Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cpr-7-2020.pdf
PDF · 109.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-5Cpr/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci žalobcu: E. X., O.. XX.X.XXXX, V. F. XX, XXX XX O., občan SR, právne zastúpený JUDr. Peter Koscelanský, advokát so sídlom Fraňa Mojtu 24, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Cavo Automotive Slovakia, s.r.o., so sídlom Dolné Hony 9, 949 01 Nitra, IČO: 36 553 387, právne zastúpený Advokátska kancelária SEMANČÍN&PARTNERS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, v konaní o zaplatenie náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru a z dôvodu prekážky v práci na strane zametnávateľa, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy, z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru, za 12 mesiacov v sume 9.399,84 € brutto do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a úroky z omeškania vo výške 5% ročne:
- odo dňa 01.05.2017 zo sumy 783,32 € do konca mája 2017, počínajúc dňom 16.06.2017 až do zaplatenia,
- odo dňa 01.06.2017 zo sumy 783,32 € do konca júna 2017, počínajúc dňom 16.07.2017 až do zaplatenia,
- odo dňa 01.07.2017 zo sumy 783,32 € do konca júla 2017, počínajúc dňom 16.08.2017 až do zaplatenia,
- odo dňa 01.08.2017 zo sumy 783,32 € do konca augusta 2017, počínajúc dňom 16.09.2017 až do zaplatenia,
- odo dňa 01.09.2017 zo sumy 783,32 € do konca septembra 2017, počínajúc dňom 16.10.2017 až do zaplatenia,
- odo dňa 01.10.2017 zo sumy 783,32 € do konca októbra 2017, počínajúc dňom 16.11.2017 až do zaplatenia,
- odo dňa 01.11.2017 zo sumy 783,32 € do konca novembra 2017, počínajúc dňom 16.12.2017 až do zaplatenia,
- odo dňa 01.12.2017 zo sumy 783,32 € do konca decembra 2017, počínajúc dňom 16.01.2018 až do zaplatenia,
- odo dňa 01.01.2018 zo sumy 408,69 € do konca januára 2018, počínajúc dňom 16.02.2018 až do zaplatenia.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy z titulu nevykonávania práce pre prekážky na strane zamestnávateľa, počínajúc dňom 23.03.2020 do 20.05.2020 v sume 1. 554,76 € brutto do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a úroky z omeškania vo výške 5% ročne:
- odo dňa 24.03.2020 zo sumy 249,23 € do konca marca 2020, počínajúc dňom 16.04.2020 až do zaplatenia
- odo dňa 01.04.2020 zo sumy 783,32 € do konca apríla 2020, počínajúc dňom 16.05.2020 až do zaplatenia
- odo dňa 01.05.2020 zo sumy 522,21 € do 20.05.2020, počínajúc dňom 16.06.2020 až do zaplatenia.
III. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou na súd dňa 05.05.2020 proti žalovanému domáhal zaplatenia náhrady mzdy s prísl. z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru, za 12 mesiacov v sume 9. 399,84 € brutto s prísl. a náhradu mzdy z titulu nevykonávania práce pre prekážky na strane zamestnávateľa, počínajúc dňom 23.03.2020 do 20.05.2020 v sume 1. 554,76 € brutto s prísl. Žalobu zdôvodnil tým, že na základe jeho žaloby, ktorá bola na tunajšom súde vedená pod sp. zn.: XXCpr/X/XXXX o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, bolo rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. XXCpr/X/XXXX zo dňa 22.11.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra sp. zn.: XXCoPr/X/ XXXX zo dňa 19.02.2020 právoplatne určené, že výpoveď, ktorá mu bola uložená, je neplatná. Tieto rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 23.03.2020. Na základe tejto skutočnosti mu v súlade s § 79 ods. 1 Zákonníka práce patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď súd rozhodne o ukončení pracovného pomeru. Podľa § 79 ods. 2 ZP si uplatňuje náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru za dobu 12 mesiacov, a to v sume priemerného mesačného zárobku, ktorý vyčísľujem vo výške 750 eur brutto, t.j. 9 000 eur brutto. To, že trvá na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce, zamestnávateľovi oznámil mojim listom zo dňa 18.01.2017, ktorý sa nachádza v hore uvedenom súdnom spise, na ktorý zamestnávateľ reagoval listom, ktorý sa taktiež nachádza v uvedenom spise, že na svojej výpovedi trvá a zakázal mu vstup na pracovisko. Preto mu jednoznačne zo zákona prináleží náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 12 mesiacov jeho priemerného mesačného zárobku. Rozsudok tak Okresného súdu Topoľčany, ako aj Krajského súdu Nitra, boli žalovanému doručené a tieto nadobudli právoplatnosť dňa 23.03.2020. Bolo povinnosťou zamestnávateľa vyzvať žalobcu k nástupu do práce, keďže bolo určené, že výpoveď je neplatná a na prideľovaní práce podľa platnej pracovnej zmluvy stále trvá. Keďže tak zamestnávateľ neurobil ani mesiac po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu Nitra, listom právneho zástupcu zo dňa 22.04.2020 ho vyzval, aby mu jednak vyplatil náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 a ods. 2 ZP a zároveň mu oznámil, že má záujem naďalej pracovať na svojej pôvodnej práci podľa stále platnej pracovnej zmluvy, pričom ho upozornil, že ak mu tak neumožní, bude si dňom právoplatnosti rozsudku, t.j. od 23.03.2020 až do doby, pokiaľ mu žalovaný neumožní nástup do práce a jej riadny výkon, uplatňovať náhradu mzdy a to podľa § 142 ods. 3 ZP z dôvodu nevykonávania práce pre prekážky na strane zamestnávateľa. Oznámil žalovanému, že ak tak neurobí, bude si svoje nároky vymáhať súdnou cestou. Žalovaný do dnešného dňa na tento list žiadnym spôsobom nereagoval a náhradu mzdy z neplatnosti pracovného pomeru mu nevyplatil, taktiež ho nevyzval k nástupu do práce, preto je povinný z tohto dôvodu platiť mu náhradu mzdy pre prekážky na strane zamestnávateľa až do obdobia, kedy mu umožní riadny výkon práce.
2. Žalobca v návrhu na zmenu žaloby uviedol, že napriek tomu, že rokovanie o mimosúdnej dohode medzi stranami prebiehalo v mesiacoch júl až september 2020, k mimosúdnej dohode medzi nimi nedošlo. Medzičasom medzi zmluvnými stranami bolo odsúhlasené, že priemerný hodinový zárobok žalobcu pre účely tohto sporu je vo výške 4,50044 eur, a teda priemerný mesačný zárobok pre účely náhrady mzdy žalobcovi predstavuje sumu vo výške 783,32eur. Žalovaný v časti náhrady mzdy z titulu nevykonávania práce pre prekážky na strane zamestnávateľa, žalobcu vyzval k nástupu do práce dňa 20.05.2020, ktorým dňom žalobca aj u žalovaného pracuje na pôvodnej práci, podľa pôvodnej pracovnej zmluvy. Preto druhá časť petitu sa už dá ohraničiť, keď sa dá požadovať náhrada mzdy z titulu nevykonávania práce pre prekážky na strane zamestnávateľa za obdobie počínajúc dňom 23.03.2020 až do dňa 20.05.2020. Táto náhrada mzdy predstavuje takto celkovú sumu vo výške 1. 554,76 eur. Ďalej v súlade s ustálenou súdnou praxou (pozri napr. Rozhodnutie NS SR zo dňa 30.04.2012, sp. zn. 6Cdo/246/2020) k omeškaniu na strane zamestnávateľa s platením náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru dochádza u jednotlivých náhrad mzdy spravidla za ten-ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť. U žalovaného je podľa kolektívnej zmluvy dňom výplaty mzdy 15. deň v tom- ktorom mesiaci. Žalobca požaduje náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, v súlade s § 79 ods. 2 Zákonníka práce iba za obdobie 12 mesiacov, pričom i keď mal právo požadovať
náhradu mzdy aj za časť presahujúci 12 mesiacov, v záujme urýchleného vyriešenia veci si tento nárok neuplatnil. Podľa citovaného zákonného ustanovenia táto náhrada mzdy patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalobca po doručení výpovede z pracovného pomeru oznámil písomne žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní dňa 17.01.2017. Táto skutočnosť medzi stranami nie je sporná, bola preukázaná aj v pôvodnom spore o určenie neplatnosti pracovného pomeru v konaní Okresného súdu Topoľčany, sp. zn.: XXCpr/X/XXXX. Žalobca si aj za jednotlivé mesiace uplatňuje úrok z omeškania, ktorý predstavuje výšku 5 % ročne, pričom keďže ZP priamo neupravuje úroky z omeškania, je potrebné vychádzať z § 1 ods. 4 ZP, ktorý uvádza, že ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. § 1 ods. 4 ZP upravuje takto subsidiárnu pôsobnosť OZ na pracovnoprávne vzťahy a podľa Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 180/2009, pri výpočte úrokov z omeškania v pracovnoprávnych vzťahoch treba postupovať podľa občianskoprávnych predpisov.
Občianskoprávne predpisy problematiku úroku z omeškania riešia v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. a vychádzajúc z tohto nariadenia a všeobecnej úrokovej sadzby ECB (Európskej centrálnej banky) od roku 2016 až doteraz je úroková sadzba vo výške 5 % ročnej z dlhovanej sumy. Žiada, aby súd v súlade s § 140 ods. 1 CSP pripustil zmenu žaloby v znení:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy, z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru, za 12 mesiacov v sume 9 399,84 € brutto do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne:
• odo dňa 17.01.2017 zo sumy 374,64 € do konca januára 2017, počínajúc dňom 16.02.2017 až do zaplatenia • odo dňa 01.02.2017 zo sumy 783,32 € do konca februára 2017, počínajúc dňom 16.03.2017 až do zaplatenia • odo dňa 01.03.2017 zo sumy 783,32 € do konca marca 2017, počínajúc dňom 16.04.2017 až do zaplatenia • odo dňa 01.04.2017 zo sumy 783,32 € do konca apríla 2017, počínajúc dňom 16.05.2017 až do zaplatenia • odo dňa 01.05.2017 zo sumy 783,32 € do konca mája 2017, počínajúc dňom 16.06.2017 až do zaplatenia • odo dňa 01.06.2017 zo sumy 783,32 € do konca júna 2017, počínajúc dňom 16.07.2017 až do zaplatenia • odo dňa 01.07.2017 zo sumy 783,32 € do konca júla 2017, počínajúc dňom 16.08.2017 až do zaplatenia • odo dňa 01.08.2017 zo sumy 783,32 € do konca augusta 2017, počínajúc dňom 16.09.2017 až do zaplatenia • odo dňa 01.09.2017 zo sumy 783,32 € do konca septembra 2017, počínajúc dňom 16.10.2017 až do zaplatenia • odo dňa 01.10.2017 zo sumy 783,32 € do konca októbra 2017, počínajúc dňom 16.11.2017 až do zaplatenia • odo dňa 01.11.2017 zo sumy 783,32 € do konca novembra 2017, počínajúc dňom 16.12.2017 až do zaplatenia • odo dňa 01.12.2017 zo sumy 783,32 € do konca decembra 2017, počínajúc dňom 16.01.2018 až do zaplatenia • odo dňa 01.01.2018 zo sumy 408,69 € do konca januára 2018, počínajúc dňom 16.02.2018 až do zaplatenia.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy z titulu nevykonávania práce pre prekážky na strane zamestnávateľa, počínajúc dňom 23.03.2020 do 20.05.2020 v sume 1 554,76 € brutto do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne: • odo dňa 24.03.2020 zo sumy 249,23 € do konca marca 2020, počínajúc dňom 16.04.2020 až do zaplatenia • odo dňa 01.04.2020 zo sumy 783,32 € do konca apríla 2020, počínajúc dňom 16.05.2020 až do zaplatenia • odo dňa 01.05.2020 zo sumy 522,21 € do 20.05.2020, počínajúc dňom 16.06.2020 až do zaplatenia.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe a jej zmene uviedol, že od doručenia žaloby žalovanému prebiehali medzi sporovými stranami rokovania o uzatvorení mimosúdnej dohody. Sporovým stranám sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o sporových nárokoch žalobcu. Podaním žalobcu zo dňa 28. septembra 2020 zaslal žalobca návrh na zmenu žalobného petitu, v tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť, že uplatnené nároky žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania sú premlčané v nasledujúcom rozsahu: odo dňa 17.01.2017 zo sumy 374,64 eur do konca januára 2017, počínajúc dňom 16.02.2017 až do zaplatenia, odo dňa 01.02.2017 zo sumy 783,32 € do konca februára 2017, počínajúc dňom 16.03.2017 až do zaplatenia, odo dňa 01.03.2017 zo sumy 783,32 € do konca marca 2017, počínajúc dňom 16.04.2017 až do zaplatenia, odo dňa 01.04.2017 zo sumy 783,32 € do konca apríla 2017, počínajúc dňom 16.05.2017 až do zaplatenia. Na základe vyššie uvedeného poukazujú na skutočnosť, že nárok žalobcu uvedený v bode 7 je už premlčaný. Žalovaný na základe vyššie uvedených argumentov žiadal, aby súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.
4. Žalobca k písomnému vyjadreniu žalovaného uviedol ,že v tomto podaní sa žalovaný vôbec nevyjadruje k podanej žalobe, ale zásadne sa vyjadruje iba k zmenenému petitu, pričom žiada žalobu v plnom rozsahu zamietnuť, ale z jeho vyjadrenia sa nedá zistiť, z akých dôvodov, pretože námietku premlčania vzniesol iba vo vzťahu k úrokom z omeškania z istiny od dňa 17.01.2017 až do dňa 01.04.2017, iné právne argumenty ani skutkové k veci neudáva. Taktiež sa žiadnym spôsobom nevyjadruje k časti petitu, ktorým žalobca požaduje náhradu mzdy z titulu nevykonávania práce pre prekážky na strane zamestnávateľa počínajúc dňom 23.03.2020 až do dňa 20.05.2020 v celkovej sume 1. 554,76 eur s príslušnými úrokmi z omeškania. Preto sa pridržiava skutkovej a právnej argumentácie uvedenej v žalobe, nárok na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce, v trvaní 12 mesiacov je v súlade so zákonom a taktiež uplatnený nárok na náhradu mzdy z titulu nevykonávania práce pre prekážky na strane zamestnávateľa je právne opretý o ustanovenie § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Na margo neúspešnej dohody o mimosúdnom vyriešení veci uvádza, že 4 mesiace s právnym zástupcom žalovaného o tejto veci rokovali, na jeho otázky, či je vo veci nejaký právny problém, bol ubezpečovaný o tom, že právny problém nie je žiadny, iba turecký konateľ spoločnosti nechce podpísať dohodu a potrebuje meritórne rozhodnutie súdu. Počas celého rokovania nebola zo strany žalovaného vznesená žiadna námietka premlčania a preto ani nemohla byť predmetom mimosúdneho riešenia. Preto z hľadiska advokátskej etiky považuje takéto jednanie zo strany žalovaného za neférové, pretože keby bol akýkoľvek právny problém naznačený a vznesený, bol by sa mimosúdne medzi nimi riešil a zrejme aj vyriešil. Ďalej poukazuje na to, že nárok žalobcu nie je premlčaný, pretože náhrada mzdy je - v súlade s § 129 ods. 1 Zákonníka práce - splatná pozadu za mesačné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje. Premlčujú sa preto jednotlivé náhrady mzdy za ten ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že od doručenia žaloby žalovanému prebiehali medzi sporovými stranami rokovania o uzatvorení mimosúdnej dohody. Sporovým stranám sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o sporových nárokoch žalobcu. Žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiava svojich doterajších písomných vyjadrení vo veci a vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania si dovoľuje poukázať na tieto svoje písomné vyjadrenia.
6. Súd uznesením sp. zn. XCpr//X/XXXX-74 zo dňa 01.12.2020 pripustil zmenu žaloby podľa podania žalobcu, tak ako je uvedené vyššie v bode 2. odôvodnenia rozsudku.
7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvajú na podanej žalobe v celom rozsahu a žiadal jej vyhovieť v znení zmeneného petitu. 8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomných vyjadrení a žiada žalobu zamietnuť. 9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s predloženými listinnými dôkazmi od žalobcu, pripojeným spisom sp.zn. XXCpr/X/XXXX ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil, že: 10. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. XXCpr/X/XXXX zo dňa 22.11.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra sp. zn.: XXCoPr/X/XXXX zo dňa 19.02.2020 bolo právoplatne určené, že výpoveď, ktorá bola daná žalobcovi žalovaným zo dňa 04.01.2017, je neplatná. Tieto rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 23.03.2020.
11. Žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 18.01.2017, že trvá na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce, na ktorý zamestnávateľ reagoval listom, že na svojej výpovedi trvá a zakázal žalobcovi vstup na jeho pracovisko. 12. Podľa vyjadrenia žalobcu, medzi zmluvnými stranami bolo odsúhlasené, že priemerný hodinový zárobok žalobcu pre účely tohto sporu je vo výške 4,50044 eur, teda priemerný mesačný zárobok pre účely náhrady mzdy žalobcovi predstavuje sumu vo výške 783,32eur. 13. Listom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 22.04.2020 žalobca vyzval žalovaného, aby mu jednak vyplatil náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 a ods. 2 ZP a zároveň mu oznámil, že má záujem naďalej pracovať na svojej pôvodnej práci podľa stále platnej pracovnej zmluvy, pričom ho upozornil, že ak mu to neumožní, bude si dňom právoplatnosti rozsudku, t.j. od 23.03.2020 až do doby, pokiaľ mu žalovaný neumožní nástup do práce a jej riadny výkon, uplatňovať náhradu mzdy a to podľa § 142 ods. 3 ZP z dôvodu nevykonávania práce pre prekážky na strane zamestnávateľa. 14. Žalobca nevykonával prácu pre prekážku na strane zamestnávateľa v období počínajúc dňom 23.03.2020 až do dňa 20.05.2020, ktorého dňa vyzval žalovaný žalobcu k nástupu do práce, a ktorým dňom žalobca aj u žalovaného pracuje v pôvodnej práci, podľa pôvodnej pracovnej zmluvy. 15. Podľa §79 ods.1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
16. Podľa §79 ods.2Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov. 17. Podľa § 142 ods.3 Zákonníka práce, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. 18. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. 19. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka ,pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 20. Na základe prevedeného dokazovania, zisteného skutkového stavu ako i jeho právnej kvalifikácie dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
21. V konaní bolo preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. XXCpr/X/XXXX zo dňa 22.11.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra sp. zn.: XXCoPr/X/XXXX zo dňa 19.02.2020 bolo právoplatne určené, že výpoveď, ktorá bola daná žalobcovi žalovaným zo dňa 04.01.2017, je neplatná. Tieto rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 23.03.2020. Žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 18.01.2017, že trvá na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce, na ktorý zamestnávateľ reagoval listom, že na svojej výpovedi trvá a zakázal žalobcovi vstup na jeho pracovisko. 22. Medzi stranami nebolo sporné, že priemerný hodinový zárobok žalobcu pre účely tohto sporu je vo výške 4,50044 eur, teda priemerný mesačný zárobok pre účely náhrady mzdy žalobcovi predstavuje sumu vo výške 783,32eur. Listom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 22.04.2020 žalobca vyzval žalovaného , aby mu vyplatil náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 a ods. 2 ZP a zároveň mu oznámil, že má záujem naďalej pracovať na svojej pôvodnej práci podľa stále platnej pracovnej zmluvy, pričom ho upozornil, že ak mu to neumožní, bude si dňom právoplatnosti rozsudku, t.j. od 23.03.2020 až do doby, pokiaľ mu žalovaný neumožní nástup do práce a jej riadny výkon, uplatňovať náhradu mzdy a to podľa § 142 ods. 3 ZP z dôvodu nevykonávania práce pre prekážky na strane zamestnávateľa. Žalobca nevykonával prácu pre prekážky na strane zamestnávateľa v období počínajúc dňom 23.03.2020 až do dňa 20.05.2020, ktorého dňa vyzval žalovaný žalobcu k nástupu do práce, a ktorým dňom žalobca aj u žalovaného pracuje na pôvodnej práci, podľa pôvodnej pracovnej zmluvy.
23. Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce, žalobcovi patrí náhrada mzdy, keď zamestnávateľ
- žalovaný dal zamestnancovi - žalobcovi neplatnú výpoveď a ak zamestnanec - žalobca oznámil zamestnávateľovi- žalovanému, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Zamestnávateľ- žalovaný je povinný zamestnancovi - žalobcovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci. 24. Žalobca si podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce uplatnil náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru za dobu 12 mesiacov, a to v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ktorý je 783,32 eur spolu so zákonnými úrokmi z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom náhrada mzdy je v súlade s § 129 ods. 1 Zákonníka práce splatná pozadu za mesačné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje. Celkom súd žalobcovi priznal náhradu mzdy za 12 mesiacov spolu v sume 9.399,84 € brutto aj s príslušnými úrokmi z omeškania, keď žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
25. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania uplatnených nárokov žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania v nasledujúcom rozsahu: odo dňa 17.01.2017 zo sumy 374,64 eur do konca januára 2017, počínajúc dňom 16.02.2017 až do zaplatenia, odo dňa 01.02.2017 zo sumy 783,32 eur do konca februára 2017, počínajúc dňom 16.03.2017 až do zaplatenia, odo dňa 01.03.2017 zo sumy 783,32 eur do konca marca 2017, počínajúc dňom 16.04.2017 až do zaplatenia ,odo dňa 01.04.2017 zo sumy 783,32 eur do konca apríla 2017, počínajúc dňom 16.05.2017 až do zaplatenia.
26. Súd vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným, pokiaľ ide o žalobcom uplatnené úroky z omeškania po uplynutí 3- ročnej premlčacej doby, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, a to odo dňa 17.01.2017 zo sumy 374,64 eur do konca januára 2017, počínajúc dňom 16.02.2017 až do zaplatenia, odo dňa 01.02.2017 zo sumy 783,32 eur do konca februára 2017, počínajúc dňom 16.03.2017 až do zaplatenia, odo dňa 01.03.2017 zo sumy 783,32 eur do konca marca 2017, počínajúc dňom 16.04.2017 až do zaplatenia, odo dňa 01.04.2017 zo sumy 783,32 eur do konca apríla 2017, počínajúc dňom 16.05.2017 až do zaplatenia, keď tieto boli uplatnené po uplynutí 3- ročnej premlčacej doby, žalobu žalobcu v tejto časti zamietol. 27. Tiež z prevedeného dokazovania vyplynulo, že listom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 22.04.2020 žalobca vyzval žalovaného , aby mu vyplatil náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 a ods. 2 ZP a zároveň mu oznámil, že má záujem naďalej pracovať na svojej pôvodnej práci podľa stále platnej pracovnej zmluvy, pričom ho upozornil, že ak mu to neumožní, bude si dňom právoplatnosti rozsudku, t.j. od 23.03.2020 až do doby, pokiaľ mu žalovaný neumožní nástup do práce a jej riadny výkon, uplatňovať náhradu mzdy z dôvodu nevykonávania práce pre prekážky na strane zamestnávateľa. Žalobcovi podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce vznikol nárok na náhradu mzdy z titulu nevykonávania práce pre prekážky na strane zamestnávateľa počínajúc dňom 23.03.2020 až do dňa 20.05.2020, ktorého dňa vyzval žalovaný žalobcu k nástupu do práce, a ktorým dňom žalobca aj u žalovaného pracuje na pôvodnej práci, podľa pôvodnej pracovnej zmluvy v celkovej sume 1. 554,76 eur brutto 32eur spolu so zákonnými úrokmi z omeškania podľa §517 ods.2 Občianskeho zákonníka, keď žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
28. Na základe hore uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa §255ods.2CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci iba nepatrný neúspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvod) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany , ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok konania, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).