Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Pc-16-2020.pdf
PDF · 72.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-16Pc/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou vo veci navrhovateľky U. Q., A.. X.X.XXXX, W. Ž. XXX, P. A. W., osoby oprávnenej z výživného proti manželovi U. Q., A.. X.X.XXXX, W. O. X, P. A. W., osobe povinnej z výživného v konaní o určenie manželského výživného
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.5.2020 navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal jej manžela platiť jej výživné vo výške 10,-Eur mesačne, počnúc 1.3.2020. Podaný návrh odôvodnila tým, že je nezamestnaná, vedená v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a nemá žiaden príjem, na bývanie uhrádza mesačne sumu 280,-eur a na lieky sumu 20,-eur. Navrhovateľka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť.
2. Manžel navrhovateľky s podaným návrhom nesúhlasil. Uviedol, že poberá len invalidný dôchodok vo výške 285,-eur mesačne, z čoho si musí hradiť lieky a je odkázaný na pomoc.
3. Na pojednávanie dňa 18.3.2021 sa nedostavili účastníci konania, ktorí súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti. V súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.
4. Konanie vo veciach výživného sa spravuje ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“) a podporne CSP, v zmysle ust. § 2 CMP.
5. Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 22.8.1987 v Lučenci.
6. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 11.6.2020 navrhovateľka nie je poberateľkou dávok dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia ani dávok v nezamestnanosti a garančného poistenia. Manžel navrhovateľky je poberateľom invalidného dôchodku, priznaného od 16.6.2014, t.č. v sume 277,80 eur mesačne. Nie je poberateľom dávok nemocenského, úrazového poistenia ani dávok v nezamestnanosti a garančného poistenia.
7. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 4.6.2020 súd zistil, že navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od 5/2020 je poberateľkou dávok v hmotnej núdzi vo výške 160,80 eur mesačne. Manžel navrhovateľky nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá žiadne dávky vyplácané Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.
8. Z lustrácie súdu v Sociálnej poisťovni dňa 28.1.2021 vyplynulo, že účastníci konania nie sú vedení ako zamestnanci u žiadneho zamestnávateľa. Manžel navrhovateľky poberá invalidný dôchodok v sume 285,10 eur mesačne.
9. Podľa ust. § 71 ods.1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
10. Podľa ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Podľa ust. § 75 ods.2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
12. V zmysle ust. § 77 ods.1 veta druhá Zákona o rodine právo na výživné na plnoletého možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
13. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a je viazaná na právnu existenciu manželstva. Za existencie spoločného hospodárenia a zásady rovnakej životnej úrovne manželov a uspokojovania osobných potrieb v rámci bezpodielového spoluvlastníctva nie je podklad pre súdnu úpravu vyživovacej povinnosti, táto nastáva až v prípade nezhody, keď manželia spolu nehospodária.
14. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že manželia nevedú spoločnú domácnosť. Navrhovateľka je vedená ako uchádzač o zamestnanie a jej jediným príjmom sú len dávky v hmotnej núdzi vo výške 160,80 eur mesačne. Manžel navrhovateľky je invalidným dôchodcom, ktorého jediným príjmom je invalidný dôchodok v sume 285,10 eur mesačne. Obaja manželia majú okrem nákladov na uspokojovanie základných životných potrieb aj náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou (náklady na lieky).
15. Výživné pre plnoletú osobu možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Konanie bolo začaté dňa 6.5.2020 doručením návrhu na jeho začatie súdu (§ 24 CMP). Návrh na určenie výživného za obdobie od 1.3.2020 (od kedy navrhovateľka žiadala určiť výživné) do 5.5.2020 (deň pred začatím súdneho konania) je vzhľadom na uvedené nedôvodný.
16. Rozhodným obdobím, v ktorom súd skúmal pomery účastníkov z hľadiska ich vzájomnej vyživovacej povinnosti ako manželov, bolo obdobie od 6.5.2020 (začatie súdneho konania) doposiaľ. Po zistení príjmu a zdravotného stavu manžela navrhovateľky súd dospel k záveru, že nie je v jeho schopnostiach platiť navrhovateľke manželské výživné. Vyššia životná úroveň manžela navrhovateľky v porovnaní s navrhovateľkou nebola v konaní preukázaná. Súd preto zamietol podaný návrh na určenie manželského výživného ako nedôvodný v celom rozsahu.
17. Podľa ust. § 57, § 58 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak nie je ustanovené inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§355 ods.1, § 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.