Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9CoCsp-24-2023.pdf
PDF · 94.32 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/24/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, zastúpený Advokátkou kanceláriou Gallo, s.r.o., IČO: 36 715 352, so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin proti žalovanému A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, o zaplatenie 40,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 30. januára 2023 č.k. 10Csp/576/2022-63
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobca uplatňoval právo na plnenie 40,69 eur s úrokom z omeškania 5% z dlžnej sumy ročne od 28.2.2020 do zaplatenia titulom nesplneného záväzku žalovaného zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXXXX zo dňa 28.2.2018.
2. Z obsahu zmluvy súd zistil, že jej predmetom bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru vo forme pôžičky vo výške 137,37 eur na kúpu nešpecifikovaného tovaru „Skialpmania.sk“ za kúpnu cenu 144,60 eur pri akontácii 5%, t.j. 7,23 eur. Pôžičku sa žalovaný zaviazal vrátiť s dohodnutým ročným úrokom 19,14% v mesačných splátkach 6,80 eur so splatnosťou k 20. dňu v mesiaci počnúc 20.4.2018, končiac 20.2.2020 pri počte splátok 24, RPMN zmluvy 19,14%, priemernej RPMN 13,76%. Celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť predstavovala 163,20 eur, celkové náklady 25,83 eur. Súčasťou zmluvy bol splátkový kalendár, poučenie o práve veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru v prípade porušenia povinnosti dlžníka na riadne a včasné splácanie splátok úveru a omeškanie s úhradou splátky viac ako tri mesiace. Súd konštatoval, že podľa čl. XI. zmluvy išlo o zmluvu uzatváranú na diaľku podľa zákona o finančných službách, ktorá zmluva sa považuje za uzavretú aj v prípade súčinnosti klienta spočívajúcej v spätnej reakcii v podaní, vyplnení a podpísaní žiadostí, formulárov. Za podpis klienta sa považoval podpis alebo dokumentované vyjadrenie súhlasu prostriedkami diaľkovej komunikácie. Poukázal na čl. XII. zmluvy, ktorý uvádzal, že ak sa klient rozhodne pre uzatváranie zmluvy diaľkovou formou, túto možno realizovať spôsobom zachycujúcim obsah právneho úkonu a umožňujúcim určenie osoby, ktorá právny úkon urobila v súlade s § 40 ods. 4 OZ, keď zmluvu klient potvrdzuje biometrickým podpisom. Súd zistil, že na mieste zmluvy pre podpis žalovaného ako dlžníka absentuje jeho jednoznačná identifikácia, zmluva je podpísaná zástupcom žalobcu a údajom, že sa tak stalo 28.2.2018 o 13,30 hod. V mieste vyznačenom na potvrdenie identifikácie žalovaného bol uvedený len dátum podpisu 28.2.2018 o 13,30 hod. Súd poukázal na to, že podľa obchodných podmienok biometrický podpis znamená digitálny podpis klienta, zachytený a zaznamenaný prostredníctvom technického vybavenia banky. Konštatoval, že žalovaný si prevzal zásielky súdu určené do vlastných rúk, k žalobe sa však nevyjadril a v konaní ostal pasívny. V konaní mal súd preukázané, že žalovaný bol vyzývaný listinou z 22.12.2019 na úhradu splátok s ktorými bol v omeškaní v celkovej výške 20,40 eur s upozornením, že ak do 5.2.2020 nedôjde k ich zaplateniu, pristúpi veriteľ k zosplatneniu úveru. Následne listom z 22.2.2020 žalobca oznámil okamžitú splatnosť úveru s vyčíslením dlžnej čiastky
40,70 eur. Súd mal zistené, že žalovaný na splnenie záväzku poukázal splátkami splatnými v čase od 20.4.2018 do 20.9.2019 sumu 122,40 eur.
3. Zohľadňujúc postavenie žalobcu ako dodávateľa, ktorý úver poskytol v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaného ako spotrebiteľa nekonajúceho v rámci svojich obchodných záujmov, posudzoval zmluvu, z ktorej žalobca nárok uplatňoval ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ), zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, prihliadajúc tiež k ustanoveniam zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku týkajúcich sa foriem uzavretia zmluvy vrátane § 40, § 46 OZ o písomnej forme právneho úkonu. Uviedol, že napriek výzve súdu žalobca nepredložil v súlade s obchodnými podmienkami žalovaným preukázateľne podpísané- či už vlastnoručne alebo elektronicky- vyhotovenie zmluvy, na základe ktorej v konaní uplatňuje nárok ani rámcovú zmluvu, na ktorú sa odvolával, z ktorého dôvodu dospel k záveru, že nebolo preukázané uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K uvedenému argumentoval, že aj keď v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. žalobca a žalovaný mali možnosť uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere aj formou diaľkovej komunikácie, musela spĺňať zákonom vyžadované náležitosti pre daný typ zmluvy, vrátane spôsobu uzavretia zmluvy, keď veritelia, osobitne banky, majú široké možnosti zabezpečenia spoľahlivej identifikácie druhej zmluvnej strany formou SMS kľúča, Grid kartou, elektronickým osobným kľúčom či inými bezpečnostnými spôsobmi. Konštatoval, že v prejednávanej veci sa teda žalobca domáhal zaplatenia pohľadávky zo zmluvného vzťahu, ktorého vznik nebol preukázaný a peňažné prostriedky poskytnuté žalovanému predstavujú plnenie bez právneho dôvodu pre neplatnosť zmluvy pre rozpor so zákonom v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. z dôvodu, že nie je uzavretá v písomnej forme. Z uvedeného tiež vyvodil, že zo zmluvy nevyplýva vôľa žalobcu uzavrieť so žalovaným písomnú zmluvu ani vôľa poskytnúť žalovanému úver na základe ústnej zmluvy, teda nedošlo k zamýšľanému právnemu úkonu, preto je právny úkon neplatný od počiatku. Nakoľko žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 137,37 eur, ktoré vrátil v časti 122,40 eur, vznikol žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ v spojení s § 456 OZ, vo výške 14,97 eur. Pretože právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vyplývalo zo spotrebiteľskej zmluvy, zohľadňoval tiež §54a OZ, podľa ktorého v čase podania žaloby premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. Skúmal tak ex offo, či došlo k premlčaniu nároku žalobcu bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával podľa § 100 ods. 1 OZ. Vychádzal z trojročnej premlčacej doby, ktorá v súlade s § 101 OZ začala plynúť od okamihu, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, ktorý okamih stanovil ku dňu poskytnutia finančných prostriedkov žalovanému 28.2.2018. So zreteľom na fakt, že plynutie premlčania spadalo aj do obdobia, keď boli prijaté opatrenia na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19, zohľadnil zákonnú úpravu č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením COVID-19 a uzavrel, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa mohol domáhať odo dňa nasledujúceho po dni 28.2.2018 sa premlčalo 15.5.2021 uplynutím 76. dňa od posledného dňa trojročnej premlčacej doby. Nakoľko žaloba bola na súd podaná dňa 27.9.2022, stalo sa tak zjavne oneskorene po premlčaní nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, z ktorého dôvodu žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP). Pretože procesne úspešnému žalovanému nevznikli žiadne trovy konania, žiadnej sporovej strane náhradu trov konania nepriznal.
4. Žalobca podal proti rozsudku odvolanie z dôvodov vyplývajúcich z § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal skutkové a právne závery súdu o absencii zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami poukazujúc na predložené písomné vyhotovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré boli uzatvárané cez webovú aplikáciu, teda prostriedkami diaľkovej komunikácie. Argumentoval, že samotnej zmluve predchádzalo uzatvorenie rámcovej zmluvy, pričom v prípade, ak žalovaný bol evidovaný ako klient žalobcu na základe skôr uzavretých zmlúv, ani samotná rámcová zmluva už neobsahovala podpis strán. O skutočnosti, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy mali svedčiť čiastkové úhrady žalovaného, a už len fakt, že bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver svedčí o tom, že žalovaný bol aj s podmienkami zmluvy riadne oboznámený. S poukazom na § 2 písm. e/ zákona č. 266/2005 Z.z. umožňujúceho uzavrieť zmluvu bez súčasného fyzického kontaktu prostredníctvom elektronickej pošty, telefónu, faxu, adresného listu, ponukového katalógu zastával názor, že išlo o platný právny úkon. Nesúhlasil ani so spôsobom posudzovania premlčania nároku zdôrazňujúc, že v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5Cdo 224/2021 platí, že u spotrebiteľských zmlúv premlčacia lehota celého zosplatneného dlhu plynie
po uplynutí troch mesiacoch od zročnosti splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo na predčasné zosplatnenie. Pretože žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou 20.10.2019, začiatok premlčacej lehoty začal až prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania s touto splátkou, teda od 21.10.2020 a premlčacia doba by uplynula najskôr 21.10.2023, žaloba však bola podaná už 27.9.2022, preto jeho nárok nemožno považovať za uplatnený oneskorene. Zdôraznil tiež, že žalovaný bol v spore pasívny, nepoprel existenciu záväzkového vzťahu a ani v prípade spotrebiteľských zmlúv súd nemôže narúšať princíp rovnosti zbraní predpokladaný v § 151 ods. 1 CSP u tých skutkových okolností, ktoré boli nesporné. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal mu náhradu vzniknutých trov. Súčasne pripojil bližšie neidentifikovanú listinu s označením „zmluva na diaľku“ s identifikačným číslom zmluvy žalovaného, jeho menom, priezviskom a ďalšími údajmi o zmluve, ktoré mali potvrdzovať existenciu elektronicky uzavretej zmluvy.
5. Žalovaný ostal aj v odvolacom konaní nečinný.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a zistil, že nie sú dané dôvody na potvrdenie (§ 387 CSP), ani na zmenu (§ 388 CSP) rozsudku, preto rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Súd prvej inštancie svojím postupom a rozhodnutím naplnil uplatnené odvolacie dôvody, keď z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne skutkové zistenia, vec nesprávne právne posúdil dopúšťajúc sa chybnej interpretácie aplikovaných právnych noriem a opomínajúc použitie právnej úpravy vzťahujúcej sa na posudzovaný zmluvný vzťah, čím zasiahol do právneho postavenia strany sporu spôsobom znemožňujúcim uskutočnenie jej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
8. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy prednosť osobitnej právnej úpravy (lex specialis) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku účinných v čase uzavretia zmluvy (08.07.2016), ktoré sa vzťahujú na záväzkový vzťah sporových strán. Uvedené právne predpisy predstavujú špeciálnu právnu úpravu vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka ako lex generalix. V zmysle § 40 ods. 4 OZ, písomná forma právneho úkonu je splnená aj vtedy, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Podľa § 2 písm. e) zák. č. 266/2005 Z.z., prostriedkom diaľkovej komunikácie je prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg. Ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. súčasne ako lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 40 ods. 1 OZ upravuje, že v prípade ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere hodnotiť ako právny úkon absolútne neplatný v celom rozsahu podľa § 40 ods. 1 OZ, ako to nesprávne konštatoval súd prvej inštancie.
9. Pokiaľ súd konštatoval nedostatok vôle žalobcu a žalovaného na uzavretie zmluvy, v tomto jeho úvaha nereflektuje na obsah listinných dôkazov doložených do súdneho konania, z ktorých jednoznačne vyplýva pri nespornosti a pasivite žalovaného nepopierajúceho prijaté plnenie zo strany žalobcu, že mu boli poskytnuté finančné prostriedky na úhradu spotrebiteľského úveru, na vrátenie ktorého poukazoval aj splátky úveru. Právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku povinnosti, ktoré právne predpisy s týmto právom spájajú, ktorý úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný (§ 34, § 37 OZ). Predpokladom vzniku právneho úkonu je teda vôľa ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému následku, pri existencii ktorej vôle a jej účinkov
sa vychádza z okolností, za ktorých bola prejavená, zvláštny zreteľ sa kladie na dobromyseľnosť adresáta. Súd bez zjavne logickej argumentácie dospel k záveru o neexistencii záväzkového vzťahu sporových strán, keď naopak z listinných dôkazov vyplynulo, že prejavy vôle sporových strán k založeniu takéhoto právneho úkonu smerovali, čo potvrdzuje nielen nepopretie existencie záväzkového vzťahu žalovaným, ale aj okolnosť, na aký tento spotrebiteľský úver mal slúžiť – úhrada tovaru slúžiaceho pre účely a potreby dlžníka, pričom existenciu vôle dlžníka k založeniu záväzku potvrdzujú aj úhrady dlhu vykonané dlžníkom. Niet rozumného dôvodu predpokladať u racionálne uvažujúceho človeka, aby hradil finančné prostriedky v prospech bankového či nebankového subjektu bez vôle plniť záväzok. Sám súd nemôže dotvárať realitu a pripisovať konaniu sporových strán iné účinky, než je tieto možné vyvodiť z ich konania v čase založenia záväzkového vzťahu, ktoré prejavy vôle je potrebné vykladať v kontexte ich správania po vzniku záväzku a v priebehu sporu.
10. Zohľadniac vyššie uvedené je preto potrebné, aby súd prvej inštancie opätovne vyhodnotil existenciu záväzkového vzťahu sporových strán ako sú doložené obsahom listinných dôkazov bez toho, aby pripisoval úmyslu strán iné právne účinky, než z ich správania reálne vyplývajú. V opätovnom konaní súd prvej inštancie v súlade so zásadou prednosti právneho predpisu upravujúceho určité špeciálne otázky (lex specialis) vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave ako lex generalis, ktorou sú ustanovenia Občianskeho zákonníka, vysporiada sa s formálnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej na diaľku. Vezme do úvahy, že zákonná úprava nevyžaduje v každom jednotlivom prípade autorizáciu elektronickým podpisom či pečaťou, ale umožňuje identifikáciu subjektov aj prostredníctvom iných prostriedkov diaľkovej komunikácie. Aj pre prípad, ak by v konaní nebolo možné vychádzať zo záveru, že došlo k uzavretiu zmluvy v písomnej forme, podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. nemá taký nedostatok za následok neplatnosť zmluvy. V kontexte uvedeného bude skúmať aj premlčanie nároku žalobcu. Premlčanie nároku sa v prípade riadne zosplatneného záväzku v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR R 29/23 riadi tým, že spotrebiteľský úver pri strate výhody splátok sa posudzuje ako premlčaný podľa § 103 OZ vo väzbe na splatnosť splátky, pre nesplnenie ktorej sa stáva splatným celý dlh, pričom premlčacia doba začína plynúť deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, ktorá mala splatnosť dlhu vyvolať. Pre prípad, ak nedošlo k platnému zosplatneniu dlhu z úveru, premlčacia lehota plynie od splatnosti jednotlivých splátok z dlhu. Súd prvej inštancie bude dbať o to, aby jeho nové rozhodnutie odrážalo zásady formálnej logiky pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, vychádzalo z rešpektovania zásad výkladu právnych noriem a spĺňalo náležitosti vyžadované § 220 CSP, keď v odôvodnení rozhodnutia sa súd vysporiada so všetkými relevantnými námietkami sporových strán. V opätovnom konaní súd prvej inštancie rozhodne tiež o náhrade trov celého konania (§ 396 ods. 3 CSP).
11. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).