Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Sa-1-2021.pdf
PDF · 104.74 KB
No categories available
12Sa/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom, v právnej veci žalobcu: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX W., právne zastúpeného: U.. D. P., advokátom, so sídlom X. XXXX/X, XXX XX F. X, proti žalovanej: X. F., so sídlom J., XXX XX W., žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. novembra XXXX, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e napadnuté rozhodnutie žalovanej X. F.. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. novembra XXXX v celom rozsahu a vec v r a c i a žalovanej na nové konanie a rozhodnutie.
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. novembra XXXX. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že podal žiadosť o invalidný dôchodok, pričom žalovaná žiadosť zamietla rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX č. XXX XXX XXXX X s tým, že žalobca nespĺňa podmienky na priznanie invalidného dôchodku. Žalobca sa voči rozhodnutiu odvolal. Žalovaná odvolanie žalobcu zamietla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. novembra XXXX. Žalovaná vychádzala z niekoľkých lekárskych správ, napr. zo správy P.. T. zo dňa XX.XX.XXXX, kde výslovne uviedla, že doporučuje plnú invaliditu. Žalovaná klasifikovala žalobcove zdravotné postihnutie podľa kapitoly XV. oddielu E, položky 3 písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., v platnom znení, a stanovil ho na 30 % straty pracovnej schopnosti. Za iné zdravotné postihnutia nebolo žalobcovi priznané žiadne ďalšie zníženie pracovnej schopnosti. Žalovaná odkázala na lekársku správu zo dňa XX.X.XXXX, ktorú vypracoval P. . C. I.. Táto správa upozorňuje na diagnózu ,,stifmanov syndróm", pričom však žalovaná ale závažnosť tejto vzácne sa vyskytujúcej choroby úplne prehliadla a vôbec sa nesnažil toto závažné ochorenie centrálneho nervového systému zaradiť podľa prílohy k zákonu č. 461/2003 Z. z.. Žalobca priložil ako dôkazy aj lekárske správy zo dňa 6.4.2020, 27.2.2020 a 18.11.2020, ako aj odborný článok. Žalobca uviedol, že je zásadný rozpor medzi jeho zdravotným stavom ako bol popísaný v lekárskych správach, a ako je uvedený žalovanou v napadnutom rozhodnutí.
2. Žalovaná vo svojom vyjadrení žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. novembra XXXX bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v A. zo dňa 2. novembra XXXX, podľa ktorého žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 30 %. K žalobnej námietke, že generálny riaditeľ žalovanej v napadnutom rozhodnutí
vychádzal z lekárskej správy zo dňa 4. apríla 2020, pričom neprihliadol na odporučenie odborného lekára o trvalej invalidite, žalovaná uviedla, že v lekárskej správe P.. T. zo dňa 6. apríla 2020 sa uvádza, že zdravotný stav je bez tendencie k zlepšovaniu a odporúča plnú invalidizáciu. Neurologička odporučila za účelom doriešenia zdravotného stavu hospitalizáciu na neurologickej klinike, ktorú žalobca neabsolvoval, nakoľko prepúšťaciu správu z ústavnej starostlivosti nedoložil k posúdeniu zdravotného stavu. Odporučenie plnej invalidity neurológom žalovaná nemohla akceptovať z dôvodu, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nie sú kompetentní posudzovať zdravotný stav na účely invalidity, nakoľko pre výkon tejto práce nemajú potrebné odborné vzdelanie, ani nepoznajú zákonné kritéria. K námietke žalobcu, že generálny riaditeľ žalovanej v napadnutom rozhodnutí vychádzal z lekárskej správy zo dňa 27. februára 2020, pričom však prehliadol závažnosť choroby žalobcu, vychádzajúc z lekárskej správy zo dňa 27. februára 2020, v ktorej odborný lekár upozorňuje na „Stiff man syndróm", žalovaná uviedla, že EMG vyšetrenie zo dňa 27. februára 2020 bolo zrealizované z oblasti svalstva pozdĺž chrbtice so záverom - bez jednoznačných známok pretrvávajúcej svalovej aktivity spontánne alebo pri retroflexii, klinicky výrazná stuhlosť chrbtice v hrudno-driekovej (Th
- L) oblasti - v diferenciálnej diagnostike „Stiff Man syndróm". Diagnóza „Stiff Man syndróm" nebola týmto vyšetrením dokázaná, nakoľko nepotvrdila jedno z mnohých kritérií typických pre uvedené ochorenie, a to, nález kontinuálnej svalovej aktivity. Ďalej žalovaná uviedla, že neurologické vyšetrenie zo dňa 6. apríla 2020, v ktorom sa stav hodnotí ako dolný skrížený syndróm - klinicky stuhlosť v hrudno-driekovej oblasti chrbtice a instabilita chrbtice v driekovo - krížovej oblasti, v diferenciálnej diagnostike len suspektný (podozrivý) „Stiff Man syndróm". Z dôvodu nedokončenej diagnostiky, neurologička odporučila hospitalizáciu za účelom komplexného doriešenia zdravotného stavu. Lekárska správa zo dňa 18. novembra 2020 z neuromyologickej ambulancie uvádza závery opakovaného EMG vyšetrenia, znovu bez potvrdenia kontinuálnej svalovej aktivity v oblasti svalstva pozdĺž chrbtice, s občasnou aktivitou vo svaloch dolných končatín a s kontinuálnou svalovou aktivitou v oblasti veľkého driekového svalu (musculus psoas major) obojstranne. Podľa odborného lekára - neurológa, sa diferenciálne diagnosticky môže jednať o trupovú dystóniu alebo „Stiff person syndróm". Nutné je vylúčenie lokálneho dráždenia, resp. poškodenia v oblasti driekovo-kostrčového (L-S) plexu, resp. slabinovodriekového svalu obojstranne (musculus iliopsoas bilateralis). Neurológ, P.. M., F.., taktiež odporučil objednanie žalobcu na hospitalizáciu za účelom potreby doplnenia ďalších vyšetrení (CT vyšetrenie hrudníka, brucha, vyšetrenie hrudnej chrbtice magnetickou rezonanciou, vyšetrenie GAD protilátok, doplnenie EMG vyšetrenia), ktoré by podozrenie na „Stiff Man syndróm" jednoznačne potvrdili, alebo vylúčili. Žiadny z vyššie uvedených doteraz zrealizovaných odborných nálezov u žalobcu nepotvrdil existenciu "Stiff Man syndrómu", vyjadrili len podozrenie naň v rámci diferenciálne diagnostického procesu, tzn. v rámci pátrania po príčine ťažkostí žalobcu. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nezrovnalostí medzi žalobcovým zdravotným stavom a zdravotným stavom opísaným v napadnutom rozhodnutí, žalovaná uviedla, že na základe doložených odborných lekárskych nálezov a ich diagnostických záverov sa u žalobcu jedná o bolesť driekovej chrbtice na podklade degeneratívnych zmien stavcov a medzi stavcových platničiek. Podľa zobrazovacích vyšetrení sa jedná o degeneratívne zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Podozrenie na „Stiff Man syndróm" nebolo doloženými lekárskymi nálezmi potvrdené, nakoľko odborní lekári na základe zrealizovaných vyšetrení nepotvrdili existenciu "Stiff Man syndrómu", posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej nemohli v posudku zohľadniť podozrenie na ochorenie, ktoré nebolo exaktne dokázané. Za účelom komplexného doriešenia zdravotného stavu žalobcu odporúčajú odborní lekári - neurológovia (P.. T. aj P.. M.) hospitalizáciu, ktorú žalobca doposiaľ neabsolvoval. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe objektívne preukázaných skutočností. Medicína je založená na dôkazoch. V súčasnosti dokážu moderné vyšetrovacie metódy potvrdiť alebo vylúčiť podozrenie na každé ochorenie. "Možná diagnóza" nie je zdravotné postihnutie, ktoré by sa dalo zohľadniť na účely invalidity. Podľa platných právnych predpisov ani existencia akejkoľvek diagnózy nie je automaticky dôvodom na uznanie invalidity. Pri posudzovaní ochorenia pohybového aparátu, na ktoré žalobca trpí, sa určí miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa závažnosti funkčného postihnutia. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky, či inými zobrazovacími metódami zistené degeneratívne zmeny, nezapríčiňujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené považovala žalovaná žalobcovu námietka týkajúca sa nesprávneho posúdenia jeho zdravotného stavu za nedôvodnú, vyvolanú len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.
3. Žalobca k vyjadreniu žalovanej v písomnej replike uviedol, že za účelom komplexného doriešenia zdravotného stavu žalobcu odporučili odborní lekári - neurológovia (P., T. i P.. G.) hospitalizáciu, ktorú žalobca doposiaľ neabsolvoval. K hospitalizácii nedošlo, pretože nemocnice odmietli žalobcu kvôli koronavírovej epidémii prijať. Hospitalizácia možno pomôže k zlepšeniu zdravotného stavu žalobcu. To, že k nej doposiaľ nedošlo, nič podľa žalobcu nemení na závere, ku ktorému došla MUDr. T.: „Doporučuje plnou invalidizáciu.“ K tvrdeniam žalovanej o tom, že „ samotné röntgenologicky, či inými zobrazovacími metódami zistené degeneratívne zmeny, nespôsobujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť" žalobca uviedol, že podstatný je reálny stav žalobcu a žiadal žalobe vyhovieť.
4. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovanej podľa § 199 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP, a ustálil, že žaloba je dôvodná. 5. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovanou súd zistil tieto skutočnosti:
6. Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. novembra XXXX zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. februára XXXX, ktorým rozhodla, že zdravotné postihnutie žalobcu znižuje jeho mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 30% a zamietla žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku. Žalovaná pri rozhodnutí zo dňa 26.02.2020 vychádzala z posudku zo dňa 29.01.2020, kde určila za rozhodujúce zdravotné postihnutie v rozsahu 30% choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s funkčným postihnutím a prejavmi nervového a svalového dráždenia, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku.
7. Žalobca v podanom odvolaní zo dňa 07.04.2020 namietal, že nedokáže vzpriamene chodiť bez bolesti, jeho zdravotný stav sa zhoršuje, pričom absolvoval ďalšie vyšetrenia u neurologických lekárov, pričom ich lekárske správy priložil.
8. Z lekárskych správ MUDr. B. T. zo dňa XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX plynie, že žalobca podstúpil opakované vyšetrenia s odporučením na hospitalizáciu (správa zo dňa 06.04.2020), pričom táto sa nerealizovala z dôvodu pandemickej situácie vyvolanej ochorením COVID 19. Zo záveru správy zo dňa 06.04.2020 plynutie, že žalobca má dolný skrížený syndróm - klinickú stuhnutosť v thorako-lumbálnej oblasti, v diferencialnej diagnóze je podozrenie na stiff man syndróm.
9. Žalovaná prerušila svojím rozhodnutím konanie o odvolaní žalobcu z dôvodu potreby posúdenia zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne v W..
10. Následne dňa 02.11.2020 bol vydaný odborný lekársky posudok žalovanej, ktorý vychádzal z dostupných lekárskych správ žalobcu (najmladšia z 06.04.2020). Žalovaná následne vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. novembra XXXX, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila predchádzajúce rozhodnutie. V rozhodnutí uviedla, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia deformujúca dorzopatia a spondylopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s funkčným postihnutím a prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku. Žalovaná tiež v rozhodnutí konštatovala, že účastník v odvolacom konaní nepredložil relevantné prostriedky (odborné vyšetrenia), ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok.
11. Podľa § 70 ods. 1 zákona, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
12. Podľa § 71 ods. 1 zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
13. Podľa § 71 ods. 2 zákona, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
14. Podľa § 71 ods. 2 zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
15. Podľa § 71 ods. 8 zákona, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
16. Podľa § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom 87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
17. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
18. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.
19. Podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.
20. Podľa § 199 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne predvolá fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých osobná účasť pri prejednávaní veci je nevyhnutná.
21. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí mať predpísané náležitosti.
22. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.
23. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
24. S poukazom na žalobné dôvody medzi účastníkmi konania zostalo sporné, či bola riadne zistená miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť s ohľadom na to, či skutočne trpí diagnózou stiff man syndróm, alebo nie, a či sa s uvedenou skutočnosťou žalovaná náležite vysporiadala vo svojom rozhodnutí.
25. V prejednávanom prípade je premetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného zo dňa 19.11.2020. Po oboznámení sa s obsahom preskúmavaného odvolacieho rozhodnutia správny súd musí konštatovať, že predmetné rozhodnutie trpí vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu na riadne posúdenie veci. Správny súd konštatuje, že v lekárskej správe zo dňa 06.04.2020 je konštatované podozrenie na stiff man syndróm s tým, že za účelom riadneho zistenia zdravotného stavu žalobcu (či skutočne trpí uvedenou diagnózou) odporučili hospitalizáciu na neurologickej klinike. Z obsahu správneho aj súdneho spisu jednoznačne plynie, že žalobca vyvinul snahu o to, aby bol hospitalizovaný za účelom preverenia jeho zdravotného stavu, pričom však uvedené sa mu vzhľadom na pandemickú situáciu nepodarilo realizovať. Správny súd je toho názoru, že pre riadne posúdenie zdravotného stavu žalobcu je nevyhnutné potvrdiť (alebo vylúčiť), že trpí stiff man syndrómom, a následne možno prijať riadny záver o tom, v akom rozsahu je pre jeho nepriaznivý zdravotný stav u neho prítomný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Konštatovanie žalovanej, že nateraz ide len o podozrenie je v tomto prípade správne, avšak vzhľadom na odborné závery ošetrujúcich lekárov nemožno bez ďalšieho takýto záver prijať ako konečný a je potrebné vytvoriť priestor na to, aby bola buď vyvrátená prítomnosť uvedeného ochorenia alebo potvrdená, zvlášť, ak žalobca sa snažil uvedené sám zistiť, čo však nebolo v jeho možnostiach zabezpečiť vzhľadom na pandemickú situáciu spojenú s ochorením COVID 19. Preto v danej situácii je potrebné zabezpečiť odborné vyšetrenie žalobcu (prípadne aj znalcom z príslušného odboru) tak, aby toto ochorenie bolo potvrdené (alebo vylúčené), alebo dať mu dostatočný priestor (v podobe prerušenia konania), aby toto vyšetrenie zabezpečil sám. Nemožno rezignovať na zistenie skutočného zdravotného stavu žalobcu, aj keď pandemická situácia kladie uvedenému výrazné prekážky. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, keď lekárske správy stanovili podozrenie na stiff man syndróm a skutočnosť, že žalovaná vo svojich zistenia posudkových lekárov uzavrela zdravotný stav žalobcu predčasne bez potrebného riadneho zistenia zdravotného stavu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, rozhodnutie, v ktorom žalovaný neúplne zistil skutočný stav veci (§195 ods. 1 zákona), pričom žalobcu podľa obsahu spisu dňa 02.11.2020 nevyšetril, ale prijal závery z predchádzajúcich lekárskych správ, resp., pričom svoje závery nedostatočne zdôvodnil, nemožno považovať za riadne zistené. K argumentácii žalovanej, že žalobca nepreukázal, že by trpel ochorením stiff man syndróm správny súd konštatuje, že v zásade žalobca má povinnosť tvrdiť a predkladať dôkazy o svojom zdravotnom stave v konaní pred žalovaným. Uvedené však nezbavuje žalovaného povinnosti zistiť skutočný stav veci a za týmto účelom vykonať potrebné dokazovanie, alebo obstarať potrebné dôkazy. Nemožno klásť žalobcovi ako osobe laickej v tejto oblasti za vinu, že v čase pandémie nebol v jeho možnostiach a schopnostiach obstarať dôkazy, keďže hospitalizácia mu nebola umožnená. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovanej je nesprávne, nakoľko vychádzalo z nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, a preto napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 19.11.2020 zrušil a vec vrátil žalovanej na nové konanie a rozhodnutie.
26. Správny súd má za to, že v ďalšom konaní žalovaná musí nanovo posúdiť zdravotný stav žalobcu a zistiť, či trpí ochorením stiff man syndróm alebo nie, a teda prípadne žalobcu vyšetriť a k tomu si prizvať príslušného odborníka, resp. poskytnúť žalobcovi vzhľadom na pandemickú situáciu dostatočný priestor na preukázanie, či trpí diagnózou, na ktorú bolo vyslovené podozrenie. Po riadnom stanovení zdravotného stavu žalobcu, následne žalovaná určí rozhodujúce zdravotné postihnutie, jeho mieru ako aj jeho prípadné zvýšenie (ak by pripadalo do úvahy) a až potom vydať nové rozhodnutie vo veci.
27. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
28. V konaní úspešnému žalobcovi správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.