Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_35P-23-2020.pdf
PDF · 119.06 KB
Case nature
Area
Subarea
35P/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom v právnej veci manželov: J. U. (navrhovateľ
- otec), narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, Y., právne zastúpený: H.. Viera Caková, advokátka, zapísaná v Zozname advokátov SAK pod č. 406, Rázusova 6, Trnava a M. U. (manželka - matka), narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, Y., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej R. U., nar. XX.X.XXXX trvale bytom: T. XX, Y., v konaní zastúpenej procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny W., v spojení s konaním o zverení maloletej R.e U., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. K. XXX, t a k t o
rozhodol:
I. Manželstvo manželov J. U., rodeného: U., narodeného dňa XX.XX.XXXX a M. U., rodenej: A., narodenej dňa XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Y., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Y., zväzok 5, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo 5, sa r o z v á d z a .
II. J. R., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky H. A., rodenej A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. K. XXX, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého dieťaťa a je oprávnená zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach s účinnosťou od XX.XX.XXXX.
III. Otec je povinný platiť na maloletú R. výživné vo výške 125,-- eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, a to s účinnosťou od 22.03.2021 na účet príslušného úradu práce sociálnych vecí a rodiny.
IV. Matka je povinná platiť na maloletú R. výživné vo výške 80,-- eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, a to s účinnosťou od 22.03.2021 na účet príslušného úradu práce sociálnych vecí a rodiny.
V. Styk rodičov s maloletou sa neupravuje.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.11.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd jeho manželstvo uzavreté s manželkou dňa 12.05.2001 v Y., rozviedol a upravil výkon práv a povinností rodičov k maloletej dcére na čas po rozvode.
2. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že manželstvo s manželkou uzatvárali na základe vzájomnej citovej náklonnosti. Približne v roku 2017 začali vznikať nezhody, tieto sa prehlbovali a spôsobili citové
odcudzenie. Navyše manželka si po návrate do práce po rodičovskej dovolenke našla novú známosť, ktorá doposiaľ trvá. Navrhovateľ sa v auguste 2017 odsťahoval zo spoločnej domácnosti k svojmu otcovi do W. a maloletá dcéra a aj druhá už plnoletá dcéra zostali bývať po letných prázdninách v roku 2017 u starej matky v D. K.. Maloletá nie je s matkou v kontakte a matka sa o maloletú nezaujíma. Napriek snahám o oživenie vzťahu s manželkou sa toto nepodarilo napraviť a navrhovateľ nemieni obnoviť manželské spolužitie.
3. Navrhovateľ navrhol, aby maloletá bola zverená do jeho osobnej starostlivosti, keďže jej spolu s jej starou matkou zabezpečuje všestrannú starostlivosť a hradí všetky náklady na osobnú starostlivosť.
4. Manželka sa k návrhu na rozvod a k úprave výkonu práv a povinností k maloletej na čas po rozvode písomne nevyjadrila.
5. Súd vo veci návrhu na rozvod manželstva a úpravy výkonu práv a povinností k maloletej na čas po rozvode vykonal dokazovanie výsluchom manželov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Obaja manželia sú slovenskí štátni občania, ktorí dňa 12.05.2001 uzavreli manželstvo, z ktorého sa dňa XX.XX.XXXX narodila maloletá. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Y.. Manželia od roku 2017 nežijú v spoločnej domácnosti.
7. Navrhovateľ pri výsluchu uviedol, že manželka po nástupe do práce v roku 2017 nadviazala mimomanželský vzťah. Približne v septembri alebo októbri 2017 sa navrhovateľ odsťahoval zo spoločnej domácnosti do domu svojho otca, v ktorom žije doteraz. S manželkou nie je v osobnom kontakte. Po odchode zo spoločnej domácnosti spoločne nehospodária. Maloletá strávila počas letných prázdnin 2017 čas u starých rodičov matky, pričom po prázdninách sa do spoločnej domácnosti už nevrátila a odvtedy žije so starou matkou, ktorá zabezpečuje všetku osobnú starostlivosť o maloletú. Navrhovateľ maloletú pravidelne navštevuje a hradí starej matke náklady na výživu maloletej, ako aj na výživu ďalšej už plnoletej dcéry. Okrem toho hradí maloletej školské potreby a náklady na oblečenie. S maloletou trávi pravidelne dlhšie obdobie počas prázdnin. Nemá vedomosť o tom, že by s maloletou boli výchovné problémy.
8. Manželka pri výsluchu účastníka uviedla, že manžel zo spoločnej domácnosti často odchádzal k svojím rodičom už od roku 2011. Manželku si vôbec nevšímal, nepomáhal jej so starostlivosťou o domácnosť, ani s výchovou detí, o ktoré sa musela starať prevažne sama. Deťom sa venovala naplno, cez víkend navštevovali starú matku, občas tam strávili víkend aj spoločne, avšak od istého času sa stará matka citovo naviazala na dcéry, začala vystupovať voči matke, zasahovala do výchovy, mali spolu viaceré osobné konflikty a dcéry sa postavili proti matke. S maloletou ako aj s druhou staršou dcérou komunikovala naposledy v roku 2017, keďže najskôr im stará matka znemožňovala kontakt a následne sa jej nedarilo sa s nimi kontaktovať priamo, ani telefonicky. Viac ako tri roky sa spolu nerozprávali. Má záujem o obnovenie manželského spolužitia. Poprela mimomanželský vzťah, ktorý navrhovateľ označil ako jeden z dôvodov rozvratu. Podľa manželky išlo skôr o kamarátsky vzťah a trval necelé dva roky. Manželka uviedla, že na výživu maloletej po jej odchode z domácnosti neprispieva, keďže musí hradiť vlastné osobné náklady a náklady na domácnosť. Má záujem s dcérami obnoviť vzťah ale v súčasnosti spolu nekomunikujú, hoci sa pokúšala nadviazať komunikáciu v roku 2018 a aj v roku 2019. Navrhla, aby bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti. S návrhom na rozvod manželstva napokon vyslovila súhlas.
9. Zo správy procesného opatrovníka o šetrení pomerov v domácnosti účastníkov a v domácnosti starej matky maloletej vyplýva, že maloletá žije spoločne s jej staršou sestrou viac ako tri roky v domácnosti starej matky v trojizbovom rodinnom dome, v ktorej má vytvorené riadne materiálne podmienky na život. Maloletá prišla k starej matke spolu so sestrou pôvodne na prázdniny, následne sa už domov k matke odmietli vrátiť. Od tejto doby sa o ne riadne stará s pomocou ich otca stará matka. Otec navštevuje maloletú každú nedeľu a niekedy aj v týždni. Starej matke na výživu detí podľa vyjadrenia starej matky pravidelne prispieva sumou 200 eur. Deťom otec kupuje aj všetko potrebné oblečenie a platí výdavky spojené so školou. Matka na deti neprispieva žiadnou sumou. Stará matka sa o maloletú riadne stará už viac ako 3 roky a považuje za prirodzené, že pokiaľ bude chcieť zostať v jej domácnosti, bude sa o maloletú starať aj naďalej. Má ju rada, podporuje ju v učení, s maloletou navštívila tiež psychológa z
dôvodu, že maloletá ťažšie nadväzuje nové sociálne kontakty. Navzájom sa o seba starajú a pomáhajú si. Maloletá sa vyjadrila, že aktuálne študuje v druhom ročníku gymnázia v W.. Odmietla, aby bola zverená do osobnej starostlivosti jej matky, ktorá sa podľa jej vyjadrenia o ňu a jej sestru nestarala a aj preto odišli bývať k starej matke. Matka sa o ne dlhodobo nezaujíma, osobne ich dlhšie nenavštívila, okrem sms správ, ktorá jej posiela k narodeninám. Podľa vyjadrenia maloletej matke nikto nebráni, aby ju prišla navštíviť, ak by mala o to záujem. Maloletá prejavila záujem, aby zostala bývať v domácnosti jej starej matky, kde sa cíti v bezpečí a je tam spokojná a žije tam aj jej strašia sestra.
10. Z vyjadrenia účastníkov konania vyplýva, že žiadny z nich už dlhodobo nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú a táto nežije s nimi v spoločnej domácnosti. Otec maloletú pravidelne navštevuje a finančne podporuje, ale nevyvinul žiadnu aktivitu na to, aby zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletú. Matka dlhodobo neudržiava s maloletou žiadny kontakt. Zo šetrenia procesného opatrovníka súd zistil, že maloletá už viac ako 3,5 roka žije trvale a dlhodobo v spoločnej domácnosti so starou matkou H. A.. Vzhľadom na zistené skutkové okolnosti súd z úradnej povinnosti začal konanie o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, ktoré z dôvodu hospodárnosti spojil s konaním o rozvod manželstva a o úprave výkonu práv a povinností k maloletej na čas po rozvode, keďže žiadny z rodičov osobnú starostlivosť o maloletú dlhodobo nezabezpečuje a táto prejavila, aj vzhľadom na svoj vek 17 rokov, záujem zotrvať v starostlivosti starej matky. Stará matka počas šetrenia procesného opatrovníka súhlasila s poskytovaním osobnej starostlivosť maloletej, ak táto bude s tým súhlasiť.
11. Súd v konaní o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti a určení výšky vyživovacej povinnosti rodičov vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, a to najmä rozpisom výdavkov na maloletú predložený zo strany otca, potvrdením zamestnávateľa o príjme otca, lustráciami rodičov v registri obyvateľov a Sociálnej poisťovni, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, odpisom Registra trestov H. A., lekárskou správou MUDr. Y. o zdravotnom stave H. A., výpisy z účtu matky vo VÚB banka o výdavkoch matky na plyn, koncesionárske poplatky a platby spojené s vlastníctvom bytu, potvrdením z účtu matky vo VÚB banke o pripísaných platbách mzdy za obdobie jún 2020 až január 2021, poplatky za telekomunikačné služby, pokladničný doklad o zubnom ošetrení a o nákladoch za kúpu novej batérie a tiež výsluchom otca a matky maloletej, výsluchom starej matky maloletej, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
12. Otec potvrdil, že maloletá počnúc od leta 2017 žije v spoločnej domácnosti starej matky a maloletú pravidelne navštevuje a prispieva starej matke na výživu maloletej sumou 200 eur mesačne (táto suma pokrýva výdavky na výživu maloletej ako aj plnoletej dcéry R.). Pri výsluchu uviedol, že súhlasí s tým, aby bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Pravidelne hradí aj náklady maloletej na školskú stravu vo výške 40 eur mesačne, úrazovú poistku vo výške 20 eur mesačne, príspevok na stužkovú 10 eur mesačne , vreckové vo výške 40 eur mesačne a telekomunikačné poplatky vo výške 10 eur mesačne. Oblečenie chodí nakupovať spolu s maloletou. Matka uviedla, že rozhodnutie maloletej zostať so starou matkou rešpektuje, hoci s ním nesúhlasí.
13. H. A., stará matka maloletej pri výsluchu uviedla, že má záujem zabezpečovať náhradnú osobnú starostlivosť o maloletú. Maloletá trávila u starej matky letné prázdniny v roku 2017, s tým, že po skončení prázdnin požiadala maloletá, spolu so sestrou R. starú matku, aby mohli zostať u nej aj naďalej. Stará matka sa od vnučiek dozvedela, že ich matka si našla priateľa a správa sa k nim nevhodne. Domnievala sa, že situácia medzi rodičmi maloletej sa zlepší a maloletá sa vráti k rodičom. Avšak maloletá spolu so sestrou zostali u starej matky natrvalo a do domácnosti rodičov sa už nevrátili, navyše si doniesli do domu starej matky aj osobné veci a všetky školské potreby. Stará matka okrem toho, že poskytuje maloletej bývanie, zabezpečuje aj nákupy, stravovania a pranie. V rodinnom dme starej matky má maloletá spolu so sestrou vlastnú izbu. Pokiaľ maloletá navštevovala základnú školu, dochádzala do Y., následne začala študovať na strednej škole s tým, že stará matka s maloletou riešila prihlášky a veci spojené s prípravou na strednú školu. Maloletá v súčasnosti navštevuje gymnázium v W. a má dobré študijné výsledky. Stará matka vyhlásila, že nemá žiadne závažnejšie zdravotné problémy, ktoré by jej bránili v zabezpečovaní osobnej starostlivosti a túto po fyzickej ako aj psychickej stránke zvláda. S maloletou nie sú žiadne výchovné problémy keďže má skôr utiahnutú povahu, čo môže byť aj dôsledkom udalostí prežitých v domácnosti rodičov. Otec maloletej prispieva starej matke mesačne na stravu 200,-- eur, a to na obe vnučky, túto sumu začal uhrádzať od septembra 2020. Dovtedy platil 150,-- eur mesačne. Stará matka uviedla, že otec maloletej hradí aj školskú stravu, náklady na nákup oblečenia a náklady spojené s dochádzkou do školy, matka na výživu neprispieva. Stará matka má náklady na domácnosť vo výške
106 eur mesačne za plyn, 39 eur mesačne za elektrinu a 29 eur mesačne za internet. Otec navštevuje vnučky vždy v nedeľu pravidelne, niekedy aj cez týždeň. Matka maloletú ani staršiu dcéru nenavštevuje, so starou matkou matka prerušila kontakt už v lete 2017.
Po p r á v n ej s t r á n k e vec súd posúdil nasledovne:
14. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
15. Podľa § 23 ods. 1,2 a 3 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (1). Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (2). Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 (3).
16. Podľa § 18 ZR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
17. Podľa § 19 ods. 1 ZR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
18. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1 ZR); pričom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
19. V zmysle vyššie citovaných ustanovení manželstvo je možné rozviesť len v prípade jeho kvalifikovaného rozvratu, ak už viac nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť len vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje. Rozvrat je dostatočne trvalý vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
20. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené oba hmotnoprávne dôvody rozvodu manželstva, t. j. že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené tak, že viac nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, keď z vyjadrení oboch manželov vyplýva, že medzi nimi došlo k zásadnému odcudzeniu, roky spolu nežijú a nestretávajú sa, nehospodária spolu, a ani nevychovávajú spoločne deti, nie sú si navzájom oporou.
21. Vzhľadom na uvedené bolo preukázané, že manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich funkcií
- sociálnu, ekonomickú, biologickú ani výchovnú, je vážne a dlhodobo rozvrátené a aj vzhľadom na postoj oboch manželov, nemožno očakávať, že dôjde k obnoveniu manželského spolužitia. Vo vzťahu účastníkov existuje vážny a trvalý rozvrat a ich manželstvo viac neplní svoj účel, nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Súd preto považoval návrh na rozvod manželstva za odôvodnený a manželstvo účastníkov, majúce v tomto prípade charakter už len formálneho zväzku, rozviedol (výrok I.).
22. Súd začal konania o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti bez návrhu na základe zistení procesného opatrovníka maloletej v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletej, ako aj na podklade skutkových zistení z výsluchu rodičov. Z vyjadrení rodičov a zo správy procesného opatrovníka vyplýva, že dlhodobo zabezpečuje starostlivosť o maloletú stará matka, keď otec sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval a dosiaľ si maloletú nevzal k sebe do domácnosti v ktorej býva so svojím otcom a maloletá odmietla vrátiť sa do domácnosti matky. Všetku bežnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje stará matka. Maloletá má v domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre
starostlivosť. Otec na maloletú prispieva sumou 100,- eur mesačne, navyše hradí ďalšie náklady na výživu maloletej, matka sa o maloletú dlhodobo nezaujíma a okrem občasných textových správ nevyvinula žiadne úsilie, aby si vzťah s maloletou napravila. Maloletá chce zostať v starostlivosti starej matky.
23. Otec so zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky súhlasil.
24. Matka rešpektuje vôľu maloletej, ktorá má 17 rokov, aj keď so zverením do náhradnej osobnej starostlivosti nesúhlasí.
25. Procesný opatrovník v konaní uviedol, že odporúča zverenie maloletej do starostlivosti starej matky, keďže maloletá je dlhodobo v jej starostlivosti, ktorú jej poskytuje riadne.
26. Podľa § 44 ods. 1 až 4 ZR, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. (1) Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. (2) Náhradnou starostlivosťou jea) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť"),b) pestúnska starostlivosť ac) ústavná starostlivosť. (3) Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa. (4)
27. Podľa § 45 ods. 1 ZR, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
28. Podľa § 45 ods. 2 ZR, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
29. Podľa § 45 ods. 3 ZR, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
30. Podľa § 45 ods. 4 ZR, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
31. Podľa § 45 ods. 7 ZR, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
32. Podľa § 45 ods. 8 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach
uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
33. Podľa § 54 ods. 1 ZR, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.
34. Podľa § 81 ods. 1 ZR, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
35. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (1) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (2) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) (3) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (4) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (5)
36. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
37. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
38. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
39. V konaní mal súd za preukázané, že rodičia maloletej nezabezpečujú a nemajú záujem zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú, nakoľko táto viac ako 3,5 roka žije v domácnosti starej matky. Ani jeden z rodičov za dané obdobie nevyvinul primerané úsilie a neupravil svojej osobné a iné pomery tak, aby mohli žiť spoločne s maloletou a poskytovať jej osobnú starostlivosť, hoci bytové a iné podmienky to každému z rodičov umožňujú. Nakoľko náhradná osobná starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou, súd dospel k záveru, že v najlepšom záujme maloletej bude jej zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, v domácnosti ktorej maloletá fakticky žije od letných prázdnin 2017. Stará matka spĺňa všetky požiadavky kladené na osobu, ktorej môže byť maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti v zmysle § 45 ods. 1 ZR. Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky v celom rozsahu súladné so záujmom maloletej, pričom prihliadol aj na názor maloletej, ktorá chce zostať v starostlivosti starej matky. Z uvedeného dôvodu súd vo výroku II. rozsudku zveril maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky s účinnosťou od vyhlásenia rozhodnutia, t.j. od 22.03.2021. Stará matka bude povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú v rovnakom rozsahu, ako by ju vykonávali rodičia, a súčasne je oprávnená zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach.
40. Súd zároveň vo výroku III. a IV. rozsudku uložil rodičom maloletej v súlade s § 81 ods. 1 ZR povinnosť platiť na maloletú výživné, a to otcovi vo výške 125,- eur mesačne a matke vo výške 80,- eur mesačne, so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred a s účinnosťou odo dňa 22.03.2021. Pri určení výšky výživného súd prihliadal na skutočnosť, že obaja rodičia majú okrem maloletej ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči ich spoločnej plnoletej dcére R., ktorá sa pripravuje na povolanie štúdiom a je preto na ich výživu naďalej odkázaná.
41. Otcovi súd stanovil výživné vo výške 125,- eur mesačne (s ktorou výškou výživného otec súhlasil). Súd vychádzal z priemerného mesačného čistého príjmu otca vo výške 1.100 eur, z čoho výživné na vyživované deti je približne 29 %, teda suma 320 eur, z čoho na maloletú pripadá približne suma 150 eur a na plnoletú staršiu dcéru, voči ktorej má tiež vyživovaciu povinnosť suma 170 eur, vzhľadom na ich malý vekový rozdiel. Výdavky na staršiu dcéru sú ale navýšené z dôvodu, že táto býva na internáte, s čím sú spojené ďalšie náklady. Otec na rozdiel od matky sa s maloletou stretáva, nad rámec výživného prispieva úhradou nákladov na školské potreby a oblečenie a na iné mimoriadne výdavky, teda okrem určeného výživného má na maloletú ďalšie výdavky, ktoré aj doteraz dobrovoľne hradil nad rámec výživného. Z uvedeného dôvodu súd výživné otca vo výške 125,- eur mesačne považoval za primerané, po zohľadnení ďalších vecných a peňažných plnení, ktoré maloletej otec poskytuje.
42. Naproti tomu matka sa o maloletú nezaujíma, s maloletou sa nestretáva a dlhodobo neprispieva na jej výživu. Súd vychádzal z priemerného mesačného čistého príjmu matky vo výške 570 eur, ktorý súd ustáli na základe výpisu príjmov matky z registra Sociálnej poisťovne. Matka síce predložila výpisy z účtu v banke, na ktorý je jej pripisovaná mzda od zamestnávateľa, avšak pripísané sumy nekorešpondujú so sumami príjmov matky podľa výpisu zo Sociálnej poisťovne. Matka potvrdenie zamestnávateľa o príjmoch, napriek výzve, nepredložila. Súd preto vychádzal z príjmov matky zistených zo Sociálnej poisťovne. Z čistého príjmu matky výživné na vyživované deti je približne 29 %, teda suma 170 eur, z čoho na maloletú pripadá suma 80 eur a na plnoletú staršiu dcéru suma 90 eur, voči ktorej má tiež vyživovaciu povinnosť. Podiel výživného na plnoletú dcéru je určený vzhľadom na malý vekový rozdiel vyživovaných detí a obdobné náklady na výživu, s výnimkou nákladov na internát pre plnoleté dieťa, preto súd podiel na výživné pre plnoletú dcéru zvýšil. Po úhrade výživného na maloletú a prípadného výživného na plnoleté dieťa, ktoré matka doteraz na žiadne z detí neplatila, zostane matke suma vo výške približne 400 eur, ktorá by jej mala postačovať na úhradu nákladov spojených s bývaním (približne 120 eur), cestovných nákladov 24 eur, nákladov na jej stravovanie (približne 100 eur) a iných osobných nákladov (hygiena, oblečenie), pričom súd nezohľadnil neprimerané náklady na telekomunikačné služby (50 eur mesačne), ktoré sú nepomerné k príjmom matky a zároveň nie sú v takej výške nevyhnutné. Výživné má vždy prednosť pre inými výdavkami povinného rodiča.
43. Súd považuje rodičom stanovené výživné za primerané tak potrebám maloletej, ako aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, s prihliadnutím na ich ďalšiu vyživovaciu povinnosti a s prihliadnutím, na to, že otec zabezpečuje výživné pre maloletú aj ďalším vecným plnením. Suma určeného výživného spolu, s vecným plnením otca a s rodinným prídavkami by mala pokryť náklady na výživu maloletej. Stanovené výživné sú rodičia povinní v zmysle § 45 ods. 8 ZR uhrádzať príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
44. Súd neupravoval styk rodičov s maloletou (výrok V.), nakoľko takáto úprava nie je potrebná vzhľadom na vek maloletej, ako aj vzhľadom na to, že otec sa s maloletou pravidelne stretáva, táto u neho trávi časť prázdnin a to bez potreby súdnej úpravy styku. Matka doteraz aktívne nevyvinula úsilie na to, aby svoj vzťah s maloletou obnovila a iniciovala osobné stretávanie, preto úprava styku rozhodnutím súdu by za daného stavu nebola v záujme dieťaťa. Súd ale zdôrazňuje, že je v záujme matky, ako aj maloletej, aby prípadne aj s využitím odbornej pomoci, svoj vzťah obnovili a nadviazali a rozvíjali vzájomný kontakt.
45. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku VI. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 59 ods. 1 CMP), avšak odvolanie podané zo strany navrhovateľa a starej matky maloletej, by nebolo právne účinné, nakoľko títo sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené,kto ho robí,ktorej veci sa týka,čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.