Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/84/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne CityRent, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ľubochnianska 4, IČO: 50 713 477, zastúpenej JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom v Bratislave, Štefánikova 14, proti žalovanej KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpenej JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie 1.104,60 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 24,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24,60 eura od 13.12.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamieta.

III. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 95,54%, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 25.09.2020 domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 1.104,60 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. V návrhu uviedla, že 27.082018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo C.S. (ďalej len „poškodený“) XX.XX.XXXXEČV: BR V dôsledku poškodenia motorového vozidla uzavrel poškodený 27.08.2018 so žalobkyňou zmluvu o prenájme motorových vozidiel, na základe ktorej mu žalobkyňa prenechala motorové vozidlo B. M. Z.: A do dočasného užívania a poškodený sa zaviazal zaplatiť nájom za každý deň prenájmu náhradného vozidla. Dňa 26.09.2018 vystavila žalobkyňa poškodenému faktúru č. 1-180116 znejúcu na sumu 1.800 eur za užívanie náhradného vozidla. Žalovaná v rámci poistného plnenia z dôvodu jeho krátenia poskytla len sumu 695,40 eura. Žalobkyňa nesúhlasila s krátením poistného plnenia a označila ho za nedôvodné. Poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na nevyhnutné obdobie, kedy sa jeho poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise. Zapožičané vozidlo bolo z takej istej kategórie ako vlastné motorové vozidlo poškodeného. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 18.09.2020 došlo k postúpeniu dlžnej sumy spolu s príslušenstvom z poškodeného na žalobkyňu. Uplatnila si preto nárok na zaplatenie sumy 1.104,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.104,60 eura od 13.12.2018 do zaplatenia. Tvrdenia preukazovala faktúrou č. 1-180116 z 26.09.2018, predžalobnou výzvou spolu s podacím lístkom, zmluvou o postúpení pohľadávky z 18.09.2020, oznámením postupcu o postúpení pohľadávky spolu s podacím lístkom, správou o nehode, zmluvou o prenájme motorových vozidiel č. 2018110004 z 27.08.2018, preberacím protokolom č. 2018110004 z 27.08.2018 a odovzdávacím protokolom č. 2018110004 z 25.09.2018.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal 13.10.2020 platobný rozkaz sp. zn. , ktorým návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti vyššie označenému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. V odpore uviedla, že nárok žalobkyne neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Návrh žalobkyne označila za nespĺňajúci náležitosti požadované (ďalej len „“). Zdôraznila, že podľa predloženej zmluvy o prenájme z 27.08.2018 bolo už v čase jej uzavretia dohodnuté trvanie nájmu náhradného motorového vozidla do 27.09.2019. Zmluvné strany, ale nemohli vedieť kedy bude vozidlo vydané zo servisu. Uvedenie presného dátumu skončenia nájmu už pri uzavretí zmluvy zakladá pochybnosť o dôveryhodnosti zmluvy o prenájme vozidla. Namietala aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, pretože poškodený mal voči žalobkyni záväzok spočívajúci v neuhradenej faktúre, a teda predstavoval dlžníka žalobkyne. Poškodený preto nemohol so žalobkyňou platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Zmluvu o postúpení pohľadávky označila aj ako absolútne neplatný právny úkon. K nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla uviedla, že tento nevyplýva zo (ďalej len „“) a ani zo o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Žalobkyňa navyše nepreukázala, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo. Poukázala aj na oznámenie o poistnom plnení z 27.11.2018, podľa ktorého žalovaná plnila za nájom náhradného vozidla v rozsahu 12 dní po odpočítaní nákladov, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného motorového vozidla. Nesúhlasila ani s uplatneným úrokom z omeškania, pričom poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22.11.2018. Na základe uvedeného označila žalobkyňou uplatnený nárok za nepreukázaný, neoprávnený a nedôvodný. K odporu priložila oznámenie o poistnom plnení z 27.11.2018.

4. K odporu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným súdu 20.11.2020, v ktorom zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedla, že dôvodnosť uplatňovaných nárokov odvodzuje zo a . Doba prenájmu a cena prenájmu za náhradné motorové vozidlo bola nevyhnutná a primeraná. Poškodenému vznikla poškodením motorového vozidla v dôsledku dopravnej nehody škoda na majetku, čím došlo k naplneniu zákonných podmienok týkajúcich sa práva na náhradu škody podľa v prospech poškodeného. Nesúhlasila s tvrdením žalovanej, že nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Poukázala na to, že s poškodeným uzavrela zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie nároku na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti z 27.08.2018 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla v sume 1.800 eur. Predmetnou zmluvou došlo k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom náhradného vozidla a žalobkyňou ako prenajímateľom náhradného vozidla. Poškodený postúpil na žalobkyňu nárok na náhradu škody vzniknutej poistnou udalosťou. K nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného motorového vozidla uviedla, že 26.09.2018 vystavila poškodenému faktúru č. 1-180116 znejúcu na sumu 1.800 eur za prenájom náhradného motorového vozidla za obdobie od 27.08.2018 do 25.09.2018, teda 30 dní prenájmu a 50 eur bez DPH za každý deň prenájmu. Žalovaná poskytla plnenie len v sume 695,40 eura, čím plnenie neoprávnene krátila o sumu 1.104,60 eura. Doba prenájmu 30 dní bola nutná a účelná, pretože poškodený nemohol z objektívnych príčin a v dôsledku dopravnej nehody užívať svoje motorové vozidlo. Poškodený tak bol nútený užívať náhradné motorové vozidlo do doby, pokiaľ nebude jeho vozidlo opravené.

5. Žalovaná svoje procesné právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobkyne nevyužila.

6. Súd nariadil pojednávanie na deň 17.03.2021, ktoré sa konalo v neprítomnosti sporových strán v súlade s o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v spojení s vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, keďže na základe výzvy súdu z 08.03.2021 žalovaná podaním z 12.03.2021 a žalobkyňa podaním z 11.03.2021 (potvrdeným úradným záznamom zo 17.03.2021) súhlasili s uskutočnením pojednávania v ich neprítomnosti.

7. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporné, či žalobkyňa má aktívnu vecnú legitimáciu a či nepriznanie poistného plnenia v celej uplatnenej výške bolo zo strany žalovanej oprávnené. Strany neurobili spornými skutkové okolnosti vedúce ku vzniku skutočnej škody na strane poškodeného - právneho predchodcu žalobkyne, t.j. vlastníka motorového vozidla poškodeného v dôsledku škodovej udalosti zavinenej motorovým vozidlom poisteným u žalovanej na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

8. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

9. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

10. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0%.

11. Podľa a veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

12. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.

13. Podľa poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

14. Podľa poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

15. Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

16. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. V prvom rade súd uvádza, že nezistil žalovanou namietané porušenie , čo je zrejmé už z toho, že v konaní pokračoval a vec meritórne prejednal. Súd sa najskôr zaoberal tým, či žalobkyňa má aktívnu vecnú legitimáciu. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky (článok I až III) z 18.09.2020 uzavretej medzi poškodeným ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom postupca je poškodeným podľa , ktorého osobné motorové vozidlo bolo v dôsledku dopravnej nehody poškodené a na čas do vykonania opravy poškodeného motorového vozidla si zaobstaral náhradného motorové vozidlo od postupníka. Postupca v nadväznosti na uvedené 27.08.2018 uzavrel ako nájomca s postupníkom ako prenajímateľom zmluvu o prenájme motorového vozidla, na základe ktorej postupník prenechal postupcovi na užívanie náhradné motorové vozidlo a postupca za sa užívanie vozidla zaviazal zaplatiť postupníkovi nájomné. Postupník za prenájom motorového vozidla vystavil postupcovi faktúru č. 1-180116 z 26.09.2018 na sumu 1.800

eur s dátum splatnosti 10.10.2018. Nakoľko postupca má na základe nárok na náhradu škody vzniknutej poškodením jeho motorového vozidla, faktúru žiadal uhradiť od žalovanej, u ktorej má zriadené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu osoba, ktorá postupcovi poškodila motorové vozidlo. Žalovaná uhradila postupníkovi faktúru len čiastočne a to v sume 695,40 eura. Neuhradená suma je 1.104,60 eura. Postupca touto zmluvou postupuje na postupníka pohľadávku v celkovej hodnote 1.104,60 eura vrátane príslušenstva, práv a zabezpečení s nimi spojených a postupník sa zaväzuje túto pohľadávku prijať a za toto postúpenie zaplatiť postupníkovi dojednanú odplatu. Zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky sa uskutočňuje za odplatu, ktorá predstavuje sumu 1.104,60 eura. Odplata za postúpenie pohľadávky sa započítava s nárokom postupníka na zaplatenie faktúry, čím započítavané nároky zmluvných strán zanikajú v plnej výške.

19. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobkyňou a poškodeným tak plynie, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči žalovanej spočívajúci v náhrade nákladov za prenájom vozidla, a práve tento nárok bol predmetnou zmluvou postúpený žalobkyni. Predmetom postúpenia teda nebol dlh poškodeného voči žalobkyni z titulu nájmu náhradného vozidla. Pohľadávku poškodeného na poistné plnenie nemožno zamieňať so záväzkom poškodeného, ktorý vznikol zo samostatného zmluvného vzťahu v súvislosti s nájmom náhradného motorového vozidla. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovanej, že žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu z dôvodu, že by predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky mal byť dlh poškodeného voči žalobkyni z titulu nájmu náhradného vozidla. Bol postúpený konkrétny nárok na náhradu škody v presne stanovenej výške. V rámci zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobkyňou a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním nespôsobuje rozpor s ustanovením či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky tak mala spôsobilý predmet postúpenia a išlo o platný právny úkon a práve touto zmluvou preukázala žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu.

20. Súd sa nestotožňuje s námietkou žalovanej, že náklady na prenájom náhradného vozidla nevyplývajú z a ani zo . Poškodený, t.j. právny predchodca žalobkyne, nemohol z titulu poistnej udalosti užívať svoje motorové vozidlo, a preto bolo dôvodné, aby si zabezpečil náhradné vozidlo a náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla v podobe nájomného tak patria do oprávneného nároku poškodeného. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. K nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla pristupuje samotná skutočnosť, že poškodenému z titulu škodovej udalosti bol nanútený skutkový a právny stav, kedy nemohol užívať svoje motorové vozidlo, a tým sa ocitol v stave nutnosti zabezpečenia si náhradného motorového vozidla počas opravy svojho vozidla. Koncepcia náhrady škody vychádza zo záverov, že má byť nahradená cena požičovného, ktorá je obvyklá, teda nie cena priemerná, resp. cena najnižšia alebo cena podľa individuálnych výpočtov zamestnanca žalovanej, pretože v dôsledku poškodenia motorového vozidla dochádza k závažnému zásahu do vlastníckeho práva vlastníka poškodeného vozidla v podobe straty možnosti jeho riadneho užívania. Ďalej je potrebné podotknúť, že kritérium nutnosti nemôže poškodenému sťažiť, či znemožniť požičanie náhradného vozidla, ktoré treba považovať za jediný možný spôsob vyváženia ujmy spôsobenej poškodením vlastného vozidla.

21. Strany sporu urobili spornou dobu prenájmu náhradného motorového vozidla, ako aj oprávnenosť zníženia poistného plnenia o sumu 24,60 eura, ktorá podľa žalovanej, ako to vyplýva z oznámenia o poistnom plnení z 27.11.2018, predstavuje náklady, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla podľa najazdených kilometrov na prenajatom vozidle. Súd zníženie poistného plnenia z tohto dôvodu považuje za nedôvodné. Ak žalovaná toto zníženie poistného plnenia vykonala zaťažovalo ju dôkazné bremeno tieto svoje tvrdenia preukázať a uviesť aj spôsob výpočtu tohto zníženia, čo však žalovaná neučinila. Nepriznanie poistného plnenia v tejto časti je tak nepreskúmateľné, nedôvodné a pripúšťajúce viacero výkladov. Za predpokladu, že ide o amortizáciu je toto krátenie rovnako nedôvodné, pretože k amortizácii vozidla prichádza aj vtedy, ak nie je vozidlo prevádzkované a teda je v autoservise. Vlastník vozidla nachádzajúceho sa v autoservise neušetrí na amortizácii vozidla, pretože k nej dochádza bez vplyvu na jeho prevádzku, objektívne plynutím času. Súd v nadväznosti na uvedené žalobkyni priznal

sumu 24,60 eura, o ktorú žalovaná neoprávnene znížila poistné plnenie a na jej zaplatenie zaviazal žalovanú.

22. Čo sa týka úrokov z omeškania nemožno sa stotožniť s takým výkladom , že oznámením o poistnom plnení, v rámci ktorého poisťovňa (žalovaná) krátila plnenie splnila podmienky v zmysle . Otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v , pričom druhá časť tohto ustanovenia sa uplatní len vtedy, ak je v súdnom rozhodnutí zaviazaný na zaplatenie náhrady škody poistený škodca. Opačný výklad by znamenal obsolentnosť PZP, pretože právo poškodeného uplatňujúceho priamy nárok voči poisťovni je predsa dané inštitútom vykonateľnosti rozhodnutia, a to uplynutím lehoty na plnenie, ktorá je viazaná na právoplatnosť rozhodnutia a nie na doručenie právoplatného rozhodnutia. Pokiaľ teda poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného, príp. jeho právneho nástupcu (aktuálne žalobkyne) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v . v upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 , t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu (žalovanú) povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa v spojení s . Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia si skráteného poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu . Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp .zn. z 21.05.2020 a sp. zn. z 29.09.2020.

23. Žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti 26.11.2018. V súlade s bodom 22. bola povinná poskytnúť plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti a keďže tak neurobila, je od 12.12.2018 v omeškaní s plnením sumy 24,60 eura. Súd preto zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania v žalobkyňou požadovanej výške 5 % (vo výške zodpovedajúcej nariadeniu podľa bodu 10. tohto rozsudku) zo sumy 24,60 eura od žalobkyňou požadovaného dňa 13.12.2018 do zaplatenia.

24. Pokiaľ ide o dobu prenájmu náhradného motorového vozidla žalobkyňa považovala 30 dní za primeranú dobu nájmu náhradného motorového vozidla, pretože poškodený mal náhradné motorové vozidlo prenajaté od 27.08.2018 do 25.09.2018. Žalovaná vychádzala (ako to vyplýva z oznámenia o poistnom plnení z 27.11.2018) z primeranej doby nájmu náhradného motorového vozidla v trvaní 12 dní. Súd poukazuje na to, že k poškodeniu motorového vozidla došlo 27.8.2018, čo vyplýva zo správy o nehode z 27.08.2018. V rovnaký deň si poškodený prenajal od žalobkyne náhradné motorové vozidloXXs dennou sadzbou prenájmu v sume 50 eur bez DPH, čo vyplýva zo zmluvy o prenájme motorových vozidiel č. 2018110004 z 27.08.2018 v spojení s preberacím protokolom č. 2018110004. V zmluve bola doba prenájmu dohodnutá do 27.09.2018. Podľa odovzdávacieho protokolu č. 2018110004 z 25.09.2018 bolo vozidlo vrátené 25.09.2018. Žalobkyňa následne 26.09.2018 vystavila poškodenému faktúru č. 1-180116 znejúcu na sumu 1.800 eur za 30 dní prenájmu vozidla od 27.08.2018 do 25.09.2018 (30 x 50 eur + DPH). Žalovaná nerozporovala dennú sadzbu nájmu náhradného motorového vozidla, ale nesúhlasila s prenájmom náhradného motorového vozidla po dobu 30 dní.

25. Poškodený mal náhradné vozidlo prenajaté v čase od 27.08.2018 do 25.09.2018. Pre posúdenie primeranosti doby prenájmu náhradného motorového vozidla je podstatné to, že poškodený, ktorý vlastné motorové vozidlo nemôže v dôsledku jeho poškodenia užívať, si na dobu opravy vlastného motorového vozidla prenajme náhradné motorové vozidlo. Používanie náhradného motorového vozidla po oprave vlastného motorového vozidla, prípadne bez potreby opravy vlastného motorového vozidla, nemôže predstavovať účelne vynaložený a primeraný náklad. V tomto smere súd nepovažoval zníženie poistného plnenia zo strany žalovanej za neoprávnené, keď táto poskytla plnenie len za primeranú dobu prenájmu 12 dní. Hoci žalovaná túto primeranosť ničím nevysvetlila, súd poukazuje na to, že žalobkyňa vôbec nepreukázala účelnosť, nevyhnutnosť a primeranosť prenájmu náhradného motorového vozidla poškodeným. Je dôležité zdôrazniť, že dôkazné bremeno, že v období opravy poškodeného vozidla

ide o účelne a nevyhnutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla viazne na žalobkyni. Náhradné vozidlo je nutným dôsledkom opravy poškodeného vozidla a nahrádzajú sa len náklady účelne vynaložené s odstránením negatívnych následkov vzniknutých poistnou udalosťou. Žalobkyňa v tomto smere neprodukovala jediný dôkaz a súd nemal za preukázané podstatné okolnosti nevyhnutné pre posúdenie sporu, a to kedy bolo poškodené motorové vozidlo prijaté do autoservisu za účelom jeho opravy, ako dlho bolo poškodené motorové vozidlo v autoservise, kedy bolo poškodenému autoservisom vydané a napokon ani to, že poškodený náhradné motorové vozidlo skutočne počas doby opravy potreboval. Za účelné a nevyhnutné náklady na prenájom náhradného vozidla náklady nemožno považovať náklady, ktoré vzniknú mimo opravy poškodeného motorového vozidla, pretože už nejde o náklady, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s poškodením vozidla. Pojmovo už nejde totiž o vozidlo náhradné, teda vozidlo prenajaté dočasne po dobu, keď z dôvodov poškodenia, nie je možné, aby poškodený užíval vlastné vozidlo. V momente zavŕšenia opravy poškodeného motorového vozidla je toto prevádzkyschopné a na strane poškodeného neexistuje odôvodnená potreba náhradného motorového vozidla. Súd poukazuje na to, že preberací a odovzdávací protokol č. 2018110004 preukazuje iba dobu prenájmu prenajatého motorového vozidla, ale v žiadnom prípade nepreukazuje dobu opravy poškodeného motorového vozidla. Túto preukazujú doklady o prijatí a vydaní poškodeného motorového vozidla zo servisu spolu s faktúrou za takúto opravu. Súd tak nemal preukázané, že poškodený bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo z dôvodu opravy svojho poškodeného motorového vozidla, keď samotná oprava nebola nijako zo strany žalobkyne zdokladovaná. Žalobkyňa, ktorú v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno nepredložila žiadne relevantné dôkazy, a teda dôkazné bremeno neuniesla. Súd preto jej žalobu vo zvyšku zamietol.

26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s , teda podľa zásady úspechu v spore. Žalobkyňa mala v spore úspech v časti istiny v sume 24, eura, čo k žalovanej istine predstavuje 2,23 % (zaokrúhlene). Žalovaná tak mala v spore 97,77 % úspech a žalobkyňa mala úspech 2,23 %. Čistý úspech žalovanej potom predstavuje 95,54 %. Súd preto priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,54 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.