Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_26P-42-2019.pdf
PDF · 114.16 KB
Case nature
Area
Subarea
26P/42/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Medveďom vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
Y. D., nar. XX.X.XXXX,
Y. D., nar. X.X.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, deti rodičov : matka Y. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. S. XXX/XX, F. nad R., zast. Mgr. Martinou Kokovou, advokátkou, AK so sídlom Pod Donátom 5, Žiar nad Hronom a otec Y. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. S. XXXX/X, F. nad R., zast. JUDr. Jozefom Bónom, advokátom, AK so sídlom A. Hlinku 740/11, Žiar nad Hronom, mal. deti bytom ako matka, o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa, otca Y. D., nar. X.X.XXXX na zníženie výživného na mal. deti Y. D., nar. XX.X.XXXX a Y. D., nar. X.X.XXXX v celom rozsahu zamieta.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.
Otec mal. detí Y. D., nar. XX.X.XXXX a Y. D., nar. X.X.XXXX sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.4.2019 domáhal, aby súd rozhodol o znížení výživného na mal. deti, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 20P/55/2017-38 zo dňa 25.1.2018, právoplatným dňa 23.2.2018 vo výške po 90,-Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, na sumu po 28,08,-Eur mesačne na každé dieťa, počínajúc odo dňa právoplatnosti rozsudku, a to z dôvodov, že od predchádzajúceho rozhodnutia súdu došlo na strane navrhovateľa k podstatným zmenám pomerov. Je dlhodobo nezamestnaný a v priebehu roka 2018 došlo k výraznému zhoršeniu jeho zdravotného stavu, v dôsledku čoho sa ani nemôže zamestnať. V období od 18.11.2018 do 29.11.2018 bol hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici Prof. Matulaya v Kremnici a je liečený v ambulancii psychiatričky MUDr. S. Y.. Od 29.1.2019 je stále práceneschopný pre psychiatrickú diagnózu. Jeho jediný príjem je pomoc v hmotnej núdzi vo výške 96,30,-Eur mesačne. Býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí hradia všetky výdavky na stravu, domácnosť, ako aj jeho osobné a hygienické potreby. Jeho súčasné osobné a majetkové pomery mu neumožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť v určenej výške.
2.
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 26P/42/2019-19 zo dňa 18.4.2019 súd mal. deťom pre konanie ustanovil kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar and Hronom.
3.
Matka v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 9.9.2019 uviedla, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí. Vo veci výživného bolo naposledy rozhodované Okresným súdom Žiar nad Hronom v konaní sp. zn. 27P/17/2018, kedy súd rozsudkom zo dňa 11.6.2018 návrh otca na zníženie výživného zamietol. Od tohto obdobia sa pomery na strane otca podstatne nezmenili. Zo správy vystavenej PN prof. Matulaya v Kremnici jednoznačne vyplýva, že otec detí bol hospitalizovaný od 18.11. do 29.11.2018, kedy bol prepustený v zlepšenom a stabilizovanom stave do ambulantnej starostlivosti. Podľa vyjadrení lekárky MUDr. Y. je otec v psychiatrickej ambulancii dlhodobo evidovaný a liečený a bolo tomu tak aj v roku 2017, pričom zdravotný stav mu objektívne nebránil pracovať a umožňoval mu platiť výživné na mal. deti vo výške po 90,-Eur mesačne. Má za to, že zdravotný stav otca nie je dôvodom, prečo je v súčasnosti nezamestnaný. Ako vyplýva aj z predchádzajúcich konaní, dôvodom jeho nezamestnanosti je lenivosť a nechuť k práci a nie jeho zdravotný stav. Pokiaľ ide o potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ide o stav dočasný, teda nebráni, mu aby sa zamestnal a dosahoval podstatne vyšší príjem ako je dávka v hmotnej núdzi. Nejedná sa u neho o trvalú pracovnú neschopnosť. Zmeny pomerov na strane matky odôvodňujú potrebu zvýšenia a nie zníženia výživného. Mal. Y. bol prijatý na predprimárne vzdelávanie do Materskej školy Ul. Dr. N. v F. nad R. a z uvedeného dôvodu sú zvýšené výdavky na jeho výživu. Výška platby za škôlku je spolu s poplatkom za stravu 42,50,-Eur mesačne. S vyšším vekom detí narastajú náklady na stravu, obliekanie, obutie, hygienické potreby, lieky a iné. Pravidelné mesačné výdavky na obidve deti predstavujú sumu cca. 223,20,-Eur. Matka má príjem z rodičovského príspevku vo výške 220,70,-Eur a rodinných prídavkov 48,68,-Eur mesačne. Návrh na zníženie výživného na základe uvedených dôvodov navrhla v celom rozsahu zamietnuť.
4.
Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č. k. 26P/42/2019-117 zo dňa 3.2.2020 rozhodol tak, že otec je povinný platiť znížené výživné na maloletého syna Y. D., nar. XX.X.XXXX vo výške 30,-Eur mesačne a na maloletého Y. D., nar. X.X.XXXX vo výške 30,-Eur mesačne, počínajúc od právoplatnosti tohto rozsudku, so splatnosťou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím sa mení rozsudok OS Žiar nad Hronom č. k. 20P/55/2017-38 zo dňa 25.1.2018, právoplatný dňa 23.2.2018 v časti výšky výživného na maloleté deti Y. D., nar. XX.X.XXXX a Y. D., nar. X.X.XXXX. Nárok na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal.
5.
Krajský súd v Banskej Bystrici na základe odvolania matky uznesením č.k. 12CoP/20/2020-153 zo dňa 27.8.2020 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd v podstate poukázal, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyvodil predčasný a preto nesprávny záver, že zdravotný stav otca je tak závažný, že mu nedovoľuje znovu sa zamestnať a zabezpečiť si tým vlastný príjem, aby si mohol v zmysle ust. § 62 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine plniť vyživovaciu povinnosť v súdom predtým určenom rozsahu. Poukázal na otcom uvádzanú skutočnosť, že psychiatrickú liečbu podstupuje už 15 rokov. To znamená, že ochorením, pre ktoré sa stal práceneschopným od 29.1.2019 trpel aj v čase určenia pôvodného výživného rozsudkom OS Žiar nad Hronom č. k. 20P/55/2017-38 zo dňa 25.1.2018 i v čase kedy v minulosti v rokoch 2017 a 2018 bol zamestnaný a skôr, kedy vykonával samostatnú zárobkovú činnosť. Lekár MUDr. N. D. vo výpovedi následne potvrdil, že dôvodom trvajúcej PN je psychiatrická diagnóza otca a súčasne uviedol, že pracovná (ne)spôsobilosť otca je otázkou ďalších vyšetrení. Za tohto stavu mal preto okresný súd nariadiť znalecké dokazovanie ( tak ako vykonanie tohto dôkazu navrhovala matka aj kolízny opatrovník a okresný súd aj pôvodne zvažoval ), zamerané na zodpovedanie otázky, či, odkedy a aké obmedzenia pracovných spôsobilostí má otec vzhľadom na svoju diagnózu a na svoje vzdelanie, t. j. či a prípadne práce akého charakteru je schopný robiť, lebo len na podklade odborného vyhodnotenia jeho zdravotného stavu bude možné skonštatovať, či je alebo nie je schopný zarobiť finančné prostriedky potrebné na plnenie vyživovacej povinnosti v doteraz určenom alebo nižšom rozsahu. Podľa odvolacieho súdu je vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti relevantným nielen to, že otec bol uznaným za práceneschopného, ale hlavne to, či jeho súčasný zdravotný stav oproti minulosti vylučuje možnosť výkonu akéhokoľvek zamestnania alebo inej zárobkovej činnosti. Dočasná pracovná neschopnosť neznamená automaticky nespôsobilosť na výkon každej práce. Zákon o rodine
nespája práceneschopnosť povinného rodiča s nutnosťou automatického zníženia určeného výživného. Len komplexné zhodnotenie zdravotného stavu (jeho zhoršenia) a z neho vyplývajúcich obmedzení môže znamenať, že výživou povinná osoba už nie je schopná podieľať sa na plnení svojej vyživovacej povinnosti v predtým určenom rozsahu. Okresný súd v tej súvislosti tiež uvedie odkedy nastala prípadná zmena na strane otca neopomenúc zaoberať sa aj vývojom pomerov na strane matky a oboch detí od posledného rozhodnutia o výživnom. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 396 ods. 3 CSP aj o trovách odvolacieho konania.
6.
Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie na pojednávaní a opätovne rozhodol rozsudkom.
7.
Na pojednávanie pred súdom sa nedostavili otec ani matka mal. detí, pričom neúčasť na pojednávaní ospravedlnili ich právni zástupcovia, a to z dôvodu práceneschopnosti resp. karantény v súvislosti s opatreniami proti šíreniu nákazlivej choroby Covid-19. Rodičia mal. detí nepožiadali z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania na iný termín a preto súd v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ) a v záujme hospodárnosti konania vec prejednal v ich neprítomnosti.
8.
Právny zástupca otca pred súdom uviedol, že otec v súčasnosti je zamestnaný, a to od 7.12.2020 s tým, že aktuálne je práceneschopný z dôvodu diagnózy COVID 19. Čo sa týka období jeho predchádzajúcej PN, tak bol do 25.5.2020 hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie, a to od 4.3.2020. Po skončení hospitalizácie bol znova PN. Mal byť následne posúdený posudkovou komisiou v rámci Sociálnej poisťovne ohľadne priznania invalidného dôchodku resp. posúdenia invalidity s tým, že podával žiadosť v septembri 2020. Uvedené posudzovanie sa však nakoniec nerealizovalo, keďže od decembra sa zamestnal. Počas obdobia PN bol otec bez príjmu. Výživné za neho uhrádzala jeho matka, a to vo výške minimálneho zákonného výživného teda po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Následne od zamestnania 7.12.2020 uhrádza výživné v plnej výške. V tomto smere navrhuje, aby súd pripustil zmenu petitu návrhu, a to tak, že rozsudok súdu ohľadne výživného sp. zn. 20P/55/2017 zo dňa 25.1.2018 sa v časti výživného mení tak, že za obdobie od 29.1.2019 do 7.12.2020 je otec povinný platiť znížené výživné na každé mal. dieťa vo výške 30,-Eur mesačne, so splatnosťou k rukám matky a za obdobie od 7.12.2020 ostáva rozsudok sp. zn. 20P/55/2017 nezmenený, t.j. ďalej bude prispievať na výživné v takej sume, ako bolo určené, celkovo 180,-Eur mesačne. Zároveň si uplatňujú nárok na priznanie náhrady trov konania.
9.
Právna zástupkyňa matky sa na pojednávaní v celom rozsahu pridržiavala predchádzajúcich vyjadrení a prednesov na pojednávaniach. Čo sa týka návrhu na zníženie výživného aj v zmysle zmeny návrhu, ako bol prednesený na dnešnom pojednávaní, s týmto nesúhlasí. Pokiaľ otec poukazoval na skutočnosť, že sa nemôže zamestnať z dôvodu zlého zdravotného stavu, tak tento dôvod už odpadol, keďže je preukázané, že sa riadne zamestnal, takže môže prispievať na výživu mal. detí, tak ako vyplýva z rozsudku súdu. Aj za predchádzajúce obdobie, kedy nebol zamestnaný a bol hospitalizovaný, uvedené považujú za účelové v súvislosti so snahou znížiť jeho vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, nakoľko ani z výpovede ošetrujúceho lekára či listinných dôvodov nebolo preukázané, že by otec nebol schopný zamestnať sa, pracovať a dosahovať príjem. Na základe uvedených dôvodov navrhla, aby súd návrh na zníženie výživného zo strany otca v celom rozsahu zamietol a priznal matke nárok na náhradu trov konania.
10.
Kolízny opatrovník sa pred súdom pridržiaval písomne podanej správy zo dňa 10.3.2021. Z tejto v podstate vyplynulo, že vzhľadom na prijaté opatrenia štátnych orgánov proti šíreniu ochorenia Covid-19 sociálne šetrenie v domácnosti rodičov nezrealizovali. Dňa 3.3.2021 odovzdali rodičom predvolania do schránok, aby sa dostavili na úrad dňa 5.3.2021 ohľadom podania informácií k pojednávaniu. Dňa 5.3.2021 sa na úrad dostavila matka mal. detí p. Q., ktorá uviedla, že od poslednej návštevy orgánu SPODaSK sa nič nezmenilo. Mal. Y. absolvoval operáciu vylučovacieho traktu dňa 16.2.2021. Deti sú t. č.
doma, ona je na pandemickej PN-ke. Stále je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie. Otec na deti prispieva pravidelne, vo februári tohto roka poslal 180,-Eur, iné mesiace platí po 60,-Eur. Má informácie, že otec sa zamestnal vo firme Nemak, ale je znova práceneschopný. Výdavky na deti sa nezmenili. Finančne jej pomáha aj terajší partner, s ktorým sa stretáva. Otec sa o deti nezaujíma, dokonca si ani nespomenul, že 4.3. mal Y. narodeniny. Otec jej prostredníctvom sociálnej siete poslal správu, že bude posielať na výživu detí 200,-Eur ( 100 + 100 ). V ten istý deň otec kontaktoval telefonicky pracovníka úradu, že je práceneschopný a nemôže sa osobne dostaviť na úrad. Následne otca telefonicky skontaktovali, pričom tento uviedol, že sa zamestnal vo firme Nemak, od decembra 2020. Momentálne je na PN-ke kvôli ochoreniu COVID-19. Otec ďalej v rozhovore uviedol, že sa s matkou detí rozprával o výživnom a podľa jeho slov nemá problém prispievať na deti sumou 200,-Eur ( 100 + 100 ). Taktiež uviedol, že od poslednej návštevy orgánu SPODaSK sa nič nezmenilo. Úrad prostredníctvom svojich elektronických záznamov zistil, že otec detí je zamestnancom v spoločnosti I.K. Hofmann s.r.o. a tiež je poberateľom osobitného príspevku podľa § 16 ods. 1 písm. b/, bod 2 zákona č. 417/2013 Z. z.. Z uvedených dôvodov navrhujú súdu, aby návrh na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol a ak sa navrhovateľ a odporca dohodnú, aby súd schválil dohodu ohľadom platenia vyživovacej povinnosti. Otec sa sám vyjadril, že toho času výživné na mal. deti je schopný uhrádzať a poukázal, že v súčasnosti môže platiť aj po 100,-Eur, teda dokopy 200,-Eur mesačne na mal. deti.
11.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že rodičia mal. detí nie sú, ani neboli manželia, pričom nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 20P/55/2017-38 zo dňa 25.1.2018, právoplatným dňa 23.2.2018 boli mal. deti Y. D., nar. XX.X.XXXX a Y. D., nar. X.X.XXXX na základe schválenej rodičovskej dohody zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške po 90,-Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, počnúc od 8.12.2017, so splatnosťou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Rodičia uzavreli tiež dohodu o úprave styku otca s deťmi, a to každý párny kal. týždeň v čase od piatku od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a tiež počas vymedzených dní sviatkov a školských prázdnin. V čase rozhodovania súdu mali rodičia rovnaké bydliská ako i v súčasnosti. Matka maloletých bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok ako i rodinné prídavky spolu vo výške 260,24,-Eur mesačne. Otec detí od 1.11.2017 nastúpil do práce v spol. Nemak Slovakia, s.r.o., kde však jeho pracovný pomer trval len do 7.11.2017 a dosiahol za tento čas príjem 67,03,-Eur. Predtým bol zamestnaný v spol. Slovalco, a.s. od 1.6.2017 do 31.8.2017. Podľa vlastnej výpovede sa od 12.1.2018 zamestnal v spol. Fagor ako odlievač s tým, že zárobok mal mať dohodnutý vo výške 500,-Eur mesačne. Aj tu však pracovný pomer trval krátko
- do 22.1.2018. Naposledy bol evidovaný ako zamestnanec Tesco Stores SR, a.s., a to od 20.6.2018 do 15.7.2018. Zo spisu sp. zn. 27P/17/2018 vyplýva, že ku skončeniu posledných pracovných pomerov došlo vinou samotného otca, keďže zamestnávatelia zhodne uviedli, že dôvodom, pre ktorý s otcom mal. detí rozviazali pracovný pomer boli časté neospravedlnené absencie v práci. U matky ani otca nepribudla iná vyživovacia povinnosť. Otec bol v čase od 29.1.2019 práceneschopný. V období od januára 2019 poberal dávky v hmotnej núdzi vo výške 101,10,-Eur mesačne, vrátane ochranného príspevku z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Ako uchádzač o zamestnanie bol na ÚPSVaR evidovaný v období od 25.9.2018 do 23.10.2018, kedy bol vyradený z evidencie pre nespoluprácu s úradom
- odmietol ponuku vhodného zamestnania. Podľa prepúšťacej správy Psychiatrickej nemocnice prof. Matulaya Kremnica, otec bol v čase od 10.11.2018 do 29.11.2018 hospitalizovaný na doporučenie lekára MUDr. M. po vyšetrení na internom urgentnom príjme, pre zvýraznenie úzkostného syndrómu. Sociálnym šetrením prostredníctvom kolízneho opatrovníka bolo zistené, že starostlivosť o mal. deti zabezpečovala matka, u ktorej neboli konštatované žiadne nedostatky, pričom mala v domácnosti vytvorené vhodné životné podmienky.
12. Podľa § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine ( ďalej len "ZR" ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1, 3 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len "CMP" ), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
13.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Na základe vykonaného dokazovania návrh otca na zníženie výživného na mal. deti Y. D., nar. XX.X.XXXX a Y. D., nar. X.X.XXXX posúdil ako nedôvodný. Ako súd uvádzal v odôvodnení odvolacím súdom zrušeného rozsudku č. k. 26P/42/2019-117 zo dňa 3.2.2020, otec nepochybne má zdravotné problémy, pričom jeho všeobecný lekár MUDr. N. D. potvrdil, že mu od 29.1.2019 vystavil doklad o dočasnej práceneschopnosti, ktorá trvala i v čase rozhodovania súdu, jednalo sa o psychiatrické diagnózy - úzkostná porucha, patologické hráčstvo, závislosť na Rivotrile. Liečený je na psychiatrickej ambulancii MUDr. S. Y., ku ktorej chodil na pravidelné kontroly. Podľa potvrdenia na č.l. 112 spisu bola u neho stanovená diagnóza F41.9, čo znamená nešpecifikovaná úzkostná porucha. Na pojednávaní dňa 3.2.2020 otec predložil potvrdenie psychiatričky, z ktorého vyplynulo, že má v mesiaci február nastúpiť na hospitalizáciu, pričom má už vyrovnané podlžnosti voči zdravotnej poisťovni s čím mu pomohli rodičia. Po zrušení rozsudku odvolacím súdom, súd prvej inštancie vyzval účastníkov na zaslanie otázok, ktoré navrhujú zodpovedať v rámci znaleckého dokazovania, ktoré mal súd nariadiť k otázkam ohľadne zdravotnej spôsobilosti otca vykonávať zamestnanie alebo inú zárobkovú činnosť. Následne však bolo právnym zástupcom otca dňa 29.9.2020 oznámené, že otec ho informoval, že po absolvovaní ústavnej liečby v Psychiatrickej nemocnici vo Veľkom Záluží je v starostlivosti lekára MUDr. N. D.. V mesiaci október by sa mal zúčastniť lekárskej posudkovej komisie, ktorá by mala rozhodnúť, či bude alebo nebude uznaný za invalidného. Súd potom z dôvodu hospodárnosti konania nenariaďoval znalecké dokazovanie, keďže otec sa mal podrobiť posudzovaniu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu ( = zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok ) a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pobočkou Sociálnej poisťovne. Tento stav sa podľa právnych predpisov posudzuje jednak na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, ďalšej liečby, ako aj komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Znalecké dokazovanie by v prípade uvedeného posudzovania nebolo potrebné. Následne bolo podľa lustrácie Sociálnej poisťovne preukázané, že otec dňa 7.12.2020 nastúpil do zamestnania v pracovnom pomere. Na pojednávaní právny zástupca otca uviedol, že posudzovanie sa nakoniec nerealizovalo, keďže od decembra sa otec zamestnal. Súd už preto znalecké dokazovanie k otázke schopnosti otca vykonávať zárobkovú nepovažoval za nevyhnutné a nenariaďoval ho, nakoľko ani samotný otec nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, najmä lekárske záznamy, ktoré by preukazovali zmenu jeho zdravotného stavu.
14.
Maloleté deti naďalej bývajú v spoločnej domácnosti s matkou, ktorej sú zverené do osobnej starostlivosti. Matka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 5.3.2020. V dôsledku vzniknutej krízovej situácie nie je povinná preukazovať hľadanie zamestnania. Mala ponúknuté vhodné pracovné miesto ako pracovník výdaja jedla, ktoré bolo obsadené iným uchádzačom. Poberá štátne sociálne dávky - prídavky na dve deti ( za rok 2020 to bolo po 49,90,-Eur mesačne; od januára 2021 po 51,- Eur/mesačne ) a rodičovský príspevok ( za rok 2020 to bolo po 270,-Eur mesačne; od januára 2021 po 275,90,-Eur/mesačne ). V roku 2020 bola tiež poberateľkou náhradného výživného na mal. deti po 60,- Eur mesačne na mal. Y. D. aj na mal. Y. D. ( 75,-Eur za mesiace jún a november ). Otec nie je vedený ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá ani nepoberal štátne sociálne dávky. Poberal dávku v hmotnej núdzi v období od 1.1.2019 do 31.12.2020, a to vo výške 66,30,-Eur mesačne v roku 2020. Od 7.12.2020 je zamestnaný u zamestnávateľa ( personálna agentúra) I.K. Hofmann, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica. Podľa správy zamestnávateľa dosiahol v mesiaci december 2020 čistú mzdu v sume 620,90,-Eur a v mesiaci január 2021 v sume 528,31,-Eur + náhrada príjmu pri DPN v sume 123,39,-Eur. Zároveň po zamestnaní sa je otec poberateľom osobitného príspevku podľa § 16 ods. 1 písm. b/, bod 2 zákona č.
417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v platnom znení, ktorého výška je 126,14,-Eur mesačne počas prvých 12 kalendárnych mesiacov.
15.
Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorému zodpovedá procesné ust. § 121 CMP umožňuje v prípade ak nastane zmena pomerov zmeniť aj bez návrhu ( u maloletých detí ) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Otec si v minulosti už na tunajšom súde podával návrh na zníženie výživného, pričom rozsudkom č.k. 27P/17/2018-43 zo dňa 11.6.2018, právoplatným dňa 7.7.2018 súd jeho návrh zamietol. V období počas roku 2017 - 2018 otec ukončil po krátkom čase viaceré zamestnania, do ktorých nastúpil, čo súd v uvedenom konaní vyhodnotil ako jeho zavinenie. V ďalšom období bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, avšak z evidencie bol vyradený pre nespoluprácu. Uvedené skutočnosti teda svedčia o nezodpovednom prístupe otca k vykonávaniu zamestnania či inej zárobkovej činnosti. Otec sa dlhodobo podroboval ambulantnej liečbe na psychiatrickej ambulancii MUDr. Y.. Podľa vlastnej výpovede mal nastúpiť i na ústavnú liečbu a následne po absolvovaní hospitalizácie v psychiatrickej nemocnici, podrobiť sa posúdenia zdravotného stavu Sociálnou poisťovňou pre účely stanovenia poklesu schopnosti zárobkovej činnosti a nároku na priznanie invalidity. Hoci aj hospitalizáciu absolvoval v PN vo Veľkom Záluží ešte v období od 4.3. do 25.5.2020, avšak posudzovaniu zdravotného stavu sa nepodrobil, naopak od 7. decembra nastúpil do zamestnania. Súčasné pomery na strane otca teda umožňujú, aby si naďalej plnil vyživovaciu povinnosť k mal. deťom v stanovenej výške, pričom sám sa pred kolíznym opatrovníkom vyjadril, že môže platiť aj po 100,-Eur mesačne na každé mal. dieťa. Je pravda, že za obdobie od podania návrhu až do nástupu do práce otec nemal dostatočné príjmy, bol poberateľ dávky v hmotnej núdzi, avšak takýto stav v prevažnej miere vznikol jeho vinou, nakoľko v minulosti riadne nepracoval, nevznikol mu tým ani nárok na dávku v nezamestnanosti, potom zasa nespolupracoval s úradom práce pri hľadaní si vhodného zamestnania a nepodrobil sa ani posúdeniu nároku na invalidný dôchodok, hoci tvrdil, že má tak vážne zdravotné problémy, ktoré mu dlhodobo bránia pracovať. Z uvedených dôvodov súd návrh otca na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný. Pokiaľ otec bude trvalo zamestnaný a bude dosahovať pravidelné príjmy, je v jeho možnostiach doplatiť si aj dlh na výživnom, ktorý mu vznikol za obdobie od začatia konania.
16.
Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. V danom konaní si otec ako i matka uplatnili nárok na náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia advokátom. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v civilnom mimosporovom konaní účastníci v zásade nemajú nárok na náhradu trov konania. Výnimku z toho pravidla predstavuje § 55 CMP, podľa ktorého súd môže náhradu trov konania priznať, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Takáto výnimočná okolnosť však vo vzťahu medzi účastníkmi konania nebola preukázaná a preto súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Matka síce bola v konaní úspešná a otec neúspešný, keďže súd jeho návrh v celom rozsahu zamietol, avšak CMP pri náhrade trov konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých nevychádza zo zásady úspechu, ako je tomu v civilnom sporovom konaní. Naviac návrh otca v čase podania tiež nie je možné hodnotiť ako celkom zjavne neopodstatnený, nakoľko to bolo obdobie, kedy reálne nepracoval a nemal príjem ( bol určitú dobu aj hospitalizovaný, čo vylučovalo možnosť pracovať ) a ku zmenám došlo až neskôr v priebehu konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).