Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-58-2024.pdf
PDF · 94.47 KB
Case nature
Subarea
12CoP/58/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu – sudcov Mgr. Petra Straku a Mgr. Silvie Tisovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX F. G. B., zastúpená splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910 a otca: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX I., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 30P/7/2024-46 zo dňa 12. februára 2024, takto
rozhodol:
uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina uznesením č. k. 30P/7/2024-46 zo dňa 12.02.2024, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný“) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 15.01.2024 bol súdu doručený návrh matky dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zmeny doterajšej úpravy styku otca s maloletým upravenej rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 30P/90/2023-203 zo dňa 02.10.2023 a to v rozsahu len každý párny víkend v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do 15.00 hod. v prítomnosti starej matky maloletého B. D.. 1.2 Pri rozhodovaní súd vychádzal z ustanovení § 2 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len CMP, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 325 ods. 2, § 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 366 CMP, § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákona o rodine“. 1.3 Z rozsudku Okresného súdu v Žiline č. k. 30P/90/2023-203 zo dňa 02.10.2023, právoplatným a vykonateľným dňa 27.10.2023 mal súd za preukázané, že súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, zaviazal otca prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 180,- eur mesačne, upravil, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým: počas prvých 6 mesiacov každý párny víkend v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do 15.00 hod. v prítomnosti starej matky maloletého B. D. pričom po uplynutí tejto doby sa otec bude stretávať s maloletým bez prítomnosti starej matky maloletého každý párny víkend v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. ako aj každý týždeň v pondelok, stredu a piatok v čase poobednej zmeny otca od 10.30 hod. do 12.30 hod. a v čase dennej zmeny otca od 16.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky počas jedného mesiaca, po uplynutí tejto doby sa otec bude s maloletým stretávať bez prítomnosti matky. Otec maloletého prevezme od matky v mieste bydliska matky a po skončení stretnutia odovzdá matke v mieste bydliska matky. Matka sa zaväzuje maloletého na stretnutie riadne
pripraviť a odovzdať otcovi. Súd zhodnotil zistené skutočnosti (z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadrenia otca, správy kolízneho opatrovníka zo dňa 02.02.2024) a dospel k záveru, že návrh matky dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa zákonnom vyžadovanú podmienku nevyhnutnosti a naliehavosti úpravy pomerov. Rodičia spolu uzavreli rodičovskú dohodu v októbri 2023. Podľa vyjadrení oboch strán k prvým problémom s jej dodržiavaním došlo už v decembri 2023, teda po dvoch mesiacoch od jej uzavretia. Súd v predmetnom návrhu nevzhliadol žiadnu skutočnosť preukazujúcu existenciu takého nepriaznivého následku, ktorý by odôvodňoval neodkladnosť úpravy pomerov prostredníctvom neodkladného opatrenia. Zmena režimu maloletého, či zmena ročného obdobia a s tým spojená neschopnosť resp. nevôľa rodičov dohodnúť sa na dodržiavaní nimi dohodnutej rodičovskej dohody v žiadnom prípade nemôže odôvodňovať využitie inštitútu neodkladného opatrenia. Súd nevylúčil, že môže dôjsť k takej zmene pomerov, ktorá reálne odôvodňuje zmenu súdom schválenej dohody, ale takáto zmena by mala prebehnúť po vykonaní riadneho dokazovania, pričom súd následne rozhodne v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa a oprávnenými záujmami oboch rodičov tak, aby obaja rodičia mohli vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti v zmysle zákona o rodine. Vzhľadom na uvedené súd návrh matky dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zmeny úpravy styku otca s maloletým zamietol.
2. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie zo dňa 07.03.2024 matka dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu nestotožňujúc sa s názorom súdu a považujúc uznesenie súdu za nezákonné. Uviedla, že od októbra 2023 sa na základe rozsudku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu začalo realizovať stretávanie sa otca s dieťaťom, pričom považovala za potrebné poukázať na to, že otec býva v I. a matka s dieťaťom v F. G. B.. Počas týždňa má otec právo stretávať sa s dieťaťom každý pondelok, stredu a piatok vždy na dve hodiny (dopoludnia, ak má poobednú zmenu a popoludní ak má doobednú zmenu), pričom dieťa mu matka pripraví do kočíka a otec sa s ním prechádza vonku. Vzhľadom na jesenné a zimné obdobie sa začali u dieťaťa prejavovať respiračné ochorenia, ktoré vyvrcholili v decembri 2023 teplotami, nádchou. Pre ročné dieťa totiž nie je vhodné, aby sa takto dlhodobo (2 hodiny) zdržiavalo vonku keď je chladné a vlhké počasie. Dokonca aj samotný otec v jeseni usúdil, že z dôvodu počasia nie je vhodné tráviť čas s dieťaťom vonku, čo oznámil matke formou SMS z októbra 2023, ktorú ako dôkaz pripojila k odvolaniu. Pre neochotu otca rešpektovať spánkový režim dieťaťa, ktorý v tomto období nepredvídateľný a mení sa cca každý mesiac otec maloletého navštívil naposledy dňa 31.12.2023. Na dôkaz predložila potvrdenie detskej lekárky maloletého zo dňa 26.02.2024. Matka dieťaťa uviedla, že nedokáže zabezpečiť, aby dieťa bolo presne v stanovenom čase zobudené a nachystané na stretnutie s otcom, ktorý na takomto postupe trval. Ďalej uviedla, že na základe jej skúseností zo spoločného života s otcom ešte pred narodením dieťaťa a tesne po príchode z pôrodnice nemá voči otcovi dôveru, že sa o také malé dieťa dokáže plnohodnotne postarať. Doteraz sa o dieťa kontinuálne nestaral, nemá skúsenosti s jeho režimom a zvykmi, nevie ho uspať, pretože podľa názoru otca „treba dieťa nechať vyplakať a potom zaspí samé...“. Podľa matky dieťaťa aktuálne nastavená úprava stretávania sa otca s dieťaťom nie je v záujme maloletého, nakoľko otec si začal svoje právo vynucovať vo vzťahu k matke, dokonca za účasti polície čo ju viedlo k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Okrem toho mu počnúc januárom 2024 po návšteve policajnej hliadky začala pravidelne oznamovať formou SMS, aký je aktuálny spánkový režim dieťaťa v snahe vyhnúť sa prípadnému trestnému konaniu. Otec jej až dňa 17.02.2024 formou SMS oznámil, že mu už nemá písať. Ako dôkaz predložila SMS komunikáciu z januára, februára 2024. Na záver matka dieťaťa uviedla, že v plnej miere rešpektuje právo otca na stretnutie s dieťaťom, avšak poukazuje na veľmi útly vek dieťaťa a rýchlo sa meniaci denný režim dieťaťa, ktorému je potrebné sa prispôsobiť a to oboma rodičmi. S otcom dieťaťa však komunikácia, prípadne súhlas s akýmkoľvek jej návrhom nie je realizovateľný. Navyše ako vyplýva z výsledkov informatívneho stretnutia rodičov, ktoré bolo realizované v konaní sp. zn. 30P/90/2023 otec sám avizoval, že mu najviac vyhovuje stretávanie s dieťaťom počas víkendov, keďže pracuje v trojzmennej prevádzke. Matka však v snahe preukázať maximálnu ústretovosť pri budovaní vzťahu s otcom a ostatnými príbuznými otca najmä starej matky súhlasila aj so stretávaním počas týždňa. Takáto úprava sa už vo veľmi krátkom čase po schválení rodičovskej dohody však vôbec neosvedčila, navyše ju skomplikoval aj príchod zimy. Z vyššie uvedených dôvodov matka žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil resp. zrušil a vo veci nariadil neodkladné opatrenie tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny víkend v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do 15.00 hod. v prítomnosti starej matky maloletého B. D..
3. Kolízny opatrovník dieťaťa vo vyjadrení zo dňa 12.03.2024 súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania s prihliadnutím aj na odôvodnenie matky.
4. Otec dieťaťa vo vyjadrení zo dňa 25.03.2024 uviedol: „Vzhľadom na to, že toto odvolávanie nedáva zmysel ani mne, keďže ako sa podľa prvého návrhu matka bála, že ju budem konfrontovať s políciou Slovenskej republiky a keďže od 01.01.2024 sa tak ani nesprávam považujem toto konanie matky resp. jej PZ za úplne bezpredmetné. Nevidím totiž súvislosť, že by som voči matke maloletého nejak takto postupoval. Je pravdou, že som sa v prvých záležitostiach snažil využiť svoje právo otca na to, aby som mohol byť s maloletým. Keďže som videl nesúčinnosť matky so mnou ako s otcom maloletého prestal som s tým a to sa udialo 03.01.2024, kedy mi matka osobne pri jej vchode oznámila, že maloletý je chorý a nemôže mi ho poskytnúť na poobedňajšie 2 hodiny v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. Považujem za absolútne nemiestne, že mi to bola oznámiť s telefónom pri uchu tvrdiac, že nemala čas na to, aby mi dala vedieť túto informáciu formou správy sms, alebo že by mi mohla zavolať a objasniť mi situáciu. Matka samozrejme nedokáže zabezpečiť maloletého. Ale nie je to na základe jeho spánku. Spánok maloletého je veľmi ovplyvnený tým, kedy by mal byť otec, v tomto prípade JA s maloletým. Absolútne to nie je z dôvodu tzv. „spánkového režimu“...Maloletého spánkový režim sa odvíja od toho, kedy by mal byť s otcom... Na to chcem poukázať jej vlastnými vyjadreniami, ktoré už uviedla v písomných dôkazoch. Zaujímavé je, že som vždy ustupoval len JA..., aby som maloletého mal v nejakom čase... znamená, že som ustupoval v tom, že budem mať maloletého len v tom prípade, že bude môcť moja mamina (B. D.), aby bola matka maloletého v kľude... Ďalej by som chcel zdôrazniť, že práve matka maloletého absolútne zbytočne rieši veci, ktoré sú v rozpore s právnym štátom, nakoľko rovnako ako ona „matka“ mám právo na syna aj ja ako „otec“... a takisto podľa právnych predpisov má právo môj syn aj na „matku“ a aj na „otca“... toto podľa mňa treba matke maloletého vysvetliť. Čo sa týka odvolania, absolútne súhlasím s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
5. Matka dieťaťa a kolízny opatrovník dieťaťa na vyjadrenie otca dieťaťa písomne nereagovali.
6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 359 CSP, § 362 CSP, § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/ CSP) preskúmal uznesenie okresného súdu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1, § 385 ods. 1 CSP a contrario) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah odvolania matky dieťaťa, s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne pokiaľ návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia (bolo ním žiadané zúžiť styk otca s maloletým na každý párny víkend v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod do 15.00 hod v prítomnosti starej matky maloletého B. D.) zamietol dôvodiac, že za danej situácie nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zmeny rozhodnutia súdu o úprave styku. Súd nemal preukázané (osvedčené) žiadne skutočnosti preukazujúce existenciu takého nepriaznivého následku, ktorý by odôvodňoval neodkladnosť úpravy pomerov prostredníctvom neodkladného opatrenia. Takýmito nie je ani zmena režimu dieťaťa či zmena ročného obdobia a s tým spojená neschopnosť resp. nevôľa rodičov dohodnúť sa na dodržiavaní nimi dohodnutej rodičovskej dohody.
8. Kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa a je neoddeliteľnou súčasťou rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v zákone o rodine. Styk rodiča s maloletým dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, je zároveň jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti toho rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, na výchove dieťaťa. Nemožno totiž opomenúť, že v zmysle § 28 ods. 1, 2 zákona o rodine majú rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu v zásade obaja rodičia. Povinnosťou súdu je dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom. Výnimkou z tohto pravidla je situácia, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené, resp. úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť tak závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť, resp. zakázať kontakt s oprávneným rodičom. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem maloletého dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva.
9. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených, keďže v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva a vychádza sa len z návrhu na jeho nariadenie v prípade nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania a v prípade nariadenia neodkladného opatrenia po začatí konania aj z obsahu spisu, teda z dôkazov už vykonávaných. Dokazovanie má v tom prípade charakter tzv. osvedčovania, keď skutočnosti uvedené v návrhu, alebo ktoré sú súdu zrejmé, keď nariaďuje neodkladné opatrenie spĺňajú atribút vysokej miery pravdepodobnosti.
10. Neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností jestvujúcich v čase rozhodovania. Pri rozhodovaní vo veciach maloletých detí je vždy potrebné prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradý (článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa, článok 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie).
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Po preskúmaní odvolacích námietok matky a celého obsahu spisu sa odvolací súd plne stotožnil so záverom prvoinštančného súdu a preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia.
13. Matka dieťaťa v odvolaní namietala, že súd nezobral do úvahy skutočnosť, že krátko po uzavretí rodičovskej dohody o úprave práv a povinností rodičov k maloletému nastalo jesenné a zimné obdobie, pričom maloleté dieťa trávi trikrát do týždňa dve hodiny vonku, a to bez ohľadu na počasie. V dôsledku času stráveného v chladnom prostredí sa u dieťaťa začali prejavovať respiračné ochorenia, čo pre ročné dieťa nie je vhodné. Odo dňa 31.12.2023 sa stretnutia otca s maloletým nerealizujú z dôvodu neochoty otca rešpektovať spánkový režim maloletého. Matka tiež uviedla, že vzhľadom na vývoj režimov nedokáže zabezpečiť aby dieťa bolo, v čase kedy sa má realizovať styk otca s maloletým, pripravené na vyzdvihnutie otcom. Má za to, že aktuálna úprava styku otca s maloletým nie je v záujme maloletého.
14. Čo sa týka argumentácie matky v odvolaní ani odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie. Predovšetkým zdôrazňuje, že súdnym rozhodnutím o úprave styku otca s maloletým nebolo určené, že otec sa má stýkať s maloletým výlučne vo vonkajšom prostredí. V danom prípade nič nebráni otcovi realizovať styk s maloletým vo vnútorných priestoroch (v mieste jeho bydliska, v mieste bydliska starej matky a pod.), čím sa zabráni vzniku choroby u dieťaťa. Nie je preto na mieste argumentácia matky, že v súvislosti s jesenným a zimným obdobím, kedy dieťa trávi čas s otcom vonku, následkom čoho vznikli respiračné choroby, je potrebné neodkladným opatrením upraviť styk otca s maloletým resp. ho znížiť len na navrhovaný rozsah. Čo sa týka režimu dieťaťa, ak matka aj naďalej zotrvá na svojom stanovisku, môže žiadať úpravu styku otca s maloletým návrhom vo veci samej, kedy súd rozhodne na základe riadne vykonaného dokazovania. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel i odvolací súd k záveru, že matka vo svojom návrhu v dostatočnom rozsahu neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania v zmysle príslušných ust. § 325 a § 326 CSP v spojení s § 367 CMP a preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 57, § 58 ods. 1, § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nebol podaný návrh a ani zistené dôvody pre aplikáciu ust. § 55 CMP.
17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).