Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-243-2020.pdf
PDF · 76.74 KB
Case nature
Subarea
14CoE/243/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, 041 84 Košice, IČO : 30 807 484, proti povinnému: X. J., E.. X.XX.XXXX, Č. XXXX/X, XXX XX D., J.. Č.. Ú., XXX XX D., o vymoženie 17,52 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad Košice, Moyzesova 34, Košice, pod EX 510/2013, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 9.1.2019 č.k. 35Er/1279/2013-9, takto
rozhodol:
I. O d m i e t a odvolanie.
II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi, so sídlom v Košiciach, Moyzesova 34 trovy exekúcie vo výške 90,01 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu - právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. 700-3410116907-GC04/07 zo dňa 8.3.2007 a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vydal dňa 15.5.2013 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie 17,52 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor dňa 19.12.2017 doručil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a zároveň si uplatnil trovy exekúcie v sume 90,01 eur. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h, § 57 ods. 1 písm. h/, § 196, § 200 ods. 1, ods. 5, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a zistil, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného lustráciou v príslušných registroch. Ďalej súdny exekútor zisťoval účty povinného súčinnosťou s daňovým úradom na základe čoho súdny exekútor zistil, že povinný nemá vedený žiaden účet v peňažnom ústave. Lustráciou katastra nehnuteľností bolo zistené, že povinný nie je vedený ako vlastník nehnuteľného majetku, na účtoch nemá žiadne finančné prostriedky. Povinný je dlhodobo nezamestnaný. Skúmanie majetkových pomerov povinného nespadá do kompetencie exekučného súdu, ale súdneho exekútora. Súd prvej inštancie uviedol, že nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom konaní nesporne preukázaná, ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti a preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného vo výške 90,01 eur. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovenia § 3, § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 90,01 eur, ktoré pozostávajú z odmeny exekútora podľa § 15 vyhlášky v sume 63,08 eur, z náhrady hotových výdavkov v sume 11,93 eur citovanej vyhlášky a 20 % DPH (z odmeny 75,01 eur) v sume 15,00 eur.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že súd exekúciu zastaví podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku z dôvodu preklúzie a na náhradu trov exekúcie zaviaže povinného. Oprávnený namietal, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu uvedeného v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a v tom prípade by trovy exekučného konania nemal platiť súdnemu exekútorovi oprávnený. V predmetnej veci došlo k zastaveniu exekúcie bez zavinenia oprávneného, teda nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený. Poukázal na ustanovenie § 57 ods. 4 Exekučného poriadku a na ustanovenie § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a trval na využití celej desaťročnej lehoty na vykonanie rozhodnutia.
4. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 20.4.2020 a povinnému dňa 4.5.2020.
5. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 26.4.2013, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na toto konanie nedopadajú, je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
8. Odvolací súd skôr, než vecne prejednal odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie, zisťoval, či je odvolanie prípustné.
9. K odvolaniu oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie odvolací súd udáva:
10. Oprávnený v podanom odvolaní proti výroku o zastavení exekúcie nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal, aby súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie proti výroku o zastavení exekúcie.
11. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
12. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že súhlasí so zastavením exekúcie, ale z iného dôvodu, než uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia. To znamená, že oprávnený podal odvolanie proti odôvodneniu uznesenia zo dňa 9.1.2019 a podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia takéto odvolanie prípustné nie je.
13. Odvolací súd toto odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietol.
14. K odvolaniu oprávneného proti výroku o trovách exekúcie odvolací súd udáva:
15. Oprávnený nesúhlasil s výrokom súdu prvej inštancie, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
16. Odvolací súd skôr ako prejednal odvolanie oprávneného proti trovám exekúcie zisťoval, či je odvolanie proti trovám exekúcie prípustné. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané sudcom súdu prvej inštancie dňa 9.1.2019 t. j. za účinnosti nového civilného procesného predpisu zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku a bolo odvolaciemu súdu predložené dňa 6.11.2020.
17. Podľa § 355 ods. 2 C. s. p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
18. Podľa § 357 C. s. p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
19. Civilný sporový poriadok v § 355 stanovuje, že odvolanie možno podať len proti tým uzneseniam, proti ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30.6.2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, proti ktorým odvolanie nebolo prípustné. Medzi taxatívne uvedené uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné, nie je v ustanovení § 357 C. s. p. zaradené uznesenie súdu o trovách exekúcie, ktoré však nemožno podriadiť pod § 357 písm. m/ C. s. p. Trovy exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi nie sú totiž trovami konania (v zmysle § 251 C. s. p.), pretože ide o odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 1.4.2017). Pritom od 1.7.2016 (od novely účinnej súčasne s účinnosťou C. s. p.) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok, t. j. aj odvolanie. Súd prvej inštancie preto správne v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že odvolanie proti výroku II. t. j. proti výroku o trovách exekúcie, nie je prípustné.
20. Podľa § 386 písm. c/ C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
21. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného bolo podané proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, ktoré vydal sudca súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa citovaného ustanovenia odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia o trovách exekúcie odmietol.
22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne trovy tohto konania nevznikli.
23. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p..
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p..
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p..
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).