov vedená ako osoba porušujúca podmienky v minulosti poskytnutých úverov, či už oneskoreným splácaním alebo prekračovaním povoleného limitu prečerpania, a to či už ako dlžníčka alebo ako spoludlžníčka s tým, že najmenej jeden úver bol v dôsledku riadneho neplnenia si povinností žalovanou predčasne zosplatnený a jeden bol zo strany banky odpísaný. Z takto zistených informácií žalobca mohol vyvodiť záver o neschopnosti žalovanej splácať poskytnuté úvery. Žalobca z tohto preverenia musel mať taktiež vedomosť o tom, že žalovaná má najmenej ešte jeden nesplatený kontokorentný úver vo výške úverového rámca 500,-- Eur a podané ďalšie dve žiadosti o poskytnutie úveru, o ktorých nebolo ešte rozhodnuté. Odvolací súd taktiež považoval za preukázané, že z kreditných a debetných operácií na účte žalovanej pred uzavretím zmluvy o povolenom prečerpaní účtu zo dňa 09.05.2013 je zrejmé, že žalovaná v tomto období nedisponovala dostatočným pravidelným mesačným príjmom, z ktorého by bola schopná splácať poskytnutý úver. Žalovaná v tomto období síce vykonávala kreditné obraty, avšak tieto pozostávali z poskytnutých peňažných prostriedkov nebankovou spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., z čoho je dôvodný predpoklad, že uvedené peňažné prostriedky pochádzali z ďalšieho poskytnutého úveru žalovanej, z vkladov v hotovosti vykonávaných samotnou žalovanou, pričom odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že takto vložená hotovosť nijako nevypovedá o pôvode týchto peňažných prostriedkov a či sa budú takéto vklady pravidelne opakovať. Jedinou opakujúcou sa platbou, bola platba od Úradu práce a sociálnych vecí a rodiny v Revúcej vo výške 18,06 Eur. Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom, že aj pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver pri zvýšení úverového rámca na sumu 1.400,-- Eur z výpisov z účtu žalovanej vyplýva, že jej jediným opakujúcim sa príjmom bola platba Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej vo výške 18,39 Eur. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca pri poskytovaní povoleného prečerpania účtu žalovanej v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver a aj na základe zistenia neschopnosti žalovanej splácať poskytnuté úvery, jej povolené prečerpanie na účte poskytol.
41. Odvolací súd sa zároveň stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou aj v prípade posudzovania bonity žalovanej pri zvýšení úverového rámca na sumu 1.400,-- Eur, pretože žalobca schopnosť žalovanej splácať úver posudzoval bez zabezpečenia akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave žalovanej alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov v súlade s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v tejto časti súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov vec správne právne posúdil a dospel k správnemu záveru, že poskytnutý úver je podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. Keďže zo žaloby, ani z jej doplnenia zo dňa 12.03.2019 nie je zrejmé, ktorá časť z uplatnenej sumy 1.866,92 Eur predstavuje nesplatenú časť istiny, ktorá časť predstavuje úrok z úveru, poplatky, prípadne iné žalobcom uplatnené nároky, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu v celom rozsahu zamietol.
42. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
43. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 251 CSP súd prvej inštancie.
44. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).