Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Cob-53-2020.pdf
PDF · 82.59 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/53/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu Prima Art, s.r.o., Námestie SNP 17, 811 06 Bratislava, IČO: 36 838 934, práv. zast. Advokátska kancelária SOWA s.r.o., Beblavého 8, 811 01 Bratislava, IČO: 50 720 422, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, práv. zast. Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o zaplatenie 1.143,- EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/32/2018-127 zo dňa 17.9.2019 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/32/2018-127 zo dňa 17.9.2019 p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že dňa 30.1.2015 bola na žalobcovom motorovom vozidle - Opel Combo, ŠPZ: M., spôsobená škoda vinníkom dopravnej nehody - spoločnosťou: ASSYX, spol. s r.o., Karadžičova 9, Bratislava 811 09, IČO: 36 388 807 (ďalej len "Assyx"). Spoločnosť Assyx ako vinník nehody nahlásila poistnú udalosť u žalovaného, pričom hlásenie poistnej udalosti bolo prijaté žalovaným na spracovanie. Spoločnosť Assyx mala u žalovaného uzavretú poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (č. PZ 6802705202). Nahlásená poistná udalosť je u žalovaného vedená pod č. 8004362267 a žalobca si uplatnil svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi - žalovanému. Napriek uplatneniu náhrady škody proti žalovanému, žalobca neobdržal od žalovaného žiadnu reakciu/odpoveď/plnenie, z uvedeného dôvodu si nárok na náhradu škody uplatnil žalobou na súde podanou dňa 29.1. 2018. Poistná udalosť v danom prípade vznikla dňa 30.1.2015, pričom žalobca sa dozvedel o tom, kto jej škodu na motorovom vozidle spôsobil v deň dopravnej nehody, tak ako preukazuje Potvrdenie o nahlásení poistnej udalosti zo dňa 23.2.2015. Žalobca tak ako vyplýva z predmetného potvrdenia poznal aj identitu škodcu, mal aj vedomosť o rozsahu škody, tak ako vyplýva zo Zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 26.2.2015, v ktorom je uvedené, že žalobca má servis. Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby si príslušnou žalobou na súde uplatnil nárok na náhradu škody skôr, ako bola reálne vykonaná oprava vozidla, aj keď len v približnej výške, ktorú mu vedel stanoviť ktorýkoľvek autoservis a nečakať bezdôvodne na vypracovanie znaleckého posudku. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd
považoval námietku premlčania za opodstatnenú, právo sa premlčalo podľa ust. § 106 ods. 1 OZ dňa 30.1.2017 a žalobu voči žalovanému zamietol.
3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý má za to, že súd sa nezaoberal možnosťou aplikácie § 104 OZ na daný právny vzťah, resp. nepodal relevantné vysvetlenie, prečo by sa na daný vzťah nemal uvedený § 104 OZ aplikovať. Nárok poškodeného (žalobcu) je nutné posudzovať ako nárok na plnenie z určitej poistnej udalosti a nie z pohľadu nároku na náhradu škody (a teda by aplikácia § 104 OZ mala zostať zachovaná) zastáva aj Najvyšší súd ČR v rozsudku zo dňa 12.12.2007, sp. zn. 25 Cdo 113/2006. Taktiež súd v danej veci vôbec neodôvodnil z akého dôkazu vychádzal, pri stanovení dátumu premlčania nároku žalobcu (30.1.2017). Žalobca sa o tom, kto za škodu zodpovedá dozvedel dňa 30.1.2015. O výške škody, t.j. o výške majetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu vyčísliteľnej v peniazoch sa žalobca dozvedel až na základe vypracovaného znaleckého posudku, ktorý mu bol predložený zo strany znalca Ing. Ján Sabó dňa 28.1.2018. Za týchto okolností by žalobcovi mohla začať plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba až dňom 28.1.2018. Avšak v dôsledku toho, že subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej 3 ročnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť, právo žalobcu sa mohlo premlčať až po 30.1.2018. Vzhľadom na vyššie uvedené a s ohľadom na to, že nárok žalobcu bol uplatnený na súde dňa 29.1.2018, má za to nárok žalobcu uplatňovaný žalobou i z pohľadu § 106 OZ premlčaný nie je.
4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie.
5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 9.3.2021. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku v napadnutej časti nie je možné vyhovieť.
6. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Podľa § 11 ods. 6 zák. o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
9. Podľa ods. 7, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k správnemu záveru, že žalobca sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, už dňa 30.1.2015. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch a len vtedy začne plynúť subjektívna 2-ročná premlčacia doba. V predmetnej veci škodu na aute nespôsobil žalovaný, ale poistenec žalovaného, o čom mal žalobca vedomosť dňa 30.1.2015. Táto vedomosť o osobe zodpovedajúcej za škodu, ktorou od uvedeného dňa (30.1.2015) žalobca disponoval, už v tom čase nepochybne stačila na podanie žaloby. Žalobca sa taktiež dozvedel o tom, kto mu škodu spôsobil v deň dopravnej nehody, tak ako to preukazuje Potvrdenie o nahlásení poistnej udalosti zo dňa 23.2.2015. K odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej mal súd aplikovať § 104 OZ, tak odvolací súd poukazuje na to, že v predmetnej veci je predmetom konania nárok žalobcu na náhradu škody voči poisťovni ako subjektu povinnému za škodcu a nie nárok na plnenie poisteného z poistenia a preto ustanovenie § 104 OZ na danú vec nemožno aplikovať. Súd prvej inštancie preto rozhodol vecne správne, keď námietku premlčania, vznesenú žalovaným, posúdil ako dôvodnú a správnu. Žalobca nahlásil poisťovni poistnú udalosť dňa 23.2.2015. Poisťovňa mala na prešetrenie dopravnej nehody 3 mesiace a to do 23.5.2015 od kedy začala plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá uplynula dňa 23.5.2017. Žaloba bola podaná dňa 29.1.2018 t.j. po uplynutí premlčacej doby. Súd prvej inštancie ako aj odvolací súd musel prihliadnuť na vznesenú premlčaciu námietku žalovaného a túto vyhodnotil ako dôvodnú čo má za následok zamietnutie žaloby.
11. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.
12. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
14. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).