Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41CoKR-1-2021.pdf
PDF · 134.79 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoKR/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej veci žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, proti žalovanej G.. Stela Chovanová, so sídlom kancelárie J. Kozáčeka 13E, 960 01 Zvolen, značka správcu S1612, správca úpadcu C. D., bytom H. XXX/XX, XXX XX M., nar. XX.XX.XXXX, podnikajúci ako Juraj Polóň - REMESLO, s miestom podnikania SNP 137, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 41 523 211, o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 27Cbi/21/2014-562 zo dňa 19.augusta 2020 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 27Cbi/21/2014-562 zo dňa 19.augusta 2020 potvrdzuje.
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou určil, že pohľadávka žalobcu v sume 500 674,21 Eur uplatnená prihláškou zo dňa 04.06.2014 do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX M. vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1K/18/2014, titulom rámcovej factoringovej zmluvy č. 100481 zo dňa 29. 11. 2006 a factoringovej zmluvy č. 10048.1001 zo dňa 29. 11. 2006 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 02. 04. 2007, Dodatku č. 2 zo dňa 02. 04. 2007, Dodatku č. 3 zo dňa 30. 05. 2007, Dodatku č. 4 zo dňa 24. 07. 2007 uzavretých medzi spoločnosťou Factoring Slovenskej sporiteľne a.s., Bratislava ako factorom a G. T., nar. XX. XX. XXXX, podnikajúcim pod obchodným menom Miroslav Hriň - REMESLO H&H priemyselný tovar, s miestom podnikania J. Krála 8, Žiar nad Hronom, IČO: 33 326 606 ako klientom vo vzťahu k zákazníkovi klienta úpadcu C. D., nar. XX. XX. XXXX, podnikajúci pod obchodným menom Juraj Polóň - REMESLO, s miestom podnikania SNP 137, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 41 523 211 je oprávnená čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. Druhou výrokovou vetou žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Z predložených listín mal súd za preukázané, že si žalobca prihlásil do konkurzného konania na majetok úpadcu pohľadávku v celkovej sume 500 674,21 Eur. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky žalobca uviedol, že na základe Rámcovej factoringovej zmluvy č. 100481 zo dňa 29.11.2006 a Factoringovej zmluvy č. 100481001 zo dňa 29.11.2006, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 02.04.2007, Dodatku č. 2 zo dňa 02.04.2007, Dodatku č. 3 zo dňa 30.05.2007 a Dodatku č. 4 zo dňa 24.07.2007, ktorých súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky Veriteľa, si Veriteľ a klient Miroslav Hriň - REMESLO H & H priemyselný tovar, s miestom podnikania 96501 Žiar nad Hronom, J. Krála 8, IČO: 5326606 (ďalej len „Miroslav Hriň“) dohodli konkrétne podmienky poskytovania factoringu a
factoringových služieb Veriteľom klientovi Miroslavovi Hriňovi vo vzťahu k zákazníkovi klienta: Juraj Polóň - REMESLO, s miestom podnikania 96501 Žiar nad Hronom. SNP 137, ICO: 41523211 nar. XX.XX.XXXX, bytom Školská 162/20, 966 22 Lutila (ďalej len „Dlžník"). Na základe prehľadu Veriteľa zo dňa 21.04.2008 o salde klienta z pohľadu zákazníka, evidoval Veriteľ ku dňu 21.04.2008 voči Dlžníkovi pohľadávky v celkovej výške istiny 9.694.316,-Sk. V Notárskej zápisnici N 114/2008 Nz 16612/2008 NCRIS 16452/2008 spísanej dňa 21.04.2008 notárkou JUDr. Ruženou Bayerovou na notárskom úrade Továrenská ulica 8, Bratislava, Dlžník ako osoba povinná č. 5 vyhlásil, že svoj záväzok spočívajúci v zaplatení vyššie uvedených pohľadávok vrátane príslušenstva k týmto pohľadávku, čo do dôvodu a do výšky uznáva a zaviazal sa zaplatiť Veriteľovi všetky jeho pohľadávky vrátane ich príslušenstva uvedené v Prehľade o salde klienta z pohľadu zákazníka zo dňa 21.04.2008 vyššie uvedené, tj. spolu vo výške istiny 9.694.316,- Sk, pričom túto pohľadávku sa zaviazal zaplatiť Veriteľovi v desiatich splátkach nasledovne: 1.splátku vo výške 1.000.000,- Sk do 15.05.2008, 2.splátku výške 1.000.000,- Sk do 25.05.2008, 3.splátku vo výške 1.000.000,- Sk do 25.06.2008, 4.splátku vo výške 1.000.000,- Sk do 25.07.2008, 5.splátku vo výške 1.000.000 Sk do 25.08.2008, 6. splátku vo výške 1.000.000,-Sk do 25.09.2008, 7. splátku vo výške 1.000.000,-Sk do 25.10.2008, 8.splátku vo výške 1.000.000,-Sk do 25.11.2008., 9. splátku vo výške 1.000.000,- Sk do 25.12.2008, 10. splátku vo výške 694 316,- Sk do 25.01.2009 a príslušenstvo pohľadávky Veriteľa bude uhradené najneskôr do 25.02.2009. Dlžník pritom zároveň v notárskej zápisnici súhlasil so záväzkom, že v prípade, ak nezaplatil riadne a včas ktorúkoľvek z predmetných splátok pohľadávky, stane sa splatnou celá zvyšná časť nezaplatenej pohľadávky, Dlžník (ani klient Veriteľa Miroslav Hriň) neuhradil ani prvú dojednanú splátku zo splátkového kalendára riadne a včas a tým sa stala splatnou cela dlžná pohľadávka dňom márneho uplynutia splatnosti prvej splátky 15.05.2008. Dlžník uhradil z predmetnej pohľadávky dna 22.05.2008 sumu 33.193,91 Eur (1.000.000,- Sk), dňa 31.07.2008 sumu 12.000.44 Eur (361.525,- Sk), dna 06.10.2008 sumu 1.659,70 Eur (50.000,- Sk), dňa 10.11.2008 sumu 1.659,69 Eur (50.000,- Sk), dňa 09.02.2010 sumu 6.372,18 Eur, dňa 11.06.2010 sumu 1.600,- Eur, dňa 28.01.2011 sumu 4.200,- Eur a dňa 25.07.2011 sumu 700,- Eur, pričom zvyšnú časť pohľadávky neuhradil. Výška istiny pohľadávky Veriteľa je ku dňu vyhlásenia konkurzu 260.406,42 Eur. Veriteľ si zároveň uplatnil právo na zákonné úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka z istiny od 16.05.2008 (čo je deň nasledujúci po dni splatnosti istiny) po zohľadnení čiastočných úhrad do vyhlásenia konkurzu, tj. úhrad v celkovej sume 61.385,92 Eur. Výpočet úrokov z omeškania tvorí prílohu prihlášky. V závere žalobca ako veriteľ vyhlásil, že prihlásenú pohľadávku eviduje vo svojom účtovníctve a účtuje o nej v celom rozsahu.
3. Žalovaná ako správca túto pohľadávku žalobcov poprela v celom rozsahu s odôvodnením, že „Správca konkurznej podstaty prihlásenú pohľadávku veriteľa popiera čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti, keďže možno pochybovať o vzniku a existencii pohľadávky. Z predložených listín správca nemá jednoznačne preukázaný právny dôvod vzniku a výšku pohľadávky veriteľa, ktorá je uvedená v Prihláške pohľadávky. Správca nemá dostatočne preukázané platné postúpenie pohľadávky uvedenej v Prihláške pohľadávky. Správcovi tiež neboli predložené účtovné záznamy a doklady týkajúce sa prihlásenej pohľadávky veriteľa; pohľadávka veriteľa nebola určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci a tiež nie je vymáhaná v rámci exekučného konania.“
4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. V konaní vznikol medzi účastníkmi konania spor o existenciu a od nej sa odvíjajúcu aj výšku a vykonateľnosť pohľadávky prihlásenej žalobcom a tiež určitosť, resp. účinnosť popretia pohľadávky žalobcu zo strany správcu. Súd v incidenčnom konaní primárne skúma aktívnu a pasívnu legitimáciu strán sporu, ktorá v konaní nebola sporná, následne včasnosť podania žaloby a účinnosť prihlásenia a popretia spornej pohľadávky. Včasnosť podania žaloby rovnako ako účinnosť prihlásenia a popretia popretej pohľadávky nebola sporná. Žalobca namietol popretie pohľadávky, nakoľko predloženými listinami preukazoval právny dôvod vzniku pohľadávky, a to primárne factoringovými zmluvami vrátane dodatkov, faktúrami, príjmovými a výdajkovými dokladmi a zmluvami o postúpení pohľadávok od pána Hriňa. Správca v popretí, ani v priebehu konania nerozporoval tieto listiny. Popretie pohľadávky de facto odvodzoval od nemožnosti riadneho preskúmania pohľadávky, pre neposkytnutie súčinnosti zo strany úpadcu a tiež sa odvolával na vyjadrenie úpadcu k žalobe. Žalovaná v priebehu konania uviedla, že sa k predloženým listinám nevie vyjadriť, preto navrhol ako svedkov vypočuť Miroslava Hriňa a úpadcu, a to k otázke záväzkových vzťahov medzi týmito osobami, na základe ktorých mala vzniknúť pohľadávka, ktorú nadobudol postúpením od pána Hriňa žalobca a k otázke Notárskej zápisnice. Súd tieto dôkazy nevykonal, a to nielen z dôvodu, že žalovaná, ktorá týchto svedkov navrhla, ich účasť na pojednávaní nezabezpečila a neuviedla ani dôvody, ktoré by jej v tom bránili, ale aj s ohľadom na
to, že súd považoval popretie pohľadávky žalobcu správcom za neúčinné, nakoľko podľa ust. § 32 ods. 5 ZKR dôvody uvedené v popretí pohľadávky vymedzujú predmet incidenčného konania. V tejto súvislosti poukázal súd na ustálenú rozhodovaciu súdnu prax, konkrétne Nález Ústavného súdu č. II ÚS 409/2013-49 zo dňa 11.09.2014, podľa ktorého „je správca pri popretí pohľadávky povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo na určitý rozsah popretia pohľadávky znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie, a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože je to úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne alebo v určitej časti alebo v určitom poradí)“.
5. Súd tiež poukázal na ust. § 32 ods. 1 ZKR, ktorý usmerňuje správcu, ako postupovať pri preskúmavaní pohľadávok, teda správca prihlásenú pohľadávku porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb, ale vykoná aj vlastné šetrenie. Vykonanie vlastného šetrenia patrí do výkonu funkcie správcu s odbornou starostlivosťou, teda správca mal a mohol vykonať vlastné šetrenie aj nahliadnutím do súdneho spisu v konaní, z dôvodu ktorého pohľadávku poprel, oboznámiť sa s jeho obsahom a posúdiť konkrétnu argumentáciu úpadcu, od ktorej odôvodňuje spornosť pohľadávky žalobcu. Žalovaná tieto šetrenia zrejme neurobila, hoci ako osoba oprávnená konať za úpadcu mala prístup ku všetkým dokladom úpadcu. Z popretia správcu nie je možnú dostatočne konkrétne určiť, v čom vidí správca spornosť prihlásenej pohľadávky v otázke právneho dôvodu alebo výšky, ani čo zakladá jeho pochybnosti o riadnom postúpení pohľadávok na žalobcu. Z argumentácie správcu v popieracom prejave, ako aj v priebehu konania sa súdu javí, že správca dostatočne nepreskúmal pohľadávku s odbornou spravodlivosťou, ale alibisticky len vyslovil ničím neodôvodnené pochybnosti o existencii pohľadávky a platnosti jej nadobudnutia žalobcom s poukazom na chýbajúcu účtovnú dokumentáciu úpadcu. Jeho preskúmavacia povinnosť však musí byť odbornejšia a nemožno akceptovať argumentáciu správcu, že úpadca mu neposkytol dostatočnú súčinnosť. Pre takéto prípady zákon pozná inštitúty umožňujúce nielen predĺženie lehoty na preskúmavanie pohľadávok, ale aj dodatočné uznanie pohľadávky alebo jej časti v prípade, že sa popretá pohľadávka alebo jej časť v priebehu konkurzného konania alebo konania vyvolaného konkurzom ukáže ako nesporná alebo nesporná v určitej časti. Za týmto účelom obchodné spoločnosti vedú účtovníctvo, súčasťou ktorého sú príjmové a výdavkové doklady alebo výpisy z účtov, ktoré by mal mať správca k dispozícii a ak ich k dispozícii nemal, resp. nemá, pri konaní s odbornou starostlivosťou ich mal zabezpečiť, v opačnom prípade nemôže riadne vykonávať funkciu správcu a teda ani riadne popierať pohľadávky veriteľov úpadcu. Súd poukázal na to, že ako právny dôvod prihlásenej pohľadávky žalobcu je uvádzaná factoringová zmluva a rámcová factoringová zmluva, pričom notárska zápisnica je použitá len podporne na preukázanie právneho dôvodu o existencii pohľadávky. Vznesenie námietky úpadcom považoval súd za sporné, nakoľko v zmysle ustanovení ZKR úpadca má právo vzniesť námietku, avšak len v lehote na popieranie pohľadávok, ktorá sa zapisuje následne do zoznamu pohľadávok, čo však v priebehu konania nebolo preukázané. Bez ohľadu na to, vyjadrenie úpadcu predložené žalovanou do spisu skôr indikuje trestnoprávne konanie účastníkov záväzkovo-právnych vzťahov, pričom nejde o argumentáciu spochybňujúcu existenciu pohľadávky žalobcu.
6. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že popretie pohľadávky žalobcu urobené správcom nie je dostatočne určité a vzhľadom k tomu, že dôvody popretia pohľadávky vymedzujú predmet incidenčného konania a popierajúci subjekt je rovnako viazaný koncentračnou zásadou, ako veritelia pri prihlasovaní svojej pohľadávky, takéto popretie nemohlo vyvolať účinky predpokladané zákonom, dôsledkom čoho sa pohľadávka žalobcu považuje za zistenú podľa § 32 ods. 16 ZKR. Súd vedený týmito úvahami vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu.
7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
8. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ CSP, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušenie práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok okresného súdu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP mu vrátil vec na ďalšie konanie.
9. Odvolateľka považuje napádaný rozsudok okresného súdu za nesprávny, skutkovo a právne dostatočne neodôvodnený a nepodložený, vychádzajúci z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Uviedla, že pri popretí pohľadávky postupovala s odbornou starostlivosťou a v súlade s § 32 ods. 1 ZKR. Vo svojich vyjadreniach v rámci súdneho konania žalovaná poukazovala na to, že k jednotlivým dokladom predloženým žalobcom, či už k prihláške pohľadávky, prípadne v rámci jednotlivých vyjadrení v priebehu incidenčného konania (k faktúram, k výdajkovým dokladom a objednávkam tovaru) sa nevie vyjadriť, nakoľko sa deklarovaných obchodov nezúčastnila, resp. pri nich nebola prítomná. Rovnako sa nevedela vyjadriť k tomu, či skutočne došlo k dodaniu tovaru zo strany pôvodného veriteľa Miroslava Hriňa úpadcovi tak, ako sú deklarované, resp. špecifikované v jednotlivých objednávkach, výdajkových dokladoch a vystavených faktúrach s tým, že k týmto otázkam sa mohli a vedeli vyjadriť jedine subjekty, medzi ktorými malo dôjsť k uzatvoreniu deklarovaných obchodov a teda predovšetkým úpadca, ktorý spochybňuje uskutočnenie deklarovaných obchodov, resp. reálne dodanie tovaru tak, ako je špecifikovaný v objednávkach, výdajkových dokladoch, resp. vystavených faktúrach. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla žalovaná vypočutie svedkov k otázkam deklarovaných obchodov a k predmetnej notárskej zápisnici. Namietla, že súd uvedených svedkov predvolal na pojednávanie konané dňa 19.8.2020, teda prítomnosť týchto svedkov zabezpečoval súd, preto nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že prítomnosť svedkov mala zabezpečiť žalovaná, ktorá nielenže prítomnosť svedkov nezabezpečila, ale ani len súdu neuviedla dôvody, ktoré jej v tom bránili. Má za to, že v prípade, ak súd uvedených svedkov predvolal, ich prítomnosť zabezpečoval, žalovaná nemala povinnosť prítomnosť týchto svedkov osobne zabezpečovať. Svedkovia sa na uvedené pojednávanie nedostavili a súd aj napriek tomu, že žalovaná trvala na ich vypočutí k okolnostiam dôležitým pre rozhodnutie vo veci samej, ukončil dokazovanie a rozhodol vo veci samej s odôvodnením, že súd tieto dôkazy nevykonal s ohľadom na to, že považoval popretie pohľadávky žalobcu správcom za neúčinné, nakoľko podľa ust. § 32 ods. 5 ZKR dôvody uvedené v popretí pohľadávky vymedzujú predmet incidenčného konania. Žalovaná uvedený postup súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, nakoľko vykonanie týchto dôkazov bolo z pohľadu odvolateľky rozhodujúce a potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V dôsledku ich nevykonania súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho nesprávne právne posúdil prejednávanú vec.
11. Ďalej uviedla, že ako správca konkurznej podstaty úpadcu poprela právny dôvod prihlásenej pohľadávky žalobcu ako veriteľa, čím je logicky popretá aj výška pohľadávky ako aj jej vymáhateľnosť. Právnym dôvodom vzniku prihlásenej a popretej pohľadávky veriteľa je Rámcová factoringová zmluva č. 100481 uzatvorená medzi Factoring Slovenskej sporiteľne, a. s. Bratislava (žalobca je jeho právny nástupca) ako factorom a Miroslavom Hriňom ako klientom a factoringová zmluva č. 10048.1001 medzi Factoring Slovenskej sporiteľne, a. s. Bratislava ako factorom a Miroslavom Hriňom ako klientom vo vzťahu k zákazníkovi klienta - Juraj Polóň - REMESLO (úpadca) zo dňa 29.11.2006. Na základe týchto zmlúv klient postupoval pohľadávky, ktoré mu vznikli voči konkrétnemu zákazníkovi z dodávok tovaru alebo služieb na factora. Uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávok sa stáva factor oprávneným veriteľom postúpenej pohľadávky a v súlade s podmienkami rámcovej factoringovej zmluvy, factoringovej zmluvy a všeobecnými obchodnými podmienkami factoringu poskytoval klientovi dohodnuté peňažné plnenie a ďalšie dohodnuté služby. Z uvedeného podľa názoru žalovanej vyplýva, že prihlásená pohľadávka vznikla žalobcovi vtedy, ak klientovi vznikla pohľadávka voči jeho zákazníkovi (úpadcovi) a táto pohľadávka bola platne postúpená na nového veriteľa. Vznik pohľadávky je teda primárne viazaný na existenciu pohľadávky klienta voči úpadcovi a derivátne na postúpenie tejto pohľadávky žalobcovi. Uviedla, že v prípade, že prihlásená pohľadávka je popretá veriteľom alebo správcom, v incidenčnom konaní začatom na základe včas podanej žaloby súd zisťuje, či pohľadávka podľa hmotného práva
vznikla. Z tohto pohľadu je právne irelevantné, či pohľadávke svedčí exekučný titul. Uznanie dlhu dlžníkom síce zlepšuje dôkaznú situáciu pre veriteľa, avšak oprávnenosť pohľadávky nie je závislá na uznaní dlhu dlžníkom. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 25CoKR/6/2015 zo dňa 15.7.2015, podľa ktorého v incidečnom konaní musí konkurzný súd skúmať, či pohľadávka podľa hmotného práva vznikla a v posudzovanom prípade aj to, či došlo k jej platnému postúpeniu bez ohľadu na existenciu notárskej zápisnice. Žalovaná má za to, že Okresný súd Banská Bystrica sa s touto skutočnosťou vôbec nevysporiadal a právny dôvod vzniku pohľadávky vôbec neskúmal, ktorá skutočnosť podľa názoru odvolateľky spôsobuje vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
12. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná v odvolaní súdu vyčíta, že nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých žalovanou, od výpovede ktorých žalovaná očakáva dôležité skutkové objasnenia ohľadom vzniku a existencie pohľadávky žalobcu a platnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu, ďalej, že svedkov na pojednávanie súd nezabezpečil a že rozhodol bez vykonania tohto dôkazu, v dôsledku čoho rozhodol nesprávne. S týmto konštatovaním žalovanej žalobca nesúhlasí zo skutkových aj právnych dôvodov. Je nesporné, že výsluch uvedených svedkov navrhla žalovaná, okrem iného o tom svedčí podanie žalovanej adresované súdu dňa 11.10.2016. K zabezpečeniu svedkov poukázal na ust. § 197 ods. 1 CSP. K opodstatnenosti vykonania dôkazu výsluchom svedkov žalobca uviedol, že podstatné pre nariadenie alebo nenariadenie dokazovania v danom prípade výsluchom uvedených dvoch svedkov nebolo to, či došlo alebo nedošlo k navrhnutiu tohto dôkazu, ale to, čoho sa takýto navrhnutý dôkaz mal týkať, čo mal preukazovať, ako mohol prispieť k objasneniu relevantného skutkového základu podľa príslušnej právnej normy za danej procesnej situácie. Jedine súd je tým procesným subjektom, ktorý rozhodne podľa pravidiel CSP v nadväznosti na procesnú situáciu, ktorý dôkaz vykoná a ktorý nevykoná (§ 185 CSP). Súd nepristúpi k vykonaniu dôkazu predovšetkým vtedy, ak nepovažuje vykonanie dôkazu za potrebné. Procesnú situáciu incidenčného konania a tiež potrebnosť dokazovania je potrebné vnímať práve v nadväznosti na uvedené východiská.
14. Žalovaná uviedla, v popieracom úkone ako dôvody len slovo „pochybnosť“ vzniku pohľadávky, existencie pohľadávky a platnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu s dôvetkom, že nemala k dispozícii účtovníctvo úpadcu. Slovo pochybnosť vôbec nekonkretizovala, prečo má pochybnosť, v čom vidí spornosť a o čo ju opiera atď. Žalovaná napriek k prihláške doloženým dokladom preukazujúcim vznik pohľadávky, jej existenciu a platnosť postúpenia vrátane dokladov o uznaní záväzku úpadcom, jeho prísľubu plniť a tiež reálnom plnení neuviedla v popieracom úkone nič konkrétne, konkretizované, preskúmateľné. Proti takémuto popretiu žalobca uplatnil svoje právo v súlade s príslušnou právnou normou. V popieracom úkone nebolo uvedené nič, čo by konkrétne spochybňovalo alebo vyvracalo tvrdenia a doklady uvedené v prihláške a priložené k prihláške. V danej veci súd odôvodnil nevykonanie dôkazu výsluchom svedkov nielen tým, že žalovaná týchto svedkov nezabezpečila, súd považoval predovšetkým samotný popierací prejav žalovanej za neurčitý. V rozsudku súd prezentoval jasný odôvodnený záver o neurčitosti popieracieho úkonu. Žalobca má za to, že súd zrozumiteľne vysvetlil, že neurčitosť popieracieho úkonu žalovanej bola kľúčová, preto výsluch svedkov nebol potrebný. Ani výsluch a prípadná účasť svedkov na pojednávaní a ich výsluch by nezvrátili záver - presvedčenie súdu o neurčitosti popieracieho úkonu žalovanej. Výsluch svedkov nemohol reálne ovplyvniť reálne dôvody popieracieho úkonu. Návrhmi na dokazovanie v incidenčnom konaní nemožno suplovať, rozširovať, dopĺňať popieracie dôvody.
15. Žalobca považuje za správny záver súdu o tom, že žalovaná vyslovila len ničím nepodložené pochybnosti o existencii pohľadávky a platnosti jej nadobudnutia žalobcom s poukazom na chýbajúcu účtovnú dokumentáciu úpadcu. Uvedená pochybnosť žalovanej je nepreskúmateľná a nepripúšťa žiadnu konkrétnu možnosť obrany. Až v priebehu incidenčného konania sa žalovaná snažila túto svoju bezobsažnú pochybnosť naplniť aspoň nejakým obsahom, resp. skôr náznakmi nejakého obsahu, keď sa snažila oprieť o vyjadrenie úpadcu a o navrhovaný výsluch svedkov, to však príslušná právna norma nepovoľuje. Príslušná právna norma nepovoľuje používať a dokazovať akékoľvek dôvody, ktoré nie sú obsiahnuté v popieracom úkone. Nepovoľuje používať vyjadrenie úpadcu vykonané za pochybných okolností päť mesiacov po popieracom úkone k niečomu, čo nie je obsiahnuté v popieracích dôvodoch a nepovoľuje výsluchom svedkov vtiahnuť do konania dôvody, ktoré neboli obsiahnuté v
popieracom úkone. Dokazovanie slúži k preukazovaniu dôvodov existujúcich v popieracom úkone a substancovaných v popieracom úkone. Nepovoľuje dôvody dokazovaním ešte len vytvárať. Príslušná právna norma stanovuje, že popretie má obsahovať konkretizované popieracie dôvody. Uvádzať ich neskôr nemožno a nemožno ich ani vyrobiť a dokazovať. Uviedol, že v zmysle judikatúry najvyšších súdnych autorít platí, že nevykonaním dôkazu, ktorý navrhne strana a ktorý neprispieva k zisteniu skutkového stavu sa neznemožňuje strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva k takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd konal plne v súlade s CSP, ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii, aj s ustálenou judikatúrou, keď nevykonal navrhnutý výsluch svedkov. Súd zhodnotil popierací úkon žalovanej, zistil, že je neurčitý a v nadväznosti na tieto zistenia rozhodol nevykonať výsluch svedkov, pretože dokazovanie, ako ho navrhla žalovaná nebolo spôsobilé zvrátiť uvedené zistenie o popieracom úkone a smerovalo by ku skutkovému základu, ktorý nemá oporu v popieracích dôvodoch. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/70/2016 zo dňa 30.1.2017, podľa ktorého predmetom incidenčného konania môže byť len opodstatnenosť popieracieho prejavu správcu. Ďalej uviedol, že ZKR stanovuje povinnosť kvalifikovaného riadne zdôvodneného konkretizovaného popretia. Úkon urobený žalovanou uvedené zákonné predpoklady nespĺňa.
16. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
18. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým určil, že pohľadávka žalobcu je oprávnená čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti.
20. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovanou dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
21. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobu domáhal určenia, že jeho pohľadávka v sume 500.674,21 eur uplatnená prihláškou zo dňa 4.6.2014 do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu Juraj Polóň je oprávnená čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky žalobca uviedol že na základe Rámcovej factoringovej zmluvy č. 100481 zo dňa 29.11.2006 a Factoringovej zmluvy č. 100481001 zo dňa 29.11.2006 v znení dodatkov, si Veriteľ a klient Miroslav Hriň - REMESLO H & H priemyselný tovar, s miestom podnikania 96501 Žiar nad Hronom, J. Krála 8, IČO: 5326606 (ďalej len „Miroslav Hriň“) dohodli konkrétne podmienky poskytovania factoringu a factoringových služieb Veriteľom klientovi Miroslavovi Hriňovi vo vzťahu k zákazníkovi klienta: Juraj Polóň - REMESLO. Na základe prehľadu Veriteľa zo dňa 21.04.2008 o salde klienta z pohľadu zákazníka, evidoval Veriteľ ku dňu 21.04.2008 voči Dlžníkovi pohľadávky v celkovej výške istiny 9.694.316,-Sk.
22. Žalovaná ako správca túto pohľadávku žalobcov poprela v celom rozsahu s odôvodnením, že „Správca konkurznej podstaty prihlásenú pohľadávku veriteľa popiera čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti, keďže možno pochybovať o vzniku a existencii pohľadávky. Z predložených listín
správca nemá jednoznačne preukázaný právny dôvod vzniku a výšku pohľadávky veriteľa, ktorá je uvedená v Prihláške pohľadávky. Správca nemá dostatočne preukázané platné postúpenie pohľadávky uvedenej v Prihláške pohľadávky. Správcovi tiež neboli predložené účtovné záznamy a doklady týkajúce sa prihlásenej pohľadávky veriteľa; pohľadávka veriteľa nebola určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci a tiež nie je vymáhaná v rámci exekučného konania.“ 23. Vzhľadom na vyššie citované dôvody popretia pohľadávky žalovanou ako správkyňou konkurznej podstaty musí dať odvolací súd za pravdu súdu prvej inštancie, že popretie pohľadávky nie je dostatočne určité vzhľadom k tomu, že dôvody popretia pohľadávky vymedzujú predmet incidenčného konania a popierajúci subjekt je rovnako viazaný koncentračnou zásadou ako veritelia pri prihlasovaní svojej pohľadávky. Žalovaná síce v popretí pohľadávky uviedla, že ju popiera v celom rozsahu čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti, ale z dôvodu, že možno pochybovať o vzniku a existencii pohľadávky, keď mala za to, že z predložených listín nemá jednoznačne preukázaný právny dôvod vzniku a výšku pohľadávky veriteľa ani dostatočne preukázané platné postúpenie pohľadávky keď tvrdila, že jej neboli predložené účtovné záznamy a doklady týkajúce sa prihlásenej pohľadávky veriteľa. V konečnom dôsledku namietala, že pohľadávka veriteľa nebola určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci a nie je vymáhaná v rámci exekučného konania.
24. K uvedeným dôvodom popretia pohľadávky odvolací súd konštatuje, že ak samotná správkyňa uviedla, že jej neboli predložené účtovné záznamy a doklady týkajúce sa prihlásenej pohľadávky, mala v zmysle ust. § 32 ods. 4 ZKR možnosť, a to aj opakovane požiadať súd o predĺženie lehoty na popretie pohľadávok, keďže Zákon o konkurze a reštrukturalizácii dáva správcovi možnosť požiadať súd, a to aj opakovanie o predĺženie lehoty na preskúmanie prihlášok, aby mohol s odbornou starostlivosťou náležite preskúmať všetky prihlásené pohľadávky. Žalovaná v konaní ani netvrdila, že by ako správkyňa požiadala o predĺženie lehoty na preskúmanie prihlášok, a to napríklad z dôvodu, že jej neboli úpadcom predložené účtovné záznamy a doklady týkajúce sa prihlásenej pohľadávky s odôvodnením, že o takéto účtovné záznamy úpadcu žiadala, pričom tento jej ich nepredložil a potrebuje z tohto dôvodu dlhšiu lehotu na preskúmanie prihlášky žalobcu.
25. Za nedostatočný dôvod popretia považuje odvolací súd aj tvrdenie žalovanej, že možno pochybovať o vzniku a existencii pohľadávky, a to s poukazom na ust. § 32 ods. 5 ZKR, ktoré ustanovenie stanovuje obsahové náležitosti popretia. Každý, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť. Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že jej neboli predložené účtovné záznamy týkajúce sa prihlásenej pohľadávky, odvolací súd konštatuje, že to, že si úpadca nesplnil svoje povinnosti a predmetné účtovné doklady žalovanej nepredložil, nemôže byť dôvodom na popretie pohľadávky žalobcu, prípadne ako už odvolací súd vyššie uviedol, mala z tohto dôvodu žalovaná možnosť požiadať súd o predĺženie lehoty na preskúmanie prihlášky žalobcu.
26. Tvrdenie žalovanej, že pohľadávka veriteľa nebola určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci a nie je vymáhaná v rámci exekučného konania nemá podľa názoru odvolacieho súdu žiaden vplyv na oprávnenosť prihlásenej pohľadávky zo strany žalobcu, pretože nie je potrebné, aby bola prihlásená pohľadávka určená právoplatným rozsudkom a prípadne ani vymáhaná v rámci exekučného konania. V tejto súvislosti musí odvolací súd ale poukázať na rozpornosť tvrdení žalovanej, keď tieto skutočnosti na jednej strany vytýka a uvádza ich ako dôvod popretia pohľadávky žalobcu a na druhej strane v odvolaní uvádza, a to konkrétne v súvislosti s notárskou zápisnicou, v ktorej úpadca uznal prihlásenú pohľadávku čo do dôvodu a výšky, že v prípade, že je prihlásená pohľadávka popretá veriteľom alebo správcom, v incidenčnom konaní začatom na základe včas podanej žaloby súd zisťuje, či pohľadávka podľa hmotného práva vznikla a z tohto pohľadu je podľa názoru žalovanej právne irelevantné, či pohľadávke svedčí exekučný titul.
27. Odvolací súd nespochybňuje názor Krajského súdu v Banskej Bystrici vyslovený v uznesení č. k. 25CoKR/6/2015-340 zo dňa 15.júla 2015, ktorým ako odvolací súd zmenil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 27Cbi/21/2014-331 zo dňa 13.apríla 2015 tak, že návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 7Cb/16/2099 zamietol, keď v odôvodnení uznesenia Krajský súd v Banskej Bystrici okrem iného uviedol, že „v incidenčnom konaní musí konkurzný súd skúmať, či pohľadávka podľa hmotného práva vznikla a v posudzovanom prípade aj to, či došlo k jej platnému postúpeniu bez ohľadu na existenciu notárskej zápisnice. Aj v samotnej prihláške uviedol veriteľ ako právny dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky citované factoringové zmluvy a navyše uviedol obsah notárskej zápisnice“. Uvedené
tvrdenie Krajského súdu v Banskej Bystrici nič nemení na skutočnosti, že žalobca svoju pohľadávku preukázal hodnovernými dôkazmi, nemôže byť na ťarchu veriteľa tvrdenie žalovanej, že sa k jednotlivým dokladom predloženým žalobcom, či už k prihláške pohľadávky alebo v rámci jednotlivých vyjadrení v priebehu incidenčného konania, napr. k faktúram, výdajkovým dokladom a objednávkam tovaru nevie vyjadriť, nakoľko sa deklarovaných obchodov nezúčastnila, resp. pri nich nebola prítomná. Správkyňa konkurznej podstaty mala povinnosť si dať ozrejmiť uvedené skutočnosti priamo úpadcom, a to už pri preskúmavaní prihlášky žalobcu. V prípade, ak by na základe úpadcom predložených dokladov nebola podľa jej názoru preukázaná oprávnenosť pohľadávky žalobcu, túto bola povinná poprieť zákonom stanoveným spôsobom, špecifikovať a presne konkretizovať dôvody, pre ktoré uvedenú pohľadávku žalobcu popiera. Na popretie pohľadávky nepostačuje písomné vyjadrenie úpadcu k doručenej žalobe o určenie popretej pohľadávky zo dňa 15.12.2014, keďže žalovaná predmetnú pohľadávku žalobcu poprela dňa 31.7.2014. Dôvod, že úpadca neposkytol žalovanej dostatočnú účinnosť, nemôže byť jedným z dôvodov, pre ktoré žalovaná pohľadávku žalobcu poprela, najmä keď nevyužila, ako už odvolací súd konštatuje možnosť predĺženia lehoty na preskúmanie prihlášky žalobcu.
28. Čo sa týka námietky žalovanej, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz výsluchom ňou navrhovaných svedkov, odvolací súd uvádza, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovanie a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.
29. Odvolací súd konštatuje, že najmä v incidenčnom konaní by výpoveď navrhovaných svedkov nemohla zvrátiť už existujúce dôvody popretia pohľadávky žalobcu správkyňou konkurznej podstaty, preto sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že výsluch uvedených svedkov vzhľadom na dôvody vymedzené v popretí pohľadávky nebol potrebný, keď odvolací súd pri svojom rozhodovaní okrem iného vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/70/2016 z 30.januára 2017, ako aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 409/2013 z 11.septembra 2014, keď v zmysle záverov nálezu Ústavného súd „je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi, a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke.“
30. Odvolací súd konštatuje, že predmetný nález Ústavného súdu spolu s rozhodnutím Najvyššieho súdu je úplne súladný s ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii a ustálenou judikatúrou súdov, teda konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Žalovaná ako správca konkurznej podstaty mal možnosť pohľadávky žalobcu poprieť aj z iných dôvodov, ktoré nad rámec popretia uvádza v predmetnom konaní. Ak tak neurobila, nemôže sa iných dôvodov popretia už v súčasnej dobe domáhať.
31. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalovanej uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.
32. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené.
33. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.
34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má voči žalovanej nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
35. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).