Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Csp-22-2024.pdf
PDF · 88.33 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/22/2024
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX XXXX/X, XXX XX C. D., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s.r.o., so sídlom Stankovany 549, 034 92 Stankovany, IČO: 55 962 165 proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na zdržanie sa výkonu práva na zrážky zo mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu domáhal nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v zdržaní sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľa vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z Dohody o privatívnej novácii (Dohoda o zriadení nového záväzku) zo dňa XX.XX.XXXX a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu – Stavebný sociálny podnik s.r.o., Banská Belá 501, 966 15 Banská Belá, aby upustil od vykonania zrážok zo mzdy. Ďalej navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby okresný súd uložil žalovanému povinnosť podať proti navrhovateľovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok z Dohody o privatívnej novácii (Dohoda o zriadení nového záväzku), ktorá bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalovaného a navrhovateľom dňa XX.XX.XXXX.
2. V návrhu navrhovateľ uviedol, že medzi ním a právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX. Navrhovateľ uviedol, že predmetná zmluva obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru vo výške 179 750,42 SKK, nakoľko právny predchodca žalovaného do celkovej čiastky spojenej so zaplatením úveru nezapočítal poplatok za poistenie úveru. Keďže v danom prípade ide o vopred pripravenú formulárovú zmluvu a navrhovateľ v pozícii spotrebiteľa nemal možnosť odmietnuť poistenie, poplatok za poistenie musí byť zahrnutý do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov a keďže právny predchodca žalovaného poplatok za poistenie nezahrnul do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, zmluva obsahuje nesprávny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Zmluva neobsahuje priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 citovaného zákona. S poukazom na uvedené je podľa navrhovateľa zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov. Žalovaný uzavrel dňa XX.XX.XXXX s navrhovateľom Dohodu o privatívnej novácii (Dohoda o zriadení nového záväzku), predmetom ktorej bolo splatenie pohľadávky z vyššie uvedenej zmluvy o úvere. Na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z Dohody o privatívnej novácii (Dohoda o zriadení nového záväzku) zo dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená aj Dohoda o zrážkach zo mzdy dňa XX.XX.XXXX. Podľa navrhovateľa žalovaný pohľadávku zo spornej
úverovej zmluvy a účelovo neoprávnenú výšku tejto pohľadávky zakomponoval do Dohody o privatívnej novácii (Dohoda o zriadení nového záväzku) zo dňa XX.XX.XXXX jednoznačne konal v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ide o neplatný právny úkon. Predpokladá sa, že žalovaný v postavení podnikateľského subjektu si musel byť vedomý toho, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov a teda nemá nárok na dlžnú sumu, ktorú si podľa svojich neoprávnených výpočtov uviedol do vopred pripraveného formulára Dohody o privatívnej novácii (Dohoda o zriadení nového záväzku) zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 4 674,86 Eur. Dohoda o privatívnej novácii (Dohoda o zriadení nového záväzku) zo dňa XX.XX.XXXX je podľa názoru navrhovateľa neplatný právny úkon, nakoľko ku dňu XX.XX.XXXX bola pohľadávka zo zmluvy o úvere premlčaná a keďže právny predchodca žalovaného nepoučil navrhovateľa o význame premlčania ku dňu XX.XX.XXXX, ide o absolútne neplatný právny úkon. Ku dňu XX.XX.XXXX neexistoval dlh vo výške 4 674,86 Eur, keďže zmluva je bezúročná a bez poplatkov, preto s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka je Dohoda o privatívnej novácii (Dohoda o zriadení nového záväzku) zo dňa XX.XX.XXXX neplatný právny úkon. Text samotnej dohody podľa názoru navrhovateľa nespĺňa požiadavku určitosti, nakoľko v článku II. dohody sa v bode 2. uvádza dlh žalobcu vo výške 4 674,86 Eur, avšak v zmysle splátkového kalendára uvedeného nižšie v tomto bode dohody je uvedený rozpis 47 mesačných splátok, z toho 46 splátok vo výške 110 Eur a posledná 47. splátka vo výške 29,56 Eur, čo spolu predstavuje sumu 5 089,56 Eur. Navrhovateľ má za to, že v tomto prípade sa nejedná o chybu v písaní, resp. počítaní, nakoľko táto nesprávnosť má vplyv na určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu, čo má za následok sankciu neplatnosti predmetnej dohody. Dohoda o privatívnej novácii (Dohoda o zriadení nového záväzku) zo dňa XX.XX.XXXX ako neplatný právny úkon potom nemôže vyvolať ani sledovaný vznik daného právneho vzťahu zabezpečenia pohľadávky prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy. Ak je Dohoda o privatívnej novácii pre rozpor so zákonom neplatná, spôsobuje to aj neplatnosť samotnej Dohody o zrážkach zo mzdy pre absenciu náležitosti Dohody o zrážkach zo mzdy, pre ktorú platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Zabezpečovací záväzkový právny vzťah má vo vzťahu k hlavnému (zabezpečenému) záväzkovému vzťahu vedľajší (akcesorický) a subsidiárny charakter a ako taký nemôže existovať samostatne. Jednou z podmienok platnosti dohody o zrážkach zo mzdy podľa Občianskeho zákonníka je platnosť hlavného záväzku. Pokiaľ je hlavný záväzok neplatný, je neplatná aj dohoda, ktorá má tento hlavný záväzok zabezpečovať. Je možné preto uzavrieť, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky treba vyhodnotiť ako neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v čase uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho hmotnoprávneho inštitútu). Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Ako bolo vyššie uvedené ide o formulárový typ dohody, ktorý navrhovateľ nemal možnosť ovplyvniť. Takáto dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. V dohode o zrážkach zo mzdy absentuje obsahová náležitosť ohľadne konkretizácie výšky pohľadávky, takúto dohodu je potrebné vyhodnotiť ako dohodu obsahujúcu neprijateľné zmluvné podmienky. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. 5CoCsp/29/2021 zo dňa XX.XX.XXXX. Na záver navrhovateľ uviedol, že žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým vyzval zamestnávateľa navrhovateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe priloženej Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX.
3. K návrhu navrhovateľ priložil nasledovné dokumenty: Výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy adresovaná zamestnávateľovi navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX, Dohoda o privatívnej novácii zo dňa XX.XX.XXXX, Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX, Vyjadrenie k žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa XX.XX.XXXX, Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa XX.XX.XXXX a Všeobecné obchodné podmienky.
4. Na výzvu okresného súdu dňa XX.XX.XXXX zamestnávateľ žalobcu súdu oznámil, že voči žalobcovi nevykonáva zrážky zo mzdy. Ďalej zamestnávateľ uviedol, že žalobca so zamestnávateľom odmietol podpísať dohodu o zrážkach zo mzdy a z tohto dôvodu nie je možné vykonávať zrážky zo mzdy.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 Civilného sporového poriadku uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta a ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
12. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. Novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
13. V prejednávanom prípade mal okresný súd preukázané, že medzi navrhovateľom a právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX. Zmluvu o úvere je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, keďže právny predchodca žalovaného mal pri jej uzatváraní a plnení postavenie dodávateľa a navrhovateľ postavenie spotrebiteľa. Ďalej mal okresný súd za preukázané, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi navrhovateľom a žalovaným uzatvorená Dohoda o privatívnej novácii (Dohoda o zriadení nového záväzku) uzatvorená podľa § 570 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. V dohode sa navrhovateľ a žalovaný dohodli, že všetky svoje práva a nároky, ktoré vznikli na základe ustanovení Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a jej príloh, nahradia novými právami a povinnosťami uvedenými v tejto Dohode. V ten istý deň ako bola uzatvorená Dohoda o privatívnej novácii žalovaný s navrhovateľom uzatvoril aj Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ako prostriedok zabezpečenia uspokojenia záväzku navrhovateľa voči žalovanému vyplývajúceho z Dohody o privatívnej novácii. Nakoľko žalovaný svoj dlh voči žalovanému nesplácal, žalovaný listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzval zamestnávateľa navrhovateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy. K výzve žalovaný priložil Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX.
14. Oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami navrhovateľa obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu priloženými listinnými dôkazmi, ako aj vlastným zistením dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia nie je toho času dôvodný. Súd vychádzal z toho, že navrhovateľ neosvedčil predbežne dôvodnosť svojho nároku, ako ani existenciu bezprostredne hroziacej ujmy. Okresný súd konštatuje, že navrhovateľ osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, osvedčil aj svoje tvrdenie o existencii dohody o zrážkach zo mzdy a takisto aj to, že žalovaný požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok z jeho mzdy. Žalobca však neosvedčil to, že skutočne aj k zrážkam zo mzdy aktuálne dochádza. Okresný súd mal z vyjadrenia zamestnávateľa žalobcu doručeného tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX, ako aj z telefonického hovoru s pracovníčkou zamestnávateľa uskutočneného dňa XX.XX.XXXX preukázané, že aktuálne žalobcovi zamestnávateľ zrážky zo mzdy nevykonáva, nakoľko žalobca s vykonávaním zrážok zo mzdy nesúhlasil a so zamestnávateľom odmietol podpísať dohodu o zrážkach zo mzdy. Tým, že nedochádza k zrážkam zo mzdy zo strany zamestnávateľa, navrhovateľovi nehrozí bezprostredná majetková ujma a tým navrhovateľ neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Civilný sporový poriadok ustanovuje v rámci inštitútu neodkladného opatrenia osobitné procesné pravidlo, podľa ktorého je pre rozhodnutie relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie je viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania rozhodnutia. Nakoľko v čase vydania tohto uznesenia nemal okresný súd osvedčené, že by zamestnávateľ navrhovateľovi zrážky zo mzdy skutočne vykonával, okresný súd návrh na nariadenie neodkladné opatrenia zamietol.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol navrhovateľ neúspešný v celom rozsahu. Súd mal v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznať náhradu trov konania žalovanému. Súd však náhradu trov konania žalovanému nepriznal, a to s ohľadom na § 251 CSP z dôvodu, že v čase od podania návrhu na súd žalovanému nevznikli žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 19. Podľa § 239 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
20. Na záver okresný súd poukazuje na vyššie uvedené ustanovenie CSP, v zmysle ktorého, navrhovateľ má právo v prípade zmeny skutkových okolností opätovne sa domáhať ochrany na príslušnom súde.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.