Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Er-948-2012.pdf
PDF · 78.35 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/948/2012
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom: Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951 proti povinnému: Event Horizont Security, s.r.o., IČO: 43934331, so sídlom: Horná 34/A, 974 01 Banská Bystrica, zast.: JUDr. Daniel Šintaj, advokát, so sídlom: Majerská cesta 96, Banská Bystrica, o vymoženie 2 438 122,68 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 844/12 súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom, Exekútorský úrad so sídlom Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a o odklade exekúcie, takto
rozhodol:
I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie s a z a m i e t a .
II. Odklad exekúcie s a n e p o v o ľ u j e .
odôvodnenie:
1. Povinný doručil Okresnému súdu Lučenec dňa 07.04.2015 návrh na zastavenie a odklad exekúcie. Povinný návrh odôvodnil tým, že sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, pretože exekučný titul - rozhodcovský rozsudok sp.zn. II/2009-836 zo dňa 19.09.2011, podľa názoru povinného odporuje dobrým mravom a bol vydaný v rozpore so zásadou práva účastníka na spravodlivý proces, a to na základe neplatnej resp. neprijateľnej rozhodcovskej doložky z dôvodov, že:
- pre rozhodcov Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie boli dané podmienky pre ich vylúčenie z rozhodovania sporu vedeného pod sp.zn. II/2009-836 (namietal zaujatosť sudcov s poukazom na ich pôsobenie v pracovnom-právnom vzťahu s bankovými inštitúciami pôsobiacimi na území Slovenskej republiky a poukazoval na ich ekonomickú a personálnu prepojenosť),
- sa odmietol vykonať v rozhodcovskom konaní dôkaz, ktorý navrhol povinný, a to konkrétne ustanovenie znalca z odboru fonoskopie za účelom preskúmania pravosti zvukových záznamov použitých v rozhodcovskom konaní, čo malo za následok porušenie práv povinného a spôsobilo to, že rovnosť medzi účastníkmi bola vážne porušená,
- nebolo dodržané ustanovenie § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, a to v v tom zmysle, že povinný nikdy nedostal samotný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ďalej poukazoval na to, že rozhodcovská doložka nebola zakomponovaná v texte zmluvy a povinný nemal reálnu možnosť vyjadriť sa, či návrh rozhodcovskej zmluvy príjme alebo nie a rovnako absentovalo podľa tvrdenia povinného poučenie o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy. Na základe vyššie uvedených skutočností povinný žiadal, aby súd exekúciu vykonávanú proti nemu vyhlásil za neprípustnú a následne zastavil, a to s poukazom na ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v spojení s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Povinný žiadal okrem uvedeného, aby súd exekúciu odložil podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože zastavenie exekúcie možno očakávať. Povinný návrh na odklad exekúcie odôvodnil skutočnosťou, že na Okresnom súde Bratislava prebiehalo pod sp.zn. 25Cb/171/2011 konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp.zn. II/2009-836 zo dňa 19.09.2011.
2. Tunajší súd rozhodol o návrhu na zastavenie a o odklade exekúcie uznesením č.k. 5Er/948/2012-114 zo dňa 24.11.2015, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie a návrh povinného na odklad exekúcie zamietol. Z dôvodu, že bolo podané voči rozhodnutiu odvolanie, Krajský súd v Banskej Bystrici následne rozhodol uznesením č.k. 14CoE/79/2016-132 zo dňa 07.09.2016, ktorým uznesenie Okresného súdu Lučenec vo výroku, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a výroku uznesenia, ktorým súd návrh povinného na odklad exekúcie zamietol sa nedotýkal.
3. Súd zo spisu zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 18.09.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Okresný súd Lučenec poverením č. 5606 087289 zo dňa 28.02.2013 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Bernarda Janíka.
4. Exekučným titulom, na podklade ktorého sa vedie exekúcia, je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp.zn. II/2009-836 zo dňa 19.09.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2011 a stal sa vykonateľným dňa 17.10.2011.
5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Exekučné konanie sa začalo pred 1. aprílom 2017, preto súd postupoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“).
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
8. Súd konštatuje, že exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekúcia je rozhodcovský rozsudok sp.zn. II/2009-836 zo dňa 19.09.2011. Vzhľadom na uvedené sa súd zaoberal vymedzením minimálneho zákonného rozsahu prieskumnej činnosti exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku.
9. Exekučný súd má vždy zákonnú povinnosť preskúmať rozhodcovský rozsudok, jeho spôsobilosť byť vykonateľným po formálnej aj materiálnej stránke. Danú spôsobilosť súd skúma už v návrhu na vydanie poverenia, či vykonateľnosť nastala pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a vykonateľnosť titulu skúma počas celého exekučného konania. Zvýšenú pozornosť pri preskúmavaní treba venovať materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Predpoklady materiálnej vykonateľnosti, ktoré súd ex lege a ex offo musí skúmať sú:
- presná individualizácia účastníkov konania, oprávneného a povinného z dôvodu, aby nedošlo k zameniteľnosti účastníkov exekučného konania,
- presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, plnenie musí byť presne a jasne vymedzené nielen z pohľadu práv a povinností oprávneného a povinného, ale aj svojím obsahom a rozsahom,
- výrok na plnenie musí byť jasný, zrozumiteľný a presný,
- ak exekučný titul obsahuje presne stanovenú lehotu na plnenie povinnosti je dôležité skúmať aj márne uplynutie lehoty,
- či rozhodnutie vydal rozhodcovský orgán na to príslušný, t.j. orgán, ktorý má zákonnú právomoc na vydanie rozhodnutia,
- otázka premlčania práva priznaného rozhodnutím, ktoré sa má vykonať, ale len za predpokladu, že tak namietne povinný.
10. Súd s poukazom na dôvody uvedené povinným v návrhu na zastavenie exekúcie konštatuje, že vzhľadom k horeuvedeným skutočnostiam neskúmal pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vecnú správnosť rozhodnutia rozhodcovského rozsudku, t.j. vec samú, ale skúmal súlad rozhodcovského rozsudku so zákonom po stránke formálnej, ako aj materiálnej.
11. Súd sa zaoberal pri skúmaní materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia tým, či mal rozhodcovský orgán zákonnú právomoc na vydanie rozhodnutia, pretože podľa názoru povinného neexistuje platne uzatvorená rozhodcovská doložka, rozhodcovská doložka je v rozpore s § 93b ods. 1 zákona o bankách alebo sa jedná o neprijateľnú rozhodcovskú doložku.
12. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu, exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok sp.zn. II/2009-836 a predložených listinných dôkazov konštatuje, že dňa 02.04.2008 bola uzatvorená medzi oprávneným a klientom (povinným) Zmluva o spolupráci v oblasti realizácií komplexných finančných operácií č. 00002/LCN/08-M (ďalej len „zmluva“). Zmluva bola uzatvorená za účelom vykonávania devízových obchodov od oprávneného pre povinného. Súd poznamenáva, že zmluva sa týkala podnikateľskej činnosti, bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným, teda medzi dvoma právnickými osobami a spravovala sa preto ustanoveniami Obchodného zákonníka. Súd s ohľadom na uvedené zdôrazňuje, že je vylúčené, aby sa na predmetný zmluvný vzťah aplikovali ustanovenia právnych predpisov, ktoré by poskytovali zvýšenú ochranu povinnému ako spotrebiteľovi. Ďalej súd uvádza, že súčasťou predmetnej zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky pre komplexné finančné operácie zo dňa 28.08.2008 (ďalej len „VOP“) obsiahnuté v článku 23.2., kde sa nachádza aj rozhodcovská doložka. Podľa zmluvy sa dohodol oprávnený s povinným v článku 23.2. VOP, že všetky spory vyplývajúce zo zmluvy o spolupráci, ktoré vzniknú, môžu byť rozhodované v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom. Podľa názoru súdu bola jednoznačne založená právomoc rozhodcovského súdu vo veci samej, a to v súlade s § 4 zákona o rozhodcovskom konaní a s § 93b zákona o bankách. Oprávnený ponúkol povinnému (klientovi) neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky, obsiahnutý v bode 2.3. VOP, a to predložením návrhu zmluvy na podpis povinnému. To znamená, že klient (povinný) mal možnosť voľby, či príjme alebo nepríjme návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Tým, že klient (povinný) návrh na uzavretie zmluvy podpísal, prijal ho a došlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy medzi ním a oprávneným vo forme rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku 2.3. VOP. Súd má z rozhodcovského rozsudku taktiež za preukázané, že povinný dokonca na ústnom pojednávaní konanom dňa 07.04.2011 uznal právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci samej.
13. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti má súd za to, že rozhodcovský rozsudok sp.zn. II/2009-836 zo dňa 19.09.2011 je spôsobilým exekučným titulom ako po formálnej tak aj po materiálnej stránke a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
14. Povinný spolu s návrhom na zastavenie exekúcie žiadal, aby súd povolil odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože zastavenie exekúcie možno očakávať. Súd uvádza, že vo veci pod sp.zn. 25Cb/171/2011 rozhodol Okresný súd Bratislava rozsudkom č.k. 25Cb/171/2011-264 zo dňa 09.11.2016, ktorým bola žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp.zn. II/2009-836 zo dňa 19.09.2011 (exekučný titul) zamietnutá. Uvedené rozhodnutie bolo následne potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/155/2017 zo dňa 28.02.2019.
15. V zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
16. Keďže súd o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol tak, že návrh na zastavenie exekúcie zamietol, návrhu povinného na odklad exekúcie aj s poukazom na skutočnosti uvedené v 14. odseku rozhodnutia nevyhovel.
Poučenie:
Proti výroku tohto uznesenia o zastavení konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec, písomne.
Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku tohto rozhodnutia o nepovolení odkladu odvolanie nie je prípustné. (§ 355 ods. 2 CSP)