Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_17CoCsp-3-2021.pdf
PDF · 82.73 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom ul. Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, zast. JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom ul. Svornosti 43, Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanej: D. M., trvale bytom ul. O., D. D., zast. JUDr. Juraj Klimčo s.r.o., so sídlom Bobot 176, o zaplatenie 22.186,86 eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 8. septembra 2020, č.k. 17Csp/206/2019-114, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 22.186,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20.983,45 eur od 10.7.2016 do zaplatenia a výrokom II. žalobcovi priznal proti žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej (ako jednému zo solidárnych dlžníkov) zaplatenia sumy 22.186,86 eur s príslušenstvom, nakoľko jeho právny predchodca uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom a M. M. ako druhým spoludlžníkom zmluvu o úvere, na základe ktorej im poskytol úver vo výške 25.000 eur. Nakoľko dlžníci úver nesplácali riadne a včas, jeho právny predchodca úver predčasne zosplatnil, pričom dlžníci dlžnú sumu vo výške žalovanej sumy nevrátili. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu mal súd za splnenú a riadne preukázanú predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok, a to aj za dodržania postupu podľa § 92 ods. 3 zákona o bankách. Súd preskúmal, či úver nie je bezúročný a bez poplatkov v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), pričom dospel k záveru, že úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované § 9 tohto zákona. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanou, súd skúmal, či nárok žalobcu nie je premlčaný. Prišiel k záveru, že nárok žalobcu premlčaný nie je, nakoľko premlčacia doba začala plynúť dňa 4.6.2016 a žaloba bola na súd podaná dňa 15.2.2019, teda v rámci trvania premlčacej doby. Súd mal za to, že veriteľ dňa 7.5.2016 dlžníkov upozoril v lehote dlhšej ako 15 dní na uplatnenie práva zosplatniť úver a dňa 16.6.2016 úver i zosplatnil. Keďže v oznámení o zosplatnení úveru veriteľ neuviedol, pre nezaplatenie ktorej splátky pristúpil k zosplatneniu úveru, súd považoval za zrejmé, že sa právo zosplatniť úver mohlo uplatniť do splatnosti najbližšej splátky, ktorá bola v tomto prípade dňa 3.7.2017. Ak by dlžníci neboli v tom čase už v omeškaní so splátkou splatnou dňa 3.6.2016, nemohol by veriteľ úver zosplatniť celý. Medzi stranami nebola sporná výška uplatnenej pohľadávky, pričom súd preskúmal dôvodnosť uplatnenej pohľadávky a zistil, že je dôvodná, preto žalobe vyhovel. Žalobcovi
priznal i uplatnený úrok z omeškania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietala, že súd nesprávne posúdil premlčanie nároku žalobcu. Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu nešpecifikoval vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru splátku, pre ktorú úver zosplatnil, z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nesporne vyplýva možnosť vykonať zosplatnenie až po trojmesačnom omeškaní so splnením príslušnej splátky, a preto v tomto prípade došlo k zosplatneniu v dôsledku omeškania so splátkou, splatnou najneskôr dňa 3.1.2016. Trojročná premlčacia doba preto podľa žalovanej uplynula dňa 3.1.2019, pričom žalobca podal žalobu až dňa 15.2.2019, teda nárok žalobcu je premlčaný. Ďalej upozornila na to, že podľa § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné, aby zmluva obsahovala konečnú splatnosť úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov pod následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Tieto údaje v zmluve o úvere absentujú. Hoci termín konečnej splatnosti vplýva zo zmluvy, v zmluve nie je uvedené, aká časť z každej jednotlivej splátky bude započítaná na istinu, aká časť na úroky a iné poplatky. Následne namietala, že Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a nespĺňa podmienku, že nesmie spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Záverom zhrnula, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve absentujú povinne vyžadované náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené žiadala zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ev. napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe nevyhovieť.
3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Odvolanie žalovanej považoval za nedôvodné, pričom napadnuté rozhodnutie mal za vecne správne, preto žiadal odvolací súd o jeho potvrdenie.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
5. Žalovaná v odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie premlčania nároku žalobcu súdom prvej inštancie, ďalej namietala, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a nakoniec upozornila na Dohodu o zrážkach zo mzdy a neprijateľné podmienky v nej uvedené. Odvolací súd sa v tomto poradí s týmito odvolacími námietkami vysporiadal.
6. Všetky tieto odvolacie námietky odvolací súd nepovažoval za dôvodné.
7. Žalovaná sa v podanom odvolaní nestotožnila s právnym posúdením súdu prvej inštancie o nepremlčaní uplatneného nároku žalobcu. Premlčacia doba podľa žalovanej začala plynúť odo dňa 3.1.2016 a k uplynutiu premlčacej doby došlo dňa 3.1.2019. Žaloba bola podaná dňa 15.2.2019, čiže po márnom uplynutí premlčacej doby.
8. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
9. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dlh žalovanej sa stal splatným po tom, čo právny predchodca žalobcu uplatnil svoje právo a zosplatnil celý úver v dôsledku neuhrádzania splátok riadne a včas, a ku dňu 15.6.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splatným celý dlh, stanovuje Občiansky zákonník v § 103, druhá veta, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka platí, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu, začína plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený.
10. Ak vykonaným dokazovaním nebolo možné zistiť, pre ktorú splátku došlo k zosplatneniu celého dlhu, teda ak nie je preukázané inak, je potrebné považovať za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti ktorej začne plynúť premlčacia doba podľa § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, splátku zročnú bezprostredne pred zosplatnením (záver z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/228/2016 zo dňa 12.4.2017).
11. V tomto prípade právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru dňa 15.6.2016 s tým, že v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nekonkretizoval, pre ktorú splátku pristúpil k zosplatneniu úveru. Potom platí skôr uvedený záver, že došlo k mimoriadnej splatnosti pre splátku zročnú bezprostredne pred zosplatnením, teda splátku zročnú dňa 3.6.2016. Odo dňa nasledujúceho začala plynúť premlčacia doba a uplynula dňa 4.6.2019. Svoje právo na zaplatenie zosplatneného dlhu žalovaných z úveru si žalobca uplatnil na súde dňa 15.2.2019, teda v rámci plynutia premlčacej doby. Na základe uvedeného bol správny záver súdu prvej inštancie o nepremlčaní uplatneného nároku žalobcu.
12. Ďalej žalovaná zastávala v odvolaní názor, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o úvere neobsahuje termín konečnej splatnosti a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
13. Tieto námietky odvolací súd nepovažuje za dôvodné. V zmluve o úvere je jasne vymedzený termín konečnej splatnosti vyjadrený konkrétnym dátumom, a to 3.10.2023, teda je bez pochýb splnená zákonná náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom znení (ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy). Čo sa týka určenia výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov [zákonná náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom znení], je nutné rešpektovať judikatúru. Súdna prax nebola pri aplikácii uvedeného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch jednotná. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.2.2018, sp. zn. 3Cdo 146/2017, však prijalo záver, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Na základe predchádzajúceho preto nemožno dospieť k záveru, že predmetná úverová zmluva neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Úver poskytnutý žalovanej preto nie je bezúročný a bez poplatkov podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie.
14. Nakoniec namietala žalovaná Dohodu o zrážkach zo mzdy. Tvrdila, že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a nespĺňa podmienku, že nesmie spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach.
15. Spojitosť tejto námietky s uplatneným nárokom žalobcu odvolaciemu súdu nie je zrejmá. Samotná existencia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v Dohode o zrážkach zo mzdy by nespôsobovala neplatnosť úverovej zmluvy, resp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto otázka neprijateľných zmluvných podmienok v Dohode o zrážkach zo mzdy nie je relevantná pre žalobou uplatnený nárok, ktorý plynie z úverovej zmluvy.
16. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanej, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).