Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_5Csp-27-2021.pdf
PDF · 96.61 KB
No categories available
5Csp/27/2021
Uznesenie
Okresný súd Michalovce, v spore žalobkyne C. W.X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.. E.. J. XX/XX, K. D., zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, Urbánkova 6, Košice-Sever proti žalovaným 1/ BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100, Bratislava-Staré Mesto, 2/ Lidl Slovenská republika, v.o.s., IČO: 35 793783, Ružinovská 1, Bratislava-Staré Mesto, o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je obsiahnutá v čl. 3 bod 4 zmluvy o úvere č. 4289778307 uzatvorenej dňa 14.11.2007 medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade - Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 do právoplatného skončenia vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.
II. Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je obsiahnutá v čl. 3 bod 4 zmluvy o úvere č. 4289778307 uzatvorenej dňa 14.11.2007 medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade - Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 do právoplatného skončenia vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.03.2021 domáhala voči žalovaným v 1. a 2. rade určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je obsiahnutá v čl. 3 bod 4 zmluvy o úvere č. 4289778307 uzatvorenej dňa 14.11.2007 medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade - Poštovou bankou, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava je neplatná. Ďalej sa žalobkyňa domáhala voči obom žalovaným vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd týmto zakázal zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je obsiahnutá v čl. 3 bod 4 zmluvy o úvere č. 4289778307, uzatvorenej dňa 14.11.2007 medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade Poštovou bankou, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava.
Žalobkyňa uviedla, že dňa 14.11.2007 uzavrela s Poštovou bankou, a.s. zmluvu o úvere č. 4289778307 na základe ktorej jej Poštová banka, a.s. poskytla úver v sume 1.659,70 eur, pôvodne 50.000,- Sk, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v mesačných splátkach po 50,42 eur, pôvodne 1.519,- Sk, počnúc od 14.12.2007. Dňa 18.12.2012 Poštová banka, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok postúpila pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 4289778307 zo dňa 14.11.2007 na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED. Dňa 15.01.2013 spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED zmluvou o postúpení pohľadávky postúpila pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere č. 4289778307 zo dňa 14.11.2007 na spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464. Dňa 09.08.2017 sa spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692 stala právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom
Vajnorská 100/A, Bratislava. Spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. bola zrušená dňa 20.07.2017 a vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I s účinnosťou od 09.08.2017.
Súčasťou zmluvy o úvere v čl. 3 bod 4 je dohoda o zrážkach zo mzdy v tomto znení: „ Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zák. č. 40/1964 Zb. ( Občiansky zákonník ), ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s čl. 4 bod 4.8 OP. “ Žalobkyňa uviedla, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere je pre neurčitosť neplatná, nakoľko neobsahuje označenie pohľadávky uspokojenie ktorej sa dohodou má vykonať ani výšku dohodnutých zrážok zo mzdy. Podľa žalobkyne s poukazom na § 551 Občianskeho zákonníka dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať a/ označenie pohľadávky uspokojenie ktorej sa má dohodou vykonať, b/ výšku dohodnutých zrážok zo mzdy. V dohode o zrážkach zo mzdy chýba označenie pohľadávky a taktiež neobsahuje ani výšku zabezpečenej pohľadávky. V danej veci je zrejmý aj nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobkyne s dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá v texte odkazuje na ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka, pričom obsah citovaného paragrafu v zmluve chýba, čo pre laika nemusí byť dostatočne zrejmé a navyše veľkosť písma v zmluve je tak malá, že nepochybne odrádza a vôbec znemožňuje preštudovanie zmluvy. Dohodu o zrážkach zo mzdy preto žalobkyňa považovala za neurčitú a neplatnú podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže text dohody je obsiahnutý v úverovej zmluve, žalobkyňa ako dlžníčka a spotrebiteľka nemala žiadnu možnosť vyhnúť sa uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy. V danom právnom vzťahu si takto žalobkyňa ako veriteľ sama určuje rozsah k akému omeškaniu došlo tým, že si nárok na realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy uplatní priamo u zamestnávateľa dlžníka. Takto si veriteľ bude môcť vymôcť aj také plnenia, ktoré vyplývajú z neplatných zmluvných dojednaní, neprijateľných zmluvných podmienok. Žalovaný v 1. rade takto dňa 06.10.2020 požiadal zamestnávateľa žalobkyne - žalovaného v 2. rade o vykonanie zrážok zo mzdy. Žalovaný v 1. rade sa takouto formou snaží vymôcť od žalobkyne plnenie na ktoré nemá nárok. Zamestnávateľ žalobkyne - žalovaný v 2. rade je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Žalovaný v 1. rade takto požiadal žalovaného v 2. rade o vykonanie zrážok zo mzdy na uspokojenie pohľadávky vo výške 3.463,81 eur, pričom nárok žalovaného v 1. rade je premlčaný, keďže zmluva o úvere bola uzatvorená na dobu určitú do 14.12.2012 a pohľadávka žalovaného v 1. rade sa takto premlčala ku dňu 14.12.2015 ( 60 splátok splatných do 14.11.2012 + 3 roky premlčacia doba= 14.12.2015 ).
Čo sa týka uplatneného nároku žalobkyne o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy tento svoj nárok oprela o § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2018 s tým, že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Ďalej v žalobe cituje § 53 ods. 4 písm. i/ Občianskeho zákonníka s tým, že ustanovenie, ktoré umožňuje dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. S poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 137 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Keďže žalovaný v 1. rade dňa 06.10.2020 vyzval zamestnávateľa žalobkyne žalovaného v 2. rade, aby vykonával zrážky zo mzdy na základe zmluvy o úvere č. 4289778307 existuje s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti obava, že žalovaný v 1. rade naplní zásah do majetku žalobkyne bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad unijného práva a tak sa reálne táto obava naplní. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s unijným právom, je principiálne neprípustné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. Keďže dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok je samotná neprijateľná a teda neplatná.
Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 09.03.2021 poprel, aby dohoda o zrážkach zo mzdy bola neplatnou s poukazom na § 37 Občianskeho zákonníka, ako aj na § 551 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru predmetná dohoda má všetky zákonom predpokladané náležitosti a tak je v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení uzatvorená platne, táto bola uzatvorená slobodne, vážne,
určito a zrozumiteľne a takáto dohoda o zrážkach zo mzdy je platným zabezpečovacím prostriedkom v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. K samotnej platnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobkyňa nijako nepreukázala nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jej strane. Dohoda o zrážkach zo mzdy je podľa jeho názoru zabezpečovacím inštitútom upraveným v Občianskom zákonníku a rozhodne sa nemôže jednať o nekalú zmluvnú podmienku. Tento zabezpečovací inštitút slúži práve pre prípad neplnenia si povinností zmluvnou stranou. Účelom tohto zabezpečovacieho inštitútu je práve uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho konania a je to preto absurdné a v rozpore so základnými princípmi občianskeho práva týmto zdôvodňovať neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, keďže práve táto dohoda je zabezpečovacím inštitútom, ktorým sa má mimosúdne uspokojiť pohľadávka veriteľa. V ďalšom texte žalovaný v 1. rade uvádza, že v Občianskom zákonníku v § 551 ako aj v iných predpisoch nikde nie je uvedená povinnosť zmluvných strán veriteľa a dlžníka určiť si výšku zrážok zo mzdy. Zákonodarca vyžaduje iba, aby táto dohoda bola uzavretá v písomnej forme, predpokladá iba jednu podmienku, a to tú, že výška zrážok zo mzdy nesmie byť väčšia akoby bola pri výkone rozhodnutia. Ďalej uviedol, že na základe zmluvy o úvere boli veriteľom poskytnuté finančné prostriedky, konkrétne žalobkyni a že táto pohľadávka bola zabezpečená prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy, keďže zo strany žalobkyne došlo k omeškaniu so splátkami, vznikol takto žalovanému v 1. rade nárok na úroky z omeškania, ako aj oprávnenie uspokojiť svoju pohľadávku prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorý si zmluvné strany medzi sebou dohodli.
Podľa žalovaného v 1. rade nemožno spotrebiteľovi poskytnúť takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu. Spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu.
Žalovaný v 1. rade v závere vyjadrenia uviedol, že zastáva názor, že v danom prípade neexistuje základná zákonná podmienka na nariadenie neodkladného opatrenia, a to nevyhnutná a neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi konania, nakoľko v prvom rade dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje platný právny úkon a platný zabezpečovací prostriedok slúžiaci veriteľom na domoženie sa uspokojenia svojej pohľadávky. V druhom rade dohoda spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 551 Občianskeho zákonníka a v treťom rade rozsah zrážok je priamo limitovaný v ustanovení § 551 Občianskeho zákonníka, z ktorého dôvodu nie je možná hrozba nezákonného, či neprimeraného zásahu do práv žalobkyne.
Zo zmluvy o úvere č. 4289778307 súd zistil, že túto uzavrel ako veriteľ Poštová banka, a.s. a ako dlžník žalobkyňa, zmluva bola uzavretá dňa 14.11.2007. Na základe uvedenej zmluvy právny predchodca žalovaného v 1. rade poskytol žalobkyni úver, a to 50.000,- Sk, pričom medzi účastníkmi zmluvy bolo dohodnuté, že táto pohľadávka bude splatená v 60 mesačných splátkach, výška mesačnej splátky bola dohodnutá 1.519,- Sk, dátum prvej splátky bol dohodnutý 14.12.2007, dátum každej ďalšej úhrady bol dohodnutý k 14. dňu v mesiaci, ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá 25,89 %, úroková sadzba bola dohodnutá 23 %. Celková výška nákladov na poskytnutý úver bola dohodnutá 34.583,92 Sk.
Z článku 3 bod 4 citovanej zmluvy vyplýva, že podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zák. č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o úvere v súlade s čl. 4 bod. 4.8 OP pre úver.
Z listu žalovaného v 1. rade zo dňa 06.10.2020 na č. l. 8 spisu pod sp. zn. PB-13-4289778307-2 vyplýva, že tento bol adresovaný žalovanému v 2. rade ako platiteľovi mzdy žalobkyne, prílohou tohto listu bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy a na základe zmluvy o úvere č. 4289778307 požadoval žalovaný v 1. rade, aby žalovaný v 2. rade vykonal zrážky zo mzdy žalobkyne v prospech spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s. v celkovej výške 3.463,81 eur.
Z oznámenia o postúpení pohľadávky na č. l. 9 spisu súd zistil, že Poštová banka, a.s. dňa 22.01.2013 oznámila žalobkyni, že pohľadávku tvoriacu predmet tohto sporu postúpila novému veriteľovi, a to
BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED a oznámila jej aj platobné údaje nového veriteľa s tým, že zvyšok pohľadávky má uhradiť tomuto novému veriteľovi.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 551 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o oprávnenosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa vytvorí nezvratný, nenapraviteľný stav právnych vzťahov medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Podľa právnej teórie osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúkaných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné.
Žalobkyňa súdu predložila na osvedčenie opodstatnenosti svojho návrhu listinné dôkazy, a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 4289778307 zo dňa 14.11.2007, ktorej súčasťou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v čl. 3 bod 4 citovanej úverovej zmluvy a tiež list žalovaného v 1. rade adresovaný zamestnávateľovi žalobkyne - Lidl Slovenská republika, v.o.s., Ružinovská 1, Bratislava-Staré Mesto - žalovanému v 2. rade zo dňa 06.10.2020. Neodkladným opatrením sa žalobkyňa domáhala ochrany
pred neoprávneným zásahom do svojho majetku, ku ktorému by došlo zrážkami zo mzdy, pričom nemá iné právne ani faktické možnosti zabrániť vykonávaniu zrážok zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva a je účinná voči platiteľovi mzdy keď mu bola predložená. Dohoda o zrážkach zo mzdy zaniká ako náhle pohľadávka veriteľa je splnená alebo keď dlžník prestane poberať mzdu. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy neodkladným opatrením môže uložiť povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa označenými listinnými dôkazmi sa snažila osvedčiť naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade sa domáha realizácie dohody o zrážkach zo mzdy a teda vykonáva svoje právo vyplývajúce z dohody, neplatnosť ktorej bude predmetom konania vo veci samej.
Z úverovej zmluvy č. 4289778307 zo dňa 14.11.2007 jednoznačne vyplýva, že predmetom tejto bolo poskytnutie úveru vo výške 50.000,- Sk a že táto bola uzavretá na dobu určitú, a to na obdobie od 14.12.2007 do úhrady 60 - ich mesačných splátok po 1.519,- Sk, teda do 14.11.2012. Od tohto dátumu plynie trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 14.12.2015.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.
Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou ako aj zo samotných tvrdení žalovaného v 1. rade vyplýva, že strany sporu sú v zmluvnom vzťahu na základe zmluvy o úvere č. 4289778307 zo dňa 14.11.2007 a tiež na základe dohody o zrážkach zo mzdy k tejto úverovej zmluve z toho istého dňa, ktorá dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou úverovej zmluvy. Žalobkyňa v danom prípade osvedčila potrebu bezodkladnej potreby upraviť pomery strán sporu vyplývajúce z nebezpečenstva ujmy spočívajúcej v zásahu do jej majetku bez súdneho prieskumu zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy , keď tvrdí, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, nakoľko odporuje zákonu a súčasne obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a tiež tvrdí, že samotná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná.
Je zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací prostriedok v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktorej podmienky v danom prípade neboli predmetom posúdenia súdom. Táto skutočnosť vyvoláva potrebu ex offo súdneho preskúmania z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže sám vyhodnotiť. Realizácia zrážok zo mzdy na základe takejto dohody je preto v rozpore s verejným poriadkom, keďže je značná pravdepodobnosť, že táto vychádza z neprijateľných zmluvných podmienok. Práve tieto skutočnosti podľa názoru súdu osvedčujú právo žalobkyne napriek tomu, že toto ešte nebolo predmetom dokazovania vo veci samej.
Námietky žalovaného v 1. rade, ktorý poukazuje na platnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá podľa neho spĺňa zákonné náležitosti nemôžu ovplyvniť rozhodnutie súdu v tomto štádiu konania. Otázka platnosti samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, ale aj úverovej zmluvy bude predmetom konania vo veci samej. V tomto štádiu konania pre účely nariadenia neodkladného opatrenia však možno jednoznačne konštatovať, že žalobkyňa splnila podmienky pre jeho nariadenie, ktoré bude účinné do rozhodnutia súdu vo veci samej, teda dočasne. Nezanedbateľnou skutočnosťou je aj tvrdenie žalobkyne, že nárok splácania ktorého sa domáha žalovaný v 1. rade od žalovaného v 2. rade ako platiteľa mzdy sa javí ako premlčaný.
Žalovaný v 2. rade sa k návrhu žalobkyne v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
Súd o trovách konania súvisiacich s nariadením neodkladného opatrenia nerozhodol, nakoľko tieto trovy budú predmetom konečného rozhodnutia o žalobe žalobkyne v konaní 5Csp 27/2021.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).