Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sa/8/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD. v právnej veci žalobcu: R. Y., nar. XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť: G. Z. M., bez dokladov totožnosti, trvale bytom G., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície PZ Ružomberok, Nám. A. Hlinku 74, 036 01 Ružomberok, v konaní o preskúmanie rozhodnutia č. PPZ-HCP-BB9-26-043/2020-AV zo dňa 19. 02. 2021, vo veci predĺženia zaistenia žalobcu, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Ružomberok, Nám. A. Hlinku 74, 036 01 Ružomberok, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci predĺženia zaistenia žalobcu č. PPZ-HCP-BB9-26-043/2020-AV zo dňa 19.02.2021, týkajúce sa žalobcu: R. Y., nar. X.X.XXXX, štátna príslušnosť G. Z. M., bez dokladov totožnosti, trvale bytom G. Z. M., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, Sečovce, Slovenská republika a n a r i a ď u j e žalovanému bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia.

II./ Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou vo veci zaistenia, včas podanou žalovanému dňa 3.3.2021, doručenú súdu dňa 4.3.2021, žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Ružomberok, Nám. A. Hlinku 74, 036 01 Ružomberok č. PPZ-HCP-BB9-26-043/2020-AV zo dňa 19.02.2021, o predĺžení zaistenia žalobcu a nariadiť, aby bol žalobca, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, bezodkladne prepustený zo zaistenia. Zároveň žiadal priznať právo na náhradu trov konania.

I. Administratívne konanie

2. Napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB9-26-043/2020-AV zo dňa 19.02.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), žalovaný rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 17.3.2021, na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa zákona o azyle, nakoľko bol zaistený dňa 9.12.2020 na základe právoplatného rozhodnutia o zaistení č. PPZ-HCP-BB9-47-013/2020-AV podľa .

3. Prvotné zaistenie žalovaného nastalo na základe právoplatného rozhodnutia o zaistení žalobcu podľa č. PPZ-HCP-BB9-47-013/2020-AV zo dňa 9.12.2020 za účelom odsunu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Dublinské nariadenie“) s určenou lehotou zaistenia do 25.12.2020. Predmetné zaistenie bolo žalobcovi predĺžené rozhodnutím dňom 20.1.2021 do 11.02.2021. Následne dňa 5.02.2021 bolo žalobcovi opätovne predĺžené zaistenie rozhodnutím č. PPZ- HCP-BB9-26-036/2021-AV s určenou lehotou zaistenia do 19.02.2021. Následne bolo žalobcovi predĺžené zaistenie napadnutým rozhodnutím, ktoré je predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní.

4. Totožnosť a azylové konanie bolo zistené na základe lustrácií v evidenciách Policajného zboru, pričom bola zistená zhoda v systéme Eurodac a krajina Rumunsko. Dňa 9.12.2020 na základe písomného oznámenia a zaslania žiadosti správneho orgánu začalo Dublinské stredisko Slovenskej republiky konanie o navrátení žalobcu v zmysle Dublinského nariadenia do krajiny, kde prvotne požiadal o udelenie azylu.

5. V rámci skúmania trvania účelu zaistenia žalovaný zistil, že dňa 31.12.2020 bola na Dublinské stredisko MV SR doručená odpoveď Rumunska o akceptácii prevzatia žalobcu v zmysle čl. 18 ods. 1 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013 späť na svoje územie. Následne dňa 13.01.2021 bolo Dublinským strediskom žalobcovi doručené rozhodnutie o odovzdaní na územie Rumunskej republiky č. MU-DS-463-8/2020-DŽ zo dňa 7.1.2021. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil aj tým, že doposiaľ sa nepodarilo vykonať transfer žalobcu na územie Rumunska pre viaceré technické a organizačné problémy a aj pre protipandemické opatrenia.

II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

6. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd včas správnu žalobu vo veci zaistenia podľa štvrtej hlavy, tretej časti (ďalej len „“) z nasledujúceho dôvodu.

7. Podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Žalobca vytýkal žalovanému, že v prejednávanej veci je zaistenie žalobcu nezákonné z uvedeného dôvodu: „ Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne uvádza, že dňa 04.01.2021 Rumunská republika akceptovala prevzatie žalobcu naspäť na svoje územie. Nie je to pravdivý údaj. Rumunsko akceptovalo žalobcu dňa 31.12.2020 a v tento deň zároveň začala plynúť 6-týždňová lehota v zmysle čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III, ktorá uplynula dňa 11.02.2021. Túto lehotu nebolo možné predĺžiť. Správny dátum akceptácie žalobcu potvrdilo zástupcovi žalobcu aj dublinské stredisko MV SR. V zmysle zákona ě. o azyle podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného členského štátu nemá odkladný účinok. V zmysle môže žalobca spolu so správnou žalobou požiadať súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. O priznaní odkladného účinku rozhodne súd iba na žiadosť žalobcu, a to do 15 dní. Žalobca nepodal správnu žalobu proti rozhodnutiu Dublinského strediska o odovzdaní do Rumunska, teda ani nežiadal priznanie odkladného účinku. Tieto skutočnosti si žalovaný mal možnosť overiť prostredníctvom Dublinského strediska, IS Migra či dožiadaním Krajského súdu v Košiciach. Nakoľko v predmetnej právnej veci nedošlo k odkladnému účinku rozhodnutiu o odovzdaní, 6-týždňová lehota v zmysle Dublinského nariadenia III jednoznačne začala plynúť od akceptácie a uplynula najneskôr dňa 11.02.2021. Druhá časť vety „alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3“ nie je možné na danú vec aplikovať. Na podporu žalobcovho právneho názoru s ohľadom na výklad lehoty v zmysle čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III poukazuje žalobca na právny názor kasačného súdu vyslovený v takmer totožnej právnej veci vedenej pred Najvyšším súdom SR pod sp. zn. z 18.06.2014 vo veci odvolania voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp . zn . : „ Na konanie o zaistení pre účely prípravy prevozu do iného členského štátu EÚ, kdesi zaistená osoba podala žiadosť o azyl stanovuje maximálnu a neprekročiteľnú lehotu šesť týždňov. Ak

nie je možné prípravu a prevoz osoby v tejto lehote uskutočniť, je nevyhnutné zaistenú osobu po uplynutí tejto lehoty okamžite bezodkladne prepustiť.“ V súvislosti so stanovenou dĺžkou doby zaistenia žalobcu, žalovaný síce pri jej stanovení vychádzal zo správnych ustanovení príslušného právneho predpisu, nariadenia Dublin III, no nesprávne ich vyloží resp. nesprávne aplikoval. Žalobca taktiež poukazuje na výklad ustanovení Dublinského nariadenia III upravujúcich osobitné lehoty zaistenia všeobecnými súdmi aj v súvislosti s rozhodovacou praxou Súdneho dvora EÚ (napr. vo veci C-60/16), v súvislosti s ktorým Krajský súd v Košiciach (napr. vo veci sp. zn. ), uviedol (...) Z uvedeného má žalobca za to, že od akceptácie prijatia žalobcu dožiadaným členským štátom môže jeho zaistenie trvať už iba 6 týždňov. Žalobca je zaistený nezákonne a arbitrárne. Držanie žalobcu v zaistení za účelom prípravy alebo výkonu dublinského návratu po dni 11.02.2021 je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru a čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III. Postup a rozhodnutie žalovaného je v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Žalobca taktiež namieta nesprávne určenie doby začiatku predĺženia jeho zaistenia na základe napadnutého rozhodnutia, ktoré žalovaný určil retroaktívne od 11.02.2021. Začiatok a koniec doby zaistenia je vždy nevyhnutne vymedziť presne a určito s účinkami do budúcna v prípade pozbavenia osobnej slobody. V prípade, že sa jednalo o zrejmú chybu v písaní, čo sa žalobca iba domnieva, je nevyhnutné vykonanie jej opravy, nakoľko sa jedná o výrokovú a najpodstatnejšiu časť rozhodnutia.“

9. Listom č. PPZ-HCP-BB9-26-046/2021-AV zo dňa 5.3.2021 sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení zrekapituloval celý priebeh administratívneho konania a dôvody, ktoré viedli k zaisteniu žalobcu a ku právnemu názoru vyslovenému v správnej žalobe uvádza: „V zmysle aktuálneho usmernenia Úradu hraničnej a cudzineckej polície je dĺžka zaistenia dublinského žiadateľa prioritne upravená v článku 28 dublinského nariadenia: Podľa odseku 3, tretí pododsek tohto článku : ,,Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3." Podľa citovaného článku dublinského nariadenia sa dĺžka zaistenia dublinského žiadateľa odvíja od akceptácie členského štátu, ktorá môže byť implicitná (bez formálneho vyjadrenia, tzv. povinná akceptácia) alebo výslovná (t. j. písomne potvrdená, alebo od vykonateľnosti rozhodnutia Migračného úradu MV SR (ďalej len „migračný úrad") o odovzdaní dublinského žiadateľa do iného štátu podľa o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „"). V prípade, ak dublinský žiadateľ bol zaistený už pred akceptáciou príslušného členského štátu, môže byt' zaistený najviac šesť týždňov od akceptácie. Ak v tejto lehote, t. j. do šiestich týždňov od akceptácie, migračný úrad buď nevydá rozhodnutie o odovzdaní, dublinský žiadateľ musí byť prepustený, alebo vydá rozhodnutie o odovzdaní. Zaistenie dublinského žiadateľa je možné predĺžiť o ďalších šesť týždňov, a to aj opakovane, vždy o šesť týždňov, pričom maximálna dĺžka zaistenia môže byt' šesť týždňov od vykonateľnosti rozhodnutia o odovzdaní. Rozhodnutie o odovzdaní je okrem iného vykonateľné aj márnym uplynutím lehoty 20 dní na podanie správnej žaloby od jeho doručenia ( ). OCP PZ Ružomberok v danom prípade disponuje rozhodnutím č. MU-DS-463-8/2020-DŽ zo dňa 07.01.2020, právoplatným dňa 13.01.2021 a vykonateľným dňa 03.02.2021, pričom v predmetnej veci u žalobcu bola v zmysle aktuálneho usmernenia Úradu hraničnej a cudzineckej polície maximálna lehota zaistenia šiestich týždňov počítaná najviac do 17.03.2021 a teda OCP PZ Ružomberok rozhodnutím pod č. PPZ-HCP-BB9-26-043/2021- AV zo dňa 19.02.2021 predĺžilo v zmysle lehotu zaistenia žalobcu najviac do 17.03.2021, pričom táto lehota sa už nebude viac predlžovať a pokiaľ nebude žalobca odovzdaný v tejto lehote zodpovednému štátu, tak bude okamžite prepustený zo zaistenia.“

10. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť.

III. Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu

11. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a na nariadenom pojednávaní podľa ustanovenia a nasl. , postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe je dôvodná.

12. Správny súd na nariadenom pojednávaní dňa 19.3.2021, na ktorom sa nikto nezúčastnil, podľa zrušil napadnuté rozhodnutie a nariadil žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia, pretože tento bol držaný v zaistení v rozpore s Dublinským nariadením.

13. Správny súd skúmal otázku, či žalobca bol zaistený v súlade s čl. 28 Dublinského nariadenia, nakoľko táto námietka žalobcu tvorila hlavný žalobný bod v správnej žalobe.

14. Podľa čl. 28 Dublinského nariadenia:

ods. 1. Členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia.

ods. 2 Ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia.

ods. 3 Zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia.

Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú.

15. Podľa čl. 27 ods. 3 Dublinského nariadenia na účely odvolania proti rozhodnutiu o odovzdaní alebo jeho preskúmania členské štáty vo svojom vnútroštátnom práve stanovia, že: a) na základe odvolania alebo preskúmania získava dotknutá osoba právo zotrvať na území daného členského štátu až do prijatia rozhodnutia vo veci odvolania alebo preskúmania, alebo

b) odovzdanie sa automaticky odkladá a tento odklad zanikne po určitom primeranom období, počas ktorého má súd po podrobnom a prísnom preskúmaní rozhodnúť o tom, či má odvolanie alebo preskúmanie odkladný účinok, alebo

c) dotknutá osoba môže v primeranej lehote požiadať súd o odklad výkonu rozhodnutia o odovzdaní do prijatia rozhodnutia vo veci jej odvolania alebo preskúmania. Členské štáty zabezpečia, aby bol k dispozícii účinný opravný prostriedok, a to odkladom odovzdania do prijatia rozhodnutia o prvej žiadosti o odklad. Každé rozhodnutie o tom, či sa výkon rozhodnutia o odovzdaní odloží, sa prijme v primeranej lehote, ktorá zároveň umožní podrobné a prísne preskúmanie žiadosti o odklad. V rozhodnutí o tom, že výkon rozhodnutia o odovzdaní sa neodloží, sa uvedú dôvody, na ktorých sa zakladá.

16. Právny zástupca žalobcu v správnej žalobe namietal, že šesťtýždňová lehota v zmysle tretieho pododseku čl. 28 Dublinského nariadenia (ďalej len „6-týždňová lehota“) už uplynula po 11.2.2021 a preto je žalobca zaistený nezákonne.

17. Správny súd po preskúmaní administratívneho konania, tak ako je uvedené v I. časti tohto rozsudku uvádza, že 6-týždňová lehota začala plynúť v preskúmavanom prípade žalobcu dňa 31.12.2020, kedy bola doručená akceptácia z Rumunskej republiky a uplynula dňa 11.2.2021. Keďže túto lehotu nie je možné predĺžiť, od tohto momentu sa stalo zaistenie žalobcu nezákonným.

18. Argumentáciu žalovaného vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 5.3.2021 (bod 5. rozsudku) v tom smere, že poukázal na usmernenie Úradu hraničnej a cudzineckej polície, ktoré odvádza plynutie lehôt zaistenia v preskúmavanom prípade od rozhodnutia Migračného úradu MV SR (Dublinského strediska) č. MU-DS-463-8/2020-DŽ zo dňa 7.1.2021 o odovzdaní žalobcu do Rumunska, nemôže byť v danom prípade relevantná, nakoľko právna úprava v čl. 28 Dublinského nariadenia ustanovuje kogentným spôsobom plynutie lehôt pri tzv. Dublinskom transfere.

19. Správny súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora C-60/16 zo dňa 13.8.2017, ktorý citoval žalobca v správnej žalobe z toho dôvodu, aby odlíšil skutkový stav od preskúmavaného prípadu. Vo vyššie citovanom rozsudku Súdneho dvora sa uvádza mimo ratio decidendi v bode 39.: „Je preto opodstatnené vykladať článok 28 ods. 3 tretí pododsek nariadenia Dublin III v tom zmysle, že maximálna lehota šesť týždňov, v ktorej sa musí uskutočniť odovzdanie zaistenej osoby, zavedená týmto ustanovením, sa uplatní iba v prípade, keď je dotknutá osoba už zaistená a nastane jedna z dvoch udalostí uvedených v tomto ustanovení.“ Z uvedeného vyplýva, že ak v žalobcovom prípade došlo k zaisteniu pred akceptáciou Rumunskej republiky, v danom prípade nemôže byť pochybnosť o spôsobe plynutia 6-týždňovej lehoty. Táto plynula a uplynula tak, ako je to uvedené v bode 18. rozsudku.

20. Ohľadom „druhej udalosti“, ktorá sa spomína v citovanom rozsudku v bode 39. a ktorá zároveň tvorí meritum argumentácie žalovaného (pozri bod 9. rozsudku), správny súd uvádza, že nevidí dôvod na odklon od svojej skoršej rozhodovacej praxe, ktorú spomína aj žalobca v správnej žalobe (sp. zn. ). V zmysle uvedeného rozsudku tunajšieho správneho súdu a teda aj vyššie citovaného rozsudku Súdneho dvora je zrejmé, že v posudzovanom prípade k preskúmaniu rozhodnutia o odovzdaní žalobcu č. MU-DS-390-9/2020-DŽ nedošlo a preto nie je možné argumentovať spôsobom, ktorý zvolil žalovaný (V podrobnostiach správny súd poukazuje na rozsudok sp. zn. „V zmysle zákona o azyle proti rozhodnutiu dublinského strediska, vydaného žalobcovi podľa o jeho odovzdaní do iného členského štátu, t.j. Rumunskej republiky, nemožno podať odvolanie, ale možno podať iba správnu žalobu, ktorá však nemá odkladný účinok ( v spojení s ZoA). O odkladnom účinku rozhoduje v prípade podania správnej žaloby správny súd v lehote 15 dni od podania správnej žaloby. O odkladnom účinku rozhoduje správny súd iba na návrh žalobcu. Správnu žalobu treba podať v lehote 20 dní odo dňa doručenia rozhodnutia dublinského strediska ( ). Z právnej úpravy platnej na území SR je zrejmé, že voči rozhodnutiu dublinského strediska o odovzdaní do iného členského štátu v zmysle Nariadenia Dublin III nemožno podať odvolanie, ale len správnu žalobu. Teda v podmienkach Slovenskej republiky nemožno aplikovať znenie článku 28 ods. 3 tretí pododsek ,,alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania“. Žalobca navyše nepodal voči rozhodnutiu dublinského strediska ani správnu žalobu, v dôsledku čoho nemožno aplikovať na preskúmavanú veci alternatívu uvedenú v článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.“)

21. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu

zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

Podľa č. Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

22. Správny súd, ako bolo vyššie konštatované, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval vo veci zákonným spôsobom, náležite nezistil skutkový stav veci, resp. na skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu. Jeho rozhodnutie nie je v súlade so ani medzinárodnými predpismi, ako je vyššie uvedené.

23. Preto správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa zrušil a nariadil žalovanému bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia, majúc zato, že správna žaloba vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je dôvodná.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa a nasl. tak, že priznal ich náhradu v plnom rozsahu úspešnému žalobcovi. O náhrade trov konania rozhodne po právoplatnom skončení veci podľa vyšší súdny úradník správneho súdu.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.