Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Co-21-2021.pdf
PDF · 99.54 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/21/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: I. U., T.. XX.XX.XXXX, H. D. Y., C. XX, zastúpeného JUDr. Mariánom Juskom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Račí potok 3, proti žalovanej: J. K., T.. XX.XX.XXXX, H. D. Y., U. G. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 28. septembra 2020 sp.zn. 26C/40/2020
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 28. septembra 2020 č.k. 26C/40/2020-19.
N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 28. septembra 2020 č.k. 26C/40/2020-19 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.) a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť umožniť žalobcovi a všetkým osobám povereným žalobcom vstup na jeho pozemok za účelom realizácie odvodnenia a odizolovania základov rodinného domu žalobcu a jeho zateplenia. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX evidovaného katastrálnym odborom Okresného úradu Košice v okrese Košice IV, obec: Y. - N., k. ú.: Južné Mesto, a to domu so súpisným číslom XXX postaveného na parcele registra „C“ KN č. XXXX/ X o výmere 190 m2 zapísanej ako Zastavané plochy a nádvoria, pozemku nachádzajúceho sa na parcele registra „C“ KN č. XXXX/X o výmere 190 m2 zapísanej ako Zastavané plochy a nádvoria a pozemku nachádzajúceho sa na parcele registra „C“ KN č. XXXX/X o výmere 96 m2 zapísanej ako Záhrada. Žalovaná je výlučným vlastníkom pozemku na parcele registra „C“ KN č. XXXX o výmere 283 m2 - Zastavané plochy a nádvoria zapísaného na LV č. XXXX evidovaného katastrálnym odborom Okresného úradu Košice v okrese Košice IV, obec: Y. - N., k. ú. N. I.. Dôvodil, že na jeho rodinnom dome je potrebné vykonať úpravy spočívajúce v odkopaní základov domu, odvodnení domu a odizolovaní základov od vlhkosti z dôvodu, že žalovaná má svoj dom odkanalizovaný, okolo domu má vybetónovaný dvor, ktorý je vyspádovaný k základom jeho domu, čím nehnuteľnosť žalobcu od základov vlhne. Okrem toho sa žalobca rozhodol, z dôvodov šetrenia energií, odstránenia hygienických nedostatkov a zvýšenia tepelného komfortu, vykonať stavebné úpravy spočívajúce v zateplení domu. Na zateplenie domu sa má použiť 10 cm hrubá izolácia, ktorá po realizácii nezasiahne do pozemku žalovanej žiadnym spôsobom a takisto žiadnym spôsobom neovplyvní susednú stavbu, nakoľko dom nie je postavený na hranici pozemkov. Na základe uvedeného žalobca niekoľkokrát požiadal žalovanú, najprv ústne, neskôr i písomne, aby mu umožnila vstup na pozemok za účelom realizácie odizolovania domu a zateplenia, na čo dostal v podstate negatívnu odpoveď. Stavené práce - odizolovanie a zateplenie rodinného domu je možné realizovať len v tomto období z dôvodu dobrého počasia, t.j. kým teplota neklesne pod 10 stupňov C. Je nevyhnutné, aby došlo k izolácii domu, nakoľko sa už začínajú na stenách vytvárať plesne a taktiež,
aby zateplenie bolo realizované kompletne na celom dome, pretože môže dôjsť jednak k znehodnoteniu už realizovaného zateplenia, ale i k znehodnoteniu stavby tým, že nebudú odstránené tepelné mosty, zmenia sa tepelno-technické vlastnosti fasády, čo môže viesť k vzniku plesní stien rodinného domu zo strany interiéru a k následným rôznym respiračným chorobám. Podľa vyjadrenia realizátorov prác odizolovanie, odvodnenie a zateplenie domu zo strany žalovanej sa bude vykonávať minimálne štyri týždne, avšak v dôsledku nepredvídaných okolností sa môže dĺžka realizácie predĺžiť. Žalovaná svojim prístupom môže spôsobiť žalobcovi (a aj mu spôsobuje) značnú škodu, nakoľko bez jej súhlasu na vstup na pozemok, resp. bez zásahu súdu nie je možné žiadne z popísaných prác uskutočniť a zároveň zateplenie je možné vykonať len v letných mesiacoch, resp. v teplých dňoch jesenných mesiacov, z čoho vyplýva naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery strán. Žalobca je zároveň ochotný upraviť pozemok žalovanej do pôvodného stavu.
3. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 324, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1,2, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1,2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1 a § 330 CSP. Poukázal na charakteristiku inštitútu neodkladného opatrenia a základné podmienky, ktoré musia byť splnené, aby súd mohol návrhu vyhovieť. Pre úspešnosť návrhu je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, pričom miera osvedčenia sa riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Upriamil pozornosť na to, že neodkladné opatrenie slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strany sporu a jeho použitie je na mieste tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahu účastníkov, ktorý neznesie odklad. Existencia právneho pomeru (nároku) medzi účastníkmi, resp. osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti nároku, samé osebe netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práva a právom chráneného záujmu.
4. Mal za to, že žalobca v tomto konaní osvedčil existenciu právneho vzťahu, ku ktorému žiada poskytnúť ochranu neodkladným opatrením. Osvedčil to, že pozemky vo výlučnom vlastníctve sporových strán sú susediacimi pozemkami, pričom rodinný dom žalobcu je postavený na hranici pozemkov. Žalobca však podľa názoru súdu neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
5. Vo vzťahu k ust. § 127 ods. 3 OZ, ktoré upravuje povinnosť vlastníka umožniť vstup susedovi na svoj pozemok za splnenia stanovených podmienok poukázal na to, že vstup na pozemok iného je vždy zásahom do vlastníckeho práva, a preto sa pripúšťa len v prípadoch, ak to stanovuje zákon. V zmysle ust. § 127 ods. 3 OZ je to vtedy, keď to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich stavieb a pozemkov. Vychádzal z úvahy, že nie každé obhospodarovanie pozemku alebo úprava stavby však môže založiť právo vstupu na susedov pozemok alebo stavbu. Toto právo vzniká len vtedy, keď údržba stavby a obhospodarovanie pozemku takýto vstup nevyhnutne vyžaduje.
6. Žalobca v konaní tvrdí, že vstup na susediaci pozemok je nevyhnutný z dôvodu potreby odvodnenia a odizolovania základov domu od vlhkosti a kompletného zateplenia nehnuteľnosti, avšak súd mal za to, že takéto tvrdenie samo o sebe, bez toho, aby žalobca preukázal, že si jeho nehnuteľnosť uvedené zásahy naozaj neodkladne vyžaduje, nie je dôvodom, aby súd neodkladným opatrením nariadil žalovanej, aby umožnila žalobcovi vstup na svoj pozemok. Zo situácie načrtnutej žalobcom, keď sa len domnieva, že k podmáčaniu jeho pozemku dochádza z pozemku žalovanej, čo žalovaná popiera, podľa súdu prvej inštancie nie je daný dôvod pre úpravu pomerov medzi stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia. Žalobca v danom prípade žiadnym spôsobom nepreukázal, že by v súčasnosti prebiehala oprava, resp. údržba rodinného domu žalobcu, ktorou chce žalobca riešiť stav, ktorý môže, ale nemusí nastať v budúcnosti a ktorá by si vyžadovala nevyhnutý zásah do vlastníckeho práva žalovanej spočívajúci vo vstupe na jej pozemok.
7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keďže zo spisu je zrejmé, že žalovanej žiadne trovy nevznikli, nárok na náhradu trov konania žalovanej nepriznal.
8. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a g/ CSP, pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie, a to v súlade s navrhovaným petitom uvedeným v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.
9. Namieta tvrdenie súdu, že nie sú dané dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenie. Má za to, že osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Za takúto okolnosť považuje podmáčanie domu a potreba odstránenia príčin podmáčania domu spolu s potrebou zateplenia domu zo všetkých 4 strán. Uviedol, že nehnuteľnosť je zateplená zo všetkých strán, okrem strany susediacej s pozemkom žalovanej. Tým, že sa dom nezateplí, nielenže zateplenie nebude mať žiaden efekt, ale zároveň sa vplyvom počasia znehodnotí už realizované zateplenie, ale aj samotný dom. Zároveň i pripravený izolačný materiál sa vplyvom počasia znehodnotí, nakoľko ho nemá kde pre jeho objem uskladniť. Je faktom, že vlhká stena a plesne sú len na stene, ktorá susedí s pozemkom žalovanej, preto jeho tvrdenie nemožno považovať za domnienku, ale za potvrdenú skutočnosť.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
11. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 389 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
15. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
17. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. V prejednávanej veci bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej.
19. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že účelom neodkladných opatrení nariadených počas konania je potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo preukázanie obavy z možného ohrozenia budúcej exekúcie do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany.
20. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení pred začatím konania je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
21. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.
22. Pred nariadením neodkladného opatrenia teda súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením
23. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia.
24. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie tvrdených skutočností, čo na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadoch.
25. Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu, a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná, obsahujúca prvky naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový stav. Táto potreba môže pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie.
26. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v § 326 CSP predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu a tieto skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.
27. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Postačuje pritom z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, že nejde o nárok očividne vylúčený.
28. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).
29. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené kumulatívne obe základné podmienky nevyhnutné na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože aj keď navrhovateľ osvedčil existenciu právneho vzťahu, ku ktorému žiada poskytnúť ochranu neodkladným opatrením, neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
30. V zhode s názorom súdu prvej inštancie aj odvolací súd má za to, že v danom prípade nie je preukázaná akútna a nevyhnutná potreba úpravy vzťahov medzi stranami sporu, keďže stav, ktorý sa žalobca snaží zmeniť neodkladným opatrením, trvá už dlhší čas. Tvrdenie žalobcu o potrebe opravy domu môže byť predmetom dokazovania vo veci samej, avšak táto skutočnosť sama o sebe neodôvodňuje akútnu potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.
31. Odvolací súd poznamenáva, že navrhované neodkladné opatrenie by bolo zásahom do vlastníckeho práva žalovanej, ako ústavou zaručeného práva. Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutej miere. Toto ústavou zaručené právo treba rešpektovať aj pri nariaďovaní neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP. Z tohto dôvodu je treba pred nariadením neodkladného opatrenia venovať pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami, nedochádza k zásahu do vlastníckych práv nad nevyhnutnú mieru.
32. Aj odvolací súd dospel k záveru, že medzi stranami nejedná o situáciu, ktorá by nevyhnutne potrebovala bezprostrednú úpravu rozhodnutím súdu, naopak z predložených dokladov je zrejmé, že medzi stranami existujú susedské spory, ktoré pretrvávajú už dlhšie obdobie, nejedná sa o akútny, aktuálne vzniknutý stav. Vzhľadom na zložité vzťahy medzi stranami je nevyhnutné, aby pred vydaním rozhodnutia súdu bolo vykonané rozsiahlejšie dokazovanie, ktoré nie je možné realizovať pred vydaním neodkladného opatrenia.
33. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, keďže v čase rozhodovania súdu prvej inštancie neboli splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.
34. Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľovi nič nebráni, aby podal návrh vo veci samej kde súd rozhodne meritórne na základe dôsledne vykonaného dokazovania (v zmysle návrhov strán sporu).
35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1,2 CSP a § 396 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Takýto nárok vznikol plne úspešnej žalovanej, ktorej však preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).