Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Csp-126-2023.pdf
PDF · 85.01 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/126/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudcom JUDr. Zsoltom Suverom v právnom spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, D., zaplatenie o 118,29 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 118,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 9.1.2021 do zaplatenia s tým, že súd žalovanému povoľuje dlh splácať vo výške 10,- eur mesačne splatných vždy do 25. dňa toho – ktorého kalendárneho mesiaca počnúc od mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto výroku rozsudku až do jeho úplného zaplatenia, pričom omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 31.5.2023 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu 118,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 9.1.2021 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 1.2.2019 uzatvoril poistnú zmluvu č. 6601490188 na dobu určitú do 8.2.2052. V zmluve bolo dohodnuté platenie ročného poistenia mesačne. Žalovaný porušil túto zmluvnú povinnosť, následkom čoho dňa 8.1.2021 poistenie zaniklo. Žalobca má právo na poistné za dobu do zániku poistenia vo výške 118,29 eur a nárok na zákonný úrok z omeškania.
3. Mestský súd Košice vydal dňa 22.6.2023 platobný rozkaz, č.k. 21Csp/126/2023, ktorým žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
4. Platobný rozkaz a žaloba spolu s prílohami bola žalovanému doručená dňa 11.10.2023.
5. Žalovaný dňa 26.10.2023 podal proti platobnému rozkazu odpor, ktorým žiadal o splátkový kalendár, nakoľko býva so sestrou v podnájme v dome, za ktorý platí 1.000,- eur mesačne. Sestra má tri nezaopatrené deti, o ktoré sa stará sama, a preto jej pomáha. Pracuje v bani Nováky a v roku 2024 budú všetkých baníkov prepúšťať. Uviedol, že žalovanú sumu nemá z čoho zaplatiť jednorazovo a navrhol splátky v sume 10,- eur mesačne a zároveň žiadal o odpustenie poplatkov a súdnych trov.
6. Žalobca vyjadrením k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 15.11.2023 uviedol, aby sa žalovaný so žiadosťou o splátkový kalendár obrátil na právneho zástupcu žalobcu.
7. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, skutkové tvrdenia strán neboli sporné, pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.10.2020, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 21.3.2024 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
8. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
9. Žalobca so žalovaným uzavreli dňa 1.2.2019 poistnú zmluvu pre dôchodkové životné poistenie so začiatkom poistenia dňa 8.2.2019. Zmluva bola dohodnutá na dobu určitú do 8.2.2052. V zmluve bolo dohodnuté ročné poistné v sume 39,43 eur.
10. Žalovaný poistné v súlade so zmluvou neuhradil.
11. Žalobca listom zo dňa 17.2.2021 oznámil žalovanému zánik poistenia dňom 8.1.2021 z dôvodu nezaplatenia poistného a zároveň ho vyzval, aby uhradil dlžné poistné vo výške 118,29 eur.
12. Žalovaný na výzvu nereagoval žiadnou úhradou.
13. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
14. Podľa ust. § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
15. Podľa ust. § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
16. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
17. Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
18. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená poistná zmluva, ktorej predmetom bolo dôchodkové životné poistenie so začiatkom poistenia dňa 8.2.2019. Žalovaný bol povinný platiť poistné vo výške 39,43 eur ročne. Žalovaný neuhradil žiadne poistné, v dôsledku čoho poistenie dňa 8.1.2021 zaniklo. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dlžného poistného za obdobie do zániku poistenia v sume 118,29 eur (tri splátky po 39,43 eur).
19. Uvedené žalovaný žiadnym spôsobom vo svojom vyjadrení nerozporoval. Poukázal len na svoju nepriaznivú finančnú situáciu.
20. Súd považoval nárok žalobcu za dôvodný a preukázaný, a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
21. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 22. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 24. Nakoľko žalovaný nezaplatil dlžné poistné v lehote splatnosti a ani do dnešného dňa, má žalobca okrem nároku na zaplatenie istiny aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v čase prvého dňa omeškania žalovaného so zaplatením peňažnej sumy bola 0 % (plus 5 percentuálnych bodov), od 9.1.2021, t.j. odo dňa nasledujúceho po zániku poistenia, do zaplatenia. Preto súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % z priznanej istiny od 9.1.2021 do zaplatenia.
25. Podľa ust. § 232 ods. 3, 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
26. Súd vzhľadom na žiadosť žalovaného a súhlas žalobcu so splátkami vyjadrený podaním doručeným súdu dňa 15.11.2023 umožnil žalovanému plniť priznanú istinu a príslušenstvo žalobcovi v splátkach vo výške a v termínoch uvedených vo výrokovej časti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
27. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
30. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
31. V citovanom ustanovení § 257 CSP je (podobne ako predtým pri § 150 OSP) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 CSP), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257 CSP. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo potrebné použiť § 257 CSP. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.
32. Je nutné poznamenať, že žalovaný síce žiadal o odpustenie poplatkov a súdnych trov, ale jeho nepriaznivé osobné, majetkové a sociálne pomery nevyplývali z obsahu spisu. Žalovaný tvrdil, že jeho finančná situácia je veľmi nepriaznivá, avšak svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal.
33. Zároveň súd dodáva, že iba samotné postavenie žalovaného v spore, kde vystupoval ako spotrebiteľ, taktiež nemá za následok automatické nepriznanie náhrady trov konania druhej úspešnej strane sporu. V tomto sa plne prejavuje preventívna a sankčná funkcia náhrady trov konania. Súd preto nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa a pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepristúpil k aplikácii ustanovenia § 257 CSP.
34. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
35. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.