Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-146-2020.pdf
PDF · 87.13 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/146/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. J., nar. XX.XX.XXXX, zast. v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka H. W., narodená XX.XX.XXXX, bytom: H. M. XX, J., a otec: A. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom: L. - K., prechodne bytom: G. R. XX, J., o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému a na určenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletého A. J., narodeného XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
II. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok je oprávnená matka.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A., narodeného XX.XX.XXXX mesačne sumou 250 eur, počnúc dňom 20.09.2020, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
IV. Zročné výživné na maloletého A. za obdobie od 20.09.2020 do 31.03.2021 otcovi nevzniklo.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 21.09.2020 matka žiadala o úpravu práv a povinností rodičov a určenie výživného pre maloleté dieťa. Návrh odôvodnia tým, že s otcom dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti od októbra 2018, otec s maloletým nie je v kontakte a ani na neho finančne neprispieva. S otcom bola dohodnutá na prispievaní v sume 200 eur mesačne, avšak prispel iba jednorazovo, v novembru 2018 sumou 200 eur. Matka uviedla, že v novembri 2019 podala návrh na súd, avšak následne vzhľadom na to, že otec sa začal o maloletého zaujímať a zaplatil aj čiastočne výživné, matka svoj návrh zobrala späť. Následne sa ale otec opäť prestal ozývať aj platiť výživné, preto sa rozhodla podať návrh na súd, keďže s nástupom maloletého na základnú školu sa zvyšujú aj náklady na neho a žiadala, aby súd zaviazal otca platiť výživné na maloletého v sume 250 eur mesačne a zároveň, aby zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti.
2. Na zistenie skutkového stavu veci vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s predloženými dôkazmi, ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania.
3. Otec maloletého sa na pojednávaní konanom dňa 22.03.2021 nezúčastnil a k návrhu matky sa nevyjadril. Súd uznesením vyhlásil, že bude pojednávať v jeho neprítomnosti. Matka sa vyjadrila, že
na podanom návrhu trvá. Uviedla, že maloletý sa narodil z mimomanželského vzťahu, otcovstvo bolo uznané na matrike a s otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti do 10/2018, kedy sa od neho odsťahovala a od tej doby žije so svojimi deťmi sama. Uviedla, že otec prispel na výživu maloletého nasledovne: 09/2020 - 0 eur, 10/2020 - 12/2020 - 3 * 205 eur, 01/201 - 3* 205 eur ( nedoplatok z obdobie pred podaním návrhu na súd), 2/2021 3* 205 eur a 03/2021 2* 205 eur. Uviedla, že otec sa so synom nestretáva, okrem úhrady výživného iný kontakt s otcom nemajú. Maloletý Ivo je vo veku necelých 7 rokov, je žiakom 1 ročníka ZŠ, od narodenia má DM, je v dispenzárnej starostlivosť - neurológ, očný, pneumológ, urológ, neužíva pravidelne lieky ale pravidelne absolvujú rehabilitačné pobyty - 2 x do roka, nie je to hradené poisťovňou a 1 pobyt stojí 200 eur (Dunajská Lužná). Ambulantne tam chodia 1x do týždňa a 2x do roka po 9 dní. Uviedla, že maloletý sa ťažšie učí, ale v škole pospieva, má problémy s písaním, rečové centrum nemá postihnuté a má problémy s matematikou. Priemerné mesačné výdavky na maloletého vyčíslila na sumu cca 480 eur mesačne, v tejto sume je alikvotná čiastka na bývanie, stravovanie, ošatenie, obutie, voľno-časové aktivity a lekárska starostlivosť. Matka uviedla, že je slobodná a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na dcéru H. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorá sa narodila z mimomanželského vzťahu a poberá na ňu výživné v sume 66,39 eur. Dcéra H. študuje na gymnázium, je v 3 ročníku, učí sa dobre a chce študovať na VŠ policajná akadémia. Matka uviedla, že spolu s deťmi bývajú u jej rodičov v rodinnom dome, pričom každé z detí má svoju izbu. Rodičom prispieva mesačne sumou 300 eur, jedná sa o starý dom, treba tam stále niečo opravovať. Uviedla, že má pôžičky z roku 2019 - Reifansen aj VÚB, jedná sa o spotrebné úvery - 50 000 eur, mesačné splátky celkovo sú cca 900 eur, z ktorých peniaze boli použité ešte počas spolužitia s otcom maloletého, na domácnosť, na kúpu osobného auta. K majetkovým pomerom uviedla, že nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, okrem auta Škoda Fabia z roku 2017. Uviedla, že má vedomosť, že otec maloletého je zamestnaný ako záchranár, je rozvedený a má ešte dcéru, ktorá je dospelá, matka nevie, či študuje. Uviedla, že má vedomosť o tom, že príjem otca bol cca 2000 eur v čistom. Dodala, že je zamestnaná ako zdravotná sestra Národný onkologický ústav a jej príjem je cca 2000 eur, poberá rodinné prídavky a daňový bonus na 2 deti. Matka žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude oprávnená iba ona a výživné žiadala určiť vo výške 250 eur mesačne s tým, aby výživné uhradené v rozhodnom období teda od 09/2020 doteraz bolo započítané do zročného výživného.
4. Kolízny opatrovník uviedol, že odporúčajú návrhu matky v celom rozsahu vyhovieť, odporúčajú súdu zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matke, zároveň rozhodnúť o tom, aby matka bola oprávnená zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok a určiť otcovi výživné ako žiada matka, 250 eur, styk odporučajú neupravovať.
5. Podľa čl. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
6. Podľa čl. 4 Zákona o rodine všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
7. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
8. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
9. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
10. Podľa § 36, ods 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Podľa § 78 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
19. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh je dôvodný. Vzhľadom na to, že otec maloletého si svoje rodičovské práva a povinnosti dlhodobo neplní a vyživovaciu povinnosť k maloletému si plní len sporadicky, je potrebné upraviť túto povinnosť súdnym rozhodnutím. Od podania návrhu matky na súd v septembri 2020 otec platí výživné pravidelne každý mesiac, avšak do podania návrhu uhradil matke výživné len párkrát. Čo sa týka určenej výšky mesačnej sumy výživného, súd sa pridržal návrhu matky, nakoľko z matkou predložených mesačných nákladov na maloletého dospel k záveru, že suma výživného vo výške 250 eur je primeraná. Otec počas celého prejednávania veci nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že návrh matky maloletého je nedôvodný, k podaniam sa nevyjadroval a na pojednávaní sa nezúčastnil.
20. Súd v časti zročného výživného vyhovel návrhu matky, aby výživné uhradené od 09/2020 do dňa pojednávania bolo započítané do zročného výživného a rozhodol o tom, že zročné výživné na maloletého Iva v období od 20.09.2020 do 31.03.2021 otcovi nevzniklo.
21. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
22. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd rozhodol o trovách konania podľa citovaného § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Pezinok. ( § 357 Civilného sporového poriadku, a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku ) a rozhodne o ňom Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie podané matkou a kolíznym opatrovníkom maloletého by bolo právne neúčinné, nakoľko sa tohto práva výslovne vzdali v súlade s § 368 Civilného sporového poriadku.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( §127 ods. 1 Civilného sporového poriadku )
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ( §127 ods. 2 Civilného sporového poriadku )
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 Civilného sporového poriadku)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 364 Civilného sporového poriadku )
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku )
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 Civilného mimosporového poriadku)
V prípade, ak niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku [zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov].