Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Cb-165-2015.pdf
PDF · 81.76 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/165/2015
Uznesenie
Okresný súd Prešov v sporovej veci žalobcu: Igor Rybanský BOZPO AGENCY, Radlinského 471, 955 01 Topoľčany, IČO: 22 814 311, narodený: 19.09.1964, proti žalovanému: NACEVA - SLOVAKIA, spol. s r.o. v konkurze, so sídlom Bardejovská 38/A, 080 01 Prešov, IČO: 31 684 181, správca konkurznej podstaty žalovaného: JUDr. Ján Surma, so sídlom Hlavná 122, 08001 Prešov, o zaplatenie 2.695,53 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. pokračuje v konaní s dedičmi žalobcu, a to s:
1/ I.
II. konanie z a s t a v u j e ,
III. nárok na náhradu trov konania sa stranám n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajší súd žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 2.695,53 € s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania.
2. Súd zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov sp.zn. 1K/5/2013 zo dňa 22.01.2014, publikovaným v Obchodnom vestníku č. 18/2014 dňa 28.01.2014, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - žalovaného NACEVA - SLOVAKIA, spol. s r.o..
3. Výzvou zo dňa 16.11.2020 súd vyzval žalovaného a jeho správcu konkurznej podstaty, aby v zmysle ustanovenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 01.01.2020, v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy oznámil, či súhlasí s pokračovaním v konaní a oznámil dátum konania prvej schôdze veriteľov. Podaním zo dňa 19.11.2020 správca konkurznej podstaty žalovaného oznámil, že v zmysle ustanovenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov návrh na pokračovanie v prerušenom konaní nepodáva a nesúhlasí s pokračovaním v konaní. Zároveň uviedol, že prvá schôdza veriteľov v konkurznej veci úpadcu /žalovaného/ sa konala dňa 31.07.2014.
4. Súd ďalej zistil, že žalobca ukončil spoju podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 03.05.2017 a zároveň žalobca dňa 16.01.2017 zomrel, pričom dedičské konanie bolo vedené po nebohom žalobcovi na Okresnom súde Topoľčany pod sp.zn. 10D/35/2017. Na základe uznesenia Okresného súdu Topoľčany 10D/35/2017-79 zo dňa 03.05.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.05.2017, sa dedičmi po zomrelom povinnom stali: I. 5. Podaním doručeným súdu dňa 24.02.2021 dedičia žalobcu oznámili, že nesúhlasia s pokračovaním v konaní a predmetné konanie môže byť zastavené.
6. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
7. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
8. Podľa § 63 ods. 3 CSP, ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.
9. Podľa § 65 ods. 1 CSP, právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.
10. Podľa § 65 ods. 2 a 3 CSP, procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú. Právnemu nástupcovi podľa odseku 1 začne plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia podľa § 63 alebo § 64.
11. Vzhľadom na to, že žalobca zomrel počas konania skôr, ako sa konanie vo veci právoplatne skončilo, a zohľadňujúc skutočnosť, že ide o majetkový spor a je možné v konaní pokračovať s dedičmi žalobcu, súd na základe vyššie uvedeného a v zmysle § 63 CSP musel rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
12. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
13. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
14. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
15. Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
16. Podľa § 206j zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „ZKR“), konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
17. Keďže uznesením Okresného súdu Prešov sp.zn. 1K/5/2013 zo dňa 22.01.2014, publikované v Obchodnom vestníku č. 18/2014 dňa 28.01.2014, súd vyhlásil konkurz na majetok žalovaného, v zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo predmetné konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 22Cb/165/2015 ex lege prerušené.
18. Novelou zákona o konkurze a reštrukturalizácií realizovanou zákonom č. 390/2019 Z.z., došlo s účinnosťou od 01.01.2020 k doplneniu ustanovenia § 47 ods. 4 o druhú až štvrtú vetu, v zmysle ktorých, ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí súhlas s
pokračovaním v konaní, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
19. V predmetnej veci vzhľadom k tomu, že prvá schôdza veriteľov sa konala 31.07.2014 a dovtedy správca nepodal návrh na pokračovanie v konaní, súd vyzval správcu konkurznej podstaty, ako aj žalovaného úpadcu, aby v lehote 30 dní podal návrh na pokračovanie v konaní. Vzhľadom k tomu, že ani jeden z uvedených subjektov návrh na pokračovanie v konaní nepodal, resp. správca konkurznej podstaty žalovaného s pokračovaním nesúhlasil, nastali v predmetnej veci zo zákona účinky späťvzatia žaloby.
20. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ktorým je efektívnejšie riešenie prerušených konaní z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka, alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu.
21. Pod pojmom „účinky späťvzatia žaloby“ je nevyhnutné rozumieť tú skutočnosť, že v uvedených prípadoch dochádza k zastaveniu samotného konania bez meritórneho rozhodnutia vo veci, keďže nie sú splnené procesné podmienky na konanie a rozhodnutie. Na prebiehajúce konania je nevyhnutné primerane aplikovať ustanovenia § 144 a nasl. CSP a za podmienky, že správca konkurznej podstaty ani úpadca nepodali návrh na pokračovanie v konaní.
22. Súd považuje za potrebné uviesť, že pri aplikácii ust. § 47 ods. 4 ZKR vo vyššie uvedenom znení sa nejedná o späťvzatie žaloby v pravom zmysle slova, nakoľko v prípade pasívnych sporov, teda v prípade, ak konkurz bol vyhlásený na majetok žalovaného, navodenie účinkov späťvzatia žaloby nezávisí od vôle samotného žalobcu, ktorý ako dominus litis (pán sporu) disponuje samotným konaním a má oprávnenie zobrať ním podanú žalobu späť, ale účinky späťvzatia žaloby zákon navodzuje automaticky v závislosti od prejavu vôle správcu konkurznej podstaty a úpadcu, ktorý je žalovaný.
23. „Účinky späťvzatia žaloby“ zákonodarca spojil s nepodaním návrhu na pokračovanie v konaní zákonom stanovenými subjektmi, čo vedie k zastaveniu konania pre nedostatok procesných podmienok konania. Uvedené vyplýva aj z teleologického výkladu zákonom č. 390/2019 Z.z. doplneného ustanovenia §47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o druhú až štvrtú vetu, keďže právna úprava pred prijatím novely č. 390/2019 Z.z. spôsobovala prerušenie konania pre vyhlásený konkurz a za predpokladu, ak správca konkurznej podstaty nepodal návrh na pokračovanie v konaní, takéto prerušenie trvalo niekoľko rokov, pričom sa jednalo o „živé“, t.j. na súdoch evidované ako neskončené konania, v ktorých sa však kvôli prerušeniu konania nemohli vykonávať akékoľvek právne úkony. Uvedenou novelou dochádza k možnosti „vybavenia“ takto prerušených konaní súdom, ak správca konkurznej podstaty alebo dlžník nepodajú návrh na pokračovanie v konaní.
24. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu § 47 ods. 4 ZoKR udáva: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žalovaný na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušením konania skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí, alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví“.
25. S ohľadom na uvedené má súd za to, že v zmysle ustanovenia § 47 ods. 4 ZKR došlo v konaní k účinkom späťvzatia návrhu, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a konanie zastavil.
26. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
29. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení. Civilný sporový poriadok upravuje náhradu trov konania v prípade zastavenia konania v ustanovení § 256 ods. 1 a 2 CSP, ktoré zákonné ustanovenie predpokladá procesné zavinenie niektorej zo strán sporu na zastavení konania. Primárne súd uvádza, že v prípade, ak bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, nemožno pričítať zavinenie za zastavenie konania žiadnej zo strán sporu, nakoľko zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože by potom išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán konania vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP. V danom prípade nie je možné pripočítať zavinenie na zastavení konania ani jednej strane ale je potrebné aplikovať ustanovenie § 257 CSP. Za dôvod hodný osobitného zreteľa súd považuje skutočnosť, že ak zastaveniu konania došlo ako obligatórny zákonný následok právnej skutočnosti, ktorá nastala na základe osobitného zákona, bez zavinenia niektorej zo strán sporu, tj. stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy, preto súd vyslovil, že v zmysle ustanovenia § 257 CSP žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
33. O vrátení zaplateného súdneho poplatku rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia.
34. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Proti výroku II. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Prešov.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.