Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-51-2020.pdf
PDF · 87.87 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/51/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu SAIDA s.r.o., Prešovská 39/A, P.O.BOX 30 Bratislava, IČO: 31 400 795, práv. zast. AS Legal s.r.o., advokátska kancelária, Hlučínska 1/11, 831 03 Bratislava, IČO: 36 857 688, proti žalovanému LEDsvetlá.sk s.r.o., Riazanská 2, Bratislava, IČO: 45 687 391, práv. zast. A/K/K/L/ advokáti s.r.o., Grösslingová 50, 811 09 Bratislava, IČO: 50 666 622, o zaplatenie sumy 4.932,01 EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/41/2013-313 zo dňa 11.12.2019 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/41/2013-313 zo dňa 11.12.2019 v napadnutej zaväzujúcej časti a súvisiacom výrok o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.390,72 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.434,- EUR od 13.4.2012 až do zaplatenia, zo sumy 216,88 EUR od 21.4.2012 až do zaplatenia, zo sumy 1.434,- EUR od 13.5.2012 až do zaplatenia, zo sumy 200,41 EUR od 22.5.2012 až do zaplatenia, zo sumy 1.099,40 EUR od 13.6.2012 až do zaplatenia, zo sumy 6,03 EUR od 19.6.2012 až do zaplatenia, súd vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 78,04%.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že dňa 26.9.2011 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o nájme nebytových priestorov, pričom žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanému ako nájomcovi nebytové priestory na Bajkalskej ulici č. 12/D v Bratislave, pričom sa zmluvné strany dohodli v čl. III. bod 1 a 2 zmluvy, že žalovaný bude povinný platiť nájomné vo výške 1.195,- EUR mesačne plus cenu za spotrebované energie a ostatné služby poskytnuté v súvislosti s prenájmom (el. energia, vodné-stočné, dodávka tepla, odvoz odpadu a informačná služba), ako aj miestny poplatok určený podielovo podľa rozlohy prenajatého priestoru. Dňa 16.5.2012 žalovaný zaslal žalobcovi výzvu na poskytnutie súčinnosti a vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorej žalobcu upozornil na to, že zmluva o nájme je z dôvodu absencie zákonom vyžadovaných podstatných náležitostí absolútne neplatná. Dňa 24.5.2012 žalobca doručil žalovanému výpoveď z nájomnej zmluvy datovanú dňa 18.5.2012 v ktorej žalobca vypovedal zmluvu o nájme z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou nájomného. Dňa 28.5.2012 žalovaný zaslal žalobcovi odpoveď na jeho výpoveď z nájomnej zmluvy, v ktorej žalobcu upozornil na skutočnosť, že uvedenú výpoveď neakceptoval, nakoľko v prípade absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme nenastali účinky zamýšľané zmluvnými stranami, preto akékoľvek odvolávky na zmluvu o nájme a jej ustanovenia, napr. o výpovednej lehote a výpovedi nie sú oprávnené. Predmetnú odpoveď žalobca prevzal dňa 30.5.2012. Dňa 15.6.2012 žalobca doručil žalovanému oznam o ukončení výpovede z nájomnej zmluvy
zo dňa 7.6.2012, v ktorom oznámil žalovanému, že mu poskytne súčinnosť a prevezme nebytový priestor ako aj kľúče od neho. Dňa 23.6.2012 zamestnanec žalobcu podpisom na preberacom protokole zo dňa 23.6.2012 prebral nebytový priestor spolu s kľúčmi. Žalobca vyzval žalovaného predžalobnou výzvou zo dňa 4.9.2012 na uhradenie pohľadávok žalobcu voči žalovanému v sume 4.923,01EUR s príslušenstvom. Na základe skutočnosti, že strany sporu sa rozchádzali v otázke neplatnosti nájmu nebytového priestoru, musel súd ako predbežnú otázku riešiť aj to, či došlo k neplatnej zmluve o nájme nebytového priestoru a v akom rozsahu bola zmluva neplatná. Súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom č.k. 23Cb/41/2013 zo dňa 8.3.2017, potvrdeným rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 3Cob/105/2017-227 zo dňa 18.4.2018 tak, že určil, že zmluva o nájme nebytového priestoru zo dňa 26.9.2011 je absolútne neplatná z dôvodov absencie jej obligatórnych náležitostí týkajúcich sa splatnosti nájomného a spôsobu jeho úhrady podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. Súd prvej inštancie bol toho názor, že v prvom rade bolo potrebné vyriešiť, či v predmetom konaní došlo k bezdôvodnému obohateniu z dôvodu neplatnej nájomnej zmluvy na strane žalovaného aj za mesiace máj a jún v roku 2012, nakoľko žalovaný vznik bezdôvodného obohatenia za mesiac apríl nerozporoval.
3. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu tým, že na základe neplatnej nájomnej zmluvy užíval predmetnú nehnuteľnosť žalobcu bez poskytnutia protiplnenia žalobcovi. Žalovaný teda užíval cudziu nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy a jeho bezdôvodné obohatenie spočívalo v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci bezodplatne. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že v dôsledku neplatnosti zmluvy o nájme nebytového priestoru nebola žaloba žalobcu v časti o zaplatenie 3.821,13 EUR s príslušenstvom dôvodná, a že nemohlo dôjsť k plneniu počas mesiacov máj a jún v roku 2012. Bolo síce pravdou, že žalovaný vyzval dňa 16.5.2012 žalobcu na poskytnutie súčinnosti na prevzatia nebytového priestoru a kľúčov na základe neplatnej zmluvy o nájme nebytového priestoru, avšak len samotná výzva na poskytnutie súčinnosti dostatočne nepreukazovala zámer žalovaného na opustenie priestoru, keďže žalovaný predmetný nebytový priestor vypratal a opustil až dňa 23.6.2012. Z uvedeného vyplývalo, že žalovaný sa obohatil na úkor žalobcu až k tomuto dátumu. To či žalovaný v rozhodnom období predmetný priestor aj fakticky užíval, bolo podľa názoru súdu irelevantné, nakoľko podľa ustálenej judikatúry žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi bezdôvodné plnenie aj bez jeho faktického užívania predmetného nebytového priestoru. Na základe uvedeného sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu za obdobie od apríla 2012 do 23.6.2012 tak, že užíval cudziu nehnuteľnosť na základe neplatnej nájomnej zmluvy bez poskytnutia protiplnenia. Žalovaný na úkor žalobcu síce nezvýšil svoj majetok, ale na základe neplatenia nájomného sa jeho majetok nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností, teda v prípade plnenia stalo. Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nebytových priestorov na základe neplatnej nájomnej zmluvy určil súd peňažnou sumou, ktorá zodpovedala sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobných nebytových priestorov, spravidla formou nájmu, a ktorú by bol nájomca za obvyklých okolností povinný plniť podľa nájomnej zmluvy.
4. V odôvodnení ďalej súd konštatoval, že kompenzačná námietka žalovaného nebola dôvodná, nakoľko žalovanému nevznikla pohľadávka na plnenie od žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia žalobcu spočívajúceho v zhodnotení nebytového priestoru, ktoré by mohol započítať s pohľadávkou žalovaného. Žalobca sa na úkor žalovaného neobohatil, nakoľko žalovaný v konaní nepreukázal také zhodnotenie priestoru, ktoré by predstavovalo zvýšenie jeho trhovej hodnoty. Žalovaný súdu ani nepreukázal všetky náklady, ktoré podľa jeho tvrdení vynaložil na zhodnotenie nebytového priestoru ako zakúpenie mreže, zakúpenie a prenechanie koberca v predmetnom nebytovom priestore, úpravy spočívajúce v elektrických rozvodoch a poistných skriniach. Súd poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný si predmetný priestor upravil na predmet svojho podnikania, pričom žalobca o predmetné úpravy nežiadal. Aj keď žalovaný vynaložil nejaké náklady na cudziu nehnuteľnosť, súdu nepreukázal hodnotu nehnuteľnosti pred adaptáciou a po nej, ale súd odkázal len na hodnotu vynaložených prostriedkov. Súd nepovažoval náklady žalovaného na nebytový priestor spočívajúce v drevárskych úpravách a v úprave výklenkov stien za vynaloženie takýchto potrebných nákladov. Nakoľko žalovaný nevynaložil náklady na opravu predmetu nájmu, len na jeho skrášlenie, žalovanému nevznikol nárok na náhradu potrebných nákladov. Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že žaloba žalobcu je v časti istiny 4.390,72 EUR dôvodná, keďže žalovaný sa obohatil na úkor žalobcu za obdobie od apríla 2012 do 23.6.2012, a to tak, že užíval cudziu nehnuteľnosť na základe neplatnej nájomnej zmluvy bez poskytnutia protiplnenia žalobcovi. Žalovaný bol povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady, ktorá zodpovedala nájmu a spotrebovaným energiám, ktoré by bol nájomca za obvyklých okolností povinný
plniť podľa nájomnej zmluvy, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.932,01 EUR s príslušenstvom za obdobie od apríla 2012 do 23.6.2019.
5. Proti I. a III. výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a namieta, že prvostupňový súd nesprávne právne vec posúdil v časti neuznania kompenzačnej námietky žalovaného uplatnenej v konaní vo veci samej. Žalovaný preukázal, že nároky žalobcu zanikli v dôsledku započítania s pohľadávkou žalovaného, ktorá vznikla z titulu vykonania úprav nebytového priestoru, v dôsledku ktorých došlo k jeho zhodnoteniu. Súd mal síce za preukázané, že žalovaný zabezpečil práce a dodal inštalácie do priestoru žalobcu, avšak nesprávne právne uzavrel, že tieto nemali za následok zhodnotenie priestoru. Zo skutkového stavu je zjavné, že išlo o inštalácie typickej a bežnej rekonštrukcie nehnuteľnosti, ktoré bez akýchkoľvek pochybností majú za následok zhodnotenie nehnuteľnosti. Inštalácie nových sociálnych zariadení, kompletná inštalácie sadrokartónových podhľadov, ako aj nové elektroinštalácie, maľovky, či osadenie bezpečnostných mreží na okenné rámy predstavujú zhodnotenie nehnuteľnosti minimálne v rozsahu nákladov, ktoré žalovaný na tieto inštalácie vynaložil. Prvostupňový súd mal túto skutočnosť zohľadniť a vyhodnotiť tak, že hodnota nehnuteľnosti inštaláciami vykonanými žalovaným vrástla minimálne o hodnotu vykonaných investícií, a preto započítací akt žalovaného mal za následok zánik pohľadávky žalobcu, a teda mal byť súdom vyhodnotený ako úspešná kompenzačná námietka, na základe ktorej žaloba žalobcu nie je dôvodná.
6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, podľa ktorého z dôkazov prezentovaných žalovaným nebol vôbec preukázaný rozsah a hodnota prác vykonaných v predmetnom nebytovom priestore, a predovšetkým vôbec nebolo preukázané, že stavebné úpravy v žalovanom uvádzanom rozsahu a hodnote vskutku zostali súčasťou predmetu nájmu potom, čo sa žalovaný z predmetu nájmu vypratal. Zo svedeckých výpovedí ním navrhovaných svedkov vôbec nevyplynulo, že by žalovaný zanechal v predmete nájmu zhodnotenie v ním tvrdenom rozsahu a hodnote. Treba vychádzať z čl. 4 ods. 3,4, a 11 nájomnej zmluvy, podľa ktorej bol žalovaný povinný vyžiadať si na akékoľvek stavebné úpravy a zhodnotenie predmetu nájmu súhlas žalobcu. Žalovaný si žiadne plnenie od žalobcu nežiadal a nedal k nemu podnet, a takémuto vnúteniu bezdôvodného obohatenia nemožno priznať právnu ochranu. Žalobca považuje napádaný rozsudok prvoinštančného súdu za správny.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 9.3.2021. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku v napadnutej časti nie je možné vyhovieť.
8. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie sa dostatočne vyporiadal s kompenzačnou námietkou žalovaného ako nedôvodnou. Žalovaný v konaní nepreukázal zhodnotenie priestoru, ktorý bol predmetom nájmu, nepreukázal náklady, ktoré vynaložil, taktiež rozsah a hodnotu prác, pričom ako správne poukázal žalobca, žalovaný nepreukázal zhodnotenie predmetu nájmu v ním tvrdenom rozsahu a hodnote. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom podaného odvolania viazaný a vzhľadom k tomu, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, s ktorými by bolo potrebné zo strany odvolacieho súdu sa zaoberať a vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, v ďalšom sa odvolací súd už obmedzil len na skonštatovanie
vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
11. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.
12. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej zaväzujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
14. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).