Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/7/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. O. E. XX, C., o vymoženie 541,02 eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č. k. - 14 zo dňa 28.11.2019, takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd 1. inštancie exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 61,18 eura v lehote š dní odo dňa právoplatnosti uznesenia a vyslovil, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov exekučného konania. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie sa začalo dňa 12.03.2013 a súdny exekútor dňa 06.06.2019 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie, pretože majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súd 1. inštancie mal zo šetrenia majetkovej podstaty povinného súdny exekútorom za preukázané nemajetnosť povinného, pričom samotné oznámenie súdneho exekútora o nemajetnosti povinného považoval za dostatočný dôkaz a skonštatoval, že ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Dodal, že rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Z tohto dôvodu exekúciu zastavil. 3. O trovách exekúcie rozhodol podľa , , , ods. 2 Exekučného poriadku, , č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“) a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 61,18 eur, pozostávajúce z odmeny v minimálnej výške 33,19 eura, poštovného vo výške 17,79 eura a uplatneného nároku na 20 % DPH v sume 10,20 eura. O trovách oprávneného a povinného rozhodol podľa ust. (ďalej len „“). Zastavenie exekúcie nemožno pričítať oprávnenému ani povinnému, preto žiadnemu z nich náhradu trov exekúcie nepriznal. 4. Proti tomuto uznesenie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Vyslovil nesúhlas so zastavením exekúcie, nakoľko u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z toho, že má prechodný charakter a zastavenie exekúcie v tomto štádiu konania považoval za predčasné, v dôsledku čoho by mu súd upieral právo na uplatnenie pohľadávky a ústavného práva na súdnu ochranu. Bol toho názoru, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Povinný ako fyzická osoba je v produktívnom veku (30 rokov), čo svedčí predpokladu, že v budúcnosti nadobudne majetok či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti, poberania dôchodku alebo

na základe inej právnej skutočnosti. Ďalej bol toho názoru, že súdny exekútor nedostatočne preskúmal majetkové pomery povinného, nakoľko povinný môže vlastniť hnuteľný majetok alebo majetkové práva (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv). Rozhodnutie považoval za nedostatočné odôvodnené, keďže z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých skutočností rozhodol o zastavení exekúcie. Poukázal na hrozbu premlčania práva oprávneného na zaplatenie pohľadávky v prípade zastavenia exekúcie a na charakter uplatnenej pohľadávky ako neuhradenom poistnom. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietne alebo napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s odopretím práva na súdnu ochranu, pretože v predmetnej veci bola priebežne od začiatku lustrovaná negatívna majetková podstata, okrem iného podporená aj výpisom z centrálneho registra exekúcií (ďalej len „CRE“), z ktorej je možné konštatovať nemajetnosť povinného. Poukázal na judikatúru odvolacích súdov a dodal, že rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie potvrdil. 6. Oprávnený v ďalšom vyjadrení opätovne poukázal na možnosť povinného nadobudnúť majetok v budúcnosti a to, že nemajetnosť musí byť dlhodobá alebo stála. K lustrácii v CRE uviedol, že počet exekučných konaní v registri CRE nemá žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k skutočnosti, akým majetkom povinný disponuje. Podotkol, že povinnosť sledovať majetok povinného preniesol svojou voľbou na súdneho exekútora a mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený nemá možnosť zistiť, že povinný nadobudol majetok. Tiež poukázal na premlčaciu dobu uplatnenia svojho práva. 7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (, ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a , vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. 8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením a nesprávnym skutkovým zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ). 9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 10. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu 1. inštancie o irelevantnosti tvrdenia veku povinného. V zmysle ustálenej judikatúry krajských súdov pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného, nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcií, pretože pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, čo je v súlade s ust. . (viď napr. uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. zo dňa 6.9.2011, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 19.07.2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.10.2018. 11. Odvolacia námietka ohľadom možnej budúcej zmeny na strane povinného v oblasti príjmov, a tak existencie dôvodu pre pokračovanie v exekúcii, je už za hranicou hospodárnosti vedenia exekúcie, navyše už aj vzhľadom na moment začatia exekučného konania v marci 2013, by bolo mimo rozumného rámca požadovať pokračovanie v exekúcii formou očakávania zmeny stavu povinného. Vzhľadom na začiatok exekučného konania už v roku 2013, odkedy nedošlo k vymoženiu pohľadávky ani len z časti je evidentné, že v danom prípade ide o dlhodobú nemajetnosť povinného, ktorá sa nemení. 12. Exekučný súd teda správne zastavil exekúciu, keďže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd na základe oznámenia súdneho exekútora dostatočným spôsobom zvážil okolnosti tohto prípadu a posúdil situáciu so zreteľom na základné procesné princípy a zásady. Z priloženého exekučného spisu a zo súčinnosti súdneho exekútora so Sociálnou poisťovňou, s bankami, z lustrácie povinného v centrálnom registri exekúcii, z lustrácie v katastri nehnuteľnosti mal súd prvej inštancie rovnako ako aj odvolací súd za preukázané, že povinný nedisponuje žiadnym hnuteľným, či nehnuteľným majetkom, ktorý by bolo možne exekvovať a do úvahy neprichádza žiaden iný spôsob exekúcie podľa Exekučného poriadku. Povinný nepoberá žiadne dávky, nevykonáva podnikateľskú činnosť, nevlastní motorové vozidlo ani iný reálne speňažiteľný majetok a nemá peniaze na účtoch v banke, naopak M. voči nemu eviduje dlh vo výške -27.707,82 eura a F. mu blokuje sumu 24.464,48 eura.

13. Nemajetnosť povinného reálne znemožňuje uspokojenie pohľadávky oprávneného, resp. napriek vymoženiu istiny znemožňuje vymoženie trov exekúcie. Ďalším pokračovaním v exekúcii by dochádzalo k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania. Po zistenej nemajetnosti povinného, v prípade, keď vymáhanie istiny od povinného bolo úspešné či neúspešné a aj vymáhanie trov exekúcie bolo bezvýsledné, a z ničoho nevyplýva reálny predpoklad vymožiteľnosti pohľadávky v budúcnosti, potom by pokračovanie v exekúcii bolo len zvyšovaním trov, ktoré v prípade nemajetnosti povinného hradí oprávnený. 14. Zo strany oprávneného v podanom odvolaní nebola uvedená žiadna konkrétna skutočnosť, ktorá by spochybnila zistenia súdneho exekútora o nemajetnosti povinného. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvého stupňa o nemajetnosti povinného, ktorá je dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku bol správny. 15. Vzhľadom na správnosť dôvodu zastavenia exekúcie je tak správny aj súvisiaci výrok o trovách exekúcie. Exekučný poriadok v ust. § 203 ods. 2 jasne stanovuje, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. . 17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Oprávnený v odvolacom konaní nebol úspešný. Súdny exekútor si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a povinnému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd preto rozhodol tak, že účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).