Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-16C/63/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcov: 1. Š. T., W.. XX.X.XXXX, M. F. Ď.G. XXX, X. Q. T., C.. Q., W.. XX.X.XXXX, M. F. Ď. XXX, obaja zast. JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice proti žalovaným: 1. E. M., W.. X.X.XXXX, M. F. T. Q. X, L., X. H. V., W.. XX.X.XXXX, M. F. Č. E. XX, V., X. X. Y., W.. XX.X.XXXX, M. F. Ž. XX, X. E. M., C.. M., W.. X.X.XXXX, M. F. F. XXX, X. R. U., W.. XX.X.XXXX, M. F. Ď. XXX, X. E. W., W.. XX.X.XXXX, M. F. Q. XX, V., X. Š. N., W.. XX.X.XXXX, M. F. C. XX, X. Y. L.Č., W.. X.X.XXXX, M. F. Z. XXX, X. Y. N., W.. XX.X.XXXX, M. F. N. Y., T. R. XX, N. Y., XX. Y. F., W.. X.X.XXXX, M. F. H. XXX, XX. M. Z., W.. XX.X.XXXX, M. F. Ď. XX, XX. X. T., W.. X.XX.XXXX, M. F. Q. XXX, W. Y., XX. R. Z., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Ď. XX, XX. J. U., W.. XX.X.XXXX, M. F. Ď. XXX, XX. Y. M., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Ť. XX, V., XX. Y. R., W.. XX.X.XXXX, M. F. F. X, V.K., XX. Y. F., W.. XX.XX.XXXX, M. F. F. XXX, XX. U. C., W.. XX.X.XXXX, M. F. S. XX, V., XX. Y.. Y. Š., W.. XX.X.XXXX, M. F. F. XX, XX. L.U. F., W.. XX.X.XXXX, M. F. L. XXX, XX. E. V., W.. X.X.XXXX, M. F. C. XXX, XX. K.. I. V., W.. X.X.XXXX, M. F. C. XX, XX. S. L.L., W.. XX.X.XXXX, M. F. W. Q. XX, XX. Y. Q., W.. XX.X.XXXX, M. F. W. A. XX, A. M., XX. E. Y., W.. XX.X.XXXX, M. F. I. XXX, W. Q., XX. Ľ. T., W.. XX.X.XXXX, M. F. Q. XX, L., XX. Š. N., W.. XX.XX.XXXX, M. F. W. V. XX, XX. K.. U. Š., M. F. C. XXX, XX. Y.. Š. E., M. F. Ľ..V. XX, V. Z., XX. A. E., M. F. U. V. XXX, XX. Y.. V. E., M. F. A. XX, Č. W. M., XX. I. E., F. N. XX, T. - Y., Č.X. C., XX. V. E., M. F. U. M. XXX, XX. K.. T. H., M. F. M. XX, Y. K. E. XX. K.. N. H., M. F. Č. XX, V., Ž. U. X, X, X, X, X, X, X, X, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX E. XX zastúpení žalovaným 13 ako spoločným zástupcom, o určenie vlastníckeho práva a o vzájomnej žalobe žalovanej v 4.rade o určenie vlastníckeho práva

rozhodol:

I. Súd určuje, že žalobcovia Š. T. E. Q. T. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade Košice - okolie, katastrálnom odbore, I. V. - I., I. Ď., V.. Ú. Ď. W. N. U. Č.. XXX ako T. C. X. V. Č.. XXX/X - I. T. I. U. XXX Y., Č.. XXX/X - I. T. I. U. XXX Y. E. Č.. XXX/XXX - I. T. I. U. XXX Y., W. N. U. Č.. XXX E. T. C. X. V. Č.. XXX/X - I. T. I. U. X.XXX Y. E. W. N. U. Č.. XXX E. T. C. X. V. Č.. XXX/X - A. I. U.Ý. XXX Y. E. Č.. XXX/X - I. T. I. výmere X Q. XXX Y. U. rozsahu, v akom sú zamerané geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXXX vyhotoveným Geodézia Východ, š.p. a úradne overeným Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom dňa XX.X.XXXX T. Č.. XXX/XXXX E. T. C. Z. V. Č.. XXX - A.Á. T. I. U. X.XXX Y., Č.. XXX/X - A. I. U. X.XXX Y., Č.. XXX - A. T. I. U. XXX Y., Č.. XXX/X - A. I. U. XXX Y. E. Č.. XXX - I. T. I. U.Y. X.XXX Y.. Geometrický plán č. XXX-XXX-XXXX tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

II. Súd určuje, že žalovaná v 4.rade E. M. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade Košice - okolie, katastrálnom odbore, okres V. - I., I. Ď., V.. Ú. Ď. W. N. U.Í. Č.. XXX E. T. C. X. V. Č.. XXX/X I. T. I. U. XXX Y. E. Č.. XXX/X - I. T. I. U. X.XXX Y. U. C., U. E. L. A. J. T. Č.. XX/ XXXX U. J. H. - Z. a úradne overeným Okresným úradom Košice-okolie, katastrálnym odborom pod č. XXXX/XXXX ako parcely registra Z. V. Č.. XXX/X - A. T. I. U. XXX Y., Č.. XXX/X - A. I. U.Y. XX Y. E. Č.. XXX/X - A. I. U. XXX Y.. Geometrický plán č. 48/2000 tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.5.2007 domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi novovytvorených parciel registra C KN v katastrálnom území (Ď. N. „..Ú..“.) Ď. označených na geometrickom pláne číslo 322-189-2001 z 2.7.2001 vyhotoveného K.. S. a overeného Správou katastra Košice - okolie dňa 12.1.2007 ako T. Č.. XXX - zastavaná plocha o výmere 1.667 m2, č. 208/1 - záhrada o U. X.XXX Y., Č.. XXX I. U. XXX Y. - A. T., Č.. XXX/X A. I. U. XXX Y. E. Č.. XXX - I. T. I. U. X.XXX Y.. Podanú žalobu odôvodnili tým, že sú oprávnenými držiteľmi viac ako 10 rokov nehnuteľností, s ktorými nakladajú ako vlastníci v dobrej viere, že im patria, užívajú ich a obrábajú. Medzi bývalými podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na liste vlastníctva (Ď. N. „.) Č.. XXX, XXX E. XXX, predtým vedených v pozemnoknižnej vložke (ďalej len „T.) Č.. XXX E. XXX došlo po roku 1930 a 1936 k reálnemu rozdeleniu do vlastníctva bývalých spoluvlastníkov a takto reálne vydelené časti užíval už starý otec žalobcu v 1.rade (žalobca v 1.rade ďalej len ako „žalobca“) Š. T. E. T. Ň. I. Ž. Š. T. Y.. E. R. F. R. T.. Starý otec žalobcu darovacou zmluvou daroval svojim synom spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam vedeným v T. Č.. XXX Y.. XXX E. T. Č.. XXX Y.. 265. Títo sa ujali vlastníctva a užívania nehnuteľností, ktoré boli v prírode reálne vydelené ako osobitné parcely. Obytný dom na parcele Y.. XXX bol darovaný výlučne otcovi žalobcu Š. T. Y... V tomto rodinnom dome sa žalobca narodil, býval tam spolu s rodičmi a následne so svojou rodinou a býva tam doteraz. Otec žalobcu bol za bývalého režimu odsúdený za trestný čin sabotáže, celá nehnuteľnosť prepadla štátu a príslušníci rodiny ostali v dome bývať ako nájomníci. V roku 1961 žalobca vybavoval odpredaj rodinného domu a priľahlých pozemkov do jeho vlastníctva, a to po dohode s otcom, že on sa stane vlastníkom prepadnutých nehnuteľností, za ktoré zaplatí aj kúpnu cenu. Za tým účelom bol vyhotovený geometrický plán s názvom Výkaz plôch H.- XX-XX-XXX-XXX-XX, ktorým bol zameraný dom aj pozemok spolu vo výmere 4 ha a 9.127 m2 t.j. tak, ako to užíval otec žalobcu aj žalobca s manželkou (žalobkyňou v 2.rade). Výkaz plôch zachytáva pozemnoknižný stav PKV č.164 mpč. 281 a zameriava i nový stav podľa užívania, kde je žalobca uvedený ako užívateľ. To potvrdzuje skutočnosť, že ešte starý otec žalobcu uzatvoril zámennú zmluvu s N. U., právnym predchodcom vo výkaze plôch uvedených podielových spoluvlastníkov, avšak táto nebola pozemnoknižne zapísaná. Kúpno-predajnú zmluvu s Československým štátom uzatváral žalobca s manželkou. Napriek zachytenému užívaciemu vzťahu bolo možné odkúpiť len časť predmetných nehnuteľností. Novovytvorené parcely č. XXX/X E. Č.. XXX/X boli po podpise kúpno-predajnej zmluvy a zaplatení kúpnej ceny zaknihované v novej PKV č.376. Spolu so žalobcami sú v tejto PKV zapísaní i právni nástupcovia po N. U., T. T. U. T. Č.. XXX neboli vlastnícky vysporiadané. Otec žalobcu bol rozsudkom Mestského súdu v Košiciach XRt XXX/XX z 31.10.1990 rehabilitovaný a prepadnutý majetok bol žalobcovi a jeho súrodencom vrátený v reštitučnom konaní. Po zániku JRD Ďurkov začal žalobca obrábať i ornú pôdu vo výmere 2.675 m2, ktorú obrábal pred vznikom JRD a obrába ju doposiaľ. Z nehnuteľností vedených W. N. Č.. XXX, T. T. Č.. XXX žalobcovia užívajú reálne vydelenú časť o U. XXX Y. z parcely č. 334/1, ktorá je na geometrickom pláne označená ako parcela číslo 209 diel 5. Z nehnuteľností vedených W. N. Č. XXX (T. T. Č.. XXX) A. T. Č.. XXX/X, Č.. XXX/XXX E. Č.. XXX/X užívajú žalobcovia vydelenú časť vyznačenú ako parcely číslo 208/1 diel X I. U. XXX Y., Č.. XXX/X H. X I. U. XXX Y. E. Č. XXX H. X I. U. XXX Y.. A. W. T.. Č.. XXX/X E. Č.. XXX/X zapísaných na N. Č.. XXX (pôvodne vedené v PKV Č..XXX E. XXX) žalobcovia užívajú reálne vyčlenenú časť zodpovedajúcu parcele č. XXX H. X E. XX I. U. X.XXX Y.. Žalobu žalobcovia právne odôvodnili . Poukázali na to, že otec žalobcu odovzdal žalobcom predmetné parcely a súhlasil s tým, aby oni pokračovali v ich držbe. Žalobcovia majú za to, že sú splnené podmienky pre nadobudnutie bezpodielového spoluvlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam vydržaním.

2. S podanou žalobou výslovne súhlasili žalovaní v 4., 5., 13., 14. a 15 rade. Žalovaná v 4. C. E. M. potvrdila, že medzi právnymi predchodcami došlo k rozdeleniu nehnuteľnosti a uznávala vlastnícke právo žalobcov. Žalovaný v XX. C. R. Z. T., že predmetom sporu nie sú pozemky, ktoré vlastnili právni predchodcovia jeho, ako aj jeho súrodencov - žalovaných v 10., 11. a 12. rade. Jeho rodina vlastnila časť pozemku, ktorý v súčasnosti užíva žalovaná v 4.rade a v prospech ktorej to bolo v rodine aj neformálne usporiadané. Žalovaný v 14. rade J. U. G., že on ani jeho rodina nevie o tom, že by mali vlastniť niečo z prejednávaných pozemkov.

So žalobou nesúhlasili žalované v 17. a 18. rade Y. F. E. U. C. poukazujúc na to, že podiely na uvedených nehnuteľnostiach nadobudli dedičstvom po neb. Y. U. a z počutia od rodičov vedia, že sa títo cítili byť vlastníkmi predmetných nehnuteľností, keďže to mali ošetrené LV. Uviedli, že bližšie sa vyjadria na pojednávaní. Na pojednávaní, na ktorom boli prítomné, sa k veci bližšie nevyjadrili. Proti žalobe namietal žalovaný v 8. rade Y. L. z dôvodu, že podaná žaloba podľa neho predstavuje len abstraktné tvrdenia o reálnom rozdelení veci a samotné užívanie veci automaticky nesvedčí o reálnej deľbe. Mal za to, že žalobcovia nepreukázali dlhotrvajúci stav držby podľa uhorského obyčajového práva, pretože svoj nárok opierajú o . Žalovaný v 11. rade M. Z. spočiatku namietal žalobu, avšak z vyjadrenia jeho brata R. Z., ktorý ho v konaní mal zastupovať, vyplýva, že voči podanej žalobe nemá námietky. Taktiež s podanou žalobou pôvodne nesúhlasili žalovaná v 2. rade H. V. a aj pôvodne žalovaný S. T., právny predchodca žalovanej v 3. rade X. Y.. Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcov na pojednávaní dňa 29.1.2015 vyplýva, že v roku 2013 sa stretol žalobca s uvedenými žalovanými, na mieste samom si sporné skutočnosti vyjasnili a žalovaní potvrdili, že predchodcovi žalobcov mali pripadnúť pozemky, ktoré žalobcovia doposiaľ užívajú. Ostatní žalovaní voči žalobe nenamietali alebo sa k nej vôbec nevyjadrili príp. sa k meritu veci nevedeli kvalifikovane vyjadriť. Právny predchodca žalovaného v 15.rade Y. M. uviedol, že nároky žalobcu sa netýkajú jeho pozemkov, záhrada, ktorú on užíva, nie je dotknutá. Žalovaná v 1.rade E. M. sa domnievala, že ako podielovej spoluvlastníčke jej patrí niečo z týchto nehnuteľností, situáciu ale nepozná.

3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 22.7.2016 vzniesla žalovaná v 4. rade protižalobu, ktorou žiadala určiť, že nehnuteľnosti U. V..Ú.. Ď. vytvorené z parciel E KN č. 333/3 orná pôda o výmere 201 m2 a č. 332/2 orná pôda o výmere 2.517 m2 zapísaných na LV číslo 814 v rozsahu, v akom zodpovedajú novovytvoreným parcelám č. 204/3 zastavaná plocha I. U. XXX Y., Č.. XXX/X A. I. U. XX Y. E. Č.. XXX/ X A. I. U. XXX m2 patria do jej výlučného vlastníctva, a to podľa geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného GEOTEAM - H-Z, úradne overeného dňa 31.12.2001 pod číslom 1224/2001, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Podanú protižalobu odôvodnila tým, že aj ona má záujem na usporiadaní vlastníctva k pozemku. Nehnuteľnosti, ku ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva, nadobudla na základe dohody, ktorá nastala ešte v dávnej minulosti medzi jej právnymi predchodcami. Prarodičia žalovanej v 4.rade Š. Z. E. Y. E. Q. kúpili v roku XXXX T. W. T. Y.. XXX/X A. U. T. Č.. XXX. Na pozemku si postavili rodinný dom, ktorý stojí doteraz. Neskôr prikúpili ďalšiu časť pozemku tej istej PKV. Ich syn - starý otec žalovanej v 4.rade odišiel do Ameriky, ostal nezvestným a pozemnoknižní vlastníci darovali ešte za svojho života túto nehnuteľnosť otcovi žalovanej v 4. rade ŠM. Z. E. R. F. R. Z.. Neskôr sa dokúpil ešte jeden pozemok, pretože aj Ján chcel mať svoj samostatný pozemok a dohodli sa, že časť pozemku vytvorená z mpč. XXX/X, V. zodpovedala parcelám C KN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X E. XXX/X pripadne neb. otcovi žalovanej v 4. rade (tento si v roku 1949 zmenil meno A. Z. na Tóth). PKV č. 165 parcela č. 281/4 bola rozdelená medzi tri rodiny - parcelu číslo 198, 199/2 a 200 pôvodne U. R. U.. Jeho právni nástupcovia to neskôr odpredali rodine Guľu, ktorá to aj v súčasnosti vlastní. Časť pozemku, ktorý pôvodne patril Y. E., rod. U., V. S. J. U. 1/2-ici a 1/2 kúpil otec žalovanej v 4.rade pre brata, ktorý má vlastnícke právo usporiadané a je vedený ako výlučný vlastník nehnuteľnosti. V čase kúpy pozemku za účelom výstavby rodinného domu starým otcom žalovanej v 4.rade nedošlo k usporiadaniu parciel, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť rodinného domu, a to novovytvorených parciel č. XXX/X, XXX/X E. XXX/X. Rodičia žalovanej v 4. rade darovali domový majetok aj s pozemkami, ktoré tvorili jeden súvislý celok žalovanej v 4. rade na základe dohody, že ich dochová do smrti. Ona aj zabezpečovala pohreb. Tým, že časti parciel Č.. XXX/X, XXX/X E. XXX/X W. T. G., C. Ž.E. U. X.C. K. I. uviesť v darovacej zmluve. Žalovaná v 4. rade však nadobudla ideálny podiel týchto nehnuteľností v rozsahu, ktorý zodpovedal spoluvlastníckemu podielu jej otca. Pozemok zapísaný v PKV ako mpč. 281/1 bol v prírode reálne rozdelený už v čase, keď prastarí rodičia žalovanej v 4. rade nehnuteľnosť odkúpili v roku 1907. Pozemok bol vyčlenený, v prírode ohradený a ostatní spoluvlastníci mali vyčlenené susediace pozemky. Spoluvlastník Š. T.Ö. mal vyčlenený pozemok z ľavej strany a R. U. z pravej strany. Medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi a ich právnymi nástupcami bol rešpektovaný stav, aký nastal po reálnej deľbe najneskôr v roku 1907. Žalovaná v 4. rade má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, aby bola vedená ako výlučná vlastníčka parciel, ktoré tvoria súčasť pôvodného pozemku ako celku, pretože podiel, ktorý spoluvlastníkom patrí, zodpovedá reálne vyčlenenej časti. Protižalobu právne odôvodnila ustanoveniami Stredného aj o vydržaní.

4. Žaloba pôvodne nesmerovala voči všetkým podielovým spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností. Uzneseniami zo dňa 24.6.2008 č.k. -96 a zo dňa 17.3.2017 č.k. -359 súd na návrh žalobcov pripustil vstup ďalších žalovaných do konania.

5. Uzneseniami zo dňa 23.11.2007 č.k. -74, zo dňa 7.10.2010 č.k. -185 a zo dňa 17.3.2017 č.k. -359 súd zastavil konanie voči pôvodne Ž. R. Z., Š. Z., Y. U., Y. E. E. E. Z., ktorí nemali procesnú spôsobilosť. Uznesením zo dňa 4.7.2014 č.k. -279 súd na základe späťvzatia žalobcov zastavil konanie voči Slovenskému pozemkového fondu, ktorý bol pribratý do konania na návrh žalobcov uznesením zo dňa 21.9.2009 č.k. -169.

6. Uznesením zo dňa 2.3.2020 č.k. -502 bolo rozhodnuté o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami po žalovaných S.V. T., Y. M. E. R. L., ktorí zomreli v priebehu konania.

7. Uznesením zo dňa 11.9.2020, č.k. -525 súd ustanovil žalovaným, s výnimkou žalovanej v 4. rade spoločného zástupcu v konaní - žalovaného v 13. rade R. Z.. Ustanovený spoločný zástupca so žalobou i protižalobou súhlasil. Tvrdenia uvedené v žalobe považoval za pravdivé.

8. Zmluvou zo dňa 7.3.1928 Štefan Pethö zamenil 1/4 svojho podielu k pozemku mpč. 302 a pozemku mpč. 265 L. E. Y.. U. A. T. E. Y.. U. na pozemku Y.. XXX U. T. Č.. XXX.

9. Kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 22.3.1930 uzavretou medzi R. U. W. jednej strane a R. T. E. Š. T. Y.. Ď. na druhej strane odpredal R. U. W. A. U. T. Č.. XX E. Y.. XXX.

10. Darovacou zmluvou zo dňa 20.11.1935 Š. T. Ď. daroval svojim synom R. T. E. Š. T. Y.. Ď. nehnuteľnosti (okrem iných) zapísané U. T. Č.. XXX Y.. XXX E. W. M. T. T. C. H. U. L. Š. T. Y.. U. Z. E. U. T. Č.. XXX Y.. XXX podiel na nehnuteľnostiach v 3/4 synovi Š. T. Y.. E. U. X/X R. T.. Uznesením Okresného súdu v Košiciach zo dňa 20.2.1936 č.d. 14645/35 bol povolený zápis v pozemkovej knihe v zmysle uvedenej darovacej zmluvy.

11. Zámenou zmluvou zo dňa 20.11.1935 Š. T. ml. zamenil svoju nehnuteľnosť vedenú U. T. Č.. XXX Y.. XXX A. T. R. T. na nehnuteľnosti v PKV Y.. XXX.

12. Kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 5.6.1963 č. uzavretou medzi Československým štátom, Miestnym národným výborom v Ď. ako odpredávateľom a žalobcami ako kúpiteľmi došlo k odpredaju podielu 1 nehnuteľnosti v V..Ú.. Ď. - dom s dvorom zapísaným v PKV č.165 mpč. 281/3 o výmere 804 m2 a stavebný pozemok mpč. 281/2 o výmere 484 m2 podľa geometrického plánu č. D-93-25/201-920-61 zo dňa 27.3.1961. K uvedenému geometrickému plánu bol vypracovaný Výkaz plôch, kde sú v doterajšom stave ako podieloví spoluvlastníci mpč. 281 podľa pozemkovej knihy (parc.č. 334 podľa katastra) vedení E. Q., Š. U., X. U., R. U. E. Č. Š. E. Y.. XXX (Č..XXX T. V.) R. T. E. L.. U. R. Xha a 9.127m2. Nový stav predstavujú parcely podľa pozemkovej knihy č. 281/1 (katastra č. XXX/X) E. Č..XXX/X (V. Č.. XXX/X) vo vlastníctve doterajších vlastníkov - vo výmere spolu 4 Q. X.XXX Y. E. T. Č.. XXX/X E. XXX/X, XXX/X E. XXX/X (T. V. Č.. XXX/X, XXX/X, XXX/X E. XXX/X) U. U.Z. Š. T. U. U. Z. X.XXX Y..

13. Z PKV č. XXX E. XXX V..Ú.. Ď. U., Ž. U. T. Č.. XXX bola vedená nehnuteľnosť mpč. XXX E. U. T. Č.. XXX T. Y.. XXX. Podielovými spoluvlastníkmi uvedených parciel boli právni predchodcovia žalobcov i žalovaných.

14. Žalobca v čestnom prehlásení zo dňa 7.1.2003 uviedol, že má vedomosť o tom, že E. M. dedením získala po rodičoch nehnuteľnosť vedenú na LV Č.. XXX kat. úz. Ď. T..Č.. XXX/X E. Č.. XXX/X vcelku ako jednu nehnuteľnosť. Už pred dedením jej rodičia spolu s ňou užívali predmetnú nehnuteľnosť ako predmet spôsobilý na vydržanie oprávnene a dobromyseľne vo viere, že im patrí. Držba bola nepretržitá, pokiaľ sa žalobca pamätá, najmenej od roku 1950. Z rozprávania svojich rodičov vie, že predmetnú nehnuteľnosť takto užívali od pôvodného nadobudnutia.

15. Žalovaný v 5.rade R. U. v čestnom prehlásení zo dňa 7.1.2003 uviedol rovnaké skutočnosti ako žalobca v prehlásení v odseku 14.

16. Obec Ďurkov v potvrdení zo dňa 7.1.2003 uviedla, že E. M. dedením po svojich rodičoch získala nehnuteľnosť vedenú na N. Č.. XXX T.. Č.. XXX/X E. XXX/X vcelku ako jednu nehnuteľnosť. Už pred dedením rodičia menovanej spolu s ňou užívali predmetnú nehnuteľnosť ako predmet spôsobilý na vydržanie oprávnene a dobromyseľne vo viere, že im vec patrí. Držba bola nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby.

17. Obec Ď. v potvrdení zo dňa 3.1.2005 uviedla, že nemá výhrady, aby E. M. nadobudla na základe osvedčenia notára vlastnícke právo k parcelám číslo 204/3, 205/5 a 205/7, ktoré boli zamerané z nehnuteľnosti zapísaných na N. Č.. XXX T.. Č.. XXX/X E. Č.. XXX/X J. T. A. H. X.XX.XXXX Č.. XX/XXXX.

18. Podľa vyhlásenia dotknutých spoluvlastníkov a právnych nástupcov dotknutých spoluvlastníkov R. U., Š. N., Š. T., K. Š., Y. N., Y. F., M. Z., X. T. E. R. Z. A. H. 7.2.2005 vyplýva, že na nehnuteľnosti parc.č. XXX/X, XXX/X E. XXX/X zamerané z pozemkov T..Č.. XXX/X E. XXX/X si nerobia nárok a súhlasia s tým, aby tieto nehnuteľnosti nadobudla E. M. na základe osvedčenia notára o jej vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva vydaného podľa a .

19. Z potvrdenia obce Ď. zo dňa 26.2.2021 vyplýva, že žalobcovia nepretržite užívajú v zmysle geometrického plánu č.322-189/2000 novovytvorené parcely číslo C KN XXX, XXX/X, XXX, XXX/X E. XXX. Nehnuteľnosti užívajú od konca roku 1950 po tom, čo tieto nehnuteľnosti nadobudli od svojich právnych predchodcov. Za tieto nehnuteľnosti platili dane, obec nikdy nezaregistrovala nezhody v užívaní uvedených nehnuteľností a obec žalobcov považovala za oprávnených držiteľov a vlastníkov nehnuteľnosti.

20. Geometrickým plánom číslo 322-189-2001 vyhotoveným Geodézia východ, š.p. bola z parciel E KN číslo XXX/X, XXX/X, XXX/XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X E. XXX/X odčlenená časť označená ako novovytvorené parcely C KN č. XXX, XXX/X, XXX, XXX/X E. XXX o celkovej výmere 7.128 m2. Tieto novovytvorené parcely spolu s parcelami, ktoré pripadli žalobcovi na základe kúpno-predajnej zmluvy s Československým štátom v roku 1963 tvoria podľa katastrálnej snímky jeden rovný súvislý celok.

21. Geometrickým plánom č. 48/2000 vyhotoveným GEOTEAM H.-Z. boli z pôvodných parciel X. V. Č.. XXX/X E. XXX/X I. T. Č.. XXX/X, XXX/X E. XXX/X. T. č. 205/3 bola následne rozdelená na parcelu číslo XXX/X E. XXX/X. T. Č. XXX/X, XXX/X E. 205/7 tvoria úzky pásik nachádzajúci sa medzi parcelami XXX/ X, XXX/X E. XXX/X z jednej strany E. XXX/X, XXX/X, XXX/X E. XXX/X A. H. L..

22. Z výpisov z N. Č.. XXX, Č.. XXX E. Č.. XXX U., Ž. U. M. G. W. T.. Č.. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/ X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XXX, E. E. XXX/X E. XXX/X (I. Ď. A. T.) L. Ž. L. L. Ž..

23. Z písomnej identifikácie parciel vyhotovenej Okresným úradom Košice-okolie, katastrálny odbor dňa 2.3.2021 vyplýva, že časť nehnuteľnosti mpč. 280 vedená v PKV č. XXX zodpovedá parcelám E V. T.. Č.. XXX/X, XXX/X E. XXX/X. Č. Y.. XXX A. U. T. č. 165 predstavovala parcely E V. Č.. XXX/X, XXX/ XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X E. XXX/X. T. X. V. Č.. XXX/X A. T. C.. Z. V. Č.. XXX/X E. XXX/X E. Č. T. X. V. Č.. XXX/X T. Z. V. Č.. XXX/X.

24. Žalobca v 1.rade v konaní uviedol, že pozemky, ku ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva, užívala vždy len jeho rodina, vlastnil ich jeho otec. Časť pozemku užívali spoločne s rodinou otcovho brata R.. W. M. T. F. J. E. Y., V. L. Ž. I.. H. L. T. E. Č. záhrady odkúpil od štátu, riadne za to zaplatil. Kým neboli dom aj tieto pozemky odkúpené, platil štátu alebo obci nájomné. Napriek tomu, že odkúpil len určitú časť pozemkov, užíval ich v celosti tak, ako boli zamerané a ako sú zakreslené na geometrickom pláne. Právny predchodca žalobcu - jeho otec Š. T. E. R. F. R. T. boli obdarovaní už konkrétnymi, reálne vyčlenenými nehnuteľnosťami v takom rozsahu, v akom ich nadobudol ich otec Š. T. U. C. XXXX. Tieto nehnuteľnosti neboli v minulosti usporiadané, zánik spoluvlastníctva nebol zapísaný H. T., medzi obdarovaných synov Štefana Pethö st. boli tieto nehnuteľnosti rozdelené a v takom rozsahu sa aj užívali.

25. Žalovaní R. U. E. E. W. chceli darovať svoj podiel žalobcovi, avšak ten žalovaného Jána Valika informoval, že to treba riešiť súdnou cestou. Mama žalovaného Jána Valika si nenárokovala na tieto pozemky a on túto situáciu rešpektuje.

26. Na konanie sporových strán pred súdom sa s účinnosťou od 1.7.2016 vzťahuje (ďalej len „“). Súd podľa tohto predpisu postupuje aj v konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona ( ).

27. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

28. Naliehavý právny záujem predstavuje procesnú podmienku úspešnosti žaloby v zmysle ust. (predtým ), pričom rozhodujúcim kritériom je skutočnosť, či prípadný vyhovujúci rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam a či sporové konanie bude užitočné t.j. odstráni spory medzi stranami.

29. Súdna prax je dlhodobo jednotná v tom, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, ak je ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zapísaný žalovaný, pretože vyhovujúci rozsudok je podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti (viď napr. rozsudok NS SR sp.zn. ).

30. V danom prípade je nesporný naliehavý právny záujem žalobcov i žalovanej v 4.rade na požadovanom určení. Žalobcovia a žalovaná v 4.rade tvrdia nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním s poukazom na reálnu deľbu medzi ich právnymi predchodcami s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v 30-tych rokoch 20.storočia (v prípade žalovanej v 4.rade ešte v roku 1907) a následnú dobromyseľnosť držby.

31. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok k nemu dochádza priamo zo zákona. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

32. Žalobcovia, ako aj žalovaná v 4.rade tvrdia vstup do držby ich právnymi predchodcami ešte za účinnosti uhorského obyčajového práva.

33. Podľa Uhorského obyčajového práva, platného na území Slovenska do 31.12.1950, vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda ten, kto má nehnuteľnosť po dobu 32 rokov, ako svoju v pokojnej držbe.

34. Podľa rozhodnutia číslo 911/1932 Úradnej zbierky rozhodnutí NS ČSR treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných do pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, prípadne o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním).

35. , účinným od 1.1.1951 (Stredný ) bola dĺžka vydržacej doby stanovená na 10 rokov pri nehnuteľnostiach (). Vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1.1.1951 podľa predtým platného obyčajového práva, sa skončila uplynutím tejto doby, avšak najneskôr 1.1.1961 ().

36. V prejednávanom prípade súd skúmal, či právni predchodcovia žalobcov a žalovanej v 4.rade vstúpili do dobromyseľnej držby, v ktorej pokračovali žalobcovia i žalovaná v 4.rdae. Podľa obyčajového práva nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez zapísania do pozemkovej knihy ten, kto nehnuteľnosť po dobu 32 rokov mal ako svoju nepretržite v držbe. Musel ju teda užívať vo svojom mene, nie v mene iného. Vlastnícke právo nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svoje držby, teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Pri skutočnej držbe sa vždy predpokladalo, že je v súlade s právom a je poctivá, opak sa musel preukázať. Ďalším zákonným predpokladom bolo uplynutie doby 32 rokov od začiatku držby. K vydržaniu sa nevyžadoval právny titul, postačovala dobromyseľnosť ako podmienka vydržania. Uplynutím 32 ročnej lehoty nastalo vydržanie

aj vtedy, ak držba sa nezakladala na právnom titule. V prípade pochybností, či ide o držbu oprávnenú, platila vyvrátiteľná právna domnienka, že držba je oprávnená. Kto uvedenú skutočnosť popieral, resp. spochybňoval dobromyseľnosť držiteľa, bol povinná preukázať neoprávnenosť držby. Dobromyseľnosť nemusela trvať po celý čas, stačila len na začiatku držby.

37. Z predložených listinných dôkazov i vyjadrení sporových strán vyplýva, že právni predchodca žalobcu vstúpil do oprávnenej držby nehnuteľností najneskôr v roku 1935, kedy po odkúpení a výmene parciel došlo k reálnemu rozdeleniu nehnuteľností a ich vyčleneniu a ohradeniu v prírode. Takto vymedzené nehnuteľnosti oprávnene užívala rodina otca žalobcu a tento stav bol ostatnými podielovými spoluvlastníkmi dlhodobo rešpektovaný. Skutočná deľba nehnuteľnosti v roku 1935 bola v tom čase titulom nadobudnutia vlastníctva k vymedzeným nehnuteľnostiam. Túto reálnu deľbu potvrdzujú i vyjadrenia podielových spoluvlastníkov, ktorým pripadli susediace parcely, ako aj neskôr vyhotovený výkaz plôch. Starý otec žalobcu rozdelil medzi svojich synov - otca žalobcu a jeho brata nehnuteľnosti, ktoré boli v prírode vyčlenené a ohradené a takto ich užívali, každý z nich ako svoju vlastnú. O spoločne užívanej časti majetku, ktorú žalobca vypratal, došlo k dohode, že táto pripadne žalobcovi. Právny predchodca žalobcov - otec žalobcu užíval nehnuteľnosti pokojne a v dobrej viere nepretržite od roku 1935 do svojej smrti. V tejto držbe následne pokračovali žalobcovia. Uvedené skutočnosti boli potvrdené príbuznými žalobcov i ďalšími podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a obcou. Počas platnosti uhorského obyčajového práva nedošlo k uplynutiu 32 ročnej vydržacej lehoty a s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia Stredného došlo k vydržaniu nehnuteľností špecifikovaných vo výroku I rozsudku k 1.1.1961.

38. V prípade žalovanej v 4.rade má súd za preukázané, že jej právni predchodcovia vstúpili do oprávnenej držby nehnuteľností vymedzených v geometrickom pláne č. 48/2000 ako parc.Č.. XXX/X, XXX/X E. XXX/X U. C. XXXX. Právni predchodcovia žalovanej v 4.rade splnili všetky podmienky v tom čase potrebné pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. V konaní nebola vyvrátená ich dobromyseľnosť ani existencia dlhodobej, počas zákonom vyžadovanej doby a pokojnej držby. Potrebná 32-ročná lehota pre vydržanie uplynula v roku 1939. V oprávnenej držbe po starých rodičoch pokračovali rodičia žalovanej v 4.rade a následne ona. Predmetné skutočnosti potvrdili okrem žalobcov i všetci dotknutí pozemnoknižní vlastníci resp. ich nástupcovia vo vyjadrení zo dňa 7.2.2005, ako aj obec vo vyjadrení zo dňa 7.1.2003.

39. S ohľadom na všetky v konaní tvrdené a preukázané skutočnosti, potom ako súd vyhodnotil dôkazy v zmysle jednotlivo i všetky vo vzájomnej súvislosti, dospel k záveru, že žalobcovia i žalovaná v 4.rade nadobudli vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam, a preto súd podanej žalobe i protižalobe v celom rozsahu vyhovel. Nehnuteľnosti, ku ktorým žalobcovia a žalovaná v 4.rade nadobudli vlastnícke právo, sú vyčlenené geometrickými plánmi č. 322-189-2001 a č. 48/2000. V zostávajúcom rozsahu je podielové spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnostiam uvedených na LV č. 813, 814 a 815 formálne nedotknuté.

40. Súd považuje za potrebné vychádzať zo skutkových okolností uvedených v ods.37 a 38 odôvodnenia a mať na zreteli, že ešte v dávnej minulosti došlo k rozdeleniu nehnuteľností s vlastníckymi účinkami v súlade s vôľou právnych predchodcov sporových strán. Predmetné nehnuteľnosti boli takto reálne a dlhodobo užívané, čo bolo akceptované všetkými spoluvlastníkmi. Nikto z pôvodných podielových spoluvlastníkov nerozporoval túto deľbu ani následný užívací stav s vlastníckymi účinkami. Deľba nehnuteľnosti bola titulom nadobudnutia vlastníctva a do tohto stavu nie je možné zasahovať, pretože by to bolo v rozpore s princípom právnej istoty. Je všeobecne prijímaným princípom právneho štátu, že v záujme spravodlivého rozhodovania je nevyhnutné extenzívnym prístupom nespochybňovať, či otvárať záležitosti, ktoré pred mnohými rokmi založili právny vzťah, ktorý nebol od toho času spochybňovaný (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ).

41. K procesnej obrane žalovaných v 17.-18.rade súd uvádza, že tieto neuviedli žiadne argumenty, ktoré by vyvrátili existenciu reálnej deľby nehnuteľností medzi právnymi predchodcami sporových strán. Poukazovali len na skutočnosť, že podiel na dotknutej nehnuteľnosti nadobudli v dedičskom konaní. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v sporovom konaní, ako je aj toto konanie, sa uplatňuje prejednacia zásada, podľa ktorej je zásadne vecou strán sporu tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť (navrhovať) dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť, dôkazné

bremeno). Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

42. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného v 8.rade, že žaloba obsahuje len abstraktné tvrdenia o reálnom rozdelení veci a že žalobcovia nepreukázali dlhotrvajúci stav držby podľa uhorského obyčajového práva, pretože svoj nárok opierajú o , súd uvádza, že právne posúdenie veci patrí súdu. Žalobca nie je povinný uviesť právny predpis, o ktorý opiera žalobu, je povinný žalobu len skutkovo vymedziť tak, aby ju súd vedel podriadiť pod príslušné zákonné ustanovenia. Aj keď žalobcovia poukázali na znenie súčasného , súd dospel k záveru, že na danú vec je potrebné aplikovať iné, staršie právne predpisy a vec podľa nich právne posúdil. Tvrdenia žalobcov o reálnom rozdelení nehnuteľnosti potvrdzuje skutočnosť, že tieto boli v prírode vyčlenené - oplotené a takéto užívanie bolo právnymi predchodcami sporových strán dlhodobo akceptované. Právny predchodkyňa žalovaného v 8.C. K. L. voči žalobe nenamietala a skutočnosti uvedené žalovanou v 4.rade v protižalobe potvrdila (spolu so svojimi príbuznými) vo vyjadrení zo dňa 7.2.2005.

43. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. O trovách konania - o žalobe i protižalobe rozhodol súd podľa ust. , v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

45. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí v predmete sporu, kedy je potrebné usporiadať vlastnícke vzťahy sporových strán, čo je v záujme nielen žalobcov, ale aj žalovaných. V prípade uplatnenia zásady úspechu by bolo nespravodlivé zaväzovať neúspešnú stranu na náhradu trov konania, pretože žalovaní sú stranami tohto sporu ako právni nástupcovia pôvodných podielových vlastníkov dotknutých nehnuteľností a žiadnym spôsobom toto konanie nezavinili. V rovnakej pozícii sú aj žalobcovia vo vzťahu k uplatnenej protižalobe.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.