Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25C-4-2021.pdf
PDF · 92.81 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/4/2021
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: Ľ. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. Ž. XX, XXX XX G. Ž., v konaní zastúpený Mgr. Eva Kúchová, advokát, so sídlom Gaštanová 6462/3, 974 09 Banská Bystrica, proti žalovanému: ANACO s. r. o., IČO: 35 691 816, so sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava-Ružinov, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 07.03.2021 bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby sa žalovaný zdržal vykonávania zrážok zo mzdy prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu na základe listov zo dňa 27.11.2020 z dôvodu, že riadne nepreukázal existenciu pohľadávok a zároveň ani existenciu dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle platnej právnej legislatívy. Žalovaný je povinný uhradiť trovy konania a trovy právneho zastupovania v plnom rozsahu.
2. Žalobca odôvodnil svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že žalovaný Anaco, s.r.o. so sídlom Miletičova 1, 821 05 Bratislava, IČO: 35 691 816 ako splnomocnenec Tatra banky, a.s. zaslal zamestnávateľovi žalobcu SK Interior, k.s., Farbiarska 42/14, 064 01 Stará Ľubovňa, list vo veci žiadosti o vykonaie zrážok zo mzdy zo dňa 27.11.2020 na základe zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby v SK v Tatra Banke, a.s. zo dňa 05.03.2007, ktorým žiada vyplatiť 423,55 Eur z dôvodu, že žalobca podpísal Dohodu o zrážkych zo mzdy a list vo veci žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy zo dňa 27.11.2020 na základe zmluvy o bezúčelovom spotrebnom úvere č. 3116759524 z Tatra banky, a.s. zo dňa 05.03.2007, ktorým žiada vyplatiť 10.349,48 Eur z dôvodu Dohody o zrážkach zo mzdy. Týmito listami žalovaný na základe uvedeného žiada realizovať žalobcovi prostredníctvom jeho zamestnávateľa zrážky zo mzdy. Medzi žalobcom a Tatra bankou, a.s. vznikli podľa žalovaného dve zmluvy, ktoré však splnomocnenec, teda žalovaný nepredložil u zamestnávateľa žalobcu. Tu v oboch prípadoch pri zaslaní žiadosti o vykonanie zrážok predložil ako dôkaz iba ťažko čitateľnú zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby v SK v Tatra Banke, a.s. zo dňa 05.03.2007, z ktorej nie je zrejmé, že žalobca je žalovanému dlžný nejakú sumu. O dlžných sumách žalobcu sa dozvedáme iba v žiadostiach o vykonanie zrážok zo mzdy žalovaným. Zamestnávateľ žalobcu realizuje zrážky zo mzdy od decembra 2020. Ak aj došlo žalobcom dňa 05.02.2007 k podpisu Dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré však žalovaný riadne nepreukázal, išlo by s najväčšou pravdepodobnosťou iba o zmluvné ustanovenie o zrážkach zo mzdy, čo je v rámci platnej právnej legislatívy považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. V danom prípade by išlo o spotrebiteľský právny vzťah, pre ktorý je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a z iných príjmov je takáto zmluva súčasne aj dohodou o
zrážkach zo mzdy, čo podľa §551 Občianskeho zákonníka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebolo individuálne dojednané a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
12. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
13. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
14. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
15. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k
nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými ťažkosťami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznesie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery.
16. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
17. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými má spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom tejto zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
19. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20. Súd vykonal dokazovanie za účelom zistenia hodnoverne osvedčujúcich dôvodov a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a potreby neodkladnej úpravy pomerov a zistil nasledovný skutkový stav:
21. Spoločnosť ANACO s r. o., označený ako žalovaný, predložil zamestnávateľovi žalobcu SK Interior k. s. dve žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy a z iných prímov zo dňa 27.11.2020 na základe dohody o zrážkach zo mzdy vyplývajúce zo zmluvy o bezúčelovom spotrebiteľskom úvere č. 3116759524 na sumu vo výške 10349,48 Eur k 15.08.2020 a zo zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby č. 161043567 na sumu vo výške 423,55 Eur k 15.08.2020.
22. Podľa predloženej plnej moci súd zistil, že spoločnosť ANACO s r. o. je splnomocnencom Tatra banky, a.s., IČO: 00 686 930, so sídlom Hodžovo nám. 3, 811 06 Bratislava, oprávnená na správu a vymáhanie pohľadávok Tatra banky, a.s. v rozsahu zmluvy o spolupráci pri vymáhaní pohľadávok uzatvorenej dňa 28.01.2016 v znení jej neskorších dodatkov, a to mimosúdnou cestou.
23. Žalobca spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zároveň predložil len ťažko čitateľnú zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby, ktorú uzatvoril žalobca s Tatra bankou, a.s. dňa 05.03.2007. Súd považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú, pretože zmluva je uzavretá medzi žalobcom ako spotrebiteľom a Tatra bankou, a.s. ako dodávateľom, a preto je na tento zmluvný vzťah potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože Tatra banka, a.s. v danom zmluvnom vzťahu vystupovala ako dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca vystupoval ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Z uvedenej zmluvy nie je zrejmé, že by žalobcovi mala vzniknúť dlžná suma v prospech Tatra banky, a.s.
24. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Súd uvádza, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. Rozsudok C-106/77 Simmenthal). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá
alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.) (rozsudok Krajského súdu v Prešov vo veci 18Co/108/2011). Na zdôraznenie správnosti tohto záveru súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať neodkladné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať neodkladné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“
25. Súd posúdil návrh na vydanie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk § 326 ods. 1 CSP, a to uvedenia a preukázania skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a potreby neodkladnej úpravy pomerov a zistil, že na základe podaného návrh a príloh nepreukázal, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné. Súd v tejto veci poukazuje na skutočnosť, že žalobca nesprávne označil stranu sporu, nakoľko podľa priloženej plnej moci je zrejmé, že spoločnosť ANACO s r. o. je len splnomocnencom Tatra banky, a.s. a nie je oprávnená na zastupovanie Tatra banky, a.s. pred súdmi, resp. inými orgánmi verejnej moci. V tejto súvislosti mal žalobca na mieste žalovaného označiť priamo Tatra banku, a.s. Z uvedené tak súd nemá osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a spoločnosť ANACO s r. o. Tento právny vzťah nezakladajú ani predložené žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy a z iných prímov, nakoľko sa spoločnosť ANACO s r. o. v predmetných žiadostiach odvoláva na zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a Tatra bankou, a.s. Keďže je zrejmé, že právny vzťah nevznikol medzi splnomocnencom, t. j. ANACO s r. o. a žalobcom, ide, v tomto štádiu konania, o neodstrániteľnú vadu podania, nakoľko v lehotách určených na vybavenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia túto nie je možné odstrániť. V konečnom dôsledku právny vzťah medzi žalobcom a Tatra banku, a.s. potvrdil aj sám žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že mal vedomosť o uzatvorení zmlúv s Tatra bankou, a.s.
26. Súd ďalej uvádza, že z predloženého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezistil, či a v akej výške dochádza k vykonávaniu zrážok zo mzdy u zamestnávateľa žalobcu. Túto skutočnosť mal žalobca súdu uviesť a náležite osvedčiť. Je výlučne vecou toho, kto navrhuje vydať neodkladné opatrenie, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje takúto ochranu, podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa tak v zmysle platnej právnej úpravy (§ 326 ods. 1 CSP) v porovnaní so žalobou kladú osobitné, ďalšie a vyššie požiadavky, čo je logické, pretože v štádiu a v lehotách, v ktorých súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je mysliteľné, aby vykonával rozsiahle dokazovanie, príp., aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania.
27. V zmysle návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie žalobca uvádza, že uzatvoril s Tatra bankou, a.s. dve zmluvy, ktoré spoločnosť ANACO s r. o. nepredložila zamestnávateľovi žalobcu. Nakoľko súdu neboli tieto zmluvy predložené žalobcom, pričom nepredložil ani žiadnu dohodu o zrážkach zo mzdy, súd nemohol vyhodnotiť či v konkrétnom prípade ide o spotrebiteľské zmluvy a či tieto zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, resp. ustanovenia o zrážkach zo mzdy.
28. V závere súd uvádza, že jednou z podmienok nariadenia neodkladného opatrenie je bezodkladná úprava pomerov medzi stranami. Súd v nadväznosti na vyjadrenie žalobcu, ktorý uviedol, že zamestnávateľ žalobcu realizuje zrážky zo mzdy od decembra 2020 konštatuje, že žalobcovi bol poskytnutý dostatočný časový priestor domáhať sa svojho práva návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. žalobou v predmetnej veci. Nakoľko svoje právo domáhať sa plnia od žalovaného neodkladným opatrením na príslušnom súde nevyužil bezprostredne potom, čo sa dozvedel o vykonávaní zrážok zo mzdy od zamestnávateľa, nie je splnený zákonný predpoklad bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami.
29. Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že žalobca neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, a preto súd návrh zamietol.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Nakoľko súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania, avšak nakoľko mu žiadne trovy nevznikli, súd mu ich nepriznal.
32. Na základe vyššie uvedeného rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.