Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/64/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu G & B KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom SNP 56/2130, 934 01 Levice, IČO: 47 254 831 správca konkurznej podstaty úpadcu HANCO s.r.o. „v konkurze", so sídlom Hviezdoslavova 49/11, 984 01 Lučenec, IČO: 47 511 346, právne zastúpeného ADVISORY LAW OFFICE - Dr. Gajdoš, s.r.o., so sídlom SNP 56/2130, 934 01 Levice, IČO: 36 863 645, proti žalovanému LIGNUM MS s.r.o., so sídlom Areál PPS 1743, 962 12 Detva, IČO: 44 180 942, o zaplatenie 12.315,36 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. -114 zo dňa 11. júna 2020 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č. k. -114 zo dňa 11. júna 2020 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.315,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 15.519,11 Eur od 09. 05. 2017 do 15. 12. 2017, zo sumy 12.315,36 Eur od 16. 12. 2017 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 10.10.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 12.315,36 Eur s príslušenstvom, kde žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09.08.2017 vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 157/2017 dňa 16.08.2017, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka HANCO s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 49/11, 984 01 Lučenec, IČO: 47 511 346 (úpadca) a do funkcie správcu bola ustanovená spoločnosť G & B KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s. so sídlom kancelárie Št. Tučeka 153, 990 01 Veľký Krtíš (pozn. v súčasnosti: Kukučínova 6571, 960 01 Zvolen), IČO: 47 254 831, zn. správcu S1719 (žalobca). Medzi úpadcom a žalovaným bol uzavretý obchodný vzťah na dodanie tovaru, na základe ktorého úpadca vystavil dňa 03.05.2017 žalovanému faktúru č. XXXXXXXXX v sume 15.519,11 Eur s DPH s dátumom splatnosti 08.05.2017 za materiál FSC-CW, ktorý bol žalovanému dodaný dňa 03.05.2017. Úpadca uzatvoril dňa 26.09.2016 Factoringovú zmluvu č. P so spoločnosťou Bibby Factoring Slovakia, a.s., so sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava, IČO: 36 700 495 (ďalej len „BFS“). Na základe uvedenej zmluvy sa úpadca zaviazal odplatne postupovať svoje pohľadávky spoločnosti BFS. V zmysle predmetnej Factoringovej zmluvy úpadca postúpil spoločnosti BFS svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá

vyplývala z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 03.05.2017, prostredníctvom Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2017. BFS a úpadca dňa 07.02.2017 uzatvorili Dodatok č. 1 k factoringovej zmluve č. P ktorým sa zmenila výška predfinancovania postúpených pohľadávok. BFS oznámila úpadcovi započítanie pohľadávok vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke vyplývajúcej z faktúry č. XXXXXXXXX, vystavenej dňa 03.05.2017 so splatnosťou 08.05.2017 vo výške 15.519,11 Eur. Oznámením o vykonaní jednostranného zápočtu pohľadávok a záväzkov č. XXXXXXX bola započítaná pohľadávka vo výške 670,77 Eur dňa 15.12.2017 a Oznámením o vykonaní jednostranného zápočtu pohľadávok a záväzkov č. 1700882 bola započítaná pohľadávka vo výške 2.532,98 Eur dňa 15.12.2017. Na základe uvedeného si žalobca uplatňuje úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 09.05.2017 z celkovej sumy pohľadávky 15.519,11 Eur do dňa 15.12.2017, kedy došlo k započítaniu sumy 3.203,75 Eur a následne si žalobca uplatňuje úroky z omeškania zo sumy 12.315,36 Eur odo dňa nasledujúceho po započítaní, t. j. odo dňa 16.12.2017 do zaplatenia. Dňa 11.01.2018 BFS odstúpila od Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2017 v rozsahu neuspokojenej pohľadávky vo výške 12.315,36 Eur. Na základe uvedeného odstúpenia pohľadávku voči žalovanému opätovne nadobudol úpadca. Žalobca následne zaslal žalovanému Výzvu na zaplatenie zo dňa 27.02.2018, ktorá bola doručená žalovanému dňa 28.02.2018. Na uvedenú výzvu žalovaný do dňa podania žaloby nereagoval. Dňa 04.10.2018 spoločnosť BFS zaslala žalovanému Oznámenie o zmene v osobe veriteľa pohľadávky zo dňa 04.10.2018, ktoré žalovaný prevzal. Správca úpadcu zaslal prostredníctvom elektronickej pošty dňa 04.12.2018 žalovanému Výzvu na zaplatenie zo dňa 03.12.2018. Dňa 17.12.2018 bola táto Výzva na zaplatenie zo dňa 03.12.2018 prevzatá žalovaným z elektronickej schránky.

3. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu upomínacieho súdu č. k. zo dňa 23. 10. 2019 v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že obchodný vzťah existoval medzi žalobcom a factoringovou spoločnosťou BFS. Žalovaný nepozná inštitút odstúpenia od pohľadávky, odstúpenie je potrebné preukázať a žalovaný zmenu v osobe veriteľa neobdržal. Žalobca nepreukázal, že mu prislúcha momentálne postavenie veriteľa. Rovnako v konaní nebolo preukázané, čoho sa nárok týka, na základe akého zmluvného vzťahu. Nebolo preukázané riadne vykonané plnenie a povinnosť žalovaného plniť v uplatnenej výške. Medzi žalovaným, žalobcom a factoringovou spoločnosťou boli reálne riešené reklamácie ohľadne určitého tovaru, a to najmä s ohľadom na faktúruXXXX, ktorej nárok na zaplatenie v uvedenej výške nejestvuje. S ohľadom na reklamácie, ktoré žalovaný v r. 2017 vznášal voči určitým dodávkam tovaru úpadcu, a preto skutková stránka veci je rozhodujúca pre posúdenie existencie nároku. Žalovaný nárok neuznáva a popiera v tomto smere skutkové tvrdenia. Zároveň žalovaný navrhol v konaní vypočuť štatutárneho zástupcu úpadcu, riaditeľa žalovaného, štatutárneho zástupcu žalovaného, zamestnanca spoločnosti BFS, ktorý sa mal vyjadriť k spôsobu započítania pohľadávok a plnení. Navrhol oboznámiť sa s listinnými dôkazmi ohľadne zmien v osobe veriteľa a dlžníka.

4. K odporu sa vyjadril žalobca, pričom uviedol, že žalovaný nepripojil k odporu žiaden listinný dôkaz a na žiaden listinný dôkaz sa v odpore neodvolal. Do dňa podania vyjadrenia nebola žalobcovi ako ani factoringovej spoločnosti doručená akákoľvek reklamácia k tovaru dodanému a vyfakturovanému faktúrou č. S.. Žalovaný od r. 2017 predmetnú pohľadávku ani raz nespochybnil, pričom časť z nej uhradil. Žalobca neurčité tvrdenie žalovaného o reklamácii určitého tovaru považuje za účelové tvrdenie v snahe vyhnúť sa zaplateniu za riadne dodaný tovar. Žalobca ako prílohu k žalobe pripojil dôkazy, z ktorých je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným bol obchodný vzťah, na základe ktorého dochádzalo k dodaniu tovaru žalovanému. Žalobca vystavil žalovanému za dodanie tovaru faktúru č. XXXXXXXXX dňa 03.05.2017 so splatnosťou 08.05.2017 a eviduje ju vo svojom účtovníctve. Žalobca ako ďalší dôkaz preložil dodací list č. XXXXXXXXX zo dňa 03.05.2017, z ktorého je nepochybne zrejmé, že úpadca dodal žalovanému materiál MDTDW954 2800x2070x18 v množstve 312 ks formátov. Materiál bol prevzatý žalovaným dňa 04.05.2017. Žalovanému bol teda materiál preukázateľne dodaný a jeho dodanie potvrdil svojim podpisom a odtlačkom pečiatky. K dodanému materiálu na základe dodacieho listu č. XXXXXXXXX zo dňa 03.05.2017, nebola nikdy uplatnená žiadna reklamácia. Faktúra č. 270000124 nebola nikdy žalovaným namietaná, ani vrátená ako nedôvodná. Žalobcovi bol zo strany factoringovej spoločnosti BFS, ako aj od konateľa úpadcu, predložený dôkaz - kniha záväzkov v tuzemskej mene po partneroch spoločnosti žalovaného, z ktorého je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalovaný eviduje faktúru č. XXXXXXXXX vo svojom účtovníctve a prijal ju dňa 03.05.2017. Kniha záväzkov bola konateľovi úpadcu doručená e-mailom dňa 29.05.2017. Predmetná faktúra bola vystavená na sumu 15.519,11 Eur. Časť z tejto faktúry vo výške 3.203,75 Eur bola voči žalovanému uplatnená factoringovou spoločnosťou v konaní pod sp. zn. a zostávajúca časť vo výške 12.315,36 Eur bola postúpená na spoločnosť úpadcu, ktorý si ju uplatňuje v tomto konaní. V upomínacom konaní vedenom

pod sp. zn. bol dňa 08.02.2018 vydaný platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.03.2018, teda žalovaný v konaní nepodal proti platobnému rozkazu odpor. V nasledovnom exekučnom konaní bola celá uplatnená suma 3.203,75 Eur vymožená. Žalobca poukázal na už predložené dôkazy založené v súdnom spise, z ktorých je zrejmé, že v súčasnosti mu prislúcha postavenie veriteľa.

5. Žalovaný v elektronickom podaní, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 25.02.2020 uviedol, že zotrváva na tvrdení, nakoľko nie je žiaden dôvod plniť, pretože žalobca aktívnu vecnú legitimáciu v konaní doteraz nepreukázal. Prílohy preukazujúce iné súdne spory sú irelevantné a žalovaný naďalej popiera, že by mu bola relevantne oznámená zmena v osobe veriteľa a že by žalobcovi dĺžil z toho dôvodu žalovanú sumu.

6. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania z listinných dôkazov predložených žalobcom preukázanú skutočnosť, že žalobca a spoločnosť BFS uzatvorili dňa 26.09.2016 Rámcovú zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávok č. P Z bodu 2 predmetnej zmluvy vyplýva, že práva a povinnosti zmluvných strán touto zmluvou neupravené sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti BFS (ďalej len „VOP“), ktoré sú neoddeliteľnou prílohou zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok. V § 17 VOP zmluvné strany dohodli právo spoločnosti BFS odstúpiť od zmluvy alebo od jednotlivého postúpenia pohľadávky/pohľadávok špecifikovaných jednotlivými prílohami zmluvy (jednotlivými zmluvami o postúpení pohľadávok), ich časti, alebo od všetkých postúpení a žiadať okamžité vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých v prospech klienta zo strany BFS v prípade, ak nastane niektorá v § 17 uvedená skutočnosť. Z bodu a) ods. 1 § 17 VOP vyplýva, že spoločnosť BFS je oprávnená odstúpiť od zmluvy alebo od jednotlivých príloh k zmluve, ak klient rozhodne o podaní alebo sám na seba podá alebo na neho bude podaný návrh na začatie konkurzného konania alebo návrh na začatie reštrukturalizačného konania. Z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd prvej inštancie v konaní ďalej preukázanú skutočnosť, že dňa 11.01.2018 spoločnosť BFS odstúpila od zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2017, prílohy č. 42 k zmluve z dôvodu podľa § 17 bod 1 písm. a) VOP, ktorú skutočnosť písomne oznámila správcovi konkurznej podstaty žalobcu. Týmto písomným oznámením mal okresný súd v konaní preukázanú skutočnosť, že veriteľom pohľadávky voči žalovanému sa stal žalobca.

7. Pri rozhodovaní okresný súd aplikoval ustanovenie , v zmysle ktorého zmluvná strana môže od zmluvy odstúpiť, ak je to uvedené v zákone alebo v zmluve dohodnuté. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že z bodu 1 VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Rámcovej zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 26.09.2016, ktorú uzatvoril postupník spoločnosť BFS s postupcom - žalobcom je zrejmé, že zmluvné strany dohodli a zmluvne upravili právo odstúpiť od zmluvy v bode 1 VOP. Zo žiadneho ustanovenia alebo upravujúcich možnosť odstúpenia od zmluvy, ani z ustanovení upravujúcich zmluvu o postúpení pohľadávky nemožno vyvodiť, že odstúpiť od zmluvy o postúpení pohľadávky nie je možné. V dôsledku účinného odstúpenia od platne uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. prílohy alebo dodatku k nej v tomto prípade, sa žalobca stal veriteľom žalovanej pohľadávky. Doručením prejavu vôle spoločnosti BFS žalobcovi nastali účinky čiastočného odstúpenia od zmluvy, čím sa založila aktívna vecná legitimácia žalobcu v súdnom konaní. Doručením žaloby s prílohami žalovanému bolo oznámené a preukázané, že veriteľom pohľadávky je žalobca. Z listinných dôkazov navyše vyplýva, že žalobca písomne žalovanému oznámil všetky relevantné skutočnosti zakladajúce jeho postavenie veriteľa vo vzťahu k žalovanej pohľadávke (č. l. 25 súdneho spisu) a vyzval žalovaného na plnenie. Rovnako z predložených listinných dôkazov vyplýva, že spoločnosť BFS oznámila zmenu v osobe veriteľa žalovanému (č. l. 27 súdneho spisu).

8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie ceny dodaného tovaru, pričom uviedol všetky podstatné skutkové tvrdenia, ktoré v konaní preukázal listinnými dôkazmi. Skutočnosť, že žalovanému materiál fakturovaný faktúrou č. XXXXXXXXX splatnou dňa 08.05.2017 na sumu 15.519,11 Eur dodal dňa 04.05.2017, preukázal dodacím listom č. XXXXXXXXX zo dňa 03.05.2017. Žalovanému bol s odkazom na predložený listinný dôkaz - dodací list - tovar dodaný a žalovaný jeho dodanie potvrdil podpisom a odtlačkom pečiatky. Žalobca vystavil žalovanému za dodanie tovaru faktúru č. XXXXXXXXX dňa 03.05.2017 so splatnosťou 08.05.2017 a eviduje ju vo svojom účtovníctve.

9. Podľa záverov súdu prvej inštancie žalovaný v rámci procesnej obrany neuviedol konkrétne skutkové tvrdenia, ktorými by poprel skutkové tvrdenia protistrany. Vo všeobecnej rovine namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, s ktorým tvrdením žalovaného sa nie je možné stotožniť. Okresný súd v tomto smere odkázal na už uvedené odôvodnenie rozsudku. Pri rozhodovaní vo veci okresný súd vychádzal z (ďalej len „“), podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Na účinné popretie skutkových tvrdení protistrany je nevyhnutné uviesť vlastné konkrétne tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak ja popretie neúčinné. Pretože žalovaný neuviedol vlastné skutkové tvrdenia, ktoré by akýmkoľvek spôsobom spochybnili nárok žalobcu uplatnený v konaní, súd prvej inštancie žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 12.315,36 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania. Keďže žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. XXXXXXXXX, t. j. od 09.05.2017 z celkovej fakturovanej sumy 15.519,11 Eur do dňa 15.12.2017, kedy došlo k započítaniu sumy 3.203,75 Eur a následne úrok z omeškania zo sumy 12.315,36 Eur ako sumy pohľadávky po odpočítaní započítanej sumy odo dňa nasledujúceho po započítaní, t. j. od 16.12.2017 do zaplatenia, okresný súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle žaloby a s odkazom na aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky.

10. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ žalovaný v konaní navrhol výsluch svedkov a štatutárnych zástupcov strán sporu, tento návrh na vykonanie dokazovania zamietol z dôvodu, že vzhľadom na skutkové tvrdenia žalovaného nepovažoval vykonanie navrhnutých dôkazov za účelné a hospodárne. Podľa okresného súdu žalovaný v návrhu na vykonanie dokazovania neuviedol skutočnosti, ktoré mali byť výsluchom svedkov preukázané a tieto skutočnosti vzhľadom na všeobecnosť skutkových tvrdení žalovaného nevyplynuli ani z elektronických podaní žalovaného v priebehu konania. Rovnako ani právny zástupca žalovaného na pojednávaní neuviedol skutočnosti, ktoré by mali byť výsluchom svedkov preukázané.

11. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia vychádzajúc zo zásady pomeru úspechu v konaní tak, že žalovaného ako neúspešnú stranu sporu zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania rozsahu 100 %.

12. Proti rozsudku podal dňa 14. 07. 2020 (t. j. v posledný deň zákonnej lehoty) žalovaný odvolanie vo forme e-mailu adresovaného okresnému súdu, pričom uvedené neautorizované elektronické podanie vo veci samej doplnil v zákonnej lehote 10 dní ( ), doručením rovnopisu odvolania podpísaného zaručeným elektronickým podpisom právneho zástupcu žalovaného dňa 21. 07. 2020. Žalovaný podaným odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu z dôvodov uvedených v ustanovení , a s tým, že mu nesvedčí pasívna vecná legitimácia a nebolo preukázané, že by žalovanú pohľadávku žalobca voči žalovanému skutočne mal.

13. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal žalovaným navrhované dôkazy v zmysle podaného odporu, a preto rozhodnutie je predčasné a vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav nesprávne, keď posúdil existenciu pohľadávky za nespornú napriek skutočnostiam uvádzaným v odpore, pričom je to tiež aj v dôsledku nevykonaných dôkazov navrhovaných žalovaným. Súd prvej inštancie tiež nesprávne vyhodnotil to, že žalovaný neodbržal žiadne oznámenie o „spätnom postúpení“ alebo inej zmene v osobe veriteľa. Preto žalobca nemôže tvrdiť, že má pohľadávku, ktorú postúpil faktorovi. Zároveň súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, nakoľko vzhľadom na existenciu faktoringu nesvedčí pasívna vecná legitimácia žalovanému, ale faktorovi a dokazovať tieto skutočnosti bolo riadne navrhnuté v podanom odpore, kde boli uvedené aj dôvody pre vypočutie svedkaU.A.. Podľa žalovaného už v podanom odpore, ale aj z konania vo veci samej, bolo zistené, že v danom prípade sa uplatňoval faktoring, t.j. postúpenie pohľadávok za účelom zabezpečenia ich skoršej úhrady. Preto, ak na jednej strane žalobca uvádza, že faktor odstúpil (dokonca len čiastočne) od postúpenej pohľadávky, tak právne posúdenie nie je správne, pretože žalovaný tento inštitút „odstúpenia od postúpenia pohľadávky“ nepozná. Odstúpenie je potrebné preukázať a v tomto smere žalovaný zmenu v osobe veriteľa neobdržal, čo namietal už v odpore. Ak teda súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovi prislúcha postavenie veriteľa voči žalovanému dlžníkovi, takúto skutočnosť podľa ustanovenia v konaní nezistil, nakoľko „odstúpenie od postúpenia“ by muselo byť relevantne žalovanému

oznámené. Zmeny v osobe veriteľa neboli súdu prvej inštancie vôbec relevantne preukazované, a preto žalovanému nesvedčí pasívna vecná legitimácia ohľadne žiadnej časti prípadného nároku. Konanie na súde prvej inštancie má preto vady, ktorých výsledkom je nesprávnosť rozhodnutia v celom rozsahu.

14. Žalovaný ďalej uviedol, že rovnako tak vyjadrenie sporových strán je vo veci dôležité, pretože žalovaný poprel skutkový stav tvrdený žalobcom v celom rozsahu. Nevykonaním navrhovaného dokazovania súd nezisťoval vôbec skutkový stav veci, pretože žalovaný nielen poprel pohľadávku, ale uviedol, že medzi žalovaným, žalobcom a faktoringovou spoločnosťou boli riešené reklamácie ohľadne vád určitého tovaru. Pritom práve nárok podľa faktúry S. v žalovanej výške nejestvuje, čo bolo navrhované dokazovať ohľadne zápočtov a reklamácii plnení svedkom A.. Žalovaný preto navrhol, aby senát odvolacieho súdu postupom podľa zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil za účelom vykonania navrhovaného dokazovania a doplnenia skutkového stavu, resp. ak by bol senát odvolacieho súdu názoru, že doplní dokazovanie sám, potom po jeho vykonaní zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne.

15. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním doručeným okresnému súdu dňa 31. 07. 2020, v ktorom uviedol, že odvolanie považuje za podané oneskorene, ako aj nedôvodné, ničím nepodložené a neodôvodnené, nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovanému doručený dňa 29. 06. 2020 a žalovaný v podanom odpore, ako aj vo svojich vyjadreniach nikdy nepredložil nijaké dôkazy na podporu svojich tvrdení. Na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 11. 06. 2020 bol právny zástupca žalovaného riadne súdom vyzvaný, aby sa konkrétne vyjadril k navrhnutým dôkazom, avšak právny zástupca žalobcu tak neurobil. Žalobca mal za to, že žalovaný sa správa obštrukčne, zneužíva právo a na pojednávaní, ktorého termín bol sporovým stranám riadne oznámený, neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, aby preukázal dôvodnosť svojich návrhov. Rovnako to, že účasťou na pojednávaní bol za právneho zástupcu žalovaného poverený advokátsky koncipient, neznamená, že by sa nemusel vyjadrovať k dovtedajšiemu priebehu konania, predloženým návrhom a pod. Žalobca poukázal na ustanovenie o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ako aj . Mal za to, že procesné úkony vykonávané žalovaným je možné považovať za úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva a na jeho svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie a tým vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Podľa žalobcu žalovaný mal opakovanú možnosť uplatniť prostriedky procesnej obrany a odôvodniť konkrétnymi vyjadreniami svoje tvrdenia. V priebehu konania sa tento však k žalobcom predloženým dôkazom nevyjadril, nepoprel ich a neuviedol svoje tvrdenia, ktorými by ich dokázal poprieť. Žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného ako oneskorene podané odmietol a v prípade, že odvolací súd z nejakých žalobcovi neznámych dôvodov toto nebude považovať za podané oneskorene, odvolanie žalovaného zamietol.

16. Súd prvej inštancie doručil písomné vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného právnemu zástupcovi žalovaného dňa 21. 10. 2020, pričom zároveň vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní od doručenia vyjadrenia k uvedenému podaniu vyjadril. Právny zástupca žalovaného následne dňa 23. 10. 2020 doručil okresnému súdu oznámenie o ukončení právneho zastúpenia bez vyjadrenia vo veci. Žalovaný sa po ukončení právneho zastupovania sám k podaniu žalobcu nevyjadril.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia prejednal odvolanie v rozsahu danom , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem ( a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

18. Odvolací súd sa primárne zaoberal otázkou, či odvolanie bolo podané riadne a včas v zákonnej lehote určenej v ustanovení . V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok bol žalovanému doručený dňa 29.06.2020, preto zákonná lehota 15 dní od doručenia napadnutého rozhodnutia na podanie odvolania uplynula dňom 14.07.2020. Ako už bolo konštatované vyššie, žalovaný podal odvolanie v posledný deň zákonnej lehoty v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu a dodatočne ho do 10 dní doručil v elektronickej podobe autorizované platným zaručeným elektronickým podpisom jeho právneho zástupcu, na základe čoho odvolací súd konštatoval, že na takto urobené podanie vo veci samej je v zmysle nutné prihliadať, ako na odvolanie podané včas.

19. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

20. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, kde bolo nesporné, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09.08.2017 vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 157/2017 dňa 16.08.2017, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu HANCO s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Hviezdoslavova 49/11, 984 01 Lučenec, IČO: 47 511 346 a do funkcie správcu bola ustanovená spoločnosť G & B KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s. so sídlom kancelárie Št. Tučeka 153, 990 01 Veľký Krtíš (pozn. v súčasnosti: Kukučínova 6571, 960 01 Zvolen), IČO: 47 254 831, zn. správcu S1719. Na základe uvedeného žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu uplatnil podanou žalobou nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy 12.315,36 Eur s príslušenstvom z dôvodu, že pred vyhlásením konkurzu existoval medzi úpadcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom obchodný vzťah, na základe ktorého úpadca dodal žalovanému tovar, za ktorý žalovanému vystavil faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 15.519,11 Eur s DPH s dátumom splatnosti 08.05.2017 za materiál špecifikovaný vo vystavenej faktúre. Materiál bol žalovanému dodaný dňa 03.05.2017, o ktorej skutočnosti žalobca predložil listinný dôkaz dodací list č. XXXXXXXXX zo dňa 03.05.2017, z ktorého je nepochybne zrejmé, že úpadca žalovanému tovar dodal a materiál bol prevzatý žalovaným dňa 04.05.2017.

21. Zo spisového materiálu odvolací súd ďalej zistil, že žalobca v konaní listinnými dôkazmi preukázal uzavretie Factoringovej zmluvy (rámcová zmluva o odplatnom postúpení pohľadávok) P ktorú uzatvorila dňa 26. septembra 2016 spoločnosť Bibby Factoring Slovakia, a.s., IČO: 36 700 495 ako postupník a úpadca ako postupca, kde predmetom a účelom zmluvy bolo upraviť vzájomné práva a povinnosti strán pri realizácii factoringu (odkúpenia pohľadávok za menovitú hodnotu, najmä pre účely poskytnutia finančných prostriedkov postupcovi pred lehotou splatnosti pohľadávky vrátane súvisiacich finančných služieb) a spôsob a podmienky tohto vykonávania. Zmluvné strany sa dohodli, že práva a povinnosti zmluvných strán zmluvou neupravené sa riadia všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti BFS. Postúpenie jednotlivých konkrétnych pohľadávok postupcu voči jeho dlžníkovi bude vykonávané na základe zmluvy ako zmluvy rámcovej s tým, že postupované pohľadávky budú bližšie špecifikované v jednotlivých prílohách tejto zmluvy, ktoré sa stanú po ich podpise neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a postupník sa ich podpisom, teda podpisom konkrétnej prílohy, stáva veriteľom namiesto postupcu, a to dňom podpisu jednotlivej prílohy tejto zmluvy oboma stranami. Medzi zmluvnými stranami sa výslovne predpokladalo, že dňom podpisu tej-ktorej konkrétnej prílohy tejto zmluvy je medzi nimi uzavretá samostatná zmluva o postúpení konkrétnych uvedených pohľadávok za podmienok vyplývajúcich z rámcovej zmluvy a VOP. Podpisom factoringovej zmluvy postupca potvrdil, že bol riadne oboznámený s VOP platných ku dňu podpisu zmluvy, potvrdil prevzatie VOP, ktoré tvoria prílohu zmluvy a tiež výslovne prehlásil, že si je vedomý skutočnosti, že ich platné a záväzné znenie sa nachádza na v zmluve uvedenej webovej stránke.

22. Žalobca v konaní predložil tiež prílohu č. 42 k zmluve (VS 1770349), obsahujúce Zmluvu o postúpení pohľadávky (pohľadávok) uzatvorenú dňa 20.06.2017 medzi postupníkom BFS a postupcom, ktorej podpisom postupca za podmienok stanovených dňa 26.09.2016 zmluvou č. P a VOP postupuje postupníkovi pohľadávky vrátane príslušenstva voči dlžníkovi LIGNUM MS s.r.o., IČO: 44180942 (žalovanému) z faktúry č. XXXXXXXXX s dátumom vystavenia 03.05.2017 s dátumom splatnosti 08.05.2017 na sumu 15.519,11 Eur, pohľadávku ktorá vznikli na základe jednotlivých objednávok uzatvorených medzi postupcom a dlžníkom a BFS sa týmto stáva veriteľom namiesto postupcu, a to dňom podpisu prílohy (zmluvy) oboma stranami.

23. Súčasťou spisového materiálu sú aj všeobecné obchodné podmienky spoločnosti BFS, kde z § 17 ods. 1 písm. a) vyplýva, že postupník je oprávnený odstúpiť od factoringovej zmluvy alebo od jednotlivého postúpenia pohľadávky/pohľadávok špecifikovaných jednotlivými prílohami factoringovej zmluvy (jednotlivými zmluvami o postúpení pohľadávok), ich časti, alebo od všetkých postúpení, a žiadať okamžité vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých v prospech postupcu zo strany BFS v prípade, ak postupca rozhodne o podaní alebo sám na seba podá alebo na neho bude podaný návrh na začatie konkurzného konania alebo návrh na začatie reštrukturalizačného konania. Z § 17 ods. 3 vety prvej VOP, vyplýva, že ak dôjde k odstúpeniu od factoringovej zmluvy alebo od jednotlivého postúpenia

pohľadávky, zmluvné strany sa dohodli, že dochádza k zrušeniu zmluvy o postúpení pohľadávok (prílohy k factoringovej zmluve).

24. Z oznámenia spoločnosti BFS, ktoré spoločnosť dňa 11.01.2018 adresovala správcovi konkurznej podstaty úpadcu (žalobcovi) vyplýva, že spoločnosť BFS písomne odstúpila od zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2017 prílohy č. 42 k zmluve podľa bodu 2 factoringovej zmluvy ustanovenia § 17 bodu 1 písm. a) VOP k factoringovej zmluve, a to čiastočne od zmluvy o postúpení pohľadávok príloha č. 42 k zmluve č. P VS 1770349 z 20.06.2017 v rozsahu časti postúpenej pohľadávky vo výške 12.315,36 Eur vyplývajúcej z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 03.05.2017. V oznámení sa ďalej uvádza, že čiastočným odstúpením od zmluvy o postúpení pohľadávok Príloha č. 42 k zmluve č. , VS 1770349 z 20.06.2017 zanikol záväzok spoločnosti BFS vo výške 12.315,36 Eur voči žalobcovi a žalobca sa stal majiteľom pohľadávky vo výške 12.315,36 Eur voči dlžníkovi - žalovanému, vyplývajúcej z faktúry č. P.4 zo dňa 03.05.2017. Spoločnosť BFS zároveň v prílohe písomného oznámenia vrátila doklady k postúpenej pohľadávke, a to kópiu faktúry žalobcu č.XX.XX.XXXX. zo dňa 03.05.2017.

25. Súčasťou spisového materiálu je tiež oznámenie žalobcu zo dňa 27.02.2018 adresované žalovanému (č.l. 25) a fotokópia poštovej doručenky (č.l. 26), potvrdzujúca prevzatie zásielky žalovaným dňa 28. 02. 2018, obsahujúca predmetné oznámenie, kde žalobca žalovanému oznámil, že úpadca (žalobca) eviduje voči žalovanému neuhradenú splatnú faktúru č. XX.XX.XXXX zo dňa 03.05.2017 znejúcu na sumu 15.519,11 Eur splatnú dňa 08.05.2017 s tým, že celková dlžná suma je vo výške 12.315,36 Eur. Zároveň žalobca žalovanému oznámil, že dňa 19.01.2018 bolo do kancelárie správcu doručené odstúpenie od Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2017 - čiastočné odstúpenie, v ktorom spoločnosť BFS oznámila správcovi, že čiastočne odstupuje od zmluvy, a to v rozsahu časti postúpenej pohľadávky vo výške 12.315,36 Eur vyplývajúcej z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 03.05.2017. Keďže čiastočným odstúpením od zmluvy zaniká záväzok spoločnosti BFS v predmetnej výške voči úpadcovi, úpadca sa stáva vlastníkom pohľadávky vo výške 12.315,36 Eur voči dlžníkovi - žalovanému.

26. Rovnako je súčasťou spisu aj oznámenie spoločnosti BFS zo dňa 04.10.2018 adresované žalovanému (č.l. 27), ktorým spoločnosť BFS oznámila žalovanému zmenu v osobe veriteľa pohľadávky vyplývajúcej z faktúry č.XX.XX.XXXX s dátumom splatnosti 08.05.2017 na sumu 15.519,11 Eur z dôvodu, že spoločnosť BFS listom zo dňa 11.01.2018 čiastočne odstúpila od zmluvy o postúpení pohľadávky v rozsahu časti postúpenej pohľadávky vo výške 12 315,36 Eur v nadväznosti na túto skutočnosť spoločnosť BFS oznámila žalovanému, že v dôsledku čiastočného odstúpenia sa veriteľom predmetnej pohľadávky v rozsahu istiny 12.315,36 Eur opätovne stala spoločnosť žalobcu. Spoločnosť BFS oznámenie o zmene v osobe veriteľa zasielala poštou žalovanému dňa 05.10.2018, čo vyplýva z predloženej fotokópie podacieho poštového hárku č. EPH140161131 (č.l. 28).

27. Zo spisu odvolací súd zistil, že právny zástupca žalovaného na pojednávaní vo veci konanom dňa 11.06.2020, zastúpený advokátskym koncipientom, nevedel zodpovedať otázku súdu prvej inštancie, ktorou ho konajúci súd vyzval, aby uviedol dôvody, pre ktoré prostriedky procesnej obrany, t.j. skutkové tvrdenia, tvrdenia týkajúce sa sporu, návrhy na vykonanie dokazovania do termínu pojednávania riadne neuplatnil, uplatnil ich iba vo všeobecnom rozsahu, z ktorého nevyplynuli žiadne konkrétne tvrdenia týkajúce sa uplatneného nároku a pokiaľ ide o návrh na výsluch svedkov a štatutárov, tento návrh riadne nezdôvodnil a neuviedol skutočnosti, ktoré majú byť výsluchmi preukázané, na základe čoho okresný súd návrh žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov, výsluchom štatutára úpadcu, ako aj štatutára žalovaného zamietol.

28. Podľa , od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento zákon alebo iný zákon.

29. Podľa veta prvá , odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy.

30. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu

31. Podľa , , skutkové tvrdenia, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

32. Odvolací súd sa po preskúmaní predloženej veci v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, na ktoré v zmysle poukazuje.

33. Iba na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, ktorý správne právne posúdil platnosť a účinky odstúpenia od zmluvy, adresovaného dňa 11.01.2018 žalobcovi spoločnosťou BFS, odvolací súd uvádza, že zmluvné strany sa v rámci zmluvnej slobody môžu dohodnúť na tom, že jedna z nich alebo obidve sú oprávnené od zmluvy odstúpiť a zároveň si dohodnúť dôvody, pre ktoré sú tak oprávnené urobiť. Zmluvné strany si v § 17 ods. 1 VOP, na ktoré odkazoval bod 2. factoringovej zmluvy, jasne a zrozumiteľne dohodli možnosť odstúpenia jednak od factoringovej zmluvy ako rámcovej zmluvy, ako aj od jednotlivých zmlúv o postúpení pohľadávky/pohľadávok, ktoré na uvedenú rámcovú zmluvu nadväzovali a zároveň si stanovili podmienky, za ktorých bol faktor, resp. postupník oprávnený od uzavretej zmluvy, či jednotlivých zmlúv o postúpení pohľadávok odstúpiť. Zo znenia predmetného oznámenia, ako aj zo zistených skutkových okolností nepochybne vyplýva, že postupník odstúpil písomne od Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2017 uvedenej v prílohe č. 42 k zmluve P po vyhlásení konkurzu na majetok postupcu v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami podľa bodu 2 factoringovej zmluvy a ustanovenia § 17 bodu 1 písm. a) VOP, a to v rozsahu neuspokojenej časti postúpenej pohľadávky vo výške 12.315,36 Eur vyplývajúcej z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 03.05.2017, vystavenej žalovanému ako dlžníkovi za dodávku tovaru a materiálu.

34. Keďže základným právnym dôsledkom odstúpenia od zmluvy je zánik všetkých práv a povinností zo zmluvy a ak sa odstúpenie týka len časti záväzku, nastanú tieto právne dôsledky len voči dotknutej časti záväzkového vzťahu, okresný súd správne vyhodnotil, že v dôsledku účinného odstúpenia od platne uzatvorenej Zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. prílohy alebo dodatku k nej, sa žalobca stal veriteľom žalovanej pohľadávky, keď spoločnosť BFS stratila postavenie veriteľa predmetnej pohľadávky a okresný súd správne posúdil aj danosť aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto súdnom spore.

35. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že v danom prípade neodbržal žiadne oznámenie o „spätnom postúpení pohľadávky“ alebo inej zmene v osobe veriteľa, v tomto kontexte odvolací súd konštatuje, že uvedená argumentácia žalovaného sa javí ako účelová, nakoľko z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie žalobcom predloženými listinnými dôkazmi bolo jednoznačne preukázané, že žalobca písomne oznámil žalovanému všetky relevantné skutočnosti zakladajúce jeho postavenie veriteľa vo vzťahu k žalovanej pohľadávke (č. l. 25 súdneho spisu), pričom zároveň vyzval žalovaného na plnenie a toto oznámenie žalovanému aj preukázateľne doručil (fotokópia poštovej doručenky č.l. 26). Rovnako z predložených listinných dôkazov vyplýva, že spoločnosť BFS oznámila zmenu v osobe veriteľa žalovanému listom zo dňa 04. 10. 2018 (č. l. 27), ktorý odoslala na poštovú prepravu doporučeným listom dňa 05. 10. 2018. Navyše žalovanému boli všetky uvedené listinné dôkazy doručené spolu so žalobou a ďalšími prílohami, kedy najneskôr mal možnosť získať informáciu o zmene osoby veriteľa. V tomto smere v prospech žalovaného nesvedčí ani tá skutočnosť, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie zameral svoju procesnú obranu na spochybňovanie aktívnej legitimácie žalobcu a následne v podanom odvolaní zmenil obsah svojej procesnej obrany, keď na základe rovnakej skutkovej argumentácie už namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.

36. K žalovaným tvrdeným procesným pochybeniam okresného súdu, ku ktorým malo dôjsť tým, že súd prvej inštancie vôbec nezisťoval skutkový stav veci, pričom odmietol vykonať ním navrhované dokazovanie vo forme výsluchov strán sporu a svedkov, ktoré by pomohlo objasniť skutočnosti ohľadne zápočtov a reklamácii plnení, odvolací súd uvádza, že postupom okresného súdu nedošlo k nedostatočne zistenému skutkovému stavu a ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

37. Odvolaciemu súdu je z obsahu spisového materiálu zrejmé, že žalovaný dodávku tovaru a materiálu od úpadcu riadne prevzal, avšak jeho kúpnu cenu v celom rozsahu nezaplatil. Ak by aj žalovaný dodatočne zistil vady žalobcom dodaného materiálu, nezbavuje ho to povinnosti ním zistené vady tovaru žalobcovi bez zbytočného odkladu oznámiť a existenciu prípadných vád preukázať. V prípade, že k reklamácii zo strany žalovaného skutočne došlo, žalovaný bol povinný uviesť konkrétne skutkové tvrdenia ohľadne notifikácie vád tovaru dodaného mu žalobcom. Z jeho všeobecných tvrdení nebolo

možné určiť, kedy vady tovaru žalovaný zistil, kedy ich žalobcovi oznamoval, aké konkrétne vady tovaru žalobcovi vytýkal a ani aký konkrétny nárok si v súvislosti s vadami tovaru uplatňoval.

38. Ustanovenie zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť, teda uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce, má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu a táto ma podobu prehry sporu. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah tejto jej povinnosti, sa odvíja od hmotného práva. Vzhľadom na charakter procesnej obrany žalovaného, spočívajúcej v tvrdenej reklamácii určitého tovaru dodaného žalobcom, bolo jeho povinnosťou uviesť dostatočne konkrétne tvrdenia v tomto smere. Ak svojou procesnou obranou mienil žalovaný len poprieť žalobcove tvrdenie o riadnom dodaní tovaru žalovanému, bol namieste postup podľa , z ktorého pre žalovaného vyplývalo procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, pričom aj na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia, kde pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení podľa .

39. Odvolací súd nezistil žiadne procesné pochybenia súdu prvej inštancie, keď okresný súd vzhľadom na všeobecnosť skutkových tvrdení žalovaného nevykoval žalovaným navrhované dokazovanie výsluchom svedkov a štatutára žalovaného. V zmysle sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Povinnosť tvrdenia (prípadne aj povinnosť popretia skutkových tvrdení), má v súdnom konaní strana sporu. Strana konania má najprv rozhodujúce skutočnosti tvrdiť a až dôkazmi má byť ich pravdivosť preukázaná, teda až vykonanými dôkazmi majú byť tieto skutkové tvrdenia potvrdené, alebo vyvrátené. Súd nemá právo a ani nemôže nahrádzať zákonnú povinnosť strán konania a z dôkazov, ktoré strany navrhli, si sám zisťovať a vyvodzovať rozhodujúce skutkové okolnosti uplatneného nároku žalobcu, resp. obrany žalovaného. Keďže žalovaný sám neuviedol dostatok tvrdení na svoju obranu, nebolo úlohou súdu prvej inštancie bez uvedenia týchto konkrétnych skutočností, zisťovať podstatné a rozhodujúce skutočnosti z navrhnutých dôkazov. Takáto činnosť súdu by bola nad rámec dokazovania v civilnom sporovom konaní, pretože dokazovať sa majú len tvrdené skutočnosti. Ak by súd sám zisťoval skutočnosti z dôkazov v prospech jednej strany na úkor druhej, bola by tým porušená zásada rovnosti strán konania. Keďže žalobca sám rozhodujúce skutočnosti netvrdil, okresný súd nemal dôvod vykonať dokazovanie navrhovanými dôkazmi. Naviac odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevykonanie navrhnutých dôkazov aj náležite odôvodnil.

40. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektami zo zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné otázky v konaní vznesené a dokazovanie bolo vykonané plne v súlade s procesnými zásadami, formulovanými v .

41. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa , , ako vecne správny potvrdil.

42. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v nadväznosti na ustanovenie a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech a ktorému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ustanovenia priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa .

43. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).