Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/19/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: T. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, adresa pre doručovanie: F. XX, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 28, IČO: 52 858 774, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., proti žalovanému: D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.E. XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 30. novembra 2020 sp.zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 30. novembra 2020 č.k. -15.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 30. novembra 2020 č.k. - 15 zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa konania, ktorým by ju obmedzoval v prístupe a možnosti užívať majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve sporových strán, a to k nehnuteľnostiam v kat. úz. Paňovce, okres Košice - okolie, obec Paňovce, zapísaným na LV č. XXX, a to: parcela reg. C č. 73/3 s výmerou 150 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcela reg. C č. 72/2 s výmerou 300 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcela reg. C č. 71 s výmerou 897 m2 - záhrada a rodinný dom súpisné číslo 272 na parcele č. 73/3. Návrh odôvodnila tým, že nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve sporových strán, ktoré sú toho času v rozvodovom konaní a počas manželstva tieto boli spoločne užívané, v rodinnom dome bývali sporové strany spolu s maloletým dieťaťom počas celého manželstva a v súčasnosti žalovaný zabraňuje žalobkyni v prístupe k jej majetku a osobným veciam, pričom bez jej vedomia na dome vymenil zámok, z ktorého dôvodu sa žalobkyňa nemôže dostať do rodinného domu. Tvrdila, že žalovaný sa ju snažil fyzicky napadnúť, pokiaľ chcela vstúpiť do rodinného domu a vziať si svoje osobné veci a pod vplyvom alkoholu jej aj vulgárne nadával. Z tohto dôvodu kontaktovala ORPZ Košice - okolie, kde podala oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a následne bola aj predvolaná na prejednanie priestupku na deň 18.11.2020. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodnila tým, že žalovaný koná v rozpore s jej právom na ochranu vlastníctva a svojím konaním ju obmedzuje vo výkone jej vlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti, za ktorej situácie je možná iba dočasná úprava pomerov. Na osvedčenie dôvodnosti navrhovaného neodkladného opatrenia predložila LV č. XXX, kat. územie Paňovce, potvrdenie OR PZ Košice - okolie zo dňa 6.10.2020 o tom, že podala oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a predvolanie Okresného úradu Košice

- okolie na prejednanie priestupku zo dňa 26.10.2020 za účelom výsluchu vo veci oznámenia priestupku proti občianskemu spolunažívaniu voči D. D., ktorý ju mal pod vplyvom alkoholu slovne uraziť.

3. Právne posudzoval vec podľa ust. , , , a a dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

4. Konštatoval, že žalobkyňa osvedčila svoje právo užívať predmetné nehnuteľnosti titulom ich vlastníctva predloženým listom vlastníctva č. 369, kat. územie Paňovce, avšak neosvedčila v návrhu tvrdenú skutočnosť, že konaním žalovaného je výrazne obmedzené jej vlastnícke právo. Nepredložila totiž žiaden (listiny) dôkaz, ktorým by bolo tvrdenie o protiprávnom konaní žalovaného podporené. Listinné dôkazy, ktoré predložila, neosvedčujú jej tvrdenie o porušovaní jej práv, ktorých ochrany sa navrhovaným neodkladným opatrením domáha. Deklaruje nimi, že sa obrátila na orgány polície s oznámením o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, a to pre slovné urážky na jej adresu zo strany žalovaného. Poukázal tiež na to, že z predloženého predvolania na prejednanie priestupku je zrejmé, že žalobkyňa bola predvolaná na výsluch v súvislosti s jej oznámením o priestupku, avšak súd nepozná obsah zápisnice z výsluchu. Konštatoval, že žalobkyňa dostatočne hodnoverne neosvedčila nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a neosvedčila ani bezprostrednosť ohrozenia jej práv takej intenzity, že by bolo nevyhnutne potrebné okamžité zabezpečenie súdnej ochrany neodkladným opatrením. Táto potreba bola žalobkyňou odôvodnená len všeobecne tým, že žalovaný svojím konaním ju obmedzuje pri výkone jej vlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti - rodinnému domu, avšak bližšie potrebu naliehavosti vydania neodkladného opatrenia nekonkretizovala. Osvedčenie protiprávneho konania žalovaného automaticky neznamená aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením. Z dôvodu, že žalobkyňa neosvedčila, že žalovaný jej bráni v užívaní nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve konaním a spôsobom vyžadujúcim si okamžitý zásah súdu, zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. . Keďže neúspešnej žalobkyni náhrada trov konania nepatrí a úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ust. , a a navrhla zmeniť napadnuté uznesenie tak, že súd jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie v celom rozsahu, alternatívne navrhla zrušiť uznesenie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Znovu zopakovala, že žalovaný ju neustále a opakovane vyhadzuje zo spoločnej nehnuteľnosti a zabraňuje jej v prístupe k jej majetku a osobným veciam, ktoré sa nachádzajú v predmetnej nehnuteľnosti. Bez jej vedomia vymenil v celom rodinnom dome zámky, z ktorého dôvodu žalobkyňa sa nemohla a ani nemôže dostať do svojho vlastného rodinného domu, s ktorou skutočnosťou sa súd vôbec nezaoberal. Tým, že žalovaný vymenil zámky na dverách v celom dome, došlo jednoznačne k zásahu do užívacieho práva žalobkyne, a teda ide o protiprávny stav. Znovu zopakovala, že žalovaný sa ju snažil fyzicky napadnúť, keď chcela vstúpiť do spoločnej nehnuteľnosti pre svoje osobné veci a zároveň jej pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával. Z toho dôvodu podala aj oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a v tejto veci bola aj predvolaná na deň 18.11.2020 na Okresný úrad Košice-okolie, kde vo svojej výpovedi uviedla, že keď si chcela odomknúť dom, zistila, že je vymenená vložka zámku. Žalovaný pritom vo svojej výpovedi dňa 18.10.2020 na OR PZ Košice-okolie uviedol, že zámok vymenil preto, aby tam žalobkyňa nechodila, kedy sa jej zachce, nakoľko si už odtiaľ zobrala všetky svoje veci. Na výsluchu na Okresnom úrade Košice-okolie dňa 18.11.2020 žalovaný uviedol, že vložku na zámku vymenil z dôvodu, aby tam žalobkyňa nechodila, lebo tam nebýva už štyri mesiace a zobrala si z domu nielen svoje osobné veci, ale aj spoločné veci, preto nechce, aby tam chodila, kedy sa jej zachce. Žalobkyňa takto poukazovala na to, že žalovaný sa sám rozhodol, že ju nepustí do vlastného domu, patriaceho do BSM a sám sa priznal, že vymenil zámky a nechce ju pustiť do domu. Žalobkyňa sa teda nemôže dostať do svojej nehnuteľnosti v jej vlastníctve, a to z dôvodu konania žalovaného, ktorý vymenil zámky, čím je osvedčená nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy strán. Celková situácia, ktorú žalobkyňa popísala a doložila listinami, osvedčuje nevyhnutnosť potreby neodkladne upraviť pomery medzi stranami, keďže žalovaný nechce a nemá záujem zdieľať so žalovanou spoločný dom patriaci do BSM a žalobkyni patrí subjektívne právo užívať predmetnú nehnuteľnosť titulom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Preto je potrebné uložiť povinnosť žalovanému zdržať sa konania, ktorým by žalobkyni bránil užívať jej majetok.

7. Žalobkyňa spolu s odvolaním doručila súdu záznam o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 6.10.2020 na OR PZ Košice - okolie, OO PZ Moldava nad Bodvou, návrh na prejednanie priestupku zo dňa 6.10.2020, ktorého sa mal žalovaný dopustiť tým, že jej vulgárne nadával, čím ju urazil na cti, záznam o podaní vysvetlenia žalovaného k priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 18.10.2020, spísaný na OR PZ Košice-okolie, OO PZ Moldava nad Bodvou, výpovede sporových strán pred správnym orgánom dňa 18.11.2020 vo veci prejednania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Poukázala na to, že z týchto dôkazov je preukázané, že žalovaný vymenil zámok na dverách rodinného domu z dôvodu, aby nechodila do domu, kedy sa jej zachce, nakoľko si odtiaľ už zobrala všetky svoje veci.

8. Žalovaný sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na výzvu odvolacieho súdu v zmysle ust. nevyjadril.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

10. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa ust. potvrdil.

11. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nesplnení zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalobkyňa nepreukázala, že je potrebné neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, t.j. neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a teda ohrozenie jej práv takej intenzity, že by bolo nevyhnutne potrebné okamžité zabezpečenie súdnej ochrany neodkladným opatrením.

12. Správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné:

14. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

17. Podľa ust. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Podľa ust. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

20. V zmysle citovaných ustanovení predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je splnenie základných podmienok, a preto súd pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, t.j. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením

21. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Bez splnenia ktorejkoľvek z týchto podmienok nemožno návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

22. Splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd skúma predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľ je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

23. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR , , atď.).

24. V prejednávanom spore žalobkyňa osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, t.j. osvedčila svoje vlastnícke právo a v nadväznosti na to aj svoje užívacie právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX kat. územie Paňovce, vo vzťahu ku ktorým navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie.

25. V odvolacom konaní osvedčila aj protiprávne konanie žalovaného, ktorým dochádza k obmedzovaniu jej vlastníckeho a užívacieho práva k nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve sporových strán, spočívajúceho vo výmene zámku na rodinnom dome, v dôsledku ktorého konania má znemožnený prístup a užívanie nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

26. Zostala však nepreukázaná naliehavá potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, keď žalobkyňa neosvedčila, že by jej bezprostredne hrozila taká ujma na jej právach, ktorej možno predísť jedine nariadením neodkladného opatrenia.

27. Ako vyplýva z listinných dôkazov predložených v odvolacom konaní (viď. ods. 7 odôvodnenia tohto rozhodnutia), ako aj z potvrdenia o oznámení priestupku zo dňa 6.10.2020 a predvolania na prejednanie priestupku zo dňa 26.10.2020 (č.l. 34 spisu), žalobkyňa potom, čo dňa 6.10.2020 zistila výmenu zámku na rodinnom dome a potom, čo došlo k slovnej hádke medzi ňou a žalovaným, podala na OR PZ Košice okolie oznámenie o spáchaní priestupku žalovaným, ktorého sa mal dopustiť tak, že ju pod vplyvom alkoholu slovne urazil vulgárnymi nadávkami.

28. V priestupkovom konaní sa teda neriešilo konanie žalovaného, ktorým by jej bránil v užívaní spoločných nehnuteľností a hoci žalobkyňa bola poučená ako oznamovateľka o možnosti vykázania zo spoločného bydliska agresora, ako to vyplýva zo záznamu OR PZ Košice - okolie zo dňa 6.10.2020

(č.l. 24), žalobkyňa uviedla, že túto možnosť nevyužije, nakoľko to nie je potrebné a zároveň uviedla, že žiadna škoda jej nevznikla.

29. Z vyššie uvedeného záznamu vyplýva, že žalobkyňa popisuje vulgárne správanie žalovaného vo vzťahu k nej, čo považuje za urážku na cti a rôzne schválnosti žalovaného počas rozvodového konania. V súvislosti s podaním oznámenia žalobkyňa uviedla, že dňa 6.10.2020 si prišla na základe dohody so žalovaným pre nejaké veci, pričom zistila, že na dome je vymenený zámok.

30. Zo záznamu o podaní vysvetlenia žalovaného zo dňa 18.10.2020 vyplýva, že žalovaný nepopiera výmenu zámku na dome, čo odôvodňuje tým, že žalobkyňa si už zobrala všetky svoje veci a nechce, aby tam chodila, kedy sa jej zachce. Z tohto záznamu o podaní vysvetlenia žalovaným zároveň vyplýva, že veci, pre ktoré si žalobkyňa prišla, jej pripravil a vyložil na terasu domu. Potvrdil aj to, že došlo k slovnej hádke medzi nimi za použitia aj nadávok, ale poprel akékoľvek schválnosti.

31. Následne v priestupkovom konaní vedenom pred Okresným úradom Košice - okolie predmetom prejednania priestupku bolo vulgárne správanie žalovaného, ktorým mal žalobkyňu slovne uraziť a v súvislosti s prejednávaním tohto priestupku opäť bola preukázaná skutočnosť, že žalovaný vymenil zámok na dome z dôvodu, že žalobkyňa tam už 4 mesiace nebýva a zobrala si z domu nielen osobné veci, ale aj veci spoločné.

32. Listinné dôkazy o tom, ako bolo toto priestupkové konanie ukončené, predložené neboli.

33. Ako však vyplýva z vyššie uvedených zistení, žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti neužíva, v tomto konaní sa ani nedomáha možnosti ich užívať a účelom jej vstupu do rodinného domu malo byť odnesenie si osobných vecí, v čom jej zabránené nebolo, pretože žalovaný jej tieto osobné veci pripravil a vyložil na terasu domu.

34. Ako tiež vyplýva z obsahu spisu, išlo o jediný prípad nezhody medzi stranami sporu, pričom žalobkyňa nevyužila ani možnosť požiadať žalovaného o vydanie kľúčov od domu.

35. Žalobkyňa pritom spoločné nehnuteľnosti neužíva za účelom uspokojovania svojej bytovej potreby a vstupu do nehnuteľnosti sa dožaduje výlučne z dôvodu možnosti odniesť si z tejto nehnuteľnosti svoje osobné veci, v čom jej žalovaným bránené nie je.

36. Odvolací súd nespochybňuje právo žalobkyne v rovnakom rozsahu ako žalovaný užívať majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov až do rozhodnutia súdu o jeho vyporiadaní, resp. do uzavretia mimosúdnej dohody o vyporiadaní, prípadne do rozhodnutia súdu o úprave užívacích práv k majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, avšak na ochranu tohto jej práva nie je nevyhnutné nariadiť neodkladné opatrenie.

37. Pokiaľ medzi stranami sporu dochádza k nezhodám pri užívaní spoločného majetku, žalobkyňa môže túto situáciu riešiť žalobou v zmysle § 146 ods. 1 Obč. zákonníka o úpravu užívacích práv k majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

38. Za situácie, že žalobkyňa sa zo spoločnej nehnuteľnosti odsťahovala, túto dlhodobo neužíva a postupne si z tejto nehnuteľnosti odnáša svoje veci, pričom v tej súvislosti došlo k ojedinelému konfliktu medzi ňou a žalovaným a sprístupnenia nehnuteľnosti a vstupu do nej sa dožaduje iba za účelom odnesenia si svojich osobných vecí, nevyznieva presvedčivo jej požiadavka umožniť jej užívanie nehnuteľnosti spoločne so žalovaným. Žalobkyňa pritom nevyužila ani možnosť, hoci aj v rámci priestupkového konania, požiadať žalovaného o odovzdanie kľúčov od nehnuteľnosti.

39. Žalobkyňa tak dostatočne spoľahlivo neosvedčila, že by jej žalovaný opakovane, resp. sústavne zamedzoval vstup do rodinného domu a že by týmto jeho konaním boli bezprostredne ohrozené jej práva, resp. že by jej hrozila bezprostredná nenapraviteľná ujma takej intenzity, že by bolo nevyhnutne potrebné okamžité zabezpečenie ich súdnej ochrany ňou požadovaným spôsobom, preto vecne správne rozhodol súd prvej inštancie, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pre nesplnenie zákonných podmienok zamietol.

40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. potvrdil.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. . Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania, úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).