Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoZm-8-2019.pdf
PDF · 99.56 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoZm/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 649 48 242, podnikajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, zastúpený: MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti žalovanému v 1. rade: Ing. T. P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., podnikajúci pod obchodným menom: Ing. Dušan Minárik HARDCOPY CENTRUM, s miestom podnikania Jedlíková 13, 949 11 Nitra, IČO: 11 865 369, a žalovanému v 2. rade: Ing. G. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., obaja zastúpení: Mgr. Ivan Košťál, advokát so sídlom Štúrova 11, 949 01 Nitra, o zaplatenie zmenkovej sumy 14 318,32 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 29CbZm/12/2012 - 151 zo dňa 22. 03. 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 29CbZm/12/2012 - 151 zo dňa 22. 03. 2019 p o t v r d z u j e.
II. Žalobca m á proti žalovanému v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 14 318,32 eura so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 14 318,32 eura od 05. 03. 2011 až do zaplatenia, odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy 47,73 eura, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Žalobcovi súčasne priznal náhradu trov konania v plnej výške (II. výrok).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 175 ods. 1, 3, 4 OSP, § 470 ods. 1 CSP, § 372y ods. 1, 2 OSP, čl. I. § 10, § 17 ods. 1, § 30, § 31, § 32, § 48, § 70, § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb., § 100, § 101 Občianskeho zákonníka, § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.
3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca ako banka poskytol dňa 25. 05. 2006 žalovanému v 1. rade ako podnikateľovi - živnostníkovi kontokorentný úver. Úver bol poskytnutý žalovanému v 1. rade ako podnikateľovi podľa Obchodného zákonníka na jeho prevádzkové potreby, a teda v žiadnom prípade nemôže mať spotrebiteľský charakter. V súčasnej dobe v podstate pri každom úvere sa namieta, že má spotrebiteľský charakter, ale táto obrana žalovaných v 1. a 2. rade neobstojí. Úver nebol poskytnutý žalovanému v 2. rade, ktorý je v tomto konaní žalovaný ako avalista.
Preto podľa názoru súdu neobstojí námietka žalovaných v 1. a 2. rade, že kontokorentný úver z 25. 05. 2006 má spotrebiteľský charakter. V súvislosti s poskytnutím kontokorentného úveru dňa 25. 05. 2006 žalovanému v 1. rade bola vystavená blankozmenka zo dňa 07. 04. 2006, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu. Žalovaní v 1. a 2. rade namietajú, že zmenka bola vystavená dňa 07. 04. 2006, teda skôr ako bol poskytnutý kontokorentný úver žalovanému v 1. rade - dňa 25. 05. 2006. Takisto žalovaní v 1. a 2. rade namietajú, že zmenka zo dňa 07. 04. 2006 bola vystavená skôr ako bola podpísaná dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa 25. 05. 2006. Je teda rozpor medzi dňom vystavenia zmenky z 07. 04. 2006 a zmluvou o kontokorentnom úvere z 25. 05. 2006 a dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke z 25. 05. 2006. V dohode o vyplňovacom práve k blankozmenke z 25. 05. 2006 sa takisto spomína zmenka zo dňa 25. 05. 2006. Je zrejmé, že zmenka bola vystavená žalovaným v 1. rade a podpísaná avalistami - žalovanými v 1. a 2. rade dňa 07. 04. 2006. Zmenka má všetky podstatné náležitosti a je formálne platná. Vzhľadom na skriptúrny charakter zmenky zo dňa 07. 04. 2006, treba vychádzať z tejto zmenky. Zmenka môže byť aj antidatovaná, aj postdatovaná, a nemá to žiaden vplyv na formálnu platnosť zmenky. Súd v tomto prípade nedospel k záveru, že by zmenka bola antidatovaná. Žalobca ako banka bol podľa názoru súdu v rokovaní zo žalovaným v 1. rade ohľadne úveru, a v súvislosti s tým sa zmenka zrejme podpísala skôr
- dňa 07. 04. 2006, ako bola uzatvorená zmluva o kontokorentnom úvere z 25. 05. 2006. Aj v prípade, že by bola zmenka antidatovaná, nemá to žiaden vplyv na formálnu platnosť zmenky, nakoľko sa jedná o možný a pravdepodobný dátum vystavenia zmenky. Podmienkou formálnej platnosti zmenky vzhľadom na jej skriptúrny charakter nie je dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke. Preto súd neprihliadol na dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke z 25. 05. 2006, kde sa hovorí o zmenke zo dňa 25. 05. 2006. Súdu nie je takáto zmenka známa, a ani nebola predmetom tohto súdneho konania. Podľa názoru súdu neobstojí ani tvrdenie žalovaných v 1. a 2. rade, že im zmenka zo dňa 07. 04. 2006 nebola riadne prezentovaná. Jedná sa o vlastnú zmenku zo dňa 07. 04. 2006, ktorú vystavil žalovaný v 1. rade ako živnostník (priamy dlžník), pričom zmenka bola avalovaná žalovaným v 1. rade ako občanom
- fyzickou osobou (tiež priamy dlžník) a žalovaným v 2. rade ako občanom - fyzickou osobou (tiež priamy dlžník). Žalovaný v 1. rade sa dozvedel o vyplnení blankozmenky zo dňa 07. 04. 2006 z listu žalobcu zo dňa 04. 03. 2011 s názvom „Oznámenie o vyplnení blankozmenky, Posledná výzva na zaplatenie zmenkovej pohľadávky“. Žalovaný v 1. rade sa dozvedel, že zmenková pohľadávka je v celkovej výške 14 318,32 eura a lehota splatnosti je 04. 03. 2011. Zároveň bol žalovaný v 1. rade vyzvaný na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy do troch dní odo dňa doručenia oznámenia. Žalovaný v 1. rade potvrdil vo svojich námietkach z 26. 06. 2012, že mu oznámenie bolo doručené. Žalovaný v 1. rade žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu zmenka zo dňa 07. 04. 2006 nebola riadne prezentovaná. Dôkazné bremeno v tomto prípade je na vystaviteľovi zmenky a nie na remitentovi zmenky. Vlastnú zmenku nie je potrebné prezentovať avalistom. Aj v prípade, že by bolo preukázané, že žalobca zmenku žalovanému v 1. rade riadne neprezentoval, nemá to podľa ustálenej právnej praxe žiaden vplyv na povinnosť žalovaných osôb zmenku žalobcovi preplatiť. Súd v zmysle s ustálenou právnou praxou má zato, že prezentáciou zmenky je aj doručenie žaloby žalovaným. Preto podľa názoru súdu táto námietka žalovaných v 1. a 2. rade takisto neobstojí. Podľa názoru súdu neobstojí ani námietka žalovaných v 1. a 2. rade, že žalobca mal vo veci vystaviť protest zmenky. Na zmenke zo dňa 07. 04. 2006 je uvedené „bez protestu“ (článok I. § 46 (Sprostenie povinnosti protestu) ods. 1 ZZŠ). Vzhľadom na to, že sa jedná o vlastnú zmenku, kde sú žalovaní vystaviteľ zmenky a avalisti, protest ani podľa ZZŠ nie je potrebný (článok I. § 44 (Protest) ZZŠ). Žalovaní v 1. a 2. rade takisto rozporovali výšku zmenkovej sumy, ale neuviedli aká by mala byť správna výška zmenkovej sumy. Dôkazné bremeno je vzhľadom na skriptúrny charakter zmenky výlučne na strane žalovaných v 1. a 2. rade. Pokiaľ chceli žalovaní v 1. a 2. rade rozporovať výšku zmenkovej sumy, bolo potrebné, aby uviedli podľa nich správnu výšku zmenkovej sumy, k tomu pripojili matematický prepočet a listinné dôkazy na ich tvrdenia. Preto súd neakceptoval túto ich námietku. Žalovaní v 1. a 2. rade takisto namietali premlčanie zmenkovej pohľadávky žalobcu. Podľa názoru súdu táto ich námietka neobstojí, nakoľko zmenka bola splatná dňa 04. 03. 2011 a žaloba na súde bola podaná dňa 23. 03. 2011. Treba vychádzať z ustanovení o premlčaní podľa ZZŠ a nie podľa OZ. Premlčanie je v ZZŠ ustanovené najmä v článku I. § 70 (Lehoty) ZZŠ. ZZŠ pozná tri premlčacie lehoty
- trojročnú, jednoročnú a šesťmesačnú. Nakoľko sa jedná v tomto prípade o vlastnú zmenku zo dňa 07. 04. 2006 a sú žalovaní len priami dlžníci (vystaviteľ zmenky a avalisti), treba vychádzať z trojročnej premlčacej lehoty odo dňa splatnosti zmenky (článok I. § 70 (Lehoty) ods. 1 ZZŠ). Treba vychádzať zo špeciálneho ustanovenia ZZŠ oproti OZ, ktoré nemožno v tomto prípade aplikovať. Súd dospel k záveru, že zmenková pohľadávka žalobcu voči žalovaným v 1. a 2. rade nie je premlčaná. Preto ani táto námietka neobstojí.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku podali obaja žalovaní v zákonnej lehote odvolanie, ktorým navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovaným prizná náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 100 %. V odôvodnení podaného odvolania poukázali na to, že žalovaní v 1. a 2. rade (ako fyzické osoby - nepodnikatelia a ako zmeneční ručitelia) na pojednávaní dňa 30. 11. 2018 namietali premlčanie, nakoľko ich ručiteľský záväzok ako FO
- nepodnikateľov v čase podania žaloby (dňa 23. 03. 2011) bol už premlčaný v trojročnej premlčacej lehote dňom 25. 05. 2010, deň konečnej splatnosti úveru bol 24. 05. 2007. Obsah oprávnenia doplniť blankozmenku spadá do majetkovej sféry, ide o majetkové právo (ktoré možno previesť na iného), ktoré podlieha premlčaniu; v opačnom prípade by sa ručitelia zaväzovali napr. aj donekonečna. Napriek tomu, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade (FO -podnikateľom) sa jedná o obchodnoprávny vzťah (medzi bankou a podnikateľom), tak vzhľadom k tomu, že žalovaná v 2. rade Dohodu o vydaní a vyplnení blankozmenky k zmluve o kontokorentnom úvere č. XXXXXXX/SME/XX/XXX (ako tzv. formulárovú zmluvu) uzatvorila celkom zrejme ako spotrebiteľ, kedy nekonala v rámci predmetu svoje obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda vo vzťahu k nej sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu (podľa § 52 Obč. z.). Zmenka zo dňa 07. 04. 2006, zaplatenia ktorej sa žalobca domáha v tomto konaní, bola vystavená vo forme vlastnej blankozmenky žalovaným v 1. rade ako FO - podnikateľom živnostníkom a zároveň podpísaná tiež žalovaným v 1. a 2. rade ako FO - nepodnikateľmi - ručiteľmi v čase ešte pred uzatvorením samotnej Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXX/SME/XX/XXX. (dňa 25. 05. 2006), čiže táto nemohla plniť akcesorickú úlohu budúceho záväzku, nakoľko uvedené predstavuje voči žalovaným v 1. a 2 rade ako FO - nepodnikateľom a spotrebiteľom zároveň neprijateľnú zmluvnú podmienku; pričom tejto zmenke zároveň chýba protihodnota (spočívajúca v poskytnutí úveru zo strany žalobcu). Vyplňovacie právo žalobcu sa vzťahovalo výlučne ku blankozmenke s dátumom vystavenia 25. mája 2006 a nie ku blankozmenke s dátum vystavenia 7. apríla 2006, zaplatenia ktorej sa žalobca domáha v tomto konaní. Vyplňovanie právo k blankozmenke datovanej dňa 7. apríla 2006 žalobca nepreukázal, aj keď sám potvrdil, že vyplnil túto blankozmenku o sumu a lehotu splatnosti. Uvedeným konaním žalobca prekročil svoje oprávnenenie o vyplňovacom práve, ktoré sa v zmysle Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky k zmluve o kontokorentnom úvere č. XXXXXXX/SME/XX/ XXX zo dňa 25. 05. 2006 vzťahovalo výlučne ku zmenke s dátumom vystavenia 25. mája 2006; v rozpore s dobrými mravmi zneužil blankozmenku s dátumom vystavenia 7. apríla 2006, čím sa s poukazom na ust. Článku I. § 10 ZZŠ previnil hrubou nedbanlivosťou (navyše s poukazom na skutočnosť, že na strane žalobcu sa jedná o banku) a zároveň s poukazom na ust. Článku I. § 14 ZZŠ jednala vedome na škodu dlžníka ako aj zmenečných ručiteľov.
5. K podanému odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca, pričom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. V obsahu podaného vyjadrenia poukázal na to, že samotné právo na vyplnenie blankozmenky sa nepremlčuje. Pri aplikácii právnych predpisov na posúdenie práva na vyplnenie blankozmenky nemožno aplikovať ako zmenkový a šekový zákon, tak ani Občiansky zákonník. Uvedenú situáciu už riešil aj Vrchný súd v Prahe v rozsudku zo dňa 18. 10. 2004, sp. zn. 9Cmo 274/2004, z ktorého vyplýva, že „neprichádza do úvahy aplikácia čl. I. § 70 ZZŠ, pretože právo vyplniť blankozmenku nie je zmenkových nárokom. Neuplatní sa ani § 100 Občianskeho zákonníka, ani § 391 Obchodného zákonníka, pretože v tejto veci je uplatňovaný nárok na zaplatenie zmenky, nie nárok z vyplňovacej dohody. V danom spore je predmetom konania plnenie zmenkového dlhu, preto nie je možné nepriznať zmenkovému veriteľovi jeho zmenkovú pohľadávku, vzhľadom k tomu, že uplatnený zmenkový nárok sa premlčuje v trojročnej lehote odo dňa splatnosti zmenky podľa čl. I § 70 ods. 1 ZZŠ bez akejkoľvek väzby na premlčanie lehoty v Obchodnom alebo v Občianskom zákonníku. Okrem toho nárok veriteľa z dohody o vyplnení blankozmenky nie je právom vymáhateľným na súde, preto tiež z toho dôvodu sa vyplňovacie právo nepremlčuje. Právo veriteľa na vyplnenie blankozmenky realizuje veriteľ priamo jeho vyplnením. Toto právo je právom akcesorickým k predmetnej listine a je závislé na existencii blankozmenky. Pokiaľ existuje blankozmenka, potom musí trvať i právo veriteľa ne jej vyplnenie, nie je toto právo inak zmluvne obmedzené. Takýmto obmedzením by napr. bola dohodnutá lehota, v ktorej by bolo možné blankozmenku doplniť. V prípade jeho porušenia by sa ale jednalo o zmenku vyplnenú v rozpore s dohodou o jej vyplnení a ani tu by neprichádzalo v úvahu premlčanie nároku.“ V zmysle § 100 ods. 2 OZ sa premlčujú majetkové práva. Samotné právo na vyplnenie blankozmenky nepredstavuje majetkové právo tak, ako to v odvolaní uvádza právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade. S jeho realizáciou, samotným vyplnením, nie je spojený žiaden konkrétny majetkový nárok, nakoľko
majetkové právo je až následne spojené a je priamo viazané na zmenku, nie na právo na jej vyplnenie. Vzhľadom k tomu, že nejde o majetkové právo, neprichádza do úvahy aplikácia premlčacej doby podľa OZ, ktorou argumentoval právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade. Nakoľko zmenkový záväzok má abstraktnú povahu a je nezávislý od kauzálnych vzťahov, predmetom sporu je čisto zmenkový nárok, nie nárok vyplývajúci z veriteľského záväzku, preto sa aplikuje premlčanie podľa § 70 ods. 1 ZZŠ: „Zmenečné nároky proti prijímateľovi s premlčujú v troch rokoch odo dňa sročnosti zmenky“. Ani v zmysle predmetného ustanovenia teda nie je možné považovať nárok na zaplatenie zmenky za premlčaný, keďže dátum splatnosti zmenky je 04. 03. 2011 a nárok bol na súde uplatnený dňa 14. 03. 2011. Spotrebiteľská zmluva je zameraná na uspokojovanie osobných potrieb fyzickej osoby. Z obsahu predmetnej dohody je zrejmé, že táto bola žalovaným v 2. rade uzatvorená za účelom zabezpečenia záväzku dlžníka z obchodnoprávneho vzťahu (zmluvy o kontokorentnom úvere č. 8209183/SME/06/031 zo dňa 25. 05. 2006 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, pričom žalovaný v 1. rade pri jej uzatváraní nevystupoval ako spotrebiteľ) v dôsledku čoho je aplikácia ustanovení o spotrebiteľských zmluvách na tento právny vzťah vylúčená. Z pohľadu formálnej platnosti zmenky je rozhodujúce jedine to, či listina obsahuje všetky vyžadované náležitosti alebo nie. Ak ich obsahuje je platná ako zmenka bez ohľadu na to, či ide o údaje správne alebo pravdivé.
6. Žalovaní sa k podanému vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadrili.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenými subjektmi - stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), byť viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade nie je dôvodné v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť.
8. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovaných a odvolacie dôvody žalovaných uvedené v ich odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj z jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd záverom konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok a pokiaľ sa týka preskúmania veci samej odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnych skutkovým a právnym záverom, a teda rozsudok súdu je vecne správny.
11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie v tom, že medzi žalobcom, resp. právnym predchodcom žalobcu a žalovanými v 1. a 2. rade sa nejedná o spotrebiteľský vzťah. Povahu ručiteľského záväzku (aval zmenky) totiž charakterizuje vzťah ručiteľského záväzku a hlavného záväzku, ktorý určuje akcesorita a subsidiarita. V danom prípade hlavný záväzok vyplýva z obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom (jeho právnym predchodcom) a žalovaným v 1. rade ako podnikateľom
založeným Zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 25. 05. 2006. Ručiteľský záväzok žalovaných v 1. a 2. rade je teda akcesorický, vedľajší, závislý čo do svojho vzniku, zániku a platnosti, ako aj obsahu od záväzku medzi dlžníkom (žalovaným v 1. rade ako podnikateľom) a veriteľom (žalobcom), ktorý je hlavný a určujúci. Ručiteľský záväzok žalovaných v 1. a 2. rade je teda záväzkom subsidiárnym, ktorý svojou povahou vyplýva z obchodnoprávneho záväzku medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade ako podnikateľom založený Zmluvou o kontokorentnom úvere. V žiadnom prípade to teda nie je vzťah spotrebiteľský, a preto v tomto prípade ani nie možná aplikácia ust. § 52 a nasl. Obč. zák.
12. Podstatou úspešnosti uplatnenia práva na plnenie zo zmenky je, aby predmetná zmenka obsahovala podstatné náležitosti v zmysle čl. I. § 75 ZZŠ. Predmetná zmenka žalobcu uplatnená na zaplatenie v tomto konaní obsahovala všetky požadované zákonné náležitosti, pričom sa jednalo o zmenku zo dňa 07. 04. 2006, pričom argumentácia žalovaných ohľadne vyplňovacieho práva k blankozmenke zo dňa 25. 05. 2006, ktorá v takýto deň vydaná nebola a ani jej zaplatenie nebolo predmetom tohto konania, možno považovať za účelové a právne irelevantné. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu v tomto konaní.
13. V kontexte s vyššie uvedeným, teda odvolací súd v ďalšom poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k prezentácii zmenky, ako aj nedôvodnosti potreby protestovať predmetnú zmenku.
14. Taktiež pokiaľ sa týka vznesenej námietky premlčania, odvolací súd túto nepovažoval za dôvodnú, nakoľko vychádzajúc zo splatnosti zmenky, t. j. 04. 03. 2011 a dátum podania žaloby 23. 03. 2011, je nepochybné, že žaloba bola podaná v zmysle ust. § 70 ZZŠ v trojročnej premlčacej lehote.
15. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal ich výšku v rozsahu 100 %.
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).