Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1S-128-2020.pdf
PDF · 95.53 KB
Case nature
Subarea
1S/128/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v právnej veci žalobkyne: S. R., M.. XX.XX.XXXX, Š. XX, XXX XX Q., zastúpená: JUDr. Zuzana Reguli, advokátka, Jašíkova 2, 821 03 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe opomenutého účastníka o doručenie rozhodnutia - upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok číslo konania: 0747960202018 zo dňa 31.07.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len ako „správny súd“) dňa 30.04.2020 sa žalobkyňa domáha uloženia povinnosti žalovanému, doručiť jej rozhodnutie - upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok číslo konania: 0747960202018 zo dňa 31.07.2016 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) vo veci vymáhania pohľadávky voči dlžníkovi A. R. (ďalej aj ako „povinný“).
2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaná ako oprávnený orgán verejnej správy podľa ustanovenia § 225a a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 461/2003 Z.z.“), pristúpila k vymáhaniu pohľadávky povinného vo výške 1 410,09 eura v konaní č. 0747960202018 a to, prikázaním pohľadávky z účtu stavebného sporenia č. 182551395 v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. (ďalej len ako „PSS a.s.“), ktorého je vlastníčkou, čo bolo osvedčené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 17C/102/2015-203 zo dňa 02.03.2017 o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, právoplatného dňa 18.03.2017, (ďalej len ako „rozsudok o vyporiadaní BSM“) a na základe ktorého, prevzala zmluvu o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere č. 1825513 606 zo dňa 18.02.2011 a na ňu vzťahujúci sa účet stavebného sporenia č. 18255139 05 prislúchajúci k zmluve o medziúvere. Zároveň žalobkyňa uviedla, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len ako „BSM“), zaniklo rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 61P/165-2012-31 o rozvode, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.03.2013 a že ku dňu jeho zániku, saldo vrátane úrokov na konte stavebného sporenia v PSS, a.s., bolo v sume 1 546,87 eura, s tým, že úver a šetrenie na účte staveného sporenia po rozvode manželstva splácala. Ďalej žalobkyňa uviedla, že účet stavebného sporenia PSS a.s. bol vedený na meno A. R. z dôvodu, že prepis majiteľa účtu na základe právoplatného rozsudku súdu o vyporiadaní BSM nebolo možné realizovať, keďže po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o vyporiadaní BSM, boli finančné prostriedky už zablokované v inej exekúcii, kde na strane povinného vystupoval A. R.. Poukázala na to, že pohľadávka na účte stavebného sporenia v PSS a.s. bola predmetom predchádzajúcich troch exekúcii proti povinnému, ktoré skončili na základe právoplatných rozhodnutí vylúčením pohľadávky z exekúcie postupom podľa ustanovenia § 55 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, resp. odkladom exekúcie alebo na základe postupu podľa ustanovenia § 44 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, a to osvedčením práva žalobkyne k pohľadávke na účte stavebného sporenia. Uviedla, že podľa poslednej
poskytnutej informácie PSS a.s. zo dňa 03.04.2020, je predmetný účet zablokovaný žalovanou na základe príkazu č. 0747960202018 vo výške vo výške 1 430,09 eura.
3. Žalobkyňa zastáva názor, že vo veci vymáhania pohľadávky žalovanou voči povinnému A. R. prikázaním z účtu stavebného sporenia č. 1825513905 v PSS, a. s., ktorého je vlastníčkou, a preto s ňou mala žalovaná konať ako s účastníkom konania, nakoľko rozhodnutím žalovanej vo veci vymáhania pohľadávky voči povinnému, bolo dotknuté jej vlastnícke právo k tomuto účtu, a preto vzhľadom na jej postavenie účastníka konania vyplývajúceho z ustanovenia § 173 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., jej malo byť napadnuté rozhodnutie doručené. Odvolávala sa na zákon č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého, vo veci vymáhania pohľadávky neupravuje špeciálne iný okruh subjektov ako ten, ktorý je vymedzený v citovanom ustanovení § 173 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že môže rozšíriť okruh účastníkov, a to vtedy, ak sa zistí, že existujú ďalšie subjekty, ktoré spĺňajú zákonné kritériá. Zdôraznila, že k zablokovaniu finančných prostriedkov na účte stavebného sporenia žalovanou došlo koncom roka 2018, a teda až po zániku BSM a jeho vyporiadaní, pričom pohľadávka žalovanej nebola predmetom vyporiadania BSM. Uviedla, že v prípade exekučného postihu, resp. núteného výkonu rozhodnutia z majetku patriaceho do BSM, na uspokojenie pohľadávky veriteľa sa vzťahuje ustanovenie § 147 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená aj z majetku patriaceho do BSM. Poukázala na to, že sa tak dostala do právne neistej situácie, keď v zmysle rozhodnutí a vyjadrení žalovanej a odvolacieho orgánu, ju nepovažujú za účastníka konania, keďže nie je povinnou osobou na základe exekúcie vedenej voči povinnému A. R., avšak je povinná strpieť výkon rozhodnutia z vlastného majetku, nakoľko PSS, a.s. vedie zablokovaný účet na meno povinného na základe vydaného exekučného titulu vydaného žalovanou a ktorý je dôsledkom vydaného uznesenia o začatí vymáhania pohľadávky voči povinnému prikázaním pohľadávky podľa ustanovenia § 225j ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý jej nebol doručený. Zároveň poukázala na ustanovenie § 225j ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. podľa ktorého, účastník konania sa môže procesne brániť voči upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky. Zdôraznila, že vzhľadom na predchádzajúce správanie povinného, napr. ostatné exekučné postihy (povinný je dlžníkom na výživnom), je možné predpokladať, že povinný právo v jej prospech nevyužil, t. j. neoznačil, že daný účet v PSS a.s. nie je v jeho vlastníctve. Uviedla, že konanie vo veci vymáhania pohľadávky povinného vedené žalovanou pod č. 0747960202018 sa priamo dotýka jej práv, a preto zastáva názor, že je opomenutou účastníčkou v tomto konaní, nakoľko napadnuté rozhodnutie - upovedomenie o vymáhaní pohľadávky prikázaním pohľadávky, ktoré sa týka účtu stavebného sporenia č. 1825513905 v PSS a.s., jej malo byť doručené do vlastných rúk, a preto má záujem domôcť sa ochrany svojho práva. Podľa názoru žalobkyne napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím orgánu verejnej správy, ktoré po vyčerpaní opravných prostriedkov je spôsobilé súdneho prieskumu.
4. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa navrhla, aby správny súd po preskúmaní administratívneho spisu žalovanej vo veci vymáhania pohľadávky voči povinnému A. R. č. 0747960202018, vydal uznesenie, ktorým uloží žalovanej povinnosť doručiť jej do vlastných rúk upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávky prikázaním pohľadávky z účtu stavebného sporenia č. XXXXXXXXXX v PSS, a.s..
5. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným správnemu súdu dňa 16.12.2020, a uviedla, že žalobkyňa nemôže byť účastníkom konania vo veci vymáhania predmetnej pohľadávky. Dôvod vidí v tom, že žalovaná ako oprávnená vo veci vymáhania pohľadávky, má právo vymáhať pohľadávku, ktorá vznikla na poistnom povinnému A. R., výlučne od povinného, ak túto povinnosť nesplnil. Žalovaná zastávala názor, že v konaní vo veci vymáhania pohľadávky dlžníka A. R. č. 074760202018, ktoré vedie žalovaná, nemá postavenie účastníka konania. Ďalej uviedla, že zvolila najefektívnejší spôsob vymoženia pohľadávky povinného, a to prikázaním pohľadávky z účtu klienta, ktorý je účastníkom konania (§ 225j zákon č. 461/2003 Z.z.). Správnosť postupu, ktorý spočíva postihnutím pohľadávky z účtu žalobkyne, zdôvodňovala zabezpečením dostatočných informácii, ktoré boli získané zo systému overovania klientov účtov bánk z informačného systému - (elektronické informácie príslušných bánk, ktoré boli predložené aj k vyjadreniu), ktoré preukazujú, že klientom PSS a.s. je povinný A. R.. Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
6. Žalobkyňa v replike zo dňa 13.01.2021 k vyjadreniu žalovanej uviedla, že sa pridržiava podanej žaloby, a nesúhlasí s jej právnym názorom. Zdôraznila, že ustanovenie § 225b zákona č. 461/2003
Z.z., z ktorého žalovaná vyvodzuje definíciu účastníka konania, nezavádza jeho definíciu pre konania vo veci vymáhania pohľadávky, ale zavádza definíciu exekučného titulu pre účely zákona č. 461/2003 Z.z.. Zastávala názor, že aj keď sa na žalovanú nevzťahuje procesný predpis zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), je orgánom verejnej správy, keďže ako verejnoprávnej inštitúcii zriadenej zákonom jej bola postúpená právomoc štátu rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti sociálneho poistenia vrátane platenia poistného na sociálne poistenie a vymáhania pohľadávok, ktoré vznikajú pri výkone sociálneho poistenia. Ako orgán verejnej správy je viazaná zásadami správneho konania, čiže aj zásadou materiálnej pravdy, ktorá vychádza z povinnosti orgánu verejnej správy náležite zistiť skutkový stav. Ďalej uviedla, že v súvislosti s údajmi, ktoré sú uvedené v predloženom informačnom systéme, že ako údaj účtu stavebného sporenia v PSS a.s., ktoré je zablokované žalobkyňou, je zapísané dvakrát priezvisko R., a účet je vedený na fyzickú osobu (uvedené je rodné číslo povinného), na rozdiel od druhého účtu v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, kde je účet vedený na A. R. ako fyzickú osobu podnikateľa (uvedené je IČO: 41 162 668) tiež s disponibilným zostatkom, a teda, je zrejmé, že žalovaná mohla rozoznať, že ide o súkromný účet, ktorý môže zasiahnuť aj do práv inej osoby a prioritne dlh vymáhať od povinného ako fyzickej osoby podnikateľa, keďže mu ako fyzickej osoby podnikateľovi (IČO: 41 162 668) mal vzniknúť dlh na poistnom v rokoch 2011 - 2012, ktorý vymáha v konaní vo veci vymáhania pohľadávky. Zároveň poukázala na ustanovenie § 225k ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého, „ak účastník konania, ktorý je klientom banky alebo pobočky zahraničnej banky, predloží banke alebo pobočke zahraničnej banky písomné vyhlásenie o tom, že na jeho účte vedenom v banke alebo pobočke zahraničnej banky sú aj peňažné prostriedky, ktoré nepodliehajú vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky, a súčasne uvedie výšku týchto peňažných prostriedkov, banka alebo pobočka zahraničnej banky nesmie odpísať z účtu klienta, ktorý je účastníkom konania, tieto peňažné prostriedky od predloženia tohto písomného vyhlásenia.“ Podľa názoru žalobkyne uvedené nie je možné aplikovať, nakoľko jednak účet v PSS a.s. nie je účtom povinného a jednak citované ustanovenie sa viaže k ustanoveniu § 225k ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa má za to, že je opomenutou účastníčkou konania vo veci vymáhania pohľadávky povinného A. R., nakoľko vymáhaním pohľadávky povinného žalovanou je dotknuté jej vlastnícke právo k pohľadávke na účte stavebného sporenia a keďže zákon č. 461/2003 Z.z. neupravuje osobitný inštitút vylúčenia veci z exekúcie (ako je to upravené v Exekučnom poriadku) a žalovaná z vlastného podnetu neupustila od vymáhania pohľadávky povinného A. R. prikázaním pohľadávky z jej účtu, mala s ňou ako účastníčkou konania ďalej konať.
7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
9. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
10. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
11. Podľa § 179 ods. 7 SSP, ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná.
12. Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
13. Podľa § 172 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.
14. Podľa § 172 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z, konanie vo veciach podľa odseku 1 je iné konanie (ďalej len „nedávkové konanie“).
15. Podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnej triedy.
16. Podľa § 173 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania vo veciach sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom je právnická osoba alebo fyzická osoba, o ktorej právach alebo povinnostiach ustanovených týmto zákonom sa má konať alebo ktorej práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, alebo ktorá tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá, a to až do času, kým sa preukáže opak.
17. Podľa § 225a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., na konanie vo veciach vymáhania pohľadávok sa vzťahujú ustanovenia o nedávkovom konaní podľa tretej časti, ak v tejto časti nie je ustanovené inak.
18. Z administratívneho spisu z rozhodnutia číslo: 0747960202018 zo dňa 26.06.2019 vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Bratislava (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“), správny súd zistil, že zamietla návrh žalobkyne na priznanie postavenia účastníka konania, a to z dôvodu, že nesplnila zákonné podmienky, ktoré by jej zakladali postavenie účastníka konania. Žalobkyňa ako navrhovateľka svojím podaním požiadala o priznanie postavenia účastníka konania vo veci vymáhania pohľadávok voči povinnému A. R. č. 0747960202018, čo odôvodnila tým, že po vyporiadaní BSM jej prislúcha výlučné vlastnícke právo k účtu stavebného sporenia vedenému v PSS, a.s. a ktorý je predmetom vymáhania pohľadávky prikázaním pohľadávky z účtu v banke v konaní o vymoženie pohľadávky voči povinnému A. R.. Povinnosť platiť poistné vyplýva určenému okruhu osôb priamo zo zákona č. 461/2003 Z.z.. V prípade porušenia zákonnej odvodovej povinnosti má Sociálna poisťovňa povinnosť predpísať dlžníkovi záväzok a takéto rozhodnutie je nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti spôsobilým exekučným titulom, ktorý presne vymedzí procesné strany vykonávacieho konania, t. j. osobu oprávnenú a aj osobu povinnú. Zdôraznila, že účastníkom konania podľa štvrtej časti tohto zákona vo veciach vymáhania pohľadávok je na strane oprávneného príslušný organizačný útvar Sociálnej poisťovne a na strane povinného, dlžník vymedzený právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a poukázala na to, že žalobkyňa nebola exekučným titulom a ani žiadnym iným rozhodnutím v danom konaní určená ako povinná osoba, t.j. osoba, ktorá by mala plniť daný záväzok. Ďalej mal správny súd zistené z rozhodnutia číslo: 54846-4/2019-BA Bratislava zo dňa 02.10.2019 vydaného Sociálnou poisťovňou, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484 (ďalej aj ako „odvolací orgán“ alebo aj ako „druhostupňový orgán“), že podľa ustanovenia § 179 ods. 1 písm. b) a § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., na základe odvolania žalobkyne vo veci zamietnutia návrhu na priznanie postavenia účastníka konania, doručeného dňa 07.08.2019, rozhodla tak, že podľa ustanovenia § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie žalobkyne ako navrhovateľky zamietla a rozhodnutie prvostup-ňového orgánu
- Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 0747960202018 zo dňa 26.06.2019, ktorým bol zamietnutý návrh na priznanie postavenia účastníka konania vo veci vymáhania pohľadávok voči povinnému A. R., potvrdila. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho orgánu vyplýva, že neobstojí námietka žalobkyne ako navrhovateľky, že pobočka blokuje finančné prostriedky na jej účte, pretože vlastníkom predmetného účtu nie je navrhovateľka, ale povinný, keďže k zmene vlastníka predmetného účtu na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 17C/l02/2015-203 zo dňa 02.03.2017 nedošlo. Okrem uvedených skutočností, odvolací orgán uviedol, že k rozvodu manželstva navrhovateľky došlo v roku 2013 a vymáhaná pohľadávka vznikla, tak ako sa vyššie uvádza, za obdobie júl 2011 až september 2012, teda za trvania manželstva. Záverom odvolací orgán uviedol, že v prípade uspokojenia predmetnej pohľadávky z účtu povinného v PSS s. s., sa navrhovateľka môže domáhať uspokojenia svojich prípadných nárokov od povinného s poukazom na uvedený rozsudok. Ďalej odvolací orgán konštatoval,
že v danom prípade prvostupňový orgán pri vymáhaní pohľadávky postupoval na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia ako spôsobilého exekučného titulu a vymáhanie pohľadávky, ktorý má podklad v príslušných zákonných ustanoveniach vo veci vymáhania pohľadávok a status účastníka konania vo veci vymáhania predmetnej pohľadávky navrhovateľke nepatrí. Zároveň odvolací orgán konštatoval, že o návrhu na priznanie postavenia účastníka konania žalobkyni ako navrhovateľke, rozhodol správne.
19. Predmetom posudzovania v danom prípade je len procesné postavenie žalobkyne a nie samotné preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánu verejnej správy, t.j. druhostupňového rozhodnutia odvolacieho orgánu - Sociálnej poisťovne, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, číslo: 54846-4/2019-BA Bratislava, zo dňa 02.10.2019, ktorým zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, číslo: 0747960202018 zo dňa 26.06.2019 o zamietnutí návrhu žalobkyne na priznanie postavenia účastníka konania.
20. Správny súd preto skúmal, či sú v danej veci splnené procesné podmienky podľa ustanovenia § 179 ods. 1 SSP v zmysle ktorého, ak správnu žalobu podá niekto kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať, t.j. či je opomenutý účastník a či od vydania napadnutého rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky.
21. Správny súd mal v konaní preukázanú skutočnosť, že od vydania napadnutého rozhodnutia číslo konania: 0747960202018 zo dňa 31.07.2018 do podania žaloby, t. j. do 30.04.2020, neuplynula doba dlhšia ako 3 roky a preto dospel k záveru, že táto procesná podmienka bola splnená.
22. Zároveň správny súd zisťoval, či bola splnená ďalšia podmienka stanovená v ustanovení § 179 ods. 1 SSP, a to, či má žalobkyňa postavenie opomenutého účastníka a teda, či s ňou mal konať orgán verejnej správy ako s účastníkom administratívneho konania č. 0747960202018 o vymáhanie prednostnej pohľadávky - poistného vo výške 1 410,09 eura, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia č. 0211983218 zo dňa 05.04.2018 (ďalej aj ako „exekučný titul“), ktorým bolo uložené jej bývalému manželovi - povinnému A. R., Š.M. XX, XXX XX Q., I.: XX XXX XXX túto pohľadávku uhradiť a teda, či jej malo byť doručené napadnuté rozhodnutie.
23. Po preskúmaní veci sa správny súd nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že v konaní mala byť účastníkom konania, nakoľko osoba označená v exekučnom titule ako dlžník je povinný - A. R. a ktorému bola uložená povinnosť plniť žalovanej v určenej lehote. Podľa ustanovenia § 225b zákona č. 461/2003 Z.z. je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie. Z tohto dôvodu žalobkyni nepatrilo vo vyššie uvedenom administratívnom konaní postavenie účastníka konania, a preto jej nemohlo byť ani doručované rozhodnutie žalovanej - upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok číslo konania: 0747960202018 zo dňa 31.07.2018. Správny súd zdôrazňuje, že v danom prípade okruh účastníkov konania na strane povinného vymedzil exekučný titul.
24. Na základe uvedeného, správny súd dospel k záveru, že žalobkyni nesvedčí postavenie opomenutého účastníka.
25. Žalobkyňa tak neuniesla dôkazné bremeno opomenutého účastníka, a preto správny súd správnu žalobu opomenutého účastníka odmietol ako neprípustnú podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s ustanovením § 179 ods. 7 SSP.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.
27. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia na Krajský súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.