Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Pc-12-2020.pdf
PDF · 83.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4Pc/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľky C. D., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX, XXX XX T., zast. JUDr. Peter Strapáč, PhD., s. r. o., Ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti odporcovi C. D., nar. XX.X.XXXX, T. XXX, XXX XX T., o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Odporca - otec je povinný platiť navrhovateľke - dospelej dcére výživné vo výške 180 € mesačne vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom podania návrhu 16.11.2020.
Zameškané výživné za čas od 16.11.2020 do 18.3.2021 (5 mesiacov x 180 € = 900 €) vo výške 900 € zaplatí odporca - otec navrhovateľke - dospelej dcére v pravidelných mesačných splátkach 50 € vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej výške, v stanovenej lehote.
II. Vo zvyšnej časti za čas od 13.11.2020 do 16.11.2020 návrh zamieta.
III. Odporca - otec je povinný nahradiť navrhovateľke - dospelej dcére trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti VSÚ.
odôvodnenie:
1. Predmetom konania pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 4Pc/12/2020 bol návrh navrhovateľky C. D., nar. XX.XX.XXXX, dospelej dcéry, proti odporcovi - otcovi C. D., nar. XX.X.XXXX o určenie výživného vo výške 180 € mesačne od 13.11.2020. Návrh bol súdu doručený dňa 16.11.2020. V návrhu uviedla, že jej rodičmi je odporca C. D. a K. D.. Otec pracuje v ČR. Na výživu dcére nič neprispieva. Všetku naturálnu a finančnú starostlivosť zabezpečuje dcére matka. Medzi otcom a matkou prebieha rozvodové konanie pred Okresným súdom Čadca. Navrhovateľka - dospelá dcéra navštevuje Strednú školu Sv. Františka z Assisi v Čadci. Navštevuje 4. ročník. Matke pomáha so starostlivosťou o dve mladšie sestry v čase, keď matka je v práci. Otec sa doma zdržiava málo, pracuje ako živnostník v ČR ako opravár strojov. Má nadštandardný príjem. Zarába približne 2 000 € mesačne. Minimálne prispieva na chod domácnosti, chod rodiny a na výživu navrhovateľky. Výdavky navrhovateľky: strava 100 €; dochádzka autobusom do školy 30 € mesačne; školské pomôcky, potreby, prístup na internet, tlačiareň 50-60 € mesačne; ošatenie, drogéria 60 € mesačne; mobil 10-15 €; voľnočasové aktivity, na ktoré nemá finančné prostriedky. Zdravotný stav je dobrý. Výživné nežiada od matky, pretože tá ho plní aj namiesto otca. Je v možnostiach a schopnostiach otca platiť navrhovateľke výživné 180 € mesačne. Navrhovateľka má právo aj na voľnočasové aktivity, na tie však nemá finančné prostriedky.
2. Navrhovateľka doručila s návrhom nasledovné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, z ktorých súd mal preukázaný nasledovný skutkový stav a skutkové a právne závery, ktoré súd z vyvodil: Čl. 6 je rodný list, z ktorého mal súd preukázané, že C. D., navrhovateľka, je dospelá dcéra, pretože sa narodila 25.10.2001 a odporca je jej otec zapísaný v rodnom liste. Matka K. D., rod. X.. Mal teda preukázané, že dospelá dcéra žiada výživné od biologického a právneho otca - odporcu. Čl. 6 rub spisu je potvrdenie o návšteve strednej školy, z ktorého mala sudkyňa preukázané, že navrhovateľka - dospelá dcéra aktuálne navštevuje Strednú zdravotnú školu Sv. Františka z Assisi v Čadci. Potvrdenie bolo vydané 2.9.2020. V tom čase bola študentkou 4. ročníka. Tým mal súd preukázané, že podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine nie je schopná sa sama živiť, pretože sa pravidelne pripravuje na budúce povolanie riadnym štúdiom, teda vyživovacia povinnosť k dospelej dcére trvá zo strany otca a nezanikla. Vyživovacia povinnosť končí vtedy, keď navrhovateľka bude schopná sama zarábať po ukončení štúdia. Čl. 7 je daňové priznanie otca za rok 2019 k dani z príjmov fyzickej osoby, teda daňové priznanie živnostníka, podnikateľa. Dcéra tvrdila, že príjem otca je nadštandardný 2 000 € mesačne čistého. Tento návrh bol otcovi doručený aj s údajom, že zarába 2 000 € čistého mesačne a výšku príjmu nespochybnil. Napriek tomu, že z daňového priznania vyplývajú príjmy 28 317,88 €, výdavky 16 990,73 €, súd vychádzal z tvrdenia navrhovateľky, že jeho príjem je vo výške 2 000 € mesačne. Súd totiž vychádzal aj z ustanovenia § 63 ods. 1 zákona o rodine, zo zákonnej domnienky, že preukázať príjem bolo povinnosťou otca - podnikateľa, a nie dcéry alebo súdu. Z toho dôvodu súd mal právo vychádzať zo zákonnej domnienky, že výška jeho priemerného mesačného príjmu prestavuje 20-násobok sumy životného minima. Na základe porovnania tejto zákonnej domnienky podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine a tvrdenia dcéry o príjme otca 2 000 € mesačne, súd vychádzal zo záveru, že príjem otca je minimálne 2 000 € čistého mesačne. Vychádzal teda zo záveru, že podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine je v možnostiach a schopnostiach otca platiť požadované výživného 180 € mesačne na navrhovateľku - dospelú dcéru. Z lustrácie v registri obyvateľov (čl. 28) súd mal preukázané, že odporca ma 3 deti - C. D., L. D. a T. D.. Je ženatý. Manželka K. D., rod. X.. V nadväznosti na § 62 ods. 2 zákona o rodine bola povinná navrhovateľka v návrhu preukázať aj schopnosti, možnosti druhého rodiča. Nekonkretizovala príjem matky, ostatné výdavky na domácnosť, ktorých alikvótna časť by tvorila zároveň aj výdavky navrhovateľa. Nepredložila k tomu ani žiadne dôkazy. Uviedla len to, že matka sa o ňu stará naturálne a platí celé výživné aj za otca, aj za matku a dospelá dcéra jej naturálne pomáha so starostlivosťou o ďalšie 2 deti rodičov, 2 sestry navrhovateľky, kým je matka v práci.
3. Podľa § 62 ods. 2, 4 a § 75 ods. 1 zákona o rodine nevyhnutné výdavky dcéry konkretizované v návrhu predstavujú sumu 265 € (100 € + 30 € + 60 € + 60 € + 15 €). Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine sa fyzicky a ekonomicky o dcéru stará len matka, preto vzhľadom k naturálnej starostlivosti matky svoju časť vyživovacej povinnosti plní matka naturálnym spôsobom, preto rozsah vyživovacej povinnosti medzi matkou a otcom súd rozdelil tak, že v prejudiciálnej rovine určil vyživovaciu povinnosť matky v rozsahu 1/3 a otca v rozsahu 2/3. 1/3 zo sumy 265 € je 88 € - ide o vyživovaciu povinnosť matky v prejudiciálnej rovine, ktorú platí dobrovoľne, a preto nebolo potrebné podávať návrh aj voči matke a rozhodovať aj voči matke. Naviac je potrebné konštatovať, že matka už dlhodobo plní vyživovaciu povinnosť aj namiesto otca. Otcovi súd stanovil rozsah vyživovacej povinnosti v rozsahu 2/3, čo je 176 €, teda približne 180 €, teda približne suma výživného tvoriaca predmet konania. Preto súd návrhu vyhovel. Otec sa osobne o dcéru nestará, nestará sa o jej výchovu, výživu, štúdium, nestará sa o domácnosť, v ktorej dcéra žije a o náklady tejto domácnosti. Bolo potrebné konštatovať aj to, že v tomto vyčíslení navrhovateľka nevyčíslila spoločné náklady na domácnosť a alikvótnu časť, ktorá pripadá aj na navrhovateľku. Súd z úradnej moci tieto okolnosti nezisťoval. Navrhovateľka je právne zastúpená. Taktiež navrhovateľka nevyčíslila voľnočasové aktivity. Konštatovala, že na ne nemá finančné prostriedky. Súdu nie je zrejmé o aké voľnočasové aktivity ide, aj keď musí konštatovať, že dcéra má právo na životnú úroveň svojich rodičov podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, teda má právo na životnú úroveň svojho otca a má teda právo vyčísliť aj potencionálne výdavky, na ktoré nemá finančné prostriedky, ktoré si nemôže dovoliť, avšak v porovnaní s priemerným študentom totožnej strednej školy má na ne nárok, resp. v porovnaní so životnou úrovňou svojho otca. Teda bolo potrebné vychádzať zo zásady potencionality u dcéry, teda potencionality výdavkov, ktoré si nemôže dovoliť a rovnako aj potencionality možnosti dosiahnutia príjmu u otca. Nemusí súd vychádzať len z existujúceho, faktického stavu. Taktiež súd zohľadnil aj aktivitu navrhovateľky, ktorá sa na vlastnej výchove a výžive podieľa tým, že naturálnym spôsobom namiesto svojho vlastného otca pomáha matke vychovávať 2 sestry v čase, kedy by túto výchovy a výživu mal zabezpečovať samotný otec. Tým sa sama naturálnym spôsobom podieľa na chode domácnosti a svojej vlastnej výžive a nemôže vykonávať nejakú brigádnickú činnosť, keď nemá na to časový priestor. Na rozdiel od matky a dcéry otec má vytvorený časový priestor tým, že sa osobne o deti, rodinu nestará,
na zvýšenie príjmu k rodine a zákonné platenie výživného voči navrhovateľke a ostatným deťom. Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel. Priznal navrhovateľke právo na výživné 180 € mesačne, ktoré je odporca - otec povinný platiť do 15. dňa v mesiaci, ale nie počnúc dňom 13.11.2020 ako bolo uvedené v rozsudočnom návrhu, ale dňom 16.11.2020 ako bol doručený návrh na súd, teda odo dňa podania návrhu. Naviac súd udáva, že aj z internetových prieskumov priemerné náklady na študenta strednej školy zodpovedajú minimálne sume 265 € mesačne ako svoje náklady vyčíslila v návrhu navrhovateľka. Taktiež je potrebné podotknúť, že navrhovateľka, ako vyplýva z potvrdenia o návšteve strednej školy, je v 4. ročníku strednej školy, kedy má zvýšené výdavky v súvislosti s maturitou, stužkovou a prípadným nástupom na vysokú školu, prijímacími pohovormi.
4. Súd priznal výživné odo dňa doručenia návrhu na súd, teda od 16.11.2020, teda od podania návrhu. Nepriznal nárok od 13.11.2020 ako bolo uplatnené v rozsudočnom návrhu. Vychádzal z ustanovenia § 77 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého možno výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania len u maloletých detí 3 roky spätne, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Rovnako § 65 ods. 3 zákona o rodine, podľa ktorého výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. Aj z odôvodnenia zákona o rodine autori JUDr. Sloboda, JUDr. Svetlana Ficová k § 65 ods. 3, strana 178, vyplýva: „Výživné pre maloleté deti možno určiť aj za dobu 3 rokov späť od podania návrhu na súd alebo od začatia konania bez návrhu. Výživné pre plnoleté dieťa možno priznať iba od podania návrhu na súd (§ 77).“
5. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd realizoval výnimku z tohto ustanovenia a aplikoval ustanovenie § 55 CMP. Mal za to, že podľa tohto ustanovenia súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Mal za to, že právny zástupca navrhovateľky preukázal, že s ohľadom na okolnosti prípadu je spravodlivé, aby otec dcére nahradil aj trovy konania, a to napriek tomu, že nedoručila otcovi pred podaním návrhu na súd pokus o zmier. Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že opakovane sa dožadovala navrhovateľka plnenia vyživovacej povinnosti zo strany otca, avšak bezúspešne. Nepodieľa sa na jej výchove, na výžive, na chode domácnosti, čiže svojím správaním jednoznačne dal dôvod pre podanie návrhu na určenie výživného prostredníctvom súdu. Navrhovateľka svojím správaním nedala dôvod na podanie návrhu na určenie výživného na súd. Analogicky podľa § 2 ods. 1 CMP a § 255 ods. 1 CSP je teda takto aj zároveň úspech na strane navrhovateľky.
6. Z procesného hľadiska súd konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky, v neprítomnosti odporcu. Navrhovateľka i odporca spoločne oznámili súdu, že súd v karanténe z dôvodu pozitivity na koronavírus. Nepožiadali však o odročenie pojednávania v nadväznosti na § 2 ods. 1 CMP a § 183 CSP. Súd môže odročiť pojednávanie z dôležitých dôvodov na návrh. Taký návrh produkovaný nebol. Z úradnej moci by súd odročil pojednávanie, avšak plnenie vyživovacej povinnosti počas koronakrízy patrí k takým súdnym konaniam, ktoré má právo súd aj počas koronakrízy pojednávať a rozhodnúť, teda nebol tu dôvod na to, aby súd z úradnej moci odročil pojednávanie z dôvodu pozitivity na koronavírus. Bolo právom a povinnosťou navrhovateľky i odporcu požiadať o odročenie pojednávania. O odročenie pojednávania nepožiadali, právny zástupca navrhovateľky nežiadal odročiť pojednávanie, súd preto konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky, v neprítomnosti odporcu. Ich neprítomnosť ospravedlnil ako závažný dôvod, avšak konal a rozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Ak účastník konania nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže druhý účastník konania podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 120 ods. 3 CMP).
Odvolanie podľa § 62 ods. 1 CMP možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.