Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/18/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore navrhovateľa: J.. H. X., Q.. XX.X.XXXX, U. U. U., W.. Y. Č.. X, zák. zástupcovia: J.. J. X., Q.. XX.XX.XXXX a H. X., Q.. X.X.XXXX, K. U. U. U., W.. Y. Č.. X B. Č..XX, zastúpeného Advokátska kancelária ULC Čarnogurský s.r.o., so sídlom v Bratislave, Tvarožkova č. 5, proti odporcom 1/ Základná škola Slobodného slovenského vysielača, so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého č. 8, IČO: 35 677 716 a 2/ Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Stromová č. 1, IČO: 00 164 381, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19. januára 2021 č. k. -34, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e ; vo výroku II m e n í tak, že odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Mal. navrhovateľ, pravdepodobne žiak siedmeho ročníka základnej školy, sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zabezpečiť a umožniť mu prezenčnú formu výučby na škole žalovaného 1/ bez preukazovania sa podrobenia akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu COVID-19, od umožnenia prezenčnej výučby až po zrušenie neodkladného opatrenia, ďalej nepodmieňovať prezenčnú výučbu podrobením sa akejkoľvek formy testovania na tento vírus u neho aj bez povinnosti testovania jeho rodičov. 2. V odôvodnení návrhu uviedol, že fyzická osoba nemá možnosť domáhať sa preskúmania ústavnosti rozhodnutí vlády, ministra školstva i hlavného hygienika, preto zvolil ochranu svojho ústavného práva na vzdelanie podľa formou neodkladného opatrenia z dôvodu porušenia (hrozby porušenia) zákazu diskriminácie pri vzdelávaní (, školského zákona, a antidiskriminačného zákona), ak by na rozdiel od testovaných detí a rodičov, nemohol školu fyzicky navštevovať pre jeho nepodrobenie sa (alebo jeho rodičov), testovaniu na prítomnosť vírusu COVID-19. Neúčasťou na testovaní jeho rodičia pritom realizujú právo na odpor v zmysle s cieľom upozorniť vládu na protiprávne metódy v boji s koronavírusom. Rovnako za diskrimináciu považoval sprístupnenie prezenčného vyučovania len sociálne znevýhodneným deťom. Nespochybnil verejný záujem na izolácii infikovaných osôb počas pandémie, zvolený spôsob ich identifikácie testovaním však nepovažoval za efektívny (kumulácia osôb pri testovaní, absencia termopodmienok, volatilita len 2 až 18 %, nízka kvalita testov), preto teda neproporcionálny obmedzeniu práva na vzdelanie. Jeho právo na prezenčné vzdelávanie je priamo ohrozené, preto osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov. 3. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh zamietol (výrok I) a žalovaným priznal náhradu trov konania v plnej výške (výrok II). Dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán, keď na všetkých školách prebieha výučba výlučne dištančne, v porovnaní s inými žiakmi mu preto nehrozí žiadna škoda a tvrdená diskriminácia nebola preukázaná. Naopak, uzavrel tiež, že ak by návrhu do budúcna vyhovel, žalobcu by vo vzťahu k ostatným žiakom zvýhodnil. Zároveň

by sa zvýšilo riziko nákazy pre ostatných žiakov a učiteľov, ktorí sa testovaniu podrobili, teda spôsob, akým chce dosiahnuť zákaz diskriminácie, obsahuje známky diskriminácie uvedených osôb. Konanie žalovaného 1/ nezávisí od jeho subjektívneho rozhodnutia, je reakciou na protipandemické opatrenia, ktorých formu a obsah súd pri posudzovaní opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepreskúmava. 4. Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie navrhovateľ ako osoba, v neprospech ktorej bolo vydané. Pre nesprávne právne a skutkové závery žiadal uznesenie zmeniť a návrhu vyhovieť. Uviedol, že testovanie je životu a zdraviu nebezpečné, ide o hlavný argument rodičov, odmietajúcich diskrimináciu. Toto opatrenie nemá základ v objektívnych faktoch, je politicky motivované. Rodičia jeho nepodrobením uplatňujú tiež právo na odpor a upozorňujú vládu na nesprávnosť jej konania. Domnieval sa, že zo štatistík vyplýva, že celoplošné testovanie z epidemiologického hľadiska nijako nepomohlo. Viazanie práva na navštevovanie školy na absolvovanie testu je za týchto okolností neproporcionálne požadovanému cieľu, t. j. karanténe infekčných žiakov. Vytýkal súdu, že v rozhodnutí testu proporcionality nevenoval žiadnu pozornosť. K odvolaniu pripojil rozhodnutie ministra školstva zo dňa 5.2.2021 i vyhlášky úradov verejného zdravotníctva, uverejnené vo vestníku vlády z 5.2.2021. 5. Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených ( a ) a dospel k záveru, že nie je dôvodné. 6. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o nesplnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď správne uzavrel, že navrhovateľ nepreukázal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán požadovaným spôsobom ( ). 7. Jedným z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie nároku, ktorému sa má týmto procesným zabezpečovacím inštitútom poskytnúť ochrana. Ak navrhovateľ existenciu nároku neosvedčí, neexistujúcemu nároku nemožno priznať ochranu ani postupom podľa . 8. Navrhovateľ tvrdil, že z dôvodu diskriminácie v rozhodnutiach vlády, ministra školstva a v predpisoch úradov verejného zdravotníctva je ohrozené jeho právo na prezenčné vzdelávanie. 9. Civilné súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory ( ). Medzi takéto spory patria i spory podľa antidiskriminačného zákona ( , ďalej len zákon), do pôsobnosti ktorého patrí i oblasť vzdelania ( zákona). Navrhovateľ teda mohol odvodzovať nárok na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z antidiskriminačného zákona, za predpokladu osvedčenia priamej alebo nepriamej diskriminácie, ako aj absencie výnimky zo zásady zákazu diskriminácie (, ). 10. Podľa názoru odvolacieho súdu je správny záver súdu prvej inštancie, že navrhovateľ nepreukázal, že konaním alebo opomenutím žalovaných 1/ a 2/ alebo rozhodnutiami a predpismi, vydanými orgánmi verejnej správy v súvislosti s epidémiou, došlo alebo hrozí jeho diskriminácia, keďže sa on ani jeho rodičia nemienia podrobiť testovaniu na prítomnosť vírusu. Príp. potreba preukázať sa pri prezenčnom vzdelávaní negatívnym testom u žiaka/navrhovateľa a jeho rodiča nemožno považovať za formu priamej alebo nepriamej diskriminácie, keďže so všetkými ostatnými žiakmi a rodičmi druhého stupňa ZŠ by sa zaobchádzalo v porovnateľnej situácii (prezenčné vzdelávanie) rovnako (preukázanie sa testom), nedochádzalo by ani k zvýhodňovaniu ani k znevýhodňovaniu iných žiakov a ich rodičov (, ). Avšak v čase rozhodovania prvoinštančného i odvolacieho súdu k takejto situácii nedošlo, k testovaniu osôb vo veku navrhovateľa vôbec nedochádza, vyučovanie naďalej prebieha na druhom stupni dištančne a s ohľadom na vývoj pandémie možno len ťažko predvídať, či v budúcnosti bude podmienka preukázania sa negatívnym testom žiaka a rodiča pre prezenčnú formu vzdelávania vôbec zakotvená. I z navrhovateľom predložených rozhodnutí i predpisov príslušných autorít vyplýva, že tieto sú časovo obmedzené, resp. menené s ohľadom na aktuálny vývoj epidémie, ktorý nie je vždy dobre možné predvídať i vzhľadom na mutácie vírusu COVID 19. 11. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tvrdením o diskrimináciu navrhovateľa vo vzťahu ku žiakom druhého stupňa zo sociálne slabších rodín, ktorým sa za istých podmienok umožnilo prezenčné vzdelávanie (rozhodnutie ministra školstva z 5.2.22021). Ide o dočasné (do trvania dištančného vzdelávania) a primerané vyrovnávacie opatrenie znevýhodnených sociálne slabších žiakov, ktorí sa z tohto dôvodu pomerne dlhý čas pandémie nemohli vôbec zúčastniť dištančného vzdelávania ( zákona). 12. Z uvedeného teda možno zhodne so súdom prvej inštancie uzavrieť, že navrhovateľ neosvedčil hroziacu diskrimináciu, teda neosvedčil existenciu nároku, ktorému by bolo potrebné poskytnúť ochranu, z ktorého dôvodu absentuje potreba neodkladnej úpravy pomerov strán formou neodkladného opatrenia. Navrhovateľ napokon ani neosvedčil existenciu právneho vzťahu so žalovaným 1/. 13. K ďalšej argumentácii navrhovateľa možno uviesť, že právo na vzdelanie, vyjadrené v SR, nepojednáva nič o forme, ktorou sa realizuje. Z teda nevyplýva právo na vzdelanie

prezenčnou formou. Za núdzového stavu z dôvodu epidémie forma dištančného vzdelávania (§ 150 ods. 8 školského zákona) je proporcionálna verejnému záujmu na ochranu života a zdravia osôb. Ak aj dištančné vzdelávanie, prebiehajúce v mnohých krajinách sveta, nedosahuje kvalitu v rovnakej miere ako prezenčné vzdelávanie, pedagógovia sa po skončení pandémie nepochybne s plným nasadením popasujú s výzvou vyrovnať to, o čo boli deti v podstatných oblastiach ukrátené. 14. Odvodzovanie práva rodičov na odpor (nepodrobenie sa testovaniu, ani ich detí) s odôvodnením, že testovanie je životu a zdraviu nebezpečné a málo účinné, ako aj z dôvodu protiústavnej formy opatrení a predpisov autorít, neobstojí. Pre uplatnenie práva na odpor ( ) absentujú v ústave zakotvené predpoklady, keďže činnosť ústavných orgánov nie je znemožnená. Ako je všeobecne známe, testovanie ako jeden z nástrojov boja s pandémiou prebieha i v iných krajinách. V našich podmienkach sú vytvorené podmienky, aby sa pri testovaní eliminovalo šírenie nákazy (počet MOM, testovanie počas celého týždňa, možnosť objednania sa a sledovania stavu záujemcov o test na konkrétnej MOM online apod.). Je na osobnej zodpovednosti jednotlivca, aby sa správal preventívne ( ), vrátane škody na zdraví. Tvrdenie o nebezpečnosti testovania pre zdravie a život preto neobstojí, ak by do budúcna požiadavka na antigénové testovanie pri prezenčnom vzdelávaní bola do protipandemických opatrení zakomponovaná, obstojí v teste proporcionality vo vzťahu ku oprávnenému záujmu identifikovať a izolovať infekčných žiakov. 15. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I. ako vecne správne potvrdil ( ). V závislom výroku II napadnuté uznesenie zmenil a odporcom napriek dosiahnutému úspechu náhradu trov konania nepriznal, pretože im nevznikli žiadne (, , ). Z rovnakých dôvodov odvolací súd žalovaným nepriznal náhradu trov odvolacieho konania 16. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).