Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41Cob-27-2020.pdf
PDF · 140.75 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/27/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu C. Otto, nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/X, XXX XX F. U., podnikajúceho pod obchodným menom C. I. - C., s miestom podnikania T. XXXX/X, XXX XX F. U., K.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Krchnákom, so sídlom Dolná 13, 969 01 Banská Štiavnica, proti žalovanému GUTER ENGEL s.r.o., so sídlom Podhorie 74, 969 82 Podhorie, IČO: 47 955 384, zastúpenému advokátom Mgr. Petrom Máčajom, so sídlom Dolná 7, 969 01 Banská Štiavnica, o zaplatenie 1.796,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 27Cb/8/2018-167 zo dňa 15. novembra 2019 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 27Cb/8/2018-167 zo dňa 15. novembra 2019 potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.796,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 1.796,50,-Eur od 15.8.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur. Výrokom II. rozhodol, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 9.3.2018 domáhal zaplatenia 1.796,50 Eur spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a zákonným úrokom z omeškania z titulu nezaplatenej faktúry č. XXXXXXXX z 31.7.2017, za vykonané stavebné práce spojené s odstraňovaním škôd v prevádzke žalovaného na adrese W. 4, N.. Faktúrou č. XXXXXXXX z 31.7.2017 žalobca vyfakturoval sumu 1.996,50,-Eur, z ktorej žalovaný uhradil 200,-Eur. Ďalej žalobca tvrdil, že žalovaný mu faktúru nevrátil ako neoprávnenú, a preto sa domnieva, že ju má zaradenú v účtovníctve v položke nákladov. Žalobca stavebné práce vykonával v období od 26. do 28.7. 2017 a žalovaný uvedené práce na diele prevzal dňa 28.7.2017. Žalobca zároveň tvrdil, že z predloženej e-mailovej komunikácie vyplýva, že žalovaný predložil predmetnú faktúru na preplatenie prenajímateľovi prevádzky, ktorým je Slovenská pošta a.s., a následne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., pretože ako uviedol žalovaný žalobcovi, uvedené práce mu mali byť preplatené z poistky, ktorú má uzatvorenú s touto poisťovňou.
3. Žalobca predmetnú faktúru č. 10170001 vystavil na základe ústnej Zmluvy o dielo z 17.7.2017, kde sa ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa vykonať stavebné práce. Predmetom
stavebných prác bolo odstránenie škôd v dôsledku vytopenia prevádzky žalovaného. Žalobca bol konateľkou žalovaného dopredu upozornený, že cenu uvedených prác mu bude preplácať prenajímateľ Slovenská pošta a.s., prostredníctvom poistky v poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. a určila, že cena prác nesmie presiahnuť 2.000,-Eur. Predmetnú faktúru č. XXXXXXXX mal žalovaný použiť ako vyúčtovací podklad výšky škôd voči prenajímateľovi. Žalobca tiež tvrdil, že e-mailová komunikácia prebiehala medzi stranami sporu dňa 4.9.2017, čo je mesiac po odovzdaní diela žalobcom žalovanému, ktorý tieto priestory bez námietok užíval uvedenú dobu po odovzdaní diela. Prvé oznámenie o údajnom nevykonaní diela a jeho údajných vadách bolo žalobcovi oznámené až v liste z 18.10.2017, t.j. tri mesiace od odovzdania diela. V liste nazvanom „Reklamácia diela“ z 18.10.2017 žalovaný uviedol, že žalobca nemal vykonať časť fakturovaných prác a namietal neurčitú vadu prác v súvislosti s údajným vydúvaním parkiet. Zároveň v závere listu uviedol, že nemá záujem v súčasnosti sa vecou ďalej zapodievať, pretože by ho to stálo veľa času a energie. Žalobca mal za to, že žalovaný tak vyslovene uviedol, že nechce uvedené odstrániť, a preto nemožno považovať tento list za reklamáciu vád. Zároveň v reklamácii neboli vady riadne popísané a text tejto časti je neurčitý a nezrozumiteľný. Podľa žalobcu jediným účelom tohto listu bolo zastrašovanie žalobcu a žalobca tiež popiera, že by mu žalovaný zaplatil 700,-Eur, a to 500,-Eur prostredníctvom T.torý mal byť údajne zamestnancom žalobcu. Podľa žalobcu bol X. Ďalej L. spriaznencom konateľky žalovanej, ktorý pre ňu okrem odstraňovania uvedených škôd vykonával aj ďalšie práce, pričom žalobca ho nikdy nezamestnával a pracoval na objednávku žalovaného.
4. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že žalobcovi právny zástupca žalovaného doručil list, podľa ktorého žalovaný údajné vady diela, ktoré mal spôsobiť žalobca dal opraviť spoločnosti Solafpromont s.r.o. a doložil o tom aj faktúru č. XXXXXXXXXX. Z tejto faktúry podľa žalobcu je zrejmé, že táto spoločnosť len prepísala položky z faktúry žalobcu a zároveň cena údajných prác je presným rozdielom medzi sumou účtovanou žalobcom a sumou 700,-Eur, ktorú žalovaný údajne žalobcovi vyplatil, t.j. 1.296,50 Eur. Podľa žalobcu si žalovaný túto faktúru zabezpečil, aby sa vyvinil zo zavádzania prenajímateľa a poisťovne, od ktorých si nechal preplatiť faktúru žalobcu, ale žalobcovi už tieto peňažné prostriedky nevyplatil.
5. Žalovaný proti vydanému platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor, v ktorom poprel oprávnenosť žalobcom uplatneného nároku a tvrdil, že faktúra č. XXXXXXXX je iba účtovným dokladom, nezodpovedá rozsahu prác, ktoré žalobca reálne vykonal. Uviedol, že žalobca práce vykonával dva a pol dňa, ukončil ich v piatok 28.7.2017 na obed a vo faktúre vystavil za položku odvlhčovanie stien strojovým odvlhčovačom, v rámci ktorej si účtuje prenájom odvlhčovača v rozsahu 5 dní, teda už z tejto položky vyplýva, že žalobca do faktúry zahrnul aj veci, ktoré reálne nemohol vykonať. Ďalej uviedol, že po celé dva a pol dňa žalobca pracoval v prevádzke žalovaného spolu s E. L., pričom reálne pracovali na všetkých prácach, ktoré vykonali. Tiež uviedol, že nemá ako vedieť, aký je vzťah medzi žalobcom a pánom E. L., keďže ústnu Zmluvu o dielo uzatvoril so žalobcom a predpokladal, že E. L. je s ním v nejakom právnom vzťahu. Žalovaný tvrdí, že žalobca súhlasil, aby žalovaný dal časť odmeny priamo pánovi L., preto 500,-Eur vyplatil so súhlasom žalobcu priamo jemu. Keďže bezprostredne po odovzdaní diela nemala možnosť zistiť, či všetky fakturované práce boli skutočne aj vykonané, uvedenú faktúru v čase jej prijatia nespochybňoval. Následne zistil, že žalobca vôbec neurobil stierky, čo znamená, že ani nepenetroval pred stierkovaním, ďalej neprebrúsil a neošetril parkety pod plávajúcou podlahou, maľovku naniesol iba 2x nie 3x ako fakturoval v položke č. 9 faktúry č. XXXXXXXX. Žalovaný navrhol vypočuť svedkov C. K. a C. A. okrem už žalobcom navrhnutých svedkov a v prípade, že z výpovedí svedkov nebude mať súd dostatočne preukázané, že žalobca reálne nevykonal väčšiu časť fakturovaných prác, navrhlol vykonať znalecké dokazovanie ohľadom rozsahu prác, ktoré žalobca vykonal. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
6. Súd prvej inštancie nariadil predbežné prejednanie sporu, ktoré sa uskutočnilo dňa 8.10.2018, na ktorom súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok pre zmeškanie z dôvodu, že na predbežné prejednanie sporu bez ospravedlnenia sa neustanovil žalovaný, a ani jeho zástupca. Predmetný rozsudok pre zmeškanie bol Krajským súdom v Banskej Bystrici zrušený, a to uznesením č.k. 41Cob/56/2019-117 zo dňa 30.7.2019.
7. Okresný súd následne opätovne nariadil predbežné prejednanie sporu, ktoré sa uskutočnilo dňa 3.10.2019, na ktorom žalobca uviedol, že netrvá na výsluchu ním navrhnutých svedkov R. Q. a E. L.. Súd určil termín pojednávania na deň 17.10.2019, pričom žalovaný deň pred týmto pojednávaním doručil do spisu čestné prehlásenie E. L. spísané 11.10.2019 a znalecký posudok č. 112/2019 vypracovaný K.. R. S.. Uvedené dôkazy žalovaný predložil oneskorene z dôvodu, že skôr ich predložiť nemohol, pričom
odkázal na odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že bude žiadať znalecké dokazovanie, preto si dal urobiť znalecký posudok až po predbežnom prejednaní sporu, na ktorom súd uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie svedka E. L., bolo spísané až po predbežnom prejednaní sporu z dôvodu, že súd v rámci predbežného právneho posúdenia veci uviedol, že medzi dôkazy, ktoré vykonávať nebude, je aj výsluch svedka E. L..
8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom strán sporu, ako aj výsluchom svedkyne C. Q. a mal za preukázané, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaného ako objednávateľom bola uzatvorená ústna Zmluva o dielo, na základe ktorej zhotoviteľ vykonával pre žalovaného práce, po ich dokončení ktorých dielo riadne odovzdal 28.7.2017. Následne vystavil faktúru č. XXXXXXXX na sumu1.996,50,-Eur, z ktorej sumy žalovaný uhradil čiastku vo výške 200,-Eur, pričom zvyšok neuhradil s odôvodnením, že podľa ústnej dohody časť sumy 500,-Eur vyplatil pánovi L. a zvyšnú časť neuznáva, pretože dielo má vady, resp. práce, ktoré si žalobca vyúčtoval neboli vôbec realizované. Žalovaný dal vady diela opraviť spoločnosti Solarpromont s.r.o., ktorá si cenu za vykonané práce vyúčtovala faktúrou č. XXXXXXXXXX zo 7.12.2017.
9. Súd konštatoval, že nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, a to zabezpečiť všetky dôkazy ohľadom e- mailovej dokumentácie medzi žalovanou a prenajímateľom Slovenská pošta a.s., a všetkých písomností ohľadom likvidácie poistnej udalosti v poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., či zistenie osôb, ktoré komunikovali v súvislosti s likvidáciou poistnej udalosti za účelom ich vypočutia ako svedkov, pretože priamo tieto dôkazy nesúviseli s predmetom konania a ich vykonanie bolo neúčelné, pretože by sa nimi preukazovali skutočnosti, ktoré v konaní nie sú sporné. Súd tiež uviedol, že ak by aj žalovaný dal predmetnú faktúru č. XXXXXXXX preplatiť v rámci náhrady škody spôsobenej poistnou udalosťou, uvedená skutočnosť nepreukazuje, či bolo dielo vykonané žalobcom riadne, ani existenciu vád diela.
10. Súd tiež nevykonal dôkazy, ktoré mali vyplývať z výpovede svedka p. L., Q. a K., ani žalovaným oneskorene predložených listín, alebo čestného prehlásenia pána L. z 11.10.2019 a súkromného znaleckého posudku K.. S. č. 112/2019. Pokiaľ ide o výsluch svedka p. Szapu a J. Horváta, týchto svedkov navrhol vypočuť žalobca, avšak neskôr pri predbežnom prejednaní sporu netrval na ich vypočutí. Zároveň súd uviedol, že označenie dôkazov tak, ako to urobil žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu nepovažuje súd za správne. V tomto smere súd poukázal na ustanovenie § 197 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ). Žalovaný uviedol, že okrem dôkazov navrhnutých žalobcom navrhuje vykonať aj výsluch pani Q. a K.. Podľa súdu v danom prípade nie je možné hovoriť o kvalifikovanom návrhu na vykonanie dôkazu, pokiaľ nadväzuje na návrhy žalobcu, pretože nie je uvedené, akých konkrétnych svedkov a za akým účelom ich má vypočuť, aké skutočnosti sa majú ich výsluchom preukázať. Na predbežnom prejednaní sporu žalovaný uviedol, že pána K. žiada vypočuť z dôvodu, že bol pritom, ako konateľka žalovaného telefonovala so žalobcom. Takýto dôkaz nepovažoval súd za potrebné vykonať, pretože nebolo zrejmé, pri akom telefonáte bol svedok prítomný a ako tento telefonát súvisel s predmetom konania. Súd mal za to, že navrhnutý svedok K. nebol priamym svedkom skutočností, ktoré sa týkajú predmetu konania a jeho výpoveďou by nedošlo k objasneniu skutočností, ktoré boli medzi stranami sporné, a to, či došlo k vykonaniu diela, či existovali vady diela a akú časť pohľadávky žalovaný uhradil žalobcovi.
11. Žalovaný tiež navrhoval, že ak súd nebude mať za dostatočne preukázané, že žalobca reálne nevykonal väčšiu časť prác, tak navrhuje znalecké dokazovanie za účelom určenia rozsahu prác. Tento dôkaz súd nepovažoval za účelné vykonať ho potom, ako žalovaný vykonal na predmetu diela zásahy prostredníctvom spoločnosti Solarpromont s.r.o., ktorá mala odstraňovať vady spôsobené žalobcom. Podľa súdu znaleckým dokazovaním by už nebolo možné spätne preukázať, či žalobca dielo riadne vykonal, t.j. bez vád, keďže s predmetom diela manipulovala tretia osoba a robila také zásahy, v dôsledku ktorých by už takýto dôkaz nemal žiadnu výpovednú hodnotu. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že neboli zo strany žalobcu urobené stierky a neurobila ich ani spoločnosť Solarpromont s.r.o., súd mal za to, že takéto tvrdenie žalovaného nebolo ničím preukázané, a teda nebolo vyvrátené, že by tieto stierky mohla dodatočne odstrániť spoločnosť Solarpromont s.r.o., ktorá robila stavebné práce po žalobcovi.
12. Pokiaľ ide o dodatočne predložený súkromný znalecký posudok a čestné vyhlásenia pána L., tieto súd považoval za predložené žalovaným oneskorene a uviedol, že je zodpovednosťou strán sporu, aby pri podaní žaloby, resp. následných písomných vyjadreniach predložili všetky dôkazy, prípadne označili dôkazy, ktoré majú preukázať rozhodujúce skutočnosti, ktoré uviedli vo svojich vyjadreniach.
Žalovaný neuviedol žiadne objektívne dôvody, ktoré mu bránili v tom, aby si súkromný znalecký posudok dal vypracovať skôr a taktiež neuviedol žiadnu objektívnu prekážku, ktorá bránila vystaveniu čestného prehlásenia a jeho predloženiu súdu skôr. Súd preto aplikoval § 153 ods. 2 CSP a na takéto prostriedky procesnej obrany neprihliadol, pretože neboli uplatnené zo strany žalovaného včas.
13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže žalovaný v konaní nepoprel existenciu uzatvorenej zmluvy, potvrdil dohodnutie rozsahu prác, tak ako je uvedené vo faktúre č. XXXXXXXX, ako aj cenu za vykonané práce, ktorá nesmela presiahnuť sumu 2.000,- Eur. Žalovaný tiež nepoprel, že žalobcovi uhradil časť ceny za vykonané práce vo výške 200,-Eur tak, ako tvrdil žalobca. Žalovaný v liste z 18.10.2017 uviedol, že zaplatil 700,-Eur. Sporná bola teda výška žalovanej sumy, pričom súd s poukazom na § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka mal za to, že čiastočným plnením žalovaný uznal aj zvyšok záväzku voči žalobcovi. V čase realizácie čiastočnej úhrady zo správania žalovaného nevyplýva, že by spochybňoval akokoľvek zvyšok ceny za vykonané dielo. Práce boli ukončené a dielo bolo žalovanému odovzdané dňa 28.7.2017 a žalovaný začal namietať kvalitu prác až listom z 18.10.2017, resp. ich realizáciu v inom, než faktúre deklarovanom rozsahu. Podľa okresného súdu už na základe tejto skutočnosti je možné dospieť k záveru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný.
14. Ďalej súd v rozsudku uviedol, že z dôvodu, že k uzatvoreniu Zmluvy o dielo došlo ústne, nebolo možné z vykonaného dokazovania zistiť, ako sa zmluvné strany dohodli ohľadom odovzdania diela. Poukázal preto na ustanovenia § 548 ods. 1 a § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré majú dispozitívny charakter, avšak vzhľadom na absenciu dohody zmluvných strán je podľa súdu potrebné vychádzať zo znenia týchto ustanovení. Uviedol, že nárok na zaplatenie ceny za dielo vzniká jeho riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi. Z výpovede svedkyne XXXnepochybne vyplýva, že dielo bolo riadne ukončené a zo strany žalobcu došlo k jeho odovzdaniu žalovanému. Podľa súdu je bez právneho významu, či svedkyni, ktorá bola zamestnancom žalovaného bol známy rozsah uskutočnených prác, pretože bolo povinnosťou žalovaného ako objednávateľa v súlade s § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka čo najskôr predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku odbornou osobou. Splnenie tejto povinnosti súd preukázanú nemal a rovnako tak ani povinnosť bez zbytočného odkladu potom čo boli zistené vady diela, oznámiť ich žalobcovi podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný po uskutočnení prác potvrdil spolu so svedkyňou Q., že po riadnom ukončení a odovzdaní prác predmet diela užívali viac ako dva mesiace, pričom neboli zistené žiadne vady. Súd mal ďalej predovšetkým z e-mailovej komunikácie zo dňa 4.9.2017 zistené, že konateľka žalovaného informovala žalobcu o tom, že by malo k dôjsť k úhrade predmetnej faktúry hneď potom, ako jej uhradia škodu v rámci poistnej udalosti. Žalovaný sa však nezmienil žalobcovi že by dielo nebolo riadne ukončené, že by neboli urobené všetky práce, resp. že by sa vyskytli vady. Že časť prác nebola žalobcom vykonaná vôbec, žalovaný prvý raz uviedol v liste z 18.10.2017. Išlo konkrétne o stierkovanie stien a stropu. Súd poukázal na to, že žalovaný sám potvrdil, že odstránenie starej farby a omietky, dezinfekciu, penetrovanie a náter žalobca vykonal, čo vyplýva z jeho vyjadrenia z 18.10.2017. Ďalej uviedol, že steny mali v dôsledku nerealizácie stierok vlhnúť a plesnivieť. Táto skutočnosť nebola potvrdená svedkyňou Q., ktorá uviedla, že na stenách sa mali vyskytovať žlté škvrny, či opadávať omietka v okolí lámp. Tieto tvrdenia sú tak v značnom rozpore. Súdu tiež nebolo zrejmé, odkiaľ žalovaný dospel k záveru, že steny vlhnú a plesnivejú práve z dôvodu, že nie sú urobené stierky. K ďalšej vade vytknutej v liste z 18.10.2107, a to vydúvaniu podlahy svedkyňaL. uviedla, že k vydúvaniu podlahy došlo len v okolí umývadla. Súd tvrdil, že ak sa podlaha na tomto mieste začala vydúvať po viac ako dvoch mesiacoch jej užívania, nie je vylúčené, že sa mohla vydúvať aj z iných príčin, keďže pri umývadle býva prirodzene jeho používaním väčšia vlhkosť ako v iných častiach v miestnosti, kde sa parkety nevydúvali. Podľa súdu žalovaný nepreukázal, že by vydúvanie podláh bolo vadou, ktorú spôsobil žalobca. Žalovaný v liste označenom ako reklamácia vád namietal iba položky v hodnote 996,-Eur ( stierkovanie 870,-Eur, rozobranie a ošetrenie parkiet 126,-Eur ) a ostatné vykonané práce nepoprel, nenamietal ich vykonanie, či jeho nedostatky, napriek tomu zvyšok ceny za tieto práce neuhradil. Súd uviedol, že dôkazné bremeno o existencii vád diela v čase jeho odovzdania pritom znáša žalovaný ako objednávateľ. Bolo teda povinnosťou žalovaného preukázať, že dielo zo strany žalobcu nebolo riadne ( bez vád ) ukončené, avšak neuniesol dôkazné bremeno a svoje tvrdenia ohľadom existencie vád diela nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom. Žalovaný ním vytýkané vady neuplatnil u žalobcu zákonným spôsobom bez zbytočného odkladu po ich zistení, preto súd považoval obranu žalovaného za účelovú. V tejto súvislosti poukázal súd na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 21Odo/150/2008 z 11.11.2008.
15. Zároveň mal súd za to, že o účelovosti tvrdenia žalovaného svedčí aj to, že až v ďalšom liste z 8.1.2018 žalovaný namietal novú vadu, ktorú predtým ani raz nespomenul, a to odvlhčovanie stien, ktoré malo trvať iba dva dni, pričom vyúčtovaných bolo 5 dní. Túto skutočnosť si pritom žalovaný mohol všimnúť aj bez vykonania obhliadky pozorným preštudovaním faktúry. Súdu však neušlo pozornosti, že žalovanému neprekážalo vyúčtovanie spoločnosti Solarpromt s.r.o., ktorá mala odstraňovať vady diela po žalobcovi, v ktorom si taktiež účtoval prenájom sušičky za 5 dní v miestnosti, ktorá už raz bola odvlhčená žalobcom. Pokiaľ ide o odstraňovanie vád diela treťou osobou, pričom žalovaný preukázateľne ani nepožiadal žalobcu o ich odstránenie, súd zdôraznil, že ak si žalovaný sám alebo prostredníctvom inej osoby opravil vady, ktoré žalobcovi neoznámil, resp. nepožiadal ho o ich odstránenie, nemôže dôvodne odmietať zaplatenie ceny diela s tým, že dielo nebolo vykonané riadne. Obchodný zákonník neumožňuje, aby objednávateľ bez dohody so zhotoviteľom sám odstránil alebo nechal odstrániť vady diela. Takýto postup je možný len pokiaľ objednávateľ uplatnil právo na zľavu z ceny alebo ak odstúpil od zmluvy, čo v danom prípade taktiež nebolo preukázané.
16. Pokiaľ žalovaný namietal, že uhradil žalobcovi 700,-Eur, a to 200,-Eur priamo žalobcovi a 500,-Eur pánovi E. L., o ktorom tvrdil, že je zamestnancom žalobcu, súd mal za to, že žalovaný nepreukázal zmluvný vzťah žalobcu s menovaným a pokiaľ žalovaný zaplatil 500,-Eur pánovi L., nič žalovanému nebránilo, aby si túto sumu vyžiadal od neho späť z titulu bezdôvodného obohatenia a vyplatil ju priamo žalobcovi. Žalobca totiž v priebehu konania existenciu akejkoľvek dohody ohľadom zaplatenia uvedenej sumy E. L. popieral. Okresný súd teda nemá zo strany žalovaného preukázané, že by uhradil časť ceny za vykonané dielo prostredníctvom E. L., preto považoval súd uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu za dôvodný.
17. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a žalobcovi priznal právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry, t.j. od 15.8.2017 do zaplatenia. Okrem úrokov z omeškania súd priznal žalobcovi aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c) ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 40,-Eur.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému v celom rozsahu, nakoľko žalobca mal voči žalovanému v spore úspech.
19. Proti rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP rozsudok zrušil, ak nebude možné nedostatky napraviť v konaní pred odvolacím súdom (pripustenie znaleckého posudku a čestného vyhlásenia výsluchu navrhnutých svedkov).
20. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie nevykonal dôkaz, ktorý navrhol vykonať žalovaný, a to znalecký posudok Ing.XXX/XXXXč. 112/2019 z dôvodov, že jednak bol podľa súdu podaný oneskorene, a preto aplikoval § 153 ods. 2 CSP, zároveň súd znalecký posudok nepovažoval za účelné vykonať potom, čo žalovaný vykonal na predmete diela zásahy prostredníctvom tretej spoločnosti. Žalovaný má za to, že súd svojím procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočnil mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zároveň súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Keď na predbežnom prejednaní sporu súd nariadil iba vypočutie svedkyne X.XX.XXXX Q. a ostatné výsluchy svedkov sa rozhodol nevykonať, žalovaný si dal vyhotoviť znalecký posudok, ktorý zároveň v rámci možností včas predložil súdu ( predbežné prejednanie sporu bolo dňa 3.10.2019 a pojednávanie dňa 17.10.2019, takže na objednanie a vyhotovenie znaleckého posudku a jeho predloženie súdu bolo iba 14 dní ). To, že súd prvej inštancie odmietol tento dôkaz vykonať, považuje za závažné porušenie procesných práv žalovaného. Taktiež nevykonanie dôkazu, čestného vyhlásenia I. L. z dôvodu sudcovskej koncentrácie považuje za nezákonné, pretože má za to, že tohto svedka navrhoval aj žalovaný a až potom, ako sa súd rozhodol nevykonať tieto dôkazy, zadovážil jeho čestné vyhlásenie. Odvolávanie sa súdu prvej inštancie na § 197 ods. 2 CSP považuje za nesprávne, nakoľko toto ustanovenie sa má aplikovať až v prípade, že nie je možné aby účastník zabezpečil prítomnosť svedka. Vyžadovať opätovné presné označenie všetkých osôb, ktorých už jedna strana navrhuje vypočuť ako svedkov od druhej strany potom, ako druhá strana uvedie, že ich taktiež navrhuje vypočuť, považuje žalovaný za prílišný formalizmus, ktorý je v rozpore s princípom práva na spravodlivý proces, čo potvrdzuje aj rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Výsluch svedkov bol zamietnutý ešte pri
predbežnom prejednaní sporu bez toho, aby mal žalovaný možnosť ich výsluch zabezpečiť podľa § 197 ods. 1 CSP. Má za to, že súd prvej inštancie bez splnenia podmienky podľa § 153 ods. 2 CSP odmietol vykonať znalecký posudok Ing. S. č. 112/2019, ako aj čestné vyhlásenie E. L. a týmto svojím procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočnil mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zároveň súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V prípade, že ak bude mať odvolací súd za to, že tieto nedostatky nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
21. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním zo dňa 10.1.2020, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a aby zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.
22. Vo vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a v celom rozsahu sa ho pridržiava. Poukázal na dostatočné odôvodnenie postupu súdu prvej inštancie uvedené v bode 21 napadnutého rozsudku. Podľa žalobcu neexistovali žiadne objektívne dôvody, ktoré by bránili žalovanému predložiť dôkazy. Dôvody, ktoré žalovaný uvádza v odvolaní nie sú objektívne, ale len subjektívne a jasne dokumentujú účelový postup žalovaného, ktorý produkuje dôkazy podľa vývoja sporu a dôkaznej situácie pred súdom, čo je v zrejmom rozpore s rýchlosťou a hospodárnosťou konania, čo je dôvodom na posudzovanie dôkazov ako nepredložených včas podľa § 153 ods. 1 CSP. Zároveň žalobca s poukazom na skutočnosť, že súd rozhodol v prospech žalobcu a zároveň neakceptoval žalovaným namietané dôkazy nielen podľa ustanovenia § 153 ods. 2 CSP, ale aj na základe ďalších dvoch autonómnych právnych zdôvodnení, ktoré žalovaný v odvolaní vôbec nenamieta. Ide o právne zdôvodnenie na základe uznania záväzku žalovaným jej čiastočným plnením žalobcovi v sume 200,-Eur. Týmto plnením žalovaný uznal aj zvyšok záväzku, čo vyplýva aj z jeho následného správania, keď faktúru žalobcu predložil na preplatenie svojmu prenajímateľovi Slovenskej pošte a.s. a následne poisťovni Allianz. Toto vyplýva z e-mailovej komunikácie medzi účastníkmi, ktorú žalobca priložil k žalobe. Zároveň ide o právne zdôvodnenie na základe neskorého uplatnenia údajných vád diela žalovaným u žalobcu v súlade s ustanovením § 562 ods. 1 a ods. 2 písm.a) Obchodného zákonníka. Je úplne zrejmé, že žalovaný si všimol údajné vady diela aj sám ako laik, najmä to, že údajne neboli vykonané stierky. Túto vadu podľa § 562 ods. 1, ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka tak mal žalovaný oznámiť žalobcovi bez zbytočného odkladu po čo najskoršom prevzatí diela. Prvé oznámenie o údajnom nevykonaní diela a jeho údajných vadách žalovaný uviedol žalobcovi až v liste zo dňa 18.10.2017, t.j. tri mesiace od odovzdania diela a užívania diela. Za uvedených okolností nie sú tri mesiace akceptovateľnou lehotou, ktorá spĺňa uvedené podmienky ustanovenia § 562 ods. 1, ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka a žalovanému tak nie je možné priznať právo z prípadných vád diela.
23. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu podaním, v ktorom plne zotrval na dôvodoch podaného odvolania. Uviedol, že nie je dôvod, aby znovu uvádzal všetky skutočnosti uvedené v odvolaní. Zdôraznil, že žalobca ani vo svojom vyjadrení k odvolaniu neuvádza, že by práce, najmä stierku reálne vykonal. A to z jednoduchého dôvodu, pretože vie, že znalecký posudok ho usvedčuje z toho, že ich nevykonal. Čo sa týka skutočnosti, že žalovaný zistil, že žalobca neurobil stierku, tak je zrejmé, že to mohol zistiť až potom, ako začali problémy s vlhnutím. Dôležité však je, že značná časť prác, ktoré si žalobca v súdnom konaní nárokuje reálne nevykonal.
24. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 4.2.2020, v ktorom sa v celom rozsahu pridržiava svojich doterajších písomných aj ústnych vyjadrení. Zotrval na tom, že neexistovali žiadne objektívne dôvody, ktoré by bránili žalovanému predložiť dôkazy. K časti vyjadrenia, kde žalovaný tvrdí, že žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného neuviedol, že by reálne vykonal práce pre žalovaného, najmä stierky, poukázal na to, že tvrdenie o nevykonaní týchto prác nebolo v odvolaní uvedené, nebolo to odvolacím dôvodom. Žalobca sa tak nemal prečo vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného opakovane vyjadrovať, že všetky práce pre žalovaného vrátane stierok riadne vykonal. Žalobca skutočnosť, že práce vrátane stierok riadne vykonal uviedol v návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 5.3.2018, vo vyjadrení zo dňa 13.6.2018 a na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 17.10.2019. Je tak zrejmé, že žalovaný sa snaží zavádzať odvolací súd nesprávne uvádzanými skutkovým okolnosťami prípadu.
25. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 362 ods. 1 CSP ) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným stavom súdom prvej inštancie ( § 389, § 380 ods. 1, § 383 ) prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje vo výroku za vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2, CSP potvrdil.
26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
27. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
28. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
29. Primárne krajský súd uvádza, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nedošlo k takému postupu, ktorý by mal za následok vadu konania, následkom ktorej by došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Po oboznámení sa s postupom a celým priebehom konania pred súdom prvej inštancie konštatuje, že nedošlo ani k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by žalovaný ako odvolateľ mal znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Krajský súd uvádza, že žalovanému nebolo odňaté žiadne právo, ani znemožnený výkon žiadneho práva, ktoré má zaručené procesno-právnym predpisom, pretože žalovaný mal umožnené uplatňovať svoje práva a oprávnené záujmy, ako aj uskutočňovať prostriedky procesnej obrany proti žalovanému nároku.
30. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
31. Predmetom posúdenia v odvolacom konaní je vecná správnosť napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobcu o zaplatenie ceny diela v sume 1.796,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vyhovel. Žalobca si svoje právo uplatnil podľa ústne uzatvorenej zmluvy o dielo, na základe ktorej cena dohodnutého diela nemala presiahnuť 2.000,-Eur. V konaní uzatvorenie ústnej zmluvy o dielo, ako aj dohodnutej ceny diela nebolo sporné. Ďalej v konaní nebolo sporné, že žalovaný prevzal predmet diela prostredníctvom poverenej osoby, pričom pri prevzatí diela neboli vytknuté žiadne vady.
32. Podľa § 554 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanoveným týmto zákonom.
33. Záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o dielo, t.j. vykonanie diela a zhotovenie predmetu diela je splnený ukončením a odovzdaním diela. Odovzdanie diela je dvojstranným synalagmatickým vzťahom, t.j. povinnosti zhotoviteľa zodpovedá povinnosť objednávateľa riadne vyhotovený predmet diela prevziať. Zhotoviteľ je povinný objednávateľa na prevzatie diela vyzvať. Zmluvné strany mali zmluvu o dielo uzatvorenú ústne, teda ako súd prvej inštancie správne uviedol nebolo preukázané, že zmluvné strany sa dohodli na odovzdaní diela inak, ako ustanovuje Obchodný zákonník. Nakoľko však v spore nebolo medzi stranami sporné, že dielo bolo zo strany žalovaného, aj keď splnomocnenou zástupkyňou bez závad prevzaté, odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že k odovzdaniu diela došlo. Nakoľko žalobca v súlade s § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo vykonal a žalovanému ho odovzdal, vznikla žalovanému v zmysle tohto zákonného ustanovenia povinnosť zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
34. Odvolací súd zároveň uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom vysloveným súdom prvej inštancie, že čiastočným plnením žalovaného došlo v súlade s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka k uznaniu zvyšku dlhu a zároveň sa stotožňuje s názorom, že zo strany žalovaného došlo k riadnemu užívaniu prevzatého diela po dobu dvoch mesiacov a až následne došlo k vytýkaniu vád, ktoré mohli byť zrejmé už pri prevzatí diela.
35. Podstatnou odvolacou námietkou žalovaného bola však skutočnosť, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, keď súd prvej inštancie nepripustil v konaní vykonanie dôkazov, a to súkromného znaleckého posudku K.. S. č.112/2019, ako aj čestného prehlásenia p. Szatu z 11.10.2019. Odvolací súd preto skúmal, či táto námietka žalovaného je dôvodná.
36. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
37. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
38. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
39. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
40. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
41. Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní ( čl. 5 ). Účelom a zmyslom koncentrácie konanie je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.
42. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná ( § 153 - sudcovská koncentrácia konania ) a koncentrácia nutná ( § 154 - zákonná koncentrácia konania ). Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje výlučne v sporovom konaní. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonávanými procesnými úkonmi. Nie je napr. želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či príjme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky. Strana sporu má povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu. V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3 CSP, prípadne však aj iné právne následky. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr ( objektívne hľadisko ), ak by konala starostlivo ( subjektívne hľadisko ). Toto pravidlo je lex generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytuje strane sporu lehotu na vykonanie určitého procesného úkonu. Lex specialis k § 153 ods. 1 druhá veta je označením v zmysle ustanovenia § 167 CSP. Prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe sú predložené včas, ak sú predložené v lehotách podľa § 167. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Ako už bolo uvedené ustanovenie § 153 ods. 2 a 3 zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v § 153 ods. 1 CSP. Ak súd dospeje k
záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť. V odôvodnení rozsudku vo veci samej súd vysvetlí, že na procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov.
43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný produkoval listinné dôkazy až deň pred pojednávaním, ktoré sa uskutočnilo dňa 17.10.2019, pričom žaloba bola na súd doručená už dňa 9.3.2018. Žalovaný v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu navrhol vykonať výsluch svedkov okrem navrhnutých žalobcami, aj svedka C. K. a C. Q. a navrhol, že ak z týchto výpovedí svedkov nebude mať súd za dostatočne preukázané, že žalobca reálne nevykonal väčšiu časť fakturovaných prác, navrhol vykonať znalecké dokazovanie ohľadom rozsahu prác, ktoré žalobca vykonal. Zároveň žalovaný nereagoval na vyjadrenie žalobcu k podanému odporu proti platobnému rozkazu a žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nevzniesol, ani žiadne listinné dôkazy súdu nepredložil. Odvolací súd má za to, že ak by súd chcel na pojednávaní vykonať dokazovanie oneskorene predloženými listinnými dôkazmi, došlo by k situácii uvedenej v § 153 ods. 2 CSP, čo by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalších úkonov súdu, čo splnené nebolo, pretože žalovaným uvedené dôvody, že čakal na vyslovenie právneho názoru zo strany súdu na predbežnom prejednaní sporu nie sú dôvodmi, pre ktoré nemohol predložiť prostriedky procesnej obrany skôr. Ako už bolo uvedené vyššie, predloženie skutkových tvrdení alebo iných dôkazných návrhov až na pojednávaní, resp. deň pred pojednávaním, nie je včasné.
44. Žalovaný napriek poučeniu o možnosti neprihliadnutia na neskoré uplatnenie prostriedkov procesnej obrany tieto nepredložil včas, preto odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď na neskoro uplatnené prostriedky procesnej obrany neprihliadol.
45. Odvolací súd tiež súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný neuviedol v odpore proti vydanému platobnému rozkazu ku svedkom navrhnutých žalobcom, na vypočutí ktorých žalobca v konaní ďalej netrval, ku akým skutočnostiam majú byť v konaní vypočutí. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa v rozsudku dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými žalovaným namietanými skutočnosťami, pričom odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje.
46. Zároveň dopĺňa, že žalovaný v rámci komunikácie so žalobcom nespochybňoval nárok žalobcu na zaplatenie ceny, len úhradu viazal na preplatenie vystavenej faktúry zo strany poisťovne, resp. nájomcu. Tvrdenia žalovaného v konaní sa preto javia účelovými, keďže sám v konaní priznal, že žalobcom vystavená faktúra mu bola preplatená, pričom vady diela začal uplatňovať a následne rozširovať až po uplynutí dvoch mesiacov od riadneho odovzdania diela.
47. Vychádzajúc z uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil.
48. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie.
50. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)