Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-489-1997.pdf
PDF · 89.32 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-0Er/489/1997
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 47 255 706, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému: 1) Š. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. XXX, 2) B. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. XXX, 3) G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. XXX, v konaní o vymoženie 119,50 eur (3.600,-Sk) s prísl.
rozhodol:
I. Návrh na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. z a m i e t a.
II. Námietky oprávneného voči upovedomeniu o zastavení starej exekúcie z a m i e t a.
III. Námietky oprávneného voči paušálnym trovám o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Súd na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a na žiadosť súdneho exekútora vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky v sume 119,50 eur s príslušenstvom. Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené dňa 10.07.1997.
2. Dňa 10.01.2020 súdny exekútor, JUDr. Ladislav Kováč, PhD., Exekútorský úrad Košice, so sídlom Južná Trieda 93, 040 01 Košice, vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie EX 767/1997 podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2020, pretože podľa § 2 ods. 1 písm. a) od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie uplynula rozhodná doba piatich rokov, k predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje. Zároveň súdny exekútor vyzval oprávneného na zaplatenie trov starej exekúcie.
3. Voči upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote námietky, ktoré odôvodnil tým, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom 233/2019 Z. z.. Exekúcia podľa oprávneného nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií do 30.06.2016, preto súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov. Oprávnený tiež namieta, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú a preto je nepreskúmateľné. Oprávnený sa domnieva, že zákonom č. 233/2019 Z. z. je obmedzené vlastnícke právo oprávneného a to bez akéhokoľvek verejného záujmu a akejkoľvek primeranej náhrady, pričom je ohrozená vymáhateľnosť práva oprávneného a jeho zákonná ochrana. Taktiež je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, keďže vylučuje právo oprávneného na súdnu ochranu. Oprávnený preto v rámci námietok podal podnet, aby súd podľa § 74 písm. d) zákona č. 314/2008 Z.z. podal návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky o súlade zákona č. 233/2019 Z.z. s čl. 20 ods. 1,4 a 5, čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 63 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie. Oprávnený súdu navrhol exekučné konanie do rozhodnutia Ústavného súdu prerušiť.
4. Súdny exekútor sa ku námietkám oprávneného nevyjadril.
5. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len ,,Ústava SR“), ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
6. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy SR, ústavný súd začne konanie, ak podá návrh súd.
7. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy SR, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.
8. Podľa § 74 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môže podať súd v súvislosti s prejednávanou vecou.
9. Podľa § 243 h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), v účinnom znení, ak tento zákon v §243 i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného poriadku.
12. Podľa § 162 ods.1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.
13. Podľa § 233a Exekučného poriadku v účinnom znení, postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 01.04.2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.03.2017 upravuje osobitný zákon. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní účinný od 01.01.2020.
14. Podľa § 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoUNEK“ alebo zákon č. 233/2019 Z. z.), upravuje sa týmto zákonom postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie.
15. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo
d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
16. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vydá upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
17. Podľa § 5 ods. 2 písm. d) ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú.
18. Podľa § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.
19. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
20. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému a exekútorovi.
21. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 488/2017, všeobecný súd má možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na čl. 144 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
22. Účastník konania nemá právny nárok na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP na vlastnú žiadosť, avšak má možnosť predniesť súdu svoje argumenty o tom, že skutkový a právny stav konania v jeho veci odôvodňuje uplatnenie postupu súdu podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Toto právo účastníka konania je obsiahnuté v ľudskom práve na prístup k súdu a zároveň v základnom práve na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a preto je implikované v § 162 ods. 2 CSP („Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.“). Formulácia „súd konanie preruší aj bez návrhu“ vytvára súdu príležitosť, aby konanie prerušil aj na návrh. Účastník konania navrhujúci prerušenie konania za účelom rozhodnutia ústavného súdu o súlade právneho poriadku s Ústavou SR má v takom prípade právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania zo zorného uhla namietnutého porušenia Ústavy.
23. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky konanie o súlade právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba ak sú splnené dve podmienky, a to v prípade, ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s Ústavou SR spája s „prejednávanou vecou“, a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore, a v prípade, ak „sa súd domnieva”, že medzi podústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a Ústavou SR je nesúlad. Podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecný súd splní podmienku čl. 144 ods. 2 Ústavy SR, t. j. „domnieva sa“ iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa práva s ústavou, resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom.
24. V predmetnej exekučnej veci súd po preskúmaní návrhu oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. nie je presvedčený o nesúlade namietaného právneho predpisu s Ústavou SR. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že nie je splnená podmienka pre podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy SR.
25. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP možno prerušiť konanie iba v tom prípade, ak súd dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, a teda nie v prípade, ak k takému záveru dospel účastník konania. Na základe uvedeného súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania, pretože nezistil dôvod na takýto postup. Súd nie je presvedčený o rozpore zákona č. 233/2019 Z. z. s Ústavou SR. Zákonom č. 233/2019 Z. z. sa oproti Exekučnému poriadku dopĺňajú dôvody na zastavenie exekúcie, pričom za splnenia zákonných podmienok sú staré exekúcie zastavené zo zákona. Od účinnosti Exekučného poriadku až doposiaľ bol tento mnohokrát novelizovaný a postupne boli dopĺňané, resp. menené dôvody zastavenia exekúcií až do dnešnej podoby a dôvody zastavenia exekúcií napokon vyplývali a vyplývajú aj z iných zákonov a v určitom období sa exekúcie za splnenia zákonných podmienok zastavovali nie rozhodnutím súdu ale zo zákona. Rovnako tak zo zákona sú zastavované staré exekúcie, pričom tieto definoval zákonodarca a pre ich zastavenie určil podmienky. Tieto sú vymedzené jasne, zrozumiteľne a súd sa nestotožňuje s názorom, že je tu rozpor s Ústavou SR. Zákon v žiadnom prípade nenarúša princíp deľby moci a súd je toho názoru, že po judikovaní pohľadávky v procese jej vymáhania je ukončenie vymáhania (exekúcie) iba otázkou procesného prostriedku jej ukončenia a nejde o zásadnú otázku, ktorá by mala byť zverená výlučne do kompetencie súdu. Spôsob ukončenia exekúcie, či už rozhodnutím súdu, zo zákona alebo postupom exekútora je len otázkou procesného úkonu, ktorý v žiadnom prípade nie je v rozpore s Ústavou SR. Súd tiež podotýka, že ZoUNEK umožňuje oprávnenému využiť opravný prostriedok proti vydanému upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, a to formou námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Uvedeným mechanizmom sa zachováva právomoc súdnych orgánov rozhodovať v exekučnom konaní, a zároveň sa tým vytvára prostriedok, ktorým súd dokáže preveriť splnenie podmienok pre zastavenie starej exekúcie. Súd sa nestotožňuje s tým, že ZoUNEK by mal byť v rozpore s Ústavom SR ani z akéhokoľvek iného dôvodu uvedeného oprávneným, pretože zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci, oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho poplatku za nový návrh. Z tohto hľadiska nie je podľa názoru súdu ZoUNEK retroaktívnym, nenarúša právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok. Pokiaľ podľa ZoUNEK oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním nového návrhu s výnimkou súdneho poplatku a pokiaľ oprávnený má nahradiť paušálne trovy, tak takéto ustanovenia tiež nie sú v rozpore s Ústavou a zjavne tam, kde nebolo minimálne po dobu 18 mesiacov nič vymožené, pričom exekútor si svoju prácu urobil a vynaložil vlastné prostriedky na jednotlivé úkony. Oprávnený znáša takéto trovy tak, ako pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť podľa Exekučného poriadku. To, že nemajetnosť neposudzuje súd, ale je stanovená zákonná fikcia za splnenia konkrétnych podmienok, nie je v rozpore s Ústavou SR, naopak, takéto definovanie starých exekúcií zrelých na zastavenie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je prvkom vnášajúcim do exekúcií právnu istotu, hospodárnosť a zefektívnenie exekučných konaní, pretože za splnenia stanovených podmienok je zastavená každá exekúcia tieto spĺňajúce, čím sa v značnej miere eliminuje rôzny postup exekútorov a exekučných súdov v obdobných veciach. Pokiaľ ide o paušálne trovy exekúcie, tak vo vzťahu k ním sú námietky neprípustné a pokiaľ oprávnený namieta protiústavnosť aj tých častí zákona, ktoré upravujú paušálne trovy, tak ani s týmto názorom sa súd nestotožňuje, pretože aj doposiaľ boli oprávnení v exekúciách povinní znášať trovy v prípade zastavenia exekúcií pre nemajetnosť povinného, pričom vyhláškou bola stanovená minimálna odmena exekútora, ktorý mal okrem toho nárok aj na ďalšie náhrady.
26. Vzhľadom na uvedené, súd návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. považuje za nedôvodný a zamietol ho.
27. Námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie sú procesným inštitútom, ktorým zákon umožňuje oprávnenému brániť sa proti nedôvodne zastavenej exekúcii. Exekučný súd v konaní o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť zastavenia starej exekúcie a námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie posudzuje v čase rozhodnom pre zastavenie starej exekúcie.
28. Oprávnený namietal, že súdny exekútor vo vydanom upovedomení o zastavení starej exekúcie neuviedol opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú. V rámci rozhodovania o námietkach oprávneného doručil súdny exekútor súdu aj upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
Súd predmetné upovedomenie preskúmal a zistil, že súdny exekútor v ňom v zmysle § 5 ods. 2 písm. d) ZoUNEK uviedol tak zákonné ustanovenie podľa ktorého k zastaveniu starej exekúcie došlo, ako aj slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie vrátane stručného opisu skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú.
29. Oprávnený ďalej namietal, že v konaní existujú okolnosti podľa § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK, pre ktoré exekútorovi nevznikol nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie.
30. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 veta prvá ZoUNEK, v námietkach môže oprávnený namietať len to, že exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom, pričom rozpor by mal spočívať v tom, že k zastaveniu starej exekúcie nedošlo, a teda že buď nejde o starú exekúciu v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 ZoUNEK, alebo existujú skutočnosti, ktoré bránia zastaveniu starej exekúcie. V procese ukončenia starých exekúcii ZoUNEK jednoznačne upravuje výšku paušálnych trov exekúcie, subjekt, ktorý je povinný ich zaplatiť a okolnosti, za ktorých exekútorovi paušálna náhrada trov zastavenej starej exekúcie nepatrí. Pre konajúci súd je pri rozhodovaní o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie absolútne bez právneho významu, či exekúcia bola zapísaná v centrálnom registri exekúcii, kedy v tomto registri bola zapísaná a či vôbec zapísaná bola.
31. Porušenie povinnosti súdneho exekútora v súvislosti s účtovaním paušálnych trov, na ktoré nemá právny nárok, zakladá jeho disciplinárnu zodpovednosť. Oproti tomu neuhradenie paušálnych trov zo strany oprávneného má za následok, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie je vo vzťahu k paušálnym trovám novým exekučným titulom, na základe ktorého je exekútor oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie voči oprávnenému o vymoženie týchto trov. Následne je v plnej kompetencii príslušného exekučného súdu preskúmať, či exekútorovi právo na zaplatenie paušálnych trov vzniklo.
32. Vzhľadom na to, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, v konaní uplynula rozhodná doba, nejde o relatívnu či absolútnu výnimku zo zastavenia starej exekúcie, súd posúdil námietky oprávneného ako nedôvodné a zamietol ich. Námietky voči paušálnym trovám ako neprípustné odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, a to v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.