Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Co-48-2020.pdf
PDF · 75.73 KB
Case nature
Subarea
23Co/48/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu R.. W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, E., zastúpeného JUDr. Tatianou Andrejcovou, advokátkou so sídlom v Humennom, Laborecká 1896/58, proti žalovanému V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, K., zastúpenému JUDr. Ľubomírom Hudákom, advokátom so sídlom v Humennom, Mierová 87, o vrátenie daru s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 10.08.2020, č. k. 17C/302/2013 - 372 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku II.
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
2. Pokiaľ ide o vec samú, súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu žalobcu ako nedôvodnú. Vykonaným dokazovaním, aj v štádiu po rozhodnutí odvolacieho súdu v tejto veci, súd prvej inštancie dospel k záveru, že namietané správanie sa žalovaného ako obdarovaného k žalobcovi ako darcovi nemožno posúdiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Vzťahy a spoločné spolužitie v domácnosti žalovaného so žalobcom a jeho matkou boli podľa súdu prvej inštancie konfliktné nielen po uzavretí darovacej zmluvy, ale aj pred jej uzavretím a samotné darovanie spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti žalobcom vo vzťahu k žalovanému nemalo za následok zlepšenie situácie. Dňa 15.11.2012 došlo k vyvrcholeniu nezhôd, po ktorom žalobca spolu s matkou domácnosť žalovaného opustili, avšak nebolo preukázané, že by sa žalovaný pokúsil fyzicky napadnúť žalobcu. O trovách konania strán sporu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 257 CSP. Bol toho názoru, že aj v prípade rozhodnutia o trovách konania je potrebné na tento prípad hľadieť ako na výnimočný a rozhodnutie modifikovať tak, aby neslúžilo žiadnej zo strán sporu ako prostriedok prejavu negatívneho vzťahu k protistrane. Zvlášť, keď syn podáva žalobu na svojho otca, tak medzi stranami sporu ide o priamy príbuzenský vzťah, práve v rodine sú negatívne vzťahy krajne nežiaduce. Zvláštne dôvody tejto veci tak súd prvej inštancie vyhodnotil v danom príbuzenskom vzťahu strán sporu a okolnosťami sporu, kedy predmetom vrátenia daru je rodičovský dom po matke, v ktorom žalobca vyrastal a záujmom na tom, aby sa už aj tak narušené vzťahy medzi stranami sporu ďalej nezhoršovali. Bol toho názoru, že nepriznaním trov konania nebude výrazne zasiahnuté do majetkovej sféry žalovaného v takom rozsahu, aby bolo ohrozené zabezpečenie jeho bežných životných potrieb.
3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania, podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť tak, aby žalovanému vo vzťahu k žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil potrebu aplikácie § 257 CSP v prejednávanej veci. So závermi súdu prvej inštancie a právnym názorom
vyjadrený v bodoch 50. a 51. rozsudku žalovaný nesúhlasí. Žalobca vedel, keďže má právneho zástupcu, aké následky sú spojené s neúspechom v konaní. Žalovaný považuje rozhodnutie o trovách konania za nespravodlivé a v rozpore so zásadou rovnosti zbraní. V konaní je potrebné vyjadriť úspech nielen v procesnej, ale aj v hmotnoprávnej rovine, teda pokúsiť sa navrátiť stav do situácie, akoby občianske konanie ani nebolo. Náhrada trov konania predstavuje okrem reparačnej funkcie v obmedzenom význame aj funkciu sankčnú, v opačnom prípade súd vysiela signál, že občania sa môžu bez akýchkoľvek negatívnych následkov domáhať absolútne nedôvodných nárokov aj voči ostatným účastníkom konania a bezplatne a bez následkov viesť tieto konania. Takýto stav by však bol podľa žalovaného dlhodobo neudržateľný a ústavne nekonformný. Rozhodujúce sú aj pomery účastníkov a okolnosti prípadu, je povinnosťou súdu skúmať nielen finančné, sociálne, osobné a ďalšie pomery účastníkov, ale prihliadať aj na okolnosti týkajúce sa priebehu konania a okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde. Poukazuje na to, že ide pri vyčíslení trov o nemalú čiastku, a preto nemožno na tento prípad hľadieť ako na výnimočný, ako to uvádza súd prvej inštancie. Na základe týchto dôvodov žalovaný navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Žalobca navrhol rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania potvrdiť ako vecne správny. Poukazuje na to, že žalovaný nadobudol od žalobcu bezodplatne polovicu rodinného domu, ktorú naňho žalobca previedol na jeho naliehanie. Žalobca tak urobil dúfajúc, že sa žalovaný upokojí, rodinné vzťahy sa dajú do poriadku, dom si postupne zrekonštruujú a budú ho všetci užívať. Tento úmysel žalobcu sa však nenaplnil, správanie žalovaného sa ešte viac zhoršilo a vyústilo do nutnosti upustiť spoločnú domácnosť. Zdôraznil, že v konaní využil všetky dostupné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení, ktoré mal k dispozícii, ale ktoré podľa súdu však neboli dostatočné. Nakoľko prvoinštančný súd vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu, žalobca sa rozhodol proti zamietavému rozhodnutiu už odvolanie nepodať. Má však za to, že vykonanými dôkazmi vyšlo najavo minimálne nevhodné, nepríjemné, konfliktné a agresívne správanie žalovaného voči žalobcovi, jeho matke i sestre, i keď podľa súdu nedosiahlo intenzitu pre domáhanie sa vrátenia daru. Žalovaný ostáva vlastníkom polovice rodinného domu, fakticky ho bude užívať sám, nikým neobmedzovaný, pretože vzhľadom na jeho povahu, matka žalobcu ako spoluvlastníčka tohto domu ani žalobca, dom spoločne s ním užívať nebudú môcť. I z tohto pohľadu sa žalobcovi javí rozhodnutie súdu o trovách konania ako spravodlivé.
5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom výroku II. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného opodstatnené nie je.
6. Pri rozhodovaní o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
7. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. V citovanom ustanovení je fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Zákon vyžaduje na takéto rozhodnutie dve podmienky, a to, že musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a že musí ísť o výnimočné okolnosti.
9. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Bude vecou konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Druhá oblasť sa týka sociálnych aspektov a dochádza k nej vtedy, ak z priebehu konania výrazne vystupuje do popredia, že povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov z dôvodov, ktoré sám nezavinil alebo môže ich uhradiť len s veľkými ťažkosťami.
10. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že v tomto konaní sa žalobca vo vzťahu k žalovanému domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v nadväznosti na predchádzajúci úkon vrátenia daru, a to pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel 1 k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX/, kat. úz. Y.. V priebehu celého konania žalobca akcentoval, že nehnuteľnosť, ktorú nadobudol od svojej starej matky, daroval v prospech žalovaného, svojho otca na základe jeho návrhu a s úmyslom zlepšenia vzájomných vzťahov, tak aby bolo reálne vzájomné spolužitie v tejto nehnuteľnosti aj s jeho matkou, ktorá je taktiež podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti. Je zrejmé, že podanú žalobu súd prvej inštancie vo veci samej vyhodnotil ako neopodstatnenú, čo žalobca akceptoval aj v závislosti od predtým vyjadrených záverov odvolacieho súdu, ktorý o veci rozhodol uznesením z 23.07.2019, č. k. 23Co/138/2018 - 333. Súd prvej inštancie správnym spôsobom zohľadnil charakter prejednávanej veci, ktorej stranami konania boli blízki príbuzní a nebolo sporné, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom darovania a ktorej spoluvlastníčkou je aj matka žalobcu, s ohľadom na narušené vzájomné vzťahy užíva iba žalovaný. V tejto súvislosti prvoinštančný súd opodstatnene zdôraznil potrebu ustálenia vzájomných vzťahov strán konania tak, aby sa tieto ďalej nezhoršovali a rovnako nebol spochybnený jeho záver v zmysle tom, že nepriznaním trov konania nebude výrazne zasiahnuté do majetkovej sféry žalovaného. Všetky uvedené skutočnosti v súhrne preto umožňujú prijať záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa a opodstatnenosť aplikácie spomínaného ustanovenia § 257 CSP.
11. Odvolací súd preto rozsudok vo výroku II. potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP.
12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP opäť v spojení s § 257 CSP, keď vyššie uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa zohľadnil odvolací súd aj pri rozhodovaní o trovách tohto štádia konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).