Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27CoP-3-2021.pdf
PDF · 86.23 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoP/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci rozvodu manželstva navrhovateľa (manžela) C. a manželky J., o rozvod manželstva, na späťvzatie návrhu a odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.júna 2020 č. k. 11Pc/20/2019-42 takto
rozhodol:
Späťvzatie návrhu n e p r i p ú š ť a a konanie n e z a s t a v u j e .
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť manželke trovy odvolacieho konania vo výške 184,62 eur ich zaplatením advokátke manželky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 25.júna 2020 č. k. 11Pc/20/2019-42 súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že účastníci manželstvo uzatvorili dňa 20.06.2012 v W.. Z manželstva nepochádzajú žiadne deti. Obidvaja účastníci sú štátnej príslušnosti SR, ich posledné spoločné bydlisko bolo na adrese W. XXX. Uviedol, že obaja účastníci sa zhodli na tom, že manželstvo neplní svoju funkciu, s rozvodom manželstva súhlasili, spoločne nehospodária a v spoločnej domácnosti nežijú od októbra 2019 a od tohto času ani spolu intímne nežijú. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že manželstvo účastníkov nespĺňa základné zásady manželstva a tiež neplní žiadnu zo svojich funkcií, za účelom ktorých bolo vytvorené, že účastníci nie sú schopní manželskú krízu prekonať a nie sú schopní viac spoločne harmonicky žiť v manželskom zväzku. Rozvrat manželstva zhodnotil ako trvalý a nezmeniteľný a vzťahy medzi účastníkmi za narušené tak, že už nie je možné očakávať obnovenie ich spolužitia. Preto manželstvo účastníkov ako nefunkčné a neperspektívne rozviedol. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Vec právne posúdil podľa § 18, § 19 a § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine.
2. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie a súčasne zobral späť návrh na rozvod manželstva a žiadal konanie o rozvod manželstva zastaviť. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh zamietne. Namietal nesprávne resp. neúplne zistenie skutočného stavu veci. Uviedol, že v súčasnej dobe už nie je dôvod na rozvod manželstva, a preto stratilo vedenie tohto konania zmysel. Uviedol, že problémom v manželstve bol zdravotný stav manželky. Tvrdil, že manželka má vážne problémy s tzv. kompulzívnou obsesiou, čo blokovalo základné fungovanie v manželstve vrátane intímneho spolužitia. Manželka napriek jeho žiadostiam tento problém neriešila. Prisahal, že manželke nikdy nebol neverný. Priznal, že si na sociálnych sieťach založil vymyslené konto a písal tam vymyslené veci, ale to za jediným účelom vzbudiť u manželky aspoň minimálny záujem. Tesne pred pojednávaním ho manželka vyhľadala, a on až po pojednávaní pochopil, že účelom jej návštevy
bola snaha udobriť sa. Nedokázala mu to takto priamo povedať, čo však vzhľadom na jej problémy chápe. Povedala mu totiž, že o návšteve nikomu nepovedala. Pochopil, že manželka sa v skutočnosti nechce rozvádzať, s čím on súhlasí.
3. Manželka sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadrila. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Vyjadrila jednoznačný nesúhlas so späťvzatím návrhu, čo odôvodňovala tým, že tiež podala návrh na rozvod, avšak jej konanie bolo zastavené, nakoľko navrhovateľ podal návrh skôr. Nielen to, že podala návrh, ale hlavne to, že na pojednávaní súhlasila s návrhom na rozvod, svedčí o tom, že nemá záujem na zachovaní manželstva. Vyslovila pohoršenie nad konaním navrhovateľa. Odvolanie a späťvzatie považuje za prejav jeho neúcty voči súdnym autoritám z dôvodu, že nepochopiteľne zahlcuje súd a aj ju svojimi nezmyselnými podaniami. Preto žiada priznať náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že s navrhovateľom nekomunikujú, nestretávajú sa a je vylúčené, aby vzťah obnovili. Je presvedčená, že navrhovateľ podal odvolanie a zobral návrh späť len v úmysle, aby nedošlo k vyporiadaniu BSM po rozvode, pretože užíva rodinný dom, no ona platí hypotéku a tento stav mu vyhovuje. K tvrdeniam uvádzaným v odvolaní uviedla, že nie sú pravdivé, pretože žiadne zmeny v ich vzťahu nenastali a ona žiadnym ochorením netrpí.
4. K vyjadreniu manželky navrhovateľ uviedol, že odvolanie podal po tom, ako manželka zmenila svoj postoj k rozvodu a on sa s tým stotožnil. Tvrdil, že manželka ho tesne pred pojednávaním navštívila s tým, že „to, čo mu povedala medzi štyrmi očami“, nemohlo znamenať nič iné len snahu o udobrenie, o návrat k spolužitiu, čo mu až po pojednávaní došlo. Odvolanie voči rozsudku o rozvode manželstva písal po zrelej úvahe a je presvedčený, že manželka má pravdu, teda že sa k sebe naozaj hodia. Uviedol, že až v odvolaní popísal skutočný priebeh spolužitia v manželstve, k čomu pred súdom prvej inštancie nedošlo. Tvrdenia manželky o hypotéke poprel. Vyjadrenie manželky označil za slová niekoho iného, kto má veľký záujem manželstvo rozbiť a to napriek tomu, že v súčasnej dobe to nechce on ani ona. Nesúhlasí preto, aby platil „nejaké právnické trovy“.
5. K stanovisku navrhovateľa manželka uviedla, že ide o absolútne nezmysly, ktoré nekorešpondujú s realitou. Zo záznamu z pojednávania vo veci samej je jasné, že navrhovateľ sa rozviesť chcel. Všetko čo napísala vo vyjadrení k jeho odvolaniu, bola jej vôľa reprodukovaná jej zástupkyňou. Trvá na tom, aby súd vyhodnotil konanie navrhovateľa ako obštrukcie, a aby jej priznal náhradu trov konania, pretože jej vznikajú konaním navrhovateľa náklady.
6. Na toto stanovisko reagoval navrhovateľ a uviedol, že veci popísané v manželkiných vyjadreniach sú v rozpore s jej skutočnými tvrdeniami a jej prístupom k nemu ako k manželovi. Odvolanie podal po riadnom zvážení celej veci. Preto žiada odvolaniu vyhovieť a na základe späťvzatia návrhu konanie o rozvod manželstva zastaviť.
7. Odvolací súd sa najskôr zaoberal späťvzatím návrhu na rozvod manželstva navrhovateľom, ku ktorému došlo v čase po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
8. Podľa § 370 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
9. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
10. Podľa § 95 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), ak navrhovateľ vzal návrh späť, súd konanie nezastaví, ak druhý manžel so späťvzatím návrhu nesúhlasí.
11. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou pripustenia späťvzatia návrhu po rozhodnutí súdu prvej inštancie je súhlas protistrany, v prípade návrhu na rozvod manželstva súhlas druhého manžela s takýmto dispozičným úkonom navrhovateľa. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ vzal späť návrh po rozhodnutí súdu prvej inštancie, avšak manželka so späťvzatím návrhu
nesúhlasila (z dôvodu nezáujmu o obnovenie manželského spolužitia), odvolací súd v zmysle § 2 ods. 1 CMP podľa § 370 ods. 1 CSP rozhodol tak, že späťvzatie návrhu na začatie konania nepripustil a podľa § 95 ods. 1 CMP konanie nezastavil.
12. Skôr než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia na základe odvolania, sa odvolací súd zaoberal otázkou, či odvolateľ je osobou oprávnenou na podanie odvolania. Vychádzajúc z judikátu R 21/1982 so zohľadnením novej koncepcie konania o rozvod manželstva, ktoré je po novom chápané ako mimosporové so všetkými jeho atribútmi tzv. nesporového charakteru (sleduje aj verejný, spoločenský záujem), dospel k záveru, že odvolanie nie je možné odmietnuť, pretože nie je vylúčené, aby navrhovateľ svoj postoj k návrhu na rozvod manželstva v priebehu konania zmenil. K takejto zmene stanoviska môže dôjsť i v odvolacej lehote po doručení rozsudku. Konanie o rozvod manželstva patrí medzi mimosporové konania, v ktorých účastníci nevystupujú proti sebe (v pozícii protistrany), a preto nie je jednoznačne možné hovoriť o úspechu alebo prospechu na veci u niektorého z účastníkov, ktorá by mu bránila v podaní odvolania.
13. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny z nasledovných dôvodov:
14. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.
15. Odvolací súd sa stotožňuje aj s argumentáciou manželky v odvolacom konaní, ktorá označuje zmenu postoja navrhovateľa k ukončeniu ich manželstva za účelovú. Podľa názoru súdu je podanie odvolania vedené snahou navrhovateľa ovládať dĺžku rozvodového konania a tak dosiahnuť oddialenie ukončenia nefunkčného manželského vzťahu v právnej rovine. Odvolateľom v odvolaní predkladané domnienky o nádeji na obnovenie manželského spolužitia opreté o „návštevu navrhovateľky tesne pred pojednávaním“ bez bližšieho vysvetlenia konkrétneho konania manželky, ktoré v ňom malo (až po skončení pojednávania) dôvodne vzbudiť dojem o jej záujme o obnovenie manželského spolužitia, manželka rezolútne poprela a označila za nepravdivé. Manželka jednoznačne popísala vzťah s navrhovateľom ako narušený a trvalo rozvrátený, nefunkčný od októbra 2019. Dôkazom tohto stavu je skutočnosť, že účastníci žijú oddelene, každý v inej domácnosti po skutočne dlhú dobu poldruha roka. Manželka v každom vyjadrení počas odvolacieho konania odmieta akýkoľvek návrat k navrhovateľovi, no navrhovateľ napriek tomu, že o tomto názore manželky vie, zotrváva na svojom postoji k veci a na podanom odvolaní proti rozsudku o rozvod manželstva. Pokiaľ má navrhovateľ skutočný záujem obnoviť manželské spolužitie, ako prejavuje v odvolaní, potom vyznieva minimálne kontraproduktívne jeho (zbytočné) popisovanie psychického stavu manželky, ktorú okolnosť v priebehu prvoinštančného konania neuvádzal. Manželka jeho tvrdenia o jej zdravotnom stave označila za nepravdivé a urážlivé. Uvedené konanie navrhovateľa tak tiež vypovedá o neexistencii skutočného záujmu navrhovateľa o obnovenie vzťahu s manželkou a o účelovosti podaného odvolania. Niektoré jeho tvrdenia v odvolaní sú protichodné napr. navrhovateľ v odvolaní vytýka manželke, že svoj zdravotný problém neriešila za pomoci odborníka, no neskôr presne označuje miesto, kde manželka odbornú pomoc vyhľadala.
16. Odvolací súd mal rovnako ako súd prvej inštancie preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok stanovených v § 23 Zákona o rodine pre rozvod manželstva a podané odvolanie nemohlo otriasť vecnou správnosťou napadnutého rozsudku o rozvode manželstva.
17. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa citovaného ustanovenia potvrdil.
19. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
20. Manželka žiada uložiť navrhovateľovi povinnosť nahradiť jej trovy odvolacieho konania.
21. O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 58 CMP). 22. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
23. Odvolací súd považuje za spravodlivé priznanie náhrady trov odvolacieho konania manželke. Navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku, ktorým súd vyhovel jeho návrhu, pričom zmenu svojho postoja dôveryhodne nevysvetlil. Podanie odvolania i späťvzatie návrhu sa vzhľadom na vyššie popísané okolnosti prípadu (zotrvávanie odvolateľa na tvrdení, že dôvodom jeho odvolania proti rozsudku je zmena postoja manželky, ktorá to však opakovane vo vyjadreniach k jeho odvolaniu poprela) javia účelovými. S ohľadom na uvedené okolnosti prípadu považoval odvolací súd za spravodlivé priznať náhradu trov odvolacieho konania manželke.
24. Trovy odvolacieho konania manželka nevyčíslila. Zo spisu vyplynuli len trovy právneho zastúpenia, teda odmena a náhrada hotových výdavkov jej advokátky. Odvolací súd považoval v odvolacom konaní za dôvodné dva úkony právnej služby - vyjadrenie manželky k odvolaniu zo dňa 25.09.2020 a zo dňa 13.12.2020 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z..). Odvolací súd jej preto priznal náhradu odmeny advokáta vo výške 2 x 81,69 eur ( §11 ods. 1 písm. a/ vyhl.) a náhradu hotových výdavkov advokáta vo výške 2 x 10,62 eur (§ 16 ods. 3 vyhl.), spolu 184,62 eur. Náhradu trov odvolacieho konania je navrhovateľ podľa § 263 CSP povinný zaplatiť advokátke manželky. Lehota plnenia bola určená v súlade s § 232 ods. 3 CSP tri dni od právoplatnosti rozsudku.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).