Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-53-2019.pdf
PDF · 89.56 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/53/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: E. P., E.. P., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. X. M. P., U. M. P. XXX, proti žalovaným: X. U.O. F. (U.), X. L. F. (X.), X. L. F. (X.), X. C. Č., E.. Č. (X. R.), X. N. F., X. L. U., E.. U., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. X. Y. O. X., P. B. XXXX/XX, žalovaní v 1. až 5. rade zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, so sídlom v Bratislave, Búdkova 36, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, sudkyňou JUDr. Máriou Šadlákovou,
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo sporových strán k pozemku, ktorý sa nachádza v katastrálnom území B. P., D. B. P., D. Z., zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra "E", parcelné číslo XXXX, druh pozemku: orná pôda o výmere 1222 m2, a toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadava tak, že ho p r i k a z u j e v celosti do vlastníctva žalobcu.
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskému pozemkovému fondu náhradu za spoluvlastnícke podiely žalovaných v 1. až 5. rade sumu vo výške 118,80 eur, na účet: IBAN č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXXX a poznámkou pre prijímateľa "rozsudok", a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 6. rade za jeho spoluvlastnícky podiel sumu vo výške 2,97 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.10.2019 proti žalovaným domáhala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných k pozemku, ktorý sa nachádza v katastrálnom území B.Á. P., obec B. P., D. Z., zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra "E", parcelné číslo XXXX, druh pozemku: orná pôda o výmere XXXX m2 (ďalej len "predmetný pozemok" alebo "nehnuteľnosť"). Žalobu odôvodnil tým, že spoluvlastníkmi tejto parcely je žalobca s podielom o veľkosti 247/288 k celku, žalovaný v 1. rade v podiele 1/18 k celku, žalovaný v 2. rade v podiele 35/2520 k celku, žalovaný v 3. rade v podiele 35/2520 k celku, žalovaný v 4. rade v podiele 105/2520 k celku, žalovaný v 5. rade v podiele 35/2520 k celku a žalovaný v 6. rade v podiele 35/10080 k celku. Nehnuteľnosť sa nachádza v extraviláne obce B. P. a žalobca je vlastníkom i susediaceho pozemku. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhoval spôsob vyporiadania odčlením časti pozemku o výmere 1048 m2 a následné pričlenenie tejto časti k susediacemu pozemku, ktorého výlučným vlastníkom je rovnako žalobca. Zvyšnú časť pozemku o
výmere 174 m2 navrhol prikázať do podielového spoluvlastníctva žalovaných, a to za náhradu za ich spoluvlastnícky podiel vo výške 0,1035 eur / m2 .
2. K žalobe sa písomne vyjadril podaním zo dňa 30.12.2019 žalovaný v 6. rade, ktorý uviedol, že s navrhovaným spôsobom vyporiadania nesúhlasí. Žalobca ho mal najskôr písomne oboznámiť so svojim návrhom a poskytnúť mu lehotu na vyjadrenie. Tým zmaril možné mimosúdne vyriešenie veci. Rovnako má za to, že predmetný pozemok nie je možné drobiť, nakoľko sa nachádza v extraviláne. Navrhované finančné vyporiadanie považuje za neadekvátne skutočnej cene pozemkov v danej lokalite.
3. K žalobe sa písomne vyjadril Slovenský pozemkový fond (ďalej aj "SPF"), ktorý je v zmysle § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. zástupcom žalovaných v 1. rade až 5.rade ako neznámych vlastníkov, v podaní zo dňa 16.01.2020. Uviedol v ňom, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, avšak nie žalobcom navrhovaným spôsobom. Reálna deľba musí byť vhodná a účelná, čo v tomto prípade nie je splnené nakoľko po vyčlenení žalobcovho podielu by zostal veľmi malý dlhý a úzky pozemok o výmere 174 m2. Preto navrhuje, aby bol pozemok v celosti prikázaný do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. Jej výšku špecifikuje po predložení územnoplánovacej informácie k predmetnej parcele z platného územného plánu obce B. P. s podrobným popisom funkčného využitia územia.
4. Žalobca na vyjadrenie žalovaných reagoval svojím vyjadrením zo dňa 28.02.2020, pričom uviedol, že kontaktoval SPF za účelom odkúpenia spoluvlastníckych podielov žalovaných 1/-5/. Zároveň súdu predložil i územnoplánovaciu informáciu k predmetného pozemku parc. č. XXXX, podľa ktorej, obec B. P. nemá vypracovaný a schválený územný plán obec. Predmetná parcela sa využívala na poľnohospodárske účely, momentálne je zarastená a neobrábaná.
5. Zástupca žalovaných sa doručenú repliku reagoval tak, že špecifikoval výšku primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely neznámych vlastníkov vo výške 0,70 eur za 1 m2.
6. Súd dňa 15.02.2021 vyzval žalobcu, aby súdu oznámil výsledok mimosúdnych rokovaní so zástupcom žalovaných 1/-5/ a so žalovaným 6/. Na túto výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 24.02.2021, pričom uviedol, že k dnešnému dňu nedošlo k podpísaniu kúpno-predajných zmlúv. V prípade podpisu zmluvy s SPF následne dôjde aj k podpisu zmluvy so žalovaným 6/. Na podanej žalobe teda naďalej trvá.
7. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nenariadil pojednávanie, pretože vo veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: výpis z listu vlastníctva č. XXXX na č.l. 3, mapa parc. č. XXXX O. Č..G.. X, návrh na geometrický plán na rozdelenie pozemku č.l. 7-9, vyjadrenie Obce B. P. na č.l. 34.
8.1 Po tomto oboznámení sa so žalobou a listinnými dôkazmi súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov, vec právne posúdil a rozhodol o žalobe.
8.2 Podľa § 136 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. 8.3 Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 8.4 Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. 8.5 Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 8.6 Podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len "pozemok s nezisteným vlastníkom"), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky.
8.7 Podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z., fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom (§ 13).
8.8 Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z., ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.
8.9 Podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
9.1 Predmetom tohto sporu bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sporových strán k predmetnej nehnuteľnosti. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku nasledovne: žalobca s podielom o veľkosti 247/288 k celku, žalovaný v 1/ v podiele 1/18 k celku, žalovaný 2/ v podiele 35/2520 k celku, žalovaný 3/ v podiele 35/2520 k celku, žalovaný 4/ v podiele 105/2520 k celku, žalovaný 5/ v podiele 35/2520 k celku, žalovaný 6/ v podiele 35/10080 k celku. Žalobca ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti žiadal podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Keďže nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu a neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na nezrušenie podielového spoluvlastníctva, súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil. Strany sporu sa v podstate na spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva zhodli, keď v priebehu konania žalobca vyjadril vôľu odkúpiť spoluvlastnícke podiely ostatných spoluvlastníkov a tento spôsob vyporiadania bol nesporný.
9.2 Občiansky zákonník v citovaných zákonných ustanoveniach stanovuje poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov pre vyporiadanie, pričom tieto sú pre súd záväzné. V prvom rade prichádza do úvahy vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci, pokiaľ je toto dobre možné. Vec teda musí byť deliteľná nielen z technického hľadiska, ale toto rozdelenie musí byť dobre možné aj z ďalších hľadísk, najmä z funkčného a účelného, teda aby veci vzniknuté delením mohli ich vlastníkom ďalej slúžiť spôsobom zodpovedajúcim ich povahe, podstate a poslaniu. V tomto prípade ide o pozemok síce technicky deliteľný, no práve z pohľadu účelnosti nie je deliteľný pre rozpor s ust. § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. (ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5000 m2, ak ide o lesný pozemok).
9.3 Keďže súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že rozdelenie veci nie je dobre možné, prichádzalo do úvahy vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd je povinný pritom prihliadnuť na účelné využitie veci, veľkosť spoluvlastníckych podielov, ale aj na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Pokiaľ ide o násilné správanie sa jednej strany sporu k druhej, tak v konaní nebolo takéto správanie nielenže preukázané, ale nebolo ani tvrdené. Pokiaľ ide o účelné využitie veci, tak dospel súd k záveru, že jednoznačne nehnuteľnosť účelnejšie využije žalobca, ktorý má záujem sa o ňu starať a hospodáriť na nej. Pokiaľ ide o prihliadnutie na veľkosť spoluvlastníckych podielov,
tak veľkosť spoluvlastníckych podielov strán sporu svedčí rovnako v prospech žalobcu. Žiadny z ostatných spoluvlastníkov (žalovaných) napokon ani neprezentoval záujem o prikázanie pozemku do jeho výlučného vlastníctva. 9.4 Všetky okolnosti rozhodujúce pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak svedčia v prospech vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu žalobcovi, s ktorým sa napokon stotožnil aj zástupca žalovaných 1/-5/ a žalovaný 6/. 9.5 Z uvedených dôvodov súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti tak, že žalobcovi prikázal do výlučného vlastníctva celú nehnuteľnosť za náhradu, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovaným resp. ich zástupcovi. Náhrada za spoluvlastnícky podiel žalovaných bola určená v sume, ktorá zodpovedá cene 0,70 eur za 1 m2 pozemku, tak, ako navrhoval zástupca žalovaných 1/-5/. Výšku náhrady pôvodne navrhovanú žalobcom súd vyhodnotil ako neprimerane nízku. Takúto námietku vzniesol i žalovaný 6/, ktorý však nevyčíslil výšku náhrady, ktorú by považoval za prijateľnú. Vzhľadom na uvedené sa súd priklonil k výške náhrady 0,70 eur za 1 m2. 9.6 Uvedený spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu považuje súd zároveň za jediný spravodlivo možný. Sumy uvedené vo výrokoch II. a III., ktoré má žalobca zaplatiť žalovaným na vyrovnanie hodnoty ich spoluvlastníckych podielov, zodpovedajú spoluvlastníckemu podielu žalovaných a výmere, ktorá na ich spoluvlastnícky podiel pripadá, a cene 0,70 eur za 1 m2. Žalobcu preto súd zaviazal zaplatiť zástupcovi žalovaných 1/-5/ celkovo sumu 118,80 eur, čo predstavuje sumu 47,52 eur za podiel žalovaného 1/ pri ideálnej výmere spoluvlastníckeho podielu 67,89 m2 , sumu 11,88 eur za podiel žalovaného 2/ pri ideálnej výmere 16,97 m2 , sumu 11,88 eur za podiel žalovaného 3/ pri ideálnej výmere 16,97 m2 , sumu 35,64 eur za podiel žalovaného 4/ pri ideálnej výmere 50,92 m2, sumu 11,88 eur za podiel žalovaného 5/ pri ideálnej výmere 16,97 m2. Žalobcu súd zaviazal zaplatiť žalovanému 6/ sumu 2,97 eur, za jeho podiel pri ideálnej výmere 4,24 m2 . 10.1 Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporová poriadok súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 10.2 Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 10.3 O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, tak, že žiadna to strán nemá právo na náhradu trov konania. Pri tomto rozhodovaní súd vzal do úvahy najmä skutočnosť, že k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva nedošlo spôsobom žalobcom pôvodne navrhovaným. Zároveň súd zohľadnil, že žalobca sa nepokúsil zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo strán sporu najskôr mimosúdnou dohodou pred podaním žaloby. Neoslovil s touto požiadavkou ani žalovaného 6/ a ani SPF ako zástupcu žalovaných 1/-5/. Urobil tak až po podaní žaloby. Žalobca rovnako nebol úspešný ani v časti navrhovanej náhrady, keď súd určil túto náhradu vo vyššej sadzbe. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že v tomto konkrétnom prípade je spravodlivé, aby náhrada trov konania nebola priznaná žiadnej zo sporových strán, nakoľko ich úspech vo veci je približne rovnaký.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.