Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-113-2019.pdf
PDF · 97.85 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/113/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Lenky Halmešovej a JUDr. Viery Koscelanskej, v spore žalobcu: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, C., zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Milanom Repiským, so sídlom Štúrova 21, Nitra, proti žalovaným: 1. T.. C. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXXX, R. V., 2. V.. Z. V., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. K. XX, V., 3. F. P., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. X/XX, D. nad S., zastúpení JUDr. Andreou Pállovou, advokátkou so sídlom Podzámska 18 A Nitra, o určenie neplatnosti listiny o vydedení, o odvolaní pôvodnej žalovanej V. proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 8C/27/2018-103 zo dňa 14. februára 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dôvody vydedenia žalobcu poručiteľom P., uvedené v listine o vydedení obsiahnutej notárskej zápisnici spísanej na notárskom úrade JUDr. Aleny Korencovej, so sídlom Moyzesova 3, Topoľčany, dňa 16.12.2010 pod spisovou značkou N 81/2010 NZ 57003/2010, NCR1a 57664/2010 nie sú dané. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 469a ods.1 písm. a), písm. b) Občianskeho zákonníka, § 262 ods. 2 CSP ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodne podaná.
2. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.05.2018 , domáhal určenia neplatnosti listiny o vydedení zo dňa 16.12.2010, spísanej jeho otcom- poručiteľom P. V., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX formou notárskej zápisnice na notárskom úrade notárky JUDr. Aleny Korencovej v Topoľčanoch pod spisovou značkou N 81/2010 NZ 57003/2010, NCR1a 57664/2010, a to pre nedostatok dôvodov. V žalobe uviedol, že o existencii uvedenej listiny sa dozvedel až počas dedičského konania po poručiteľovi, v rámci ktorého mu bola prejednávajúcou súdnou komisárkou predložená predmetná listina o vydedení, na základe ktorej ho poručiteľ ako zákonného dediča vydedil v celom rozsahu, ako aj všetkých jeho prípadných potomkov. Ako dôvod uviedol rozpor s dobrými mravmi a to neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, starobe alebo iných závažných prípadoch, a najmä tým, že žalobca o poručiteľa trvale neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal. Žalobca zdôraznil, že poručiteľ v predmetnej listine o vydedení uviedol, že so žalobcovou matkou sa rozviedol krátko po svadbe, žalobcu videl naposledy ako dvojročného, ale vzhľadom na údajne veľké problémy s matkou žalobcu s ním prerušil kontakt a od uvedeného roku ho nevidel. Otca sa snažil viac
krát kontaktovať, ten však nemal záujem o komunikáciu s ním. Tvrdil, že sa vo vzťahu k poručiteľovi žiadnym spôsobom neprevinil a práve poručiteľ o neho ako o syna neprejavoval záujem. 3. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia ďalej poukázal na zistený skutkový stav, pričom považoval za preukázané, že manželstvo poručiteľa a matky žalobcu bolo rozvedené v čase, keď žalobca ešte nedovŕšil vek troch rokov. Na čas po rozvode bol žalobca zverený do starostlivosti matky a poručiteľovi bola určená povinnosť platiť na neho výživné. Konštatoval, že samotný poručiteľ v predmetnej listine o vydedení uviedol, že žalobcu naposledy videl ako dvojročného v roku 1966, ale vzhľadom na veľké problémy zo strany jeho matky prerušil všetky kontakty s ním. Podľa názoru súdu prvej inštancie z týchto skutkových zistení jednoznačne vyplýva, že kontakty s maloletým žalobcom vo veku jeho dvoch rokov prerušil samotný poručiteľ a tento krok odôvodňoval veľkými problémami s matkou žalobcu. Uviedol, že nebola preukázaná žiadna ďalšia relevantná snaha poručiteľa postoj k synovi zmeniť resp. prejaviť úsilie so synom sa kontaktovať, t. j. že by ho poručiteľ v čase maloletosti vyhľadával a zaujímal sa o neho, hoci len pri príležitosti sviatkov. Je totiž zrejmé, že minimálne v čase maloletosti žalobcu, to bol poručiteľ, od koho mala táto iniciatíva vychádzať. Jedinú formálnu snahu o zvrátenie tohto stavu možno badať len v podanom odvolaní poručiteľa proti rozsudku súdu sp. zn P 48/74 zo dňa 07.05.1974 o zvýšenie výživného, v ktorom odvolaní žiadal poručiteľ upraviť aj svoj styk s maloletým žalobcom. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že ani vypočutí svedkovia nedokázali uviesť nejakú konkrétnu situáciu alebo zážitok, ktorý by preukazoval reálnu a relevantnú snahu poručiteľa nadviazať kontakt so synom a väčšinou svedkovia reprodukovali iba to, čo im povedal samotný poručiteľ prípadne jeho manželka. Na základe týchto zistení prijal záver, že vzťah žalobcu a poručiteľa nemal povahu štandardného vzťahu rodiča a potomka. Zdôraznil, že v konaní nebolo preukázané, že by poručiteľ o maloletého žalobcu prejavoval záujem, a tento vzťah tak bol obmedzený fakticky len na platenie výživného. Považoval za rozhodujúce. že poručiteľ si k žalobcovi nebudoval vzťah od útleho detstva a neprejavoval záujem o svojho syna počas obdobia, kedy bol žalobca maloletý, preto nemožno od žalobcu, ani ako plnoletého, spravodlivo žiadať, aby niesol následky vydedenia Zohľadnil, že túto situáciu, spôsobil práve sám poručiteľ. Za týchto okolností podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo potom možné od žalobcu požadovať zmenu postoja k poručiteľovi ani po dosiahnutí plnoletosti, keďže v tom čase medzi ním a poručiteľom neexistoval žiadny skutočný vnútorný vzťah, v ktorom by mohol žalobca pokračovať, alebo na ktorý by mohol nadviazať. K otázke zdravotných problémov poručiteľa a neposkytnutie pomoci zo strany žalobcu v zmysle § 469 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že nebolo preukázané, že by poručiteľ na takúto pomoc zo strany žalobcu bol odkázaný, ani že by žalobcovi svoj vážny zdravotný stav oznámil. Zdôraznil, že k zdravotným problémom, vrátane mozgovej príhody došlo krátko pred 75. narodeninami poručiteľa - čo teda mohlo byť v roku 2014-2015 a k spísaniu listiny o vydedení došlo v roku 2010. Jedná sa teda o skutočnosť, ktorá nastala až po spísaní listiny o vydedení a preto vo vzťahu k posudzovaniu konania žalobcu nemá žiadnu právnu relevanciu, vrátane neúčasti žalobcu na pohrebe poručiteľa. V spore nebolo preukázané, že by v čase spísania listiny o vydedení mal poručiteľ taký zdravotný stav v dôsledku úrazu, choroby, či staroby, ktorý by vyžadoval pomoc a rovnako nebolo preukázané, že by v tom čase o takúto pomoc žalobcu žiadal, a že tento by ju odmietol poručiteľovi poskytnúť.
4. Proti tomuto rozsudku podala písomne v zákonnej lehote odvolanie pôvodná žalovaná - manželka poručiteľa V. , ktorá žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V odvolaní namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodila tým, že ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, poručiteľ prerušil kontakt so žalobcom v čase jeho maloletosti, nie však svojvoľne, ale v dôsledku neprípustného konania jeho matky, ktorá mu bránila v akomkoľvek aktívnom kontakte so žalobcom. O tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že samotný poručiteľ okrem riadneho plnenia výživného sa snažil aj o úpravu styku so žalobcom prostredníctvom krajského súdu v čase, keď žalobca mal 10 rokov, teda v čase keď ešte bolo možné vybudovať si vnútorný vzťah. Týmto návrhom sa však krajský súd nezaoberal a teda úprava styku so žalobcom nebola žiadnym spôsobom vymedzená, v čoho dôsledku mohla matka žalobcu naďalej brániť akejkoľvek snahe o kontakt poručiteľa so žalobcom. Bránila sa tým, že aj keď poručiteľ o žalobcu počas života neprejavoval aktívny záujem, nikdy aktívne ani pasívne neodmietal akýkoľvek kontakt zo strany žalobcu, čo ani nemohol, nakoľko ako vyplýva z vykonaného dokazovania žalobca sa nikdy nepokúsil o nadviazanie kontaktu s poručiteľom. Zdôraznila, že žalobca po dosiahnutí plnoletosti mal taktiež celé spektrum možností ako nadviazať kontakt s poručiteľom, dokonca pravidelne pracovne navštevoval pracovisko, kde poručiteľ dlhé roky pracoval, no ani jediný krát nevyhľadal poručiteľa so snahou o nadviazanie kontaktu a vybudovanie vzájomného vzťahu. V konaní bolo nepochybne preukázané, že
vzťah medzi poručiteľom a žalobcom rozvinutý nebol, ale nie z dôvodu odmietavého konania poručiteľa ale počas útleho detstva pre konanie matky žalobcu a počas plnoletosti žalobcu pre absolútny nezáujem zo strany žalobcu čo i len chvíľkové stretnutie a o pokus o vybudovanie vzťahu s poručiteľom, ktorý by takúto možnosť určite neodmietol. Žalobca okrem vlastného vyjadrenia v tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by notifikoval poručiteľa o dôležitých životných udalostiach a teda, že by poručiteľ odmietol nadviazať kontakt so žalobcom. Poručiteľ nikdy nezapieral skutočnosť, že je otcom žalobcu, práve naopak v čase po rozvode manželstva, keď ma žalobca 10 rokov, poručiteľ sa domáhal, aby súd určil právo jeho styku so žalobcom, ktorému matka dieťaťa bránila. Keďže matka žalobcu od rozvodu manželstva bránila poručiteľovi v styku so žalobcom nemožno pripočítať zavinenie, že neboli rozvinuté citové väzby medzi otcom a synom iba poručiteľovi. Keďže žalobca trvalo neprejavoval o poručiteľa opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, pričom poručiteľ záujem žiadnym spôsobom neodmietal, práve naopak, bol by rád keby žalobca vyhľadal poručiteľa, nemožno viniť z neexistencie vzťahu len poručiteľa.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že dôvody uvedené žalovanou stranou nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Konštatovanie, že poručiteľ sa snažil okrem riadneho plnenia si vyživovacej povinnosti, aj o úpravu styku so žalobcom v čase keď mal 10 rokov sa nezakladá na pravde. V čase rozhodovanie vtedy platného OSP, úprava styku s maloletým dieťaťom bola samostatným návrhovým konaním, takýto návrh poručiteľ na súd nikdy nepodal. Úpravou styku sa poručiteľ zaoberal iba v závere svojho odvolania, v právnej veci určenia výživného na maloleté dieťa. Predmetné konanie však podľa jeho názoru nemôže byť považované za domáhanie sa svojich rodičovských práv, ale práve naopak má za to, že išlo o účelové konanie vyhnúť sa svojej vyživovacej povinnosti.
6. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že sa nestotožňuje s jeho vyjadrením, v ktorom uviedol, že dôvody podaného odvolania nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko má za to, že z vykonaných výsluchov bolo preukázané neprimerané a odmietavé správanie matky žalobcu. Taktiež nesúhlasila s tvrdením, že pokus o úpravu styku so žalobcom prostredníctvom odvolania bol iba účelovým konaním s úmyslom vyhnúť sa alebo zredukovať vyživovaciu povinnosť poručiteľa. Uviedla, že aj napriek skutočnosti, že v čase odvolania podaného poručiteľa bol účinný OSP mohol súd v tom čase začať konanie aj bez návrhu. Príslušné ustanovenia v tom čase účinného OSP len potvrdzujú skutočnosť, že poručiteľ sa účinne domáhal úpravy styku so žalobcom t. j. súd sa mohol ex offo zaoberať otázkou bez potreby podania samotného návrhu poručiteľom.
7. V priebehu odvolacieho konania žalovaná V. V. dňa XX.XX.XXXX zomrela. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 29.01.2021 č. k. 7Co/113/2019-183, rozhodol o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami žalovanej: 1. T.. C. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXXX, R. V., 2. V.. Z. V., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. K. XX, V., 3. F. P., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. X/XX, D. nad S. ako žalovanými v 1. až. 3 rade. .
8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody
11. Podľa § 387ods.2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so dôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení
sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich opakovať.
12. V prejednávanej veci ako je už vyššie uvedené sa žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 04.05.2018 domáhal určenia neplatnosti listiny o vydedení zo dňa 16.12.2010, spísanej jeho otcom- poručiteľom P. V., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX formou notárskej zápisnice na notárskom úrade notárky JUDr. Aleny Korencovej v Topoľčanoch pod spisovou značkou N 81/2010 NZ 57003/2010, NCR1a 57664/2010, a to pre nedostatok dôvodov. 13. Vydedením sa rozumie jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Vydedenie (ako jednostranný právny úkon poručiteľa) musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka taxatívne vypočítava dôvody vydedenia. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení a tento dôvod musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení. Teda existencia dôvodov vydedenia sa posudzuje vždy za obdobie pred napísaním listiny o vydedení.
14. Odvolací súd po prejedaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutia aj riadne a dostatočne odôvodnil. Súd prvej inštancie správne postupoval a j v tom, keď sa zaoberal všetkými okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie tejto veci a teda aj tým, či sám poručiteľ mal záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že v konaní bola nesporná tá skutočnosť, že vzťah medzi žalobcom a poručiteľom nemal povahu typického vzťahu rodiča s dieťaťom. Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní bolo nad všetky pochybnosti preukázané, že poručiteľ počas svojho života o žalobcu neprejavoval skutočný záujem. Nezaujímal sa o neho už od útleho detstva a fakticky sa obmedzil len na platenie výživného, čo je zákonná povinnosť každého rodiča. O žalobcu neprejavil žiadny záujem ani po nadobudnutí plnoletosti žalobcu. S ohľadom na konkrétne okolnosti tohto prípadu, preto možno prijať záver, že žalobca nijako nezavinil tento stav. Práve naopak zo správania poručiteľa je možné vyvodiť, že o príbuzenský a citový vzťah so žalobcom nemal žiadny záujem a to ani po nadobudnutí plnoletosti žalobcu. S ohľadom na tento dlhoročný postoj poručiteľa preto nie je možné konštatovať, že správanie žalobcu bolo vo vzťahu k poručiteľovi negatívne, prípadne ho hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. 15. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v uznesení sp. zn. 4 Cdo 32/2014 27. mája 2014 podľa ktorého : „ Skúmanie tejto možnosti poručiteľa a predpokladov vydedenia musí byť však posudzované aj so zreteľom na tú skutočnosť, či potomok poručiteľa mal riadnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejaviť mal t.j., že poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné otázku, či potomok o poručiteľa trvale neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, posudzovať vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Z hľadísk, ktoré je potrebné pri tomto dôvode vydedenia vždy skúmať je aj to, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t.j. či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy; vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí, nie v prípade, keď ide o situáciu, keď je mu tento stav ľahostajný, prípadne, keď k nemu aj sám prispel. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v citovanom ustanovení totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu“.
16. Vo vzťahu k námietke žalovanej uvedenej v podanom odvolaní, že z neexistencie vzťahu medzi poručiteľom a žalobcom nemožno viniť len poručiteľa, pretože práve žalobca bol ten, kto o poručiteľa neprejavoval záujem a nesnažil sa o nadviazanie kontaktu a budovanie vzájomného vzťahu, odvolací súd uvádza, že túto obranu odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Ako je už vyššie uvedené pre posúdenie dôvodov vydedenia podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) OZ treba zisťovať, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t. j. či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. V konaní nebola preukázaná snaha poručiteľa o styk s dieťaťom a ani žiadne iné jeho konanie, ktoré by nasvedčovalo záujmu otca o maloleté dieťa. V čase keď bol žalobca ešte dieťa mal poručiteľ vyvinúť snahu o vzájomné zblíženie a spoznanie sa. Žalobca v útlom veku nemohol rozvíjať svoj vzťah s otcom a vo všeobecnosti sa očakáva, že túto iniciatívu vyvinie ako dospelá osoba poručiteľ. Skutočnosť, že žalobca sa po dosiahnutí plnoletosti nesnažil kontaktovať svojho otca, možno odôvodniť práve odmietavým postojom poručiteľa resp. neexistenciu vzťahu medzi synom a otcom. Napokon v konaní nebolo preukázané ani to, že poručiteľ prejavil nejaký záujem o žalobcu po dosiahnutí jeho plnoletosti. 17. K tvrdeniu žalovanej, že poručiteľ prejavil svoj záujem o žalobcu svojim návrhom na úpravu styku so žalobcom odvolací súd uvádza, že aj s touto námietkou sa súd prvej inštancie riadne vyporiadal v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že poručiteľ sa až v podanom odvolaní proti rozsudku vo veci zvýšenia vyživovacej povinnosti domáhal aj úpravy styku so svojim synom, avšak riadny samostatný návrh na úpravu styku s dieťaťom nepodal. Iba takýto ojedinele vznesený návrh až v odvolacom konaní nie je možné hodnotiť ako skutočný záujem poručiteľa o svojho potomka. Ani obrana žalovanej v tom, že neexistenciu vzťahu žalobcu a poručiteľa zavinila matka poručiteľa, ktorá neumožnila poručiteľovi styk s dieťaťom po rozvode manželstva nemôže mať za následok vydedenie žalobcu. Napokon v konaní tieto tvrdenia žalovanej preukázané neboli a navyše, poručiteľ o svojho syna neprejavil záujem ani vo vyššom veku, kedysi už dieťa mohlo vytvoriť svoj postoj k otázke styku s otcom. 18. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rovnako ako súdu prvej inštancie prijal záver, že v prípade žalobcu neboli splnené zákonné podmienky v zmysle ust. § 469a ods. 1 písm. a/, písm. b/ OZ k tomu, aby poručiteľ vydedil žalobcu ako svojho potomka, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).