Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoPr/5/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu: Mgr. I. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. U. XXXX/XX, C. P., zastúpeného JUDr. Radoslavou Bencúrovou, advokátkou so sídlom M. R. R. XXXX/XX, C. P., proti žalovanému: Základná umelecká škola Petra Michala Bohúňa, so sídlom Matúškova 1632/5, Dolný Kubín, IČO: 36 132 497, zastúpenému Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o neplatnosť skončenia pracovných pomerov a o zaplatenie náhrady mzdy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. -655 zo dňa 08. 11. 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalobu v ostatnej časti zamietol a vo výroku III., v ktorom priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, p o t v r d z u j e .

Vo výroku I., ktorým konanie o zaplatenie náhrady mzdy sčasti zastavil, odvolaním nenapadnutom, p o n e c h á v a rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. konanie v časti o zaplatenie náhrady mzdy za obdobie od 01. 08. 2017 do 12. 09. 2017 vo výške 943,84 eur zastavil. Vo výroku II. podľa ust. , , , , , , , žalobu v ostatnej časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru na pracovnej pozícii pedagogický pracovník vo výtvarnom odbore výpoveďou danou mu žalovaným dňa 25. 04. 2017 a žalobu v časti, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru na pracovnej pozícii správa informačno-komunikačných technológií výpoveďou danou mu žalovaným toho istého dňa, ako aj žalobu v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia náhrady mzdy voči žalovanému, zamietol. Vychádzal z toho, že žalobca v spore uplatňoval voči žalovanému nárok na určenie neplatnosti výpovedí z pracovných pomerov a na zaplatenie náhrady mzdy titulom neplatného skončenia pracovných pomerov výpoveďami. Svoj nárok odôvodnil s poukazom na vady doručenia výpovedí, keď tvrdil, že výpovede mu neboli doručené do vlastných rúk, nedostatkom týkajúcim sa absencie prerokovania výpovede so zástupcom zamestnancov vopred a skutočnosťou, že žalovaný mal možnosť ho ďalej zamestnávať, hoci aj na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce v obidvoch pracovných pomeroch a prácu mu neponúkol, ako aj skutočnosťou, že prijatá organizačná zmena nesledovala cieľ zabezpečenia efektívnosti práce, ale iný cieľ, t. j. jeho nahradenie vopred vybranými subjektmi, ktoré sú personálne prepojené so žalovaným. Existenciu pracovného pomeru žalobcu u žalovaného na druh práce pedagogický pracovník vo výtvarnom odbore

mal preukázanú na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej 01. 09. 2010 v znení jej dodatkov a existenciu pracovného pomeru žalobcu u žalovaného na druh práce správca informačno-komunikačných technológií mal preukázanú pracovnou zmluvou uzatvorenou taktiež 01. 09. 2010 v znení jej dodatkov. Rozhodnutie o organizačnej zmene žalovaný prijal rozhodnutím z 21. 04. 2017, v zmysle ktorého sa z dôvodu zníženia nákladov a zabezpečenia efektívnosti práce ku dňu 31. 07. 2017 ruší pracovná pozícia pedagogický pracovník vo výtvarnom odbore a pracovná pozícia správcu informačno-komunikačných technológií, čím dôjde k zrušeniu pracovných miest, pričom účinnosť rozhodnutia sa viaže ku skončeniu pracovného pomeru so žalobcom, a to dohodou alebo výpoveďou podľa ust. , v zmysle čoho sa žalobca stal nadbytočným pre žalovaného, ktorý súčasne vyhlásil, že nemá pre neho žiadnu inú vhodnú prácu, ktorú by mu mohol ponúknuť, a to ani na kratší pracovný čas a naďalej ho nemôže zamestnávať. Z listiny označenej ako prerokovanie výpovede so zástupcom zamestnancov vyplýva, že žalovaný prerokoval 20. 04. 2017 výpovede žalobcu z dôvodu nadbytočnosti podľa ust. so zástupcom zamestnancov Mgr. I. G., pričom dôvodom výpovedí sú organizačné dôvody prijaté 20. 04. 2017. Zástupca zamestnancov prerokoval výpovede s riaditeľom školy a so stanoviskom riaditeľa vyjadril súhlas. Žalobca listom z 25. 04. 2017 skončil pracovné pomery žalobcu v obidvoch pracovných pozíciách z uvedených dôvodov, pričom zo zápisnice o odmietnutí prevzatia výpovede spísanej žalovaným vyplynulo, že 25. 04. 2017 riaditeľ žalovaného v prítomnosti svedkov Mgr. L. R. a Mgr. E. T., PhD. oboznámil žalobcu s organizačnou zmenou, informoval o zrušení pracovných pozícií, na ktorých pracuje a uviedol, že ho nemôže ďalej zamestnávať, nakoľko nemá pre neho žiadnu inú vhodnú prácu, ktorú by mu mohol ponúknuť, a to ani na kratší pracovný čas. Následne ponúkol zamestnancovi uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru na oboch pracovných pozíciách, ktorú si zamestnanec prečítal a potom sa vyjadril, že potrebuje viac času na premyslenie, a preto nemôže dohodu podpísať a uzatvoriť. Po odmietnutí dohody o skončení pracovného pomeru žalovaný žalobcovi doručil dve výpovede týkajúce sa oboch pracovných pozícií z dôvodov podľa ust. a oboznámil ho s podstatnými skutočnosťami vo výpovediach a následkami z nich vyplývajúcimi. Zo zápisnice teda vyplýva, že riaditeľ žalovaného Mgr. E. D. doručil žalobcovi výpovede z pracovného pomeru, žalobca si ich prečítal a odmietol ich prevziať, keď na žiadosť riaditeľa o podpis rovnopisov uviedol, že nič podpisovať nebude. Pokiaľ žalobca skutočnosti uvedené v zápisnici popieral uvádzajúc, že riaditeľ žalovaného mu výpovede nepodal priamo do rúk s informovaním, že mu chce tieto listiny doručiť do vlastných rúk, ani sa mu ich len nepokúsil doručiť a aj keď ich čítal, nedržal ich v ruke, uviedol, že v situácii, keď adresát poznal obsah písomností - výpovedí z pracovného pomeru, nakoľko si ich prečítal a následne písomnosti výslovne odmietol prevziať, účinky doručenia výpovedí nastali s poukazom na ust. posledná veta , pretože zákonnú formuláciu doručenie do vlastných rúk nemožno vykladať reštriktívne len ako fyzický úkon podávania listiny z rúk doručovateľa do rúk adresáta, a to aj s prihliadnutím ku skutočnosti, že takýto úkon vyžaduje súčinnosť zamestnanca, ktorý nemusí byť k tomu ochotný vzhľadom na charakter doručovanej písomnosti tak ako v tomto prípade, keď došlo k odmietnutiu prevzatia výpovedí žalobcom. Je potrebné vychádzať z kontextu celej situácie, t. j. musí byť nepochybné, že dochádza k úkonu doručovania listiny do vlastných rúk, tak ako to vyplýva z obsahu zápisnice. Poukázal na text výpovedí, z ktorého jednoznačne vyplýva, o aké právne úkony ide, keďže listiny sú jasne označené ako výpovede z pracovného pomeru a ako adresát je uvedený žalobca. K námietke žalobcu, že výpovede nemajú písomnú doložku o odmietnutí prevzatia výpovede, čo vzbudzuje pochybnosti o zachovaní písomnej formy výpovedí v čase doručovania výpovedí uviedol, že zákon nepožaduje na výpovedi žiadnu doložku a už vôbec nie doložku týkajúcu sa odmietnutia výpovede. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania doručenia výpovede zamestnancovi do vlastných rúk je na zamestnávateľovi, pričom je na ňom, aký dôkazný prostriedok zvolí, pričom zvolil osobitnú zápisnicu o tomto úkone, čo má vyššiu dôkaznú hodnotu ako stručná doložka nachádzajúca sa na výpovedi, keďže podrobne zachytáva priebeh celého úkonu, dátum, miesto, či prítomné osoby. Výpovede prítomných svedkov L. R., pedagóga a člena rady školy, Mgr. E. T., PhD., zástupcu riaditeľa školy a Mgr. E. D., riaditeľa školy s textom zápisnice nie sú v rozpore. Z výpovedí vyplýva, že na stole sa nachádzali listiny, a to návrh dohôd o skončení pracovného pomeru a výpovede z pracovného pomeru, ktoré fyzicky neboli podávané riaditeľom žalovaného z ruky do ruky žalobcovi, avšak riaditeľom žalovaného bola jasne daná ponuka na uzavretie dohôd, ktoré žalobca čítal a neakceptoval a následne boli riaditeľom žalovaného doručované výpovede, ktoré žalobca čítal a odmietol prevziať. Žalobca mal teda na výber uzavretie dohôd alebo prevzatie výpovedí, pričom dohody uzavreté neboli a výpovede prevziať odmietol, ktoré skutočnosti nasvedčujú tomu, že úkon doručenia výpovedí žalobcovi do vlastných rúk bol vykonaný jasne, určite a nevzbudzujúc pochybnosti a žalovaný k tejto skutočnosti dôkazné bremeno uniesol, a preto súd prvej inštancie nezistil existenciu tohto dôvodu neplatnosti výpovedí z pracovného pomeru. Pokiaľ žalobca namietal prerokovanie výpovedí so zástupcom zamestnancov vopred, aj pri

tejto skutočnosti dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného, pričom z ustálenej judikatúry vyplýva, že obsahovou požiadavkou žiadosti o prerokovanie výpovede so zástupcom zamestnancov sú náležitosti výpovede určené v ust. . Z listiny označenej ako prerokovanie výpovede so zástupcom zamestnancov zistil, že žalovaný prerokoval 20. 04. 2017 výpovede žalobcu z dôvodu nadbytočnosti podľa ust. - pedagogický pracovník vo výtvarnom odbore a správca informačno-komunikačných technológií so zástupcom zamestnancov Mgr. I. G.. Dôvodom výpovedí sú organizačné dôvody prijaté 20. 04. 2017. Z obsahu uvedenej listiny vyplýva, že došlo k prerokovaniu výpovedí z oboch pracovných pomerov žalobcu so zástupcom zamestnancov vopred, t. j. predtým ako boli tieto výpovede doručované žalovaným žalobcovi (25. 04. 2017), pričom zástupca so stanoviskom riaditeľa vyjadril súhlas. Napriek tomu, že neboli predložené samotné výpovede, resp. ich koncepty, je nepochybné, že žalovaný prerokoval so zástupcom zamestnancov tieto výpovede. Svedkyňa Mgr. I. G. tiež uviedla, že riaditeľ jej dal prečítať dokument o organizačnej zmene a vysvetlil jej dôvody, pre ktoré sa tak udialo, čo je v súlade s uvedenou listinou, osobitne v časti skutkového vymedzenia z dôvodu výpovede. V podstate ide o záznam z prerokovania výpovedí, ku ktorému došlo 21. 04. 2017, avšak nesprávne je na ňom uvedené 20. 04. 2017, ktorá chyba však nemôže spôsobiť na platnosť výpovedí, nakoľko z výpovede uvedenej svedkyne vyplýva, že k prerokovaniu došlo v piatok pred vyučovaním a podľa kalendára piatok bolo 21. 04. 2017. Preto mal za to, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno k tejto skutočnosti, a preto nezistil ani existenciu tohto dôvodu neplatnosti výpovedí z pracovného pomeru. Ďalej poukázal na to, že k prijatiu rozhodnutia o organizačnej zmene došlo 21. 04. 2017, avšak pracovné miesto, na ktorých žalobca pracoval, boli zrušené s účinnosťou ku dňu 31. 07. 2017, čo zákon, ani judikatúra nevylučuje. Žalobca teda do momentu skončenia pracovných pomerov mohol vykonávať práce dojednané v pracovných zmluvách, a preto neexistovala ponuková povinnosť zamestnávateľa na tieto pracovné miesta. Po uvedenom dátume boli zrušené a pracovné pomery žalobcu uplynutím výpovednej doby skončili, pričom žalobca nepreukázal súdu, že žalovaný mal možnosť zamestnanca ďalšej zamestnávať po skončení jeho pracovného pomeru, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Žalobca ani len netvrdil skutočnosť o akomkoľvek voľnom pracovnom mieste u žalovaného. Po zrušení pracovných miest, na ktorých pracoval žalobca, nebolo možné jeho zotrvanie na týchto pracovných pozíciách na kratší pracovný úväzok (nebola daná ponuková povinnosť žalovaného), nakoľko organizačnou zmenou neboli po zrušení pôvodných pracovných miest vytvorené nové pracovné miesta s kratším úväzkom. Preto nezistil, že žalovaný mal voľné pracovné miestu, ktoré by bolo pre zamestnanca vhodné v mieste výkonu jeho práce, aj keď na kratší pracovný čas, a preto mal za to, že nemal túto ponukovú povinnosť voči žalobcovi. Zamestnávateľ pritom nie je povinný vytvárať nové pracovné miesto, aby ho mohol ponúknuť zamestnancovi ako inú vhodnú prácu, ani ponúknuť zamestnancovi pracovnú pozíciu, ktorá je pre neho nadbytočný a preto nezistil ani existenciu tohto dôvodu neplatnosti výpovedí z pracovných pomerov. Ďalej mal za to, že predpokladom použitia predmetného výpovedného dôvodu je existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou. Zamestnávateľ musí prijať rozhodnutie o organizačnej zmene výlučne v písomnej forme, pričom rozhodnutie o tom, s ktorým zamestnancom skončí pracovný pomer pre nadbytočnosť, je výlučne v rozhodovacej právomoci zamestnávateľa. Dôkazné bremeno, že organizačná zmena bola bezprostrednou príčinou straty potreby výkonu práce zamestnanca z hľadiska funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva, je na zamestnávateľovi. V tomto prípade súd skúma aj či rozhodnutie o organizačnej zmene bolo prijaté s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Žalovaný predložil prepočty a podklady, ktorými odôvodnil, že organizačnú zmenu prijal s cieľom zabezpečenia efektívnosti práce a nie s iným cieľom poukazujúc na skutočnosť zníženia dotácie na žiaka v skupinovom vyučovaní a na pokles žiakov v skupinovom vyučovaní. Zo stanoviska Mesta Dolný Kubín, mestský úrad, vedúci odboru školstva, kultúry, mládeže a športu vyplynulo, že je potrebné v rámci prepočtov zohľadňovať skutočnosť, že z dotácie na žiaka by malo zostať 20 % na úhradu prevádzkových nákladov školy a je poukázané na skutočnosť, že vzájomná krížová dotácia individuálneho a skupinového vyučovania ZUŠ už nie je vhodná. Keďže žalobca napriek presvedčeným tvrdeniam a dôkazom žalovaného túto otázku namietol, mal za to, že je potrebné odborné posúdenie, či prijatým rozhodnutím o organizačných zmenách došlo k zníženiu stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce a v prípade pracovného pomeru na funkciu správcu informačno-komunikačných technológií bolo potrebné zistiť, či prijatým rozhodnutím o organizačných zmenách a následným zabezpečovaním prác prostredníctvom externej firmy došlo za účelom zabezpečenia efektívnosti práce v porovnaní so situáciu, keď tieto práce vykonával žalobca v rámci pracovného pomeru. Preto poukázal na závery súdom ustanovenej znalkyne JUDr. Gabriely Durmanovej, znalkyne z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika a kontroling v jej odbornom vyjadrení č. 1/2019 a dodatku k nemu, že zmenu efektivity

práce, ku ktorej došlo zavedením organizačných zmien možno posúdiť porovnaním efektivity práce dosahovanej v kalendárnych rokoch 2016, 2017 a 2018, keď za východiskové sa považujú údaje kalendárneho roka 2016, pričom v roku 2017 došlo k zmene financovania ZUŠ, a to k zmene vo výpočte výšky dotácií v prospech individuálneho vzdelávania. Efektivita práce v individuálnej forme vzdelávania vďaka zvýšeným výnosom pri zachovaní ďalších podmienok (počet pedagógov a počet žiakov) v roku 2017 narástla a efektivita práce v skupinovej forme vyučovania medziročne klesla o 13,54 % ako dôsledok zníženia dotácie a počtu vzdelávaných žiakov. Ak by ZUŠ neprijala žiadne opatrenia v súvislosti so zmenenými podmienkami financovania, efektívnosť práce dosahovaná v skupinovej forme vyučovania by medziročne klesla o 20,70 %. Po zavedení organizačnej zmeny bola v roku 2017 dosiahnutá vyššia efektivita práce ako by bola táto dosiahnutá bez prijatia opatrenia, pričom efektivitu práce by sa podarilo udržať na úrovni roku 2016 len razantným zvýšením počtu žiakov alebo ešte výraznejším znížením počtu pedagógov. Znalkyňa pritom zdôraznila, že v školskom roku 2015/2016, 2016/2017, 2017/2018 dochádzalo k znižovaniu počtu žiakov vyučovaných v skupinovej forme vyučovania, čo sa prejavovalo aj pred zmenou vo výpočte dotácií. Práca správcu informačno- komunikačných technológií je vo vzťahu k vzdelávacej činnosti ZUŠ činnosťou obslužnou a neprináša jej žiadne príjmy a naopak v súvislosti s ňou vznikajú náklady. Z tohto dôvodu je rozumnejšie poukazovať skôr na skutočnosť, či pri realizácii organizačnej zmeny boli dosiahnuté úspory alebo nie, než hovoriť o efektivite práce, pretože jej výpočet chýba základný ukazovateľ - dosahované výnosy alebo pridaná hodnota z tejto činnosti. Obchodná spoločnosť SUNSOFT v roku 2017 od októbra do decembra poskytla služby v rozsahu 46,50 hod., za ktoré ZUŠ zaplatila odmenu 360,- eur, čo predstavuje priemerný hodinový náklad za poskytnutie služieb 7,74 eur/hodina. Za rovnaké obdobie by celkové mzdové náklady na žalobcu v pracovnom pomere dosiahli 769,56 eur a zamestnanec by odpracoval celkom 156 hodín, čo po prepočte znamená priemerne hodinový mzdový náklad vo výške 4,93 eur. V rovnakom období pri poskytnutí služieb externou obchodnou spoločnosťou teda došlo k úspore nákladov vo výške 409,56 eur. V roku 2018 poskytla spoločnosť SUNSOFT služby správcu informačno-komunikačných technológií v rozsahu 64,50 hod. ročné celkové náklady predstavovali 1 440,- eur, t. j. priemerný hodinový náklad za poskytovanie služieb bol 22,33 eur/hodina. Ak by bol v roku 2018 žalobca aj naďalej pracoval v pracovnom pomere s funkčným platom vo výške 198,90 eur, odpracoval by za celý rok 2018 celkom 554,40 hodín a celkové mzdové náklady by boli vo výške 3 220,56 eur, t. j. 5,81 eur/hodina. V rovnakom období pri poskytnutí služieb externou obchodnou spoločnosťou došlo k úspore nákladov vo výške 1 780,56 eur. Ak potom v rokoch 2016, 2017 a 2018 v rámci činností súvisiacich so správou informačno-komunikačných technológií bolo potrebné vykonať porovnateľný počet a druh pracovných úkonov, je práca externej obchodnej spoločnosti SUNSOFT efektívnejšia ako práca žalobcu. Pretože externá spoločnosť porovnateľný druh a počet pracovných úkonov vykoná za kratší čas, a tak ich vykoná efektívnejšie a potom aj pri vyššej hodinovej odmene za poskytnuté služby môže byť do určitého momentu stále dosahovaná úspora nákladov. Vzhľadom na závery odborného vyjadrenia mal za to, že došlo k zníženiu stavu zamestnancov - zrušenie pracovných miest pedagogického pracovníka vo výtvarnom odbore a správcu informačno-komunikačných technológií s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce a nie s iným cieľom ako poukazoval žalobca v spore. Poukázal na to, že od novelizácie účinnej dňom 01. 09. 2011 došlo k zmene vo formulácii cieľa, aký majú sledovať prijímané organizačné rozhodnutia zamestnávateľov zo snahy zvýšiť efektívnosť práce na menej náročnú podmienku, a to zabezpečiť efektívnosť práce, z čoho vyplýva, že zamestnávatelia v spore preukazujú dôvod organizačnej zmeny vo vzťahu k mechanizmom zabezpečenia efektívnosti práce a nemusia preukazovať, v čom spočívalo navýšenie efektivity práce. Odborným vyjadrením bolo pritom preukázané, že žalovaným prijatá organizačná zmena sledovala cieľ nielen zabezpečiť efektívnosť práce, ale skutočne došlo aj k jej zvýšeniu, a to v prípade zrušenia oboch pracovných pozícií. Žalobca uvedené odborné vyjadrenie namietal, keď predložil súdu súkromný znalecký posudok vypracovaný Ing. Máriou Kostolnou, znalkyňou z odboru ekonómia a manažment, odvetvie personalistika a kontroling č. 7/2019, ktorá vypočítala efektivitu práce jednotlivých pedagógov vyučujúcich na ZUŠ formou pridanej hodnoty ako absolútneho ukazovateľa efektu pre školu a menovite uviedla, ktorí zamestnanci podľa uvedených ukazovateľov boli v školských rokoch 2016/2017 a 2017/2018 najväčším a najmenším prínosom pre školu, pričom žalobca bol na 12. mieste z 30 a 18. mieste z 29 aktívne vyučujúcich pedagógov. Pri otázke efektívnosti prijatej organizačnej zmeny týkajúcej sa pracovného miesta správcu informačno-komunikačných technológií dospela k záveru, že za predpokladu, že externá spoločnosť a žalobca by rovnocenne odpracovali rovnaký počet hodín, ZUŠ by v roku 2017 tým, že by umožnila pracovať žalobcovi na skrátený pracovný úväzok, v ktorom by odpracoval rovnaký počet hodín ako externá spoločnosť, by za 3 mesiace roku 2017 ušetrila 94,49 eur + 180,- eur z fakturácie S. R. a v roku 2018 by za 12 mesiacov ušetrila 1 065,24 eur + 141,- eur pri zamestnávaní žalobcu na skrátený úväzok

oproti externým spoločnostiam, čím škola elimináciou pracovnej pozície žalobcu nezvýšila efektívnosť o najvyššiu možnú mieru. V súvislosti s uvedeným súd I. inštancie konštatoval, že bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že prijatou organizačnou zmenou sledoval cieľ zabezpečenia efektívnosti práce, pričom vzhľadom na vyššie uvedené sa efektívnosť práce z uvedených dôvodov preukázateľne zvýšila. Nemožno dávať zamestnávateľovi na ťarchu, že neskúmal v momente rozhodovania do hĺbky - odborným posúdením, akým spôsobom by mohol zvýšiť efektivitu práce o najvyššiu možnú mieru. Obe znalkyne poukazovali aj na iné možnosti riešenia, ako prijal žalovaný v rámci rozhodnutia o organizačnej zmene, napr. prepustiť okrem žalobcu ďalších zamestnancov, resp. prepustiť namiesto žalobcu iných zamestnancov, ktorí sú pre žalovaného menej rentabilný, zvýšiť počet žiakov, zvýšiť školné. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej výber zamestnanca, ktorý je nadbytočný, je na rozhodnutí zamestnávateľa a súd v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať nemôže. Uviedol, že ide v tomto smere o otázku rozhodovania vedenia žalovaného, kde však treba v prvom rade zohľadňovať predmet činnosti žalovaného, ktorým je vzdelávacia činnosť v oblasti umenia v skupinovej a individuálnej forme vyučovania, v ktorej súvislosti v neposlednom rade pri rozhodovaní musí škola zvažovať rozsah, resp. rôznorodosť ponuky vzdelávacej činnosti s ohľadom na svoju konkurencieschopnosť, t. j. nie vždy má finančné hľadisko prednosť. Sú teda aj iné kritériá, ktoré nutne vedenie školy pri svojom rozhodovaní zohľadňuje, v dôsledku čoho je toto rozhodovanie nepochybne zložitejšie, a preto výpočet efektivity práce jednotlivých zamestnancov žalovaného nemôže byť relevantným kritériom rozhodovania. K otázke zabezpečenia efektívnosti práce zrušením pracovnej pozície správca informačno-komunikačných technológií zdôraznil, že došlo k zrušeniu tohto miesta, nevytvorilo sa toto pracovné miesto s kratším pracovným úväzkom, ale zamestnávateľ sa rozhodol zabezpečiť tieto obslužné činnosti externým spôsobom, t. j. prostredníctvom obchodnej spoločnosti špecializovanej na tento druh podnikateľskej činnosti, kde je dôvodné predpokladať existenciu potrebného materiálneho (napr. software) a personálneho vybavenia, kvalifikácia, prax, keď mal za to, že tým bude zabezpečená efektivita práce, resp. že dôjde k úsporám pri personálnom zabezpečení týchto obslužných činností, pričom vznik úspor bol v spore preukázaný. Vzhľadom na uvedené mal preukázané, že prijatie organizačnej zmeny bolo s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. V časti, v ktorej súd konanie zastavil, zistil, že procesne zavinil zastavenie konania žalobca, keďže si uplatnil nárok na náhradu mzdy za obdobie, počas ktorého bol dočasne práceneschopný a následne vzal žalobu v tejto časti späť. Preto v tejto časti priznal náhradu trov konania žalovanému v zmysle . V zostávajúcej časti zistil úspech žalovaného, keďže v tejto časti bola žaloba zamietnutá, a preto mu v tejto časti priznal náhradu trov konania s poukazom na ust. , teda priznal náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Proti výroku II., III. uvedeného rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. , , , , a žiadal ho zmeniť tak, že jeho žalobe bude v celom rozsahu vyhovené eventuálne, aby napadnuté výroky zmenil tak, že žalobe v rozsahu o určenie neplatnosti skončenia pracovných pomerov vyhovie a v časti náhrady miezd vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne aby v napadnutých výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vrátane rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania. Poukázal na nesprávne skutkové zistenie v odôvodnení rozsudku, že výpovede čítal, čo je v rozpore s vykonaným dokazovaním (jeho vyjadreniami a výpoveďami a výpoveďami riaditeľa žalovaného a jeho vyjadreniami). Nikdy netvrdil ani neuviedol, že výpovede čítal, trval na tom, že mu boli riaditeľom v rýchlosti ukazované listiny, chaoticky dokladané a odoberané, a nemal možnosť si ich poriadne prečítať. Riaditeľ mu to predkladal len tak, že sa jedná o návrh. Bol to len návrh dohody o skončení pracovného pomeru, výpoveď mu nebola vôbec predložená, riaditeľ stále vravel, že ide len o dohodu o rozviazaní pracovného pomeru a jedinú vec, čo povedal riaditeľ bolo, že by bola pre neho výhodnejšia. Od začiatku tvrdí, že obsah písomností - výpovedí z pracovného pomeru datovaný dňa 25.04.2017 nepoznal, keďže dňa 25.04.2017 na stretnutí s riaditeľom mu boli predkladané iné listiny ako sú založené v súdnom spise. Všimol si, že predkladané listiny sú bez dátumov, bez podpisov, bez pečiatky ZUŠ. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal s otázkou, aké listiny boli riaditeľom ZUŠ ukazované na uvedenom stretnutí. Prerokovanie výpovede so zástupcom zamestnancov, rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, skončenie pracovných pomerov výpoveďou z dôvodu podľa ust. zo dňa 25.04.2017 sa pri jeho nahliadnutí do jeho osobného spisu 04.05.2017 vôbec nenachádzali, pričom ich ani pred týmto dátumom vôbec nevidel, t.j. ani 25.04.2017, kedy mu mali byť riaditeľom ZUŠ v riaditeľni predkladané. Súd sa ďalej nevysporiadal v odôvodnení s tým, čo považoval za výslovné odmietnutie prevzatia. Poukázal na to, že v zápisniciach z pojednávania súdu chýbajú viaceré dôležité vyjadrenia strán sporu, ktoré počuť vo zvukových záznamoch z pojednávaní,

ktoré v prepise záznamu z pojednávania z 27.2.2018 predložil v časti týkajúcej sa výsluchu riaditeľa žalovaného. Z vyjadrení riaditeľa na pojednávaní je zrejmý chaos, v tom čo bolo predkladané, koľko listín, riaditeľ si pletie, či dohoda, či dohody, výpoveď, výpovede. Rovnako sa preukázalo, že zo stretnutia v riaditeľmi odchádzal spolu s riaditeľom, pričom riaditeľ všetky listiny ponechal pred odchodom z riaditeľne v riaditeľni a odchádzal vzájomne s ním bez listín, pričom pokiaľ mal žalovaný úmysel niečo doručiť mohol tak urobiť aj pri vzájomnom odchode z miestnosti, nie ponechať listiny v riaditeľni a odísť spolu s ním. Žiadny zo svedkov netvrdil, že by na stretnutí v riaditeľni 25.04.2017 riaditeľ povedal niečo v zmysle „odovzdávam ti, doručujem ti, zober si, vezmi si a pod.“. Ich reakcia na otázku, ako malo dôjsť k odopretiu prevzatia bola, že žalobca uviedol, že sa teraz nevie takto rýchlo rozhodnúť. Súd sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal ani rozpormi vo výpovediach svedkov vzájomne medzi sebou ani v kontexte na text zápisnice o odmietnutí prevzatia výpovede, naopak v rozpore s preukázanými skutočnosťami konštatuje, že výpoveď svedkov s textom zápisnice nie je v rozpore. Z obsahu zápisnice o odmietnutí prevzatia výpovede vyplynulo, že výpovede mali byť predložené v 4 vyhotoveniach výpovedí, teda v každom pracovnom pomere dve vyhotovenia, keď sa v zápisnici uvádza „na žiadosť riaditeľa školy, Mgr. E. D., aby podpísal potvrdenie o prevzatí výpovede (t. j. druhé vyhotovenie výpovedí)“, čo je v rozpore s tým, čo uvádzal riaditeľ vo svojej výpovedi, ktorý uvádzal najskôr výpoveď v jednotnom čísle, potom obidva papiere, dve výpovede. Svedkyňa R. dokonca uviedla, na otázku súdu, aké papiere boli žalobcovi predložené a medzi čím si mal vybrať, uviedla, že „jeden papier mal ten, že to bolo vlastne to odstupné a druhý mal vlastne bez tej odmeny, myslím odstupné, on si nevybral ani jedno, povedal, že sa nemôže rozhodnúť“. Podľa jej výpovede na pojednávaní 27.02.2018 tak mu mali byť predložené dve listiny - jedna dohoda (s odstupným) a jedna výpoveď (bez odstupného), čo je v rozpore s tvrdeniami žalovaného ako aj tvrdeniami uvedenými v zápisnici o odmietnutí prevzatia výpovede. Svedkyňa R. spontánne pri výpovedi uviedla, že v riaditeľni sa nachádzala ona, riaditeľ a on a až následne výpoveď upravila, na otázku sudkyne, kto bol prítomný v riaditeľni, keď uviedla, že aj E. T.. Svedkyňa R. na otázku, či informoval riaditeľ o organizačných zmenách a ak áno, v čom mali tieto spočívať odpovedala: „on to mal v tých papieroch“ čo odporuje tvrdeniam riaditeľa ako aj svedka T. ako aj zneniu zápisnice o odmietnutí prevzatia výpovede, že riaditeľ oboznámil žalobcu s organizačnými zmenami, keďže riaditeľ tvrdil „ako som mal to rozhodnutie o organizačnej zmene pred sebou, tak som ho prečítal, celé som ho nečítal, tie dôležité veci“. Svedkyňa nepriamo potvrdila, že čítané, resp. ústne prednesené neboli, čím potvrdila jeho výpoveď. Na otázku, akým spôsobom malo dôjsť k doručeniu výpovede uviedla: „boli na stole, keby jednu podpísal, tak si zoberie“. V kontexte jej výpovede zo začiatku výsluchu sa jednalo buď o dohodu (s odstupným) alebo o výpoveď (bez odstupného), keďže uvádza jednotné číslo listín. Kým žalobca, riaditeľ a R. tvrdila, že s riaditeľom boli ticho, svedok T. tvrdí, že listiny čítal, čo je v rozpore s ich výpoveďami. Vychádzajú z uvedeného mal za to, že za doručenie písomností, ktoré je potrebné doručiť do vlastných rúk nemožno považovať len ich ponechanie na stole počas pohovoru so zamestnancom v súvislosti so zrušením jeho pracovných miest. Položenie listín na stoje nenahrádza doručenie, ku ktorému malo dôjsť, ale nedošlo. K otázke výpovedí so zástupcom zamestnancom Mgr. G. uviedol, že táto na otázku, či ju riaditeľ písomne požiadal o prerokovanie výpovede uviedla, že nie, keďže sú dennodenne v kontakte takže sa kontaktujú ústne. Z uvedeného vyplýva, že jej písomná žiadosť o prerokovanie doručená nebola, napriek tomu, že podľa zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do 7 pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Z jej výpovede ďalej vyplynulo, že pri prerokovaní jej neboli predkladané listiny o výpovedi a bolo jej predložené len rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene. Výpovedný dôvod nie je totožný medzi listinami o výpovediach z pracovného pomeru a rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene, z čoho usudzoval, že mohla prerokovať len zámer, ktorý sa ešte dodatočne menil. V skončeniach pracovného pomeru výpoveďou je uvedený dôvod zníženie stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. V rozhodnutí zamestnávateľa o organizačnej zmene sú ako dôvody rozhodnutia žalovaného o organizačnej zmene uvedené dva dôvody, a to zníženie nákladov a zabezpečenie efektívnosti práce. Súčasne svedkyňa vypovedala, že riaditeľ to mal vytlačené, pripravené dopredu, a preto je možné, že si zobral pôvodnú listinu, ktorú mal pripravenú a dátum nechal ten starý, predošlý, z predošlého dňa, pričom vo zvukom zázname počuť, ako právny zástupca žalovaného svedkyni, keď mala uviesť dátum prerokovania skončenia jeho pracovného pomeru, našepkáva. Nestotožnil sa s názorom súdu, že v listine o prerokovaní výpovede so zástupcom zamestnancov sa jedná o chybu v písaní pri uvedení dátumu a mal za to, že k prerokovaniu so zástupcom zamestnancov platne nedošlo. Nestotožnil sa ani so závermi súdu prvej inštancie ohľadom prijatia organizačnej zmeny s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, keď cieľom organizačnej zmeny bolo nielen zabezpečiť efektívnosť práce, ale aj zníženie nákladov. Ak bolo cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, prijatím organizačnej zmeny, mali mzdové náklady klesnúť, čo sa však nestalo, naopak stúpli

ako to vypočítala znalkyňa Ing. Kostolná v jej znaleckom posudku. Nikde nebolo preukázané zníženie nákladov jeho prepustením z pozície pedagogický pracovník, čím nebol dosiahnutý cieľ organizačnej zmeny. Znalkyne vypočítali, že bol v každom roku efektívny a škole prinášal viac finančných prostriedkov aká bola jeho cena práce. Žalovaný na základe organizačnej zmeny prepustil efektívneho zamestnanca a prišiel o prebytky, preto jeho nadbytočnosť nebola preukázaná. V danom roku vyučoval ako jediný učiteľ špecializované predmety výtvarnej výchovy v špecializovanej triede, čím škola stratila túto svoju konkurenčnú výhodu. Počet žiakov v triede narastal, pretože záujem o tieto predmety bol vysoký. Nadbytočný sa stal až prijatou organizačnou zmenou a nadbytočný v okamihu pred prijatím organizačnej zmeny nebol. Súd sa nevysporiadal s tým, či vôbec bolo potrebné zrušiť jeho pracovné pozície, keď bol pre žalovaného efektívny (preukázané prebytky). Po prijatí organizačnej zmeny, ak sledovala svoj cieľ, mali žalovanému osobné náklady klesnúť, no stúpli. Nebolo preukázané zabezpečenie efektívnosti zamestnávateľa ako celku, pretože ako konštatovala znalkyňa Kostolná zmena efektívnosti v porovnaní školských rokov 2016/2017 a 2017/2018 sa na úrovni celku aj po prijatí organizačnej zmeny znížila o 9 % a zníženie efektívnosti vypočítala aj znalkyňa Ing. Ďurmanová. Znalkyňa Kostolná konštatuje, že aj napriek zníženiu príspevkov skupinová forma vykazuje prebytky na úhradu režijných výdavkov školy. Zo záverov znalkyne Ing. Ďurmanovej vyplýva, že nebolo potrebné dofinancovať skupinové vyučovanie, nakoľko tam boli prebytky aj po zmene financovania, na čo súd prvej inštancie neprihliadol. Ako vyplýva zo znaleckého posudku Ing. Kostolnej prijatá zmena financovania mala v konečnom dôsledku negatívny vplyv najviac na individuálne vyučovanie, pričom súd v rozpore s týmito tvrdeniami sa zameral pri posudzovaní efektívnosti pedagogického pracovníka na zmeny efektívnosti v skupinovom vyučovaní. Pri tom bolo potrebné skúmať vplyv konkrétnej organizačnej zmeny vo vzťahu k žalovanému ako celku, nie vo vzťahu ku skupinovému vyučovaniu. Napriek tomu sa súd vo svojom odôvodnení oprel len o výsledky znalkyne Ďurmanovej zamerané len na skupinové vyučovanie, aj keď súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že pri rozhodovaní musí škola zvažovať rozsah, resp. rôznorodosť ponuky vzdelávacej činnosti s ohľadom na svoju konkurencieschopnosť, t.j. nie vždy má finančné hľadisko prednosť. Neprihliadol na to, že bol jediným pedagógom, ktorý vyučoval predmety audiovizuálnej a multimediálnej tvorby a počet žiakov v jeho triede narastal a žiaci z nej zostali ďalej študovať u žalovaného a časť z nich skončila v nasledujúcom školskom roku, že nepokračoval vo vyučovaní. Pri organizačných zmenách je pritom dôležité, že sa rozhoduje podľa skutkového stavu, ktorý bol reálne v momente prijatia organizačnej zmeny, kedy mal v triede 26 žiakov, teda mal koho učiť a získané dotácie a školné ako bolo preukázané postačovali na jeho mzdové náklady a ešte zostávali aj na prevádzkových pracovníkov. Nestotožnil sa s názorom súdu, že nemožno v spore dávať zamestnávateľovi na ťarchu, že neskúmal v momente rozhodovania do hĺbky - odborným posúdením, akým spôsobom by mohol zvýšiť efektivitu práce o najvyššiu možnú mieru, pretože podľa Nariadenia Mesta Dolný Kubín - zriaďovateľa žalovaného sa za efektívnosť považuje maximalizovanie výsledkov činnosti vo vzťahu k disponibilným verejným prostriedkom. Súčasne poukázal na chybné výpočty efektívnosti v skupinovom a individuálnom vyučovaní, pri ktorých súd vychádzal z odborného vyjadrenia znalkyne Ing. Ďurmanovej a jeho doplnenia. V rozpore so závermi oboch znalcov skonštatoval, že odborným vyjadrením bolo preukázané, že žalovaným prijatá organizačná zmena sledovala cieľ nielen zabezpečiť efektívnosť práce, ale skutočne došlo k jej zvýšeniu, a to v prípade oboch pracovných pozícií, napriek tomu, že znalkyňa Ing. Ďurmanová v dodatku k odbornému vyjadreniu vypočítala zníženie efektívnosti žalovaného po prijatí organizačných zmien a aj napriek tomu, že znalkyňa Ing. Kostolná konštatovala, že zmena efektívnosti v porovnaní školských rokov 2016/2017 a 2017/2018 sa na úrovni celku aj po prijatí organizačnej zmeny znížila. Pri spracovanej pozícii správca informačno-komunikačných technológii sama znalkyňa Ing. Ďurmanová uviedla, že za predpokladu, že v rokoch 2016, 2017, 2018 v rámci činnosti súvisiacich so správou IKP nie je možné konštatovať vykonanie porovnateľného počtu a druhu pracovných úkonov zamestnanca (v roku 2016) a externej obchodnej spoločnosti SUNSOFT, nie je možné relevantným spôsobom vyjadriť sa o tom, že externá spoločnosť pracuje efektívnejšie ako pracovník v pracovnom pomere s nezmenenými podmienkami. V konaní bolo preukázané, že práca žalobcu ako správcu informačno-komunikačných technológii zahŕňala rozsiahlejší súbor činností ako tie, ktoré boli zverené zmluvou externej spoločnosti. Jednalo sa najmä o spravovanie webstránky či fotografovanie, napriek čomu tieto skutočnosti súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy. Navyše poukázal na personálne prepojenie najviac neefektívnych zamestnancov žalovaného, ktorých mzdové náklady bolo potrebné dofinancovať so súkromnými spoločnosťami vykonávajúcimi podnikateľskú činnosť, s ktorými skutočnosťami sa súd nevysporiadal.

3. Žalovaný žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. V celom rozsahu sa stotožnil s jeho skutkovými a právnymi zisteniami. Uviedol, že žalobca v žalobe vyjadril, že mu boli

riaditeľom žalovaného v rýchlosti ukazované listiny, kde si žalobca všimol, že sú bez dátumov, bez podpisov, bez pečiatky ZUŠ, v podstate vzory nejakých podaní, ktoré nespĺňali náležitosti právneho úkonu, ktoré vyžaduje zákon pre ich platnosť z čoho vyplýva, že si všetky predkladané listiny čítal a bol s nimi oboznámený, pretože je nepravdepodobné, že by nevedel, že sa jedná napr. o výpoveď, ale pritom vedel posúdiť, že nespĺňa náležitosti právneho úkonu. Keď sám sa vyjadril, že sa malo jednať asi o návrhy ohľadom skončenia jeho pracovných pomerov. K odovzdaniu výpovede došlo tak ako je uvedené v zápisnici zo dňa 25.04.2017, kde okrem riaditeľa žalovaného sa zúčastnili aj dvaja svedkovia, ktorí to potvrdili a z ktorej vyplýva, že výpovede, ktoré žalobca predložil, žalobcovi boli aj doručené, tak ako to vyžaduje ust. , čiže ak pri doručovaní žalobca odmietol ich prijatie, platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že písomnosť bola doručená s čím sa súd rozsiahlo vysporiadal vo svojom odôvodnení. Žalobca zo stretnutia, kde mu boli výpovede predložené, odišiel s tým, že ich odmietol prevziať a podpísať, z čoho mal za to, že si riadne splnil svoju povinnosť spočívajúcu v doručení písomností. Mal za to, že súd vo veci vykonal rozsiahle a podrobné dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu a jasne logicky odôvodnil svoje správne právne závery.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na skutočnostiach uvedených vo svojom odvolaní, zdôraznil, že listiny v ruke nemal, nebral ich, že sa nevedel rozhodnúť k dohode s tým, že si to môže popremýšľať, pričom už nič potom nehovoril. Nikto mu neodovzdával listiny tak ich nemohol ani odmietnuť prevziať.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojom vyjadrení.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (, ) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa odvolaním napadnutým rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. ako vecne správny potvrdil. V časti odvolaním nenapadnutej ponechal rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté.

7. Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalobca, krajský súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s vyčerpávajúcimi dôvodmi napadnutého rozhodnutia, napĺňajúcimi atribúty ust. , ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať ( ), keďže ani odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu krajský súd dopĺňa, že podľa ust. písomností, ktoré sa týkajú skončenia pracovného pomeru musia byť doručené zamestnávateľom primárne do vlastných rúk zamestnanca na pracovisku, kde zamestnávateľ môže zamestnancovi lepšie objasniť dôvody skončenia a dohodnúť sa na podmienkach (napr. či sa nedohodnú na skončení pracovného pomeru dohodou). Keďže skončenie pracovného pomeru - jeho dôvody - je otázka medzi zamestnávateľom a zamestnancom, doručovanie sa na začiatku spravidla deje tak, že osoba, ktorá výpoveď predkladá, sama hovorí s dotknutým zamestnancom, predloží mu originál vyhotovenia skončenia pracovného pomeru a dá si podpísať jeho prevzatie (dátum, podpis). Zamestnanec môže písomnosť prevziať, resp. jej prevzatie takto odmietnuť. Takéto odmietnutie prevzatia písomnosti má účinky doručenia písomnosti, t. j. dochádza k fikcii doručenia, ktoré musí zamestnávateľ preukázať, keďže dôkazné bremeno je na ňom. Doručenie spravidla môžu dosvedčiť svedkovia, ktorými môžu byť iní zamestnanci, ktorí podpisom dosvedčujú priebeh doručovania a fikciu doručenia. Vyhlásenie môžu dať do zápisnice, resp. záznamu, ktorý podpíšu, ktorý obsahuje priebeh doručovania, obsahujúci deň, čas, prítomnosť svedkov, konanie zamestnanca, konanie osoby, ktorá písomnosť doručuje, podpis osoby, ktorá sa snažila doručiť písomnosť. Keďže ten, kto žaluje neplatné skončenie pracovného pomeru uvádza celý rozsah dôvodov, pre ktoré je skončenie pracovného pomeru neplatné (vady v doručovaní, vady vo výpovednom dôvode, vady v prerokovaní výpovede so zástupcom zamestnancov a pod.), musí byť z konania zamestnávateľa pri doručovaní zrejmé, že ide o doručovanie skončenia pracovného pomeru, nielen o návrh na rôzne možnosti konania, prediskutovanie alternatív.

Z obsahu výpovede riaditeľa žalovaného ako aj jej prepisu predloženého žalobcom, ako aj výpovedí prítomných svedkov, t. j. ďalších zamestnancov L. R. a E. T., jednoznačne vyplýva, že riaditeľ žalovaného žalobcovi v jeho kancelárii objasnil dôvody skončenia pracovných pomerov z dôvodu organizačnej zmeny prijatej 21.4.2017, snažil sa s ním dohodnúť na skončení pracovných pomerov dohodami, ktoré mu predložil a ktoré si žalobca prečítal, ku ktorým nedošlo a následne mu predložil vyhotovenie výpovedí z pracovných pomerov so všetkými náležitosťami (pečiatkami, podpismi), ktorých prevzatie po prečítaní žalobca odmietol podpísať. Z uvedeného ako aj zo zápisnice o odmietnutí prevzatia výpovede, opisujúcej totožný priebeh doručovania, ktorá bola podpísaná riaditeľom žalovaného ako aj uvádzanými svedkami, jednoznačne vyplýva, že došlo k doručeniu výpovedí z obidvoch pracovných pomerov ako hmotno- právnej podmienky pre realizáciu právneho úkonu výpovede, bez ktorého výpoveď ani nie je daná. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozpory vo výpovedi svedkyne R., tejto po opísaní všetkého čo vedela o predmete výsluchu mohol klásť v súlade s princípom kontradiktórnosti otázky na ich odstránenie, čo však neučinil, pričom súd, ktorému boli skutočnosti z nej vyplývajúce zrejmé, tak činí len podporne. Pokiaľ žalobca namietal obsah zápisníc z pojednávaní, výpoveď strany, resp. svedkov sa zaznamenáva na zvukovom nosiči, pričom môže byť zachytená aj v zápisnici o pojednávaní, v ktorej sa však uvádza len ich podstatný obsah, ktorý v nich žalobca nenamietol, pritom odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z prepisu zvukového záznamu vyhotoveného žalobcom. Pokiaľ ďalej žalobca namietal, že právny zástupca žalovaného inštruoval šepotom riaditeľa žalovaného ako aj svedkyňu G. ako odpovedať na položené otázky, uvedené z prepisu predloženého žalobcom nevyplýva a preto ním uvádzané skutočnosti zostali v pozícií ničím nepodložených domnienok. Pokiaľ žalobca namietal, ktoré listiny mu boli riaditeľom ukazované 25.4.2017, a ktoré sa pri jeho prvom nahliadnutí v jeho osobnom spise 4.5.2017 vôbec nenachádzali, krajský súd poukazuje na to, že práve uvedeného dňa pri tomto nahliadnutí si žalobca podľa vlastného tvrdenia vyhotovil fotokópie týchto listín, ktoré následne pripojil k doplnenej a opravenej žalobe. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k ďalšej odvolacej námietke žalobcu krajský súd dopĺňa, že podľa je zamestnávateľ povinný každé skončenie pracovného pomeru výpoveďou prerokovať so zástupcom zamestnancov, pričom v prípade nesplnenia tejto hmotnoprávnej podmienky považuje výpoveď za neplatnú. Táto hmotno-právna podmienka platnosti výpovede je splnená, ak zástupca zamestnancov prerokuje výpoveď predtým, než zamestnávateľ voči zamestnancovi prejaví vôľu skončiť s ním pracovný pomer jednostranne. Splnenie povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcom zamestnancov výpoveď nastane len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou obsahuje náležitosti výpovede určené v . Z výpovede svedkyne I. G., voleného zástupcu zamestnancov žalovaného vyplýva, že s riaditeľom žalovaného prorokovali v piatok 21.4.2017 obidve výpovede žalobcu z dôvodu jeho nadbytočnosti vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, obsahujúcim nezameniteľne skutkovo vymedzené dôvody výpovede z obidvoch pracovných pomerov žalobcu podľa , ktoré jej bolo riaditeľom predložené a ktoré si prečítala, z čoho vyplýva, takisto ako aj z predloženého záznamu o prerokovaní výpovedí, že bola splnená aj táto hmotno-právna podmienka platnosti výpovedí, t. j. že boli vopred prerokované so zástupcom zamestnancov, a preto sa nemôže jednať o právne úkony neplatné (, veta prvá ). Súčasne s poukazom na uvedené zákonné ustanovenia krajský súd uvádza, že nedodržanie písomnej formy žiadosti zamestnávateľom nie je sankcionované neplatnosťou. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k ďalšej odvolacej námietke žalobcu krajský súd dopĺňa, že z dodatku k odbornému vyjadreniu č. 1/2019 znalkyne JUDr. Ing. Gabriely Ďurmanovej vyplýva, tak ako to bolo konštatované aj súdom prvej inštancie, že efektivita práce v individuálnej forme vzdelávania vďaka zvýšeným výnosom pri súčasnom zachovaní ďalších podmienok (počet pedagógov a počet žiakov) narástla o 20,67 % a efektivita práce dosahovaná v skupinovej forme vyučovania medziročne klesla o 13,54 % ako dôsledok zníženia dotácie a počtu vzdelávaných žiakov oproti roku 2016. Ak by základná umelecká škola neprijala žiadne opatrenie v súvislosti so zmenenými podmienkami financovania, efektívnosť práce dosahovaná v skupinovej forme vyučovania by medziročne klesla o 20,70 %, z čoho vyplýva, že po zavedení organizačnej zmeny bola v roku 2017 dosiahnutá vyššia efektivita práce ako by bola táto dosahovaná bez prijatia opatrenia. K námietke žalobcu súčasne znalkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že aj keď D. T. bola v roku 2016 a v roku 2017 zaradená v skupinovom vyučovaní, napriek tomu, že bola zástupkyňou riaditeľa školy na rozdiel od riaditeľa a ďalšieho zástupcu počet ňou vyučovaných žiakov bol nepomerne vyšší, a preto vypočítaná dotácia a školné pripadajúce na tohto pedagogického pracovníka vyšším spôsobom pokryla celkové mzdové náklady na tohto pedagogického pracovníka. Preto jej presunutím do skupiny vedúcich pracovníkov

školy došlo len jemne k zmene ukazovateľa v skupinovom vyučovaní, ale nedošlo k zásadnej zmene alebo dramatickej zmene jej vyňatím zo skupinového vyučovania, a to tak, že pokiaľ ide o efektivitu práce dosahovanej v skupinovej forme vyučovania, táto by medziročne neklesla o 25,42 % ako to bolo uvedené v pôvodnom odbornom vyjadrení, ale o 13,54 % (ako to uvádza aj v dodatku odborného vyjadrenia) a ak by základná umelecká škola neprijala žiadne opatrenia v súvislosti so zmenenými podmienkami financovania, efektívnosť práce dosahovaná v skupinovej forme vyučovania by medziročne klesla nie o 30,20 % ako bolo uvedené v pôvodnom odbornom vyjadrení, ale o 20,70 % (tak ako to uvádzala aj v dodatku k odbornému vyjadreniu) z čoho vyplýva, že po zavedení organizačnej zmeny v roku 2017 bola dosiahnutá vyššia efektivita práce ako by bola táto dosahovaná bez prijatia tohto opatrenia, ktoré závery neboli vyvrátené ani znaleckým posudkom Ing. Márie Kostolnej, predloženým žalobcom, ktorá v ňom len uvádza, že sa nezvýšila efektívnosť žalovaného o najvyššiu možnú mieru, ktorá vyplynula z analýzy efektívnosti jednotlivých pedagogických pracovníkov. Pokiaľ žalobca poukazoval na ďalšie chyby v dodatku k odbornému vyjadreniu, ani len netvrdil (nieto preukazoval) ako sa tieto mali premietnuť do záveru o dosiahnutí vyššej efektivity práce v dôsledku zavedenia organizačnej zmeny žalovaným. Vo vzťahu k žalobcom namietanému dosiahnutiu zvýšenia efektivity práce, v prípade zrušenia jeho pracovnej pozície správcu informačno-komunikačných technológii, krajský súd dopĺňa, že tento ani len netvrdil (nieto preukazoval), že by vôbec v rozsahu hodín poskytnutých služieb externou spoločnosťou mesačne, vedel vykonať porovnateľný počet a druh pracovných úkonov, keďže dovtedy ich vykonával v extrémne vyššom mesačnom hodinovom rozpätí, z ktorého dôvodu neobstojí ani jeho námietka, že žalovaný ho mohol ďalej zamestnávať na kratší pracovný čas, čím bola splnená ďalšia hmotno-právna podmienka platnosti výpovede z organizačných dôvodov, keďže žalovaný nemal možnosť žalobcu ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas. Krajský súd stotožniac sa s ďalšími závermi súdu prvej inštancie v tejto časti zdôrazňuje, že výber nadbytočného zamestnanca prináleží zamestnávateľovi. V súdnom spore súd neskúma výber nadbytočného zamestnanca, skúma len, či existovala organizačná zmena s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce a či v jej dôsledku sa stal zamestnanec nadbytočný, čo vykonaným dokazovaním preukázané bolo a čo platí aj vtedy, ak nebol organizačnou zmenou sledovaný efekt neskôr dosiahnutý alebo by sa ukázala prijatá organizačná zmena ako neúčinná. Preto závery znaleckého posudku Ing. Kostolnej o efektívnosti (rentabilite) jednotlivých pedagogických pracovníkov pre žalovaného a nezvýšení efektívnosti o najvyššiu možnú mieru eliminovaním pracovnej pozície žalobcu, sú pre posúdenie veci irelevantné. Pokiaľ žalobca tvrdil, že organizačná zmena nesledovala cieľ zabezpečenia efektívnosti práce, ale jeho nahradenie vopred vybranými subjektmi, ktoré sú personálne prepojené so základnou umeleckou školou, krajský súd konštatuje, že tieto skutočnosti nemožno preukázať jednoduchým poukázaním na výpisy z Obchodného registra, resp. fakturácie, keď žalobca ďalšie skutočnosti ani len netvrdil, nieto preukazoval, a preto zostali v pozícií ničím nepodložených domnienok.

9. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalobcu, či už v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania vzhľadom na plný úspech žalovaného vo veci ( ).

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s ust. a žalovanému ako plne úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na ich náhradu taktiež v plnom rozsahu.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).