Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/110/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: COSMO, s.r.o., so sídlom Kuzmányho č. 100, Žilina, IČO: 43 823 351, právne zastúpeného Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou, so sídlom K. č. XX, E., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102766370/2016 zo dňa 17.03.2016, takto

rozhodol:

Rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102766370/2016 zo dňa 17.03.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

Daňový úrad Trenčín rozhodnutím č. 21408316/2015 zo dňa 08.12.2015, ako správny orgán prvého stupňa, podľa a určil žalobcovi, ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty, rozdiel dane v sume 11 632,64 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014, nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie marec 2014 v sume 9 561,08 € a vyrubil daň v sume 2 071,56 €. Správny orgán prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia poukázal na daňovú kontrolu vykonanú u daňového subjektu za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2014, ktorá bola zameraná najmä na preverenie práva daňového subjektu na odpočítanie DPH na základe faktúry od dodávateľa B. O., s. r. o., Nitrianske Pravno 1200, 972 13 Nitrianske Pravno, IČO: 45 513 325 za fakturovaný tovar: 10104: kuracie prsia BRAZIL 2 kg, HZ Tr.A, solené, značka Perdix, balenie 8 x 2 kg, cena vrátane prepravy tovaru - faktúra č. 14VF0313 (FD14/5/46) z 12.03.2014 na celkovú sumu 69 795,84 €, z toho základ dane 58 163,20 €, DPH 20 %: 11 632,64 €. Pokus o preverenie obchodnej transakcie v zmysle citovanej faktúry sa správny orgán prvého stupňa pokúsil preveriť výzvou adresovanou na adresu právneho nástupcu spoločnosti SLOVRESPO, s. r. o.. Písomnosť sa však vrátila s označením adresát neznámy. B. O., bývalý spoločník a konateľ spoločnosti B. O., s. r. o. bol vypočutý ako svedok, pričom pri ústnom pojednávaní potvrdil uskutočnenie dodania v zmysle preverovanej faktúry pre odberateľa COSMO, s. r. o. - žalobcu. Svoje tvrdenia nepreukázal však žiadnymi dôkazmi, dokladmi, účtovnými ani inými evidenciami. Doklady, ktorých kópie B. O. poskytol správcovi dane v súvislosti s daňovou kontrolou DPH za január 2014 majúce preukázať odovzdanie dokumentácie spoločnosti B. O., s. r. o. pri predaji tejto spoločnosti novému konateľovi R.. V. O. však, ako uviedol správca dane, neuvádzajú nič o účtovnej a obchodnej evidencii spoločnosti B. O., s. r. o.. R.. V. O., ktorý mal od B. O. kúpiť spoločnosť B. O., s. r. o., túto spoločnosť bezprostredne potom za pomoci neznámych osôb predal. Pri vypočutí tejto osoby ako svedka nebola správcovi dane poskytnutá žiadna dokumentácia spoločnosti B. O., s. r. o. obchodná, účtovná ani iná. Spoločnosť SLOVRESPO, s. r. o, ako právny nástupca spoločnosti B. O., s. r. o. je nekontaktná, na

adrese sídla sa nenachádza, poštové zásielky nepreberá, jediný spoločník a konateľ tejto spoločnosti W. O. je osoba bez presne identifikovateľného trvalého pobytu pravdepodobne bez ekonomického a sociálneho zázemia. Ďalej správca dane z informácií v obchodnom registri zistil, že spoločnosť SLOVRESPO, s. r. o. bola 23.04.2015 zrušená a 14.05.2015 vymazaná z obchodného registra zlúčením so spoločnosťou K-2-R-A, s. r. o., so sídlom Bratislavská č. 4051/40, IČO: 46 586 822, pričom aj táto spoločnosť bola 02.06.2015 zrušená a 18.06.2015 z dôvodu ex offo výmazu z obchodného registra vymazaná. Podľa výpovede B. O. mal byť pôvod preverovaného tovaru u spoločnosti PYROSAFESTOL, s. r. o.. Právnym nástupcom tejto zaniknutej spoločnosti je rovnako ako u spoločnosti B. O., s. r. o. nekontaktná spoločnosť SLOVRESPO, s. r. o. s jej jediným spoločníkom a konateľom W. O., ktorý sa zdržiava na neznámom mieste. Správca dane vypočul bývalého konateľa a spoločníka spoločnosti PYROSAFESTOL, s. r. o. R.. V. O., ktorý pri ústnom pojednávaní potvrdil, že tovar, ktorý mal byť dodaný spoločnosti COSMO, s. r. o. dodala spoločnosti B. O., s. r. o. spoločnosť PYROSAFESTOL, s. r. o.. Ani R.. O. však žiadne zo svojich tvrdení nepreukázal žiadnymi dôkazmi, účtovníctvo a akákoľvek obchodná dokumentácia spoločnosti PYROSAFESTOL, s. r. o. mala byť rovnako ako u spoločnosti B. O., s. r. o. pri predaji za neznámych okolností a za účasti neznámych osôb odovzdaná pánovi W. O.. Spoločnosť PYROSAFESTOL, s. r. o. nemala žiadne personálne, materiálne a ani technické vybavenie na realizáciu obchodov s tovarom živočíšneho pôvodu, mala byť len distribútorom. Ako správca dane z vykonaného dokazovania zistil, spoločnosť PYROSAFESTOL, s. r. o. však nebola registrovaná ako podnikateľ špecializujúci sa na obchod s potravinami, ani žiadna jej prevádzka na príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe. Táto spoločnosť ani nikdy nenahlásila príjem tovaru živočíšneho pôvodu príslušnej RPVS. R.. V. O. pri ústnom pojednávaní správcovi dane uviedol, že spoločnosť PYROSAFESTOL, s. r. o. mala jediného dodávateľa tovaru živočíšneho pôvodu spoločnosť DUO- ZH s. r. o., a teda aj tovar uvedený na prepravovanej faktúre mal byť zakúpený u tohto dodávateľa. Zo zistení správcu dane a z údajov v jeho informačnom systéme však správcovi dane vyplynulo, že spoločnosť DUO-ZH, s. r. o. sa na adrese sídla nenachádza, poštové zásielky nepreberá, daňové priznania nepodáva. Nedoručené sa vracajú aj zásielky pre konateľku tejto spoločnosti R. E.. Správca dane predviedol R. E. prostredníctvom zamestnanca policajného zboru, ktorá ako konateľka DUO-ZH s.r.o. uviedla, že spoločnosť nevykonáva a ani nevykonávala ekonomickú činnosť, spoločnosť nemá žiadne účtovníctvo, dokonca ani nevie, kto na jej meno spoločnosť založil. Správca dane zo správy štátnej veterinárnej a potravinovej správy zistil, že uvedený subjekt nie je a ani nikdy nebol registrovaný na územie príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe. Daňový subjekt doplnil doklady prebiehajúcej daňovej kontroly - o mapu jázd a knihu jázd (PD 168 FB). Podľa týchto dokladov malo vozidlo PD 168 FB dňa 12.03.2014 uskutočniť trasu Nitrianske Pravno - Vysočany - Brezolupy - Kittsee

- Fünfhaus a dňa 13.03.2014 trasu Fünfhaus - Kľačany - Nitrianske Pravno - Sládkovičovo - Nitrianske Pravno. Z medzinárodného nákladného listu, ktorý je prílohou faktúry č. 201405, a ktorou kontrolovaný daňový subjekt deklaruje dodanie tovaru, ktorý mal byť zakúpený od spoločnosti B. O., s. r. o. do iného členského štátu EÚ, oslobodené od dane, však vyplýva, že prepravu realizovali: evidenčné čísla vozidla/ ťahača PD-391 DZ a prívesu/návesu PD-463YG. Takéto evidenčné čísla poskytol zamestnancom správcu dane aj B. O., bývalý spoločník a konateľ spoločnosti B. O., s. r. o. pri svojej svedeckej výpovedi. Takéto e.č. potvrdzujú aj dokumenty priložené k výpovedi na medzinárodné dožiadanie zaevidované dňa 16.02.2015 pod č. 360270/2015. Vzhľadom na uvedenú nezrovnalosť nemohol správca dane vyhodnotiť takto poskytnutú informáciu daňového subjektu. Následne správca dane zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli pri daňovej kontrole, dospel k záveru, že vo faktúre uvedený zdaniteľný obchod nie je možné overiť u dodávateľa uvedeného na faktúre, resp. u jeho právneho nástupcu, ani u osôb, ktoré sú alebo boli oprávnené za tieto subjekty konať. Od dodávateľa uvedeného na faktúre, resp. jeho právneho nástupcu nie je možné overiť predmetný zdaniteľný obchod. Akékoľvek ďalšie možnosti správcu dane pri preverovaní predmetného zdaniteľného obchodu sú definitívne zmarené aj zrušením a výmazom spoločnosti SLOVRESPO, s. r. o. a jej právneho nástupcu K-2-R-A, s. r. o.. Správca dane nemal z vykonaného dokazovania preukázané, že spoločnosť B., s. r. o. nadobudla predmetný tovar, resp. právo nakladať s týmto tovarom ako vlastník od spoločnosti PYROSAFESTOL, s. r. o., správca dane nezískal žiadne dôkazy, ktoré by osvedčili túto skutočnosť. Ak nebola vlastníkom tohto tovaru, teda nebol by jej majetkom, nemohla reálne uskutočniť dodanie takého tovaru. Vznik vlastníckeho práva k tovaru majú preukázať iba ničím nepodložené tvrdenia B. O. a R.. V. O.. Pochybnosti správcu dane o tom, že spoločnosť B. O., s. r. o. mohla s fakturovaným tovarom nakladať ako vlastník, utvrdzuje nasmerovanie na pôvod tovaru u spoločnosti DUO ZH, s. r. o., ktorá sa na základe získaných informácií nijakým spôsobom nemohla zapojiť do obchodných transakcií s tovarom. V zmysle zistení v procese výkonu kontroly nebol preukázaný prechod vlastníctva k tovaru v rámci reťazca spoločnosti DUO ZH, s. r. o., PYROSAFESTOL, s. r. o., B. O., s. r. o. na spoločnosť COSMO, s. r. o. (žalobcu), a tým ani právo

nakladať s tovarom ako vlastník. Správca dane uviedol, že z vykonaných zistení vyplýva, že spoločnosť DUO ZH, s. r. o. nikdy nevykonávala ekonomickú činnosť a zároveň naďalej pretrvávajú pochybnosti, že ďalšími článkami reťazca obchodných transakcií s tovarom, ktorý mal byť dodaný kontrolovanému daňovému subjektu, boli spoločnosti PYROSAFESTOL, s. r. o. aj B. O., s. r. o., ktoré zanikli, ich právnym nástupcom bola nekontaktná spoločnosť SLOVRESPO, s. r. o., ktorá zanikla zlúčením so spoločnosťou K-2-R-A, s. r. o., a tá následne bola tiež z obchodného registra ex offo vymazaná. Jediným dokladom, ktorým daňový subjekt preukazuje nadobudnutie práva nakladať s tovarom ako vlastník, je faktúra od spoločnosti B. O., s. r. o. posledného článku pochybného reťazca subjektov. Správca dane mal vykonaným dokazovaním preukázané, že daňový subjekt COSMO, s. r. o. nepochybne nesporne uskutočnil dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ oslobodeného od dane. Správca dane zaslal pod č. 9313401/5/3834371/2014-BLA žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, pričom predmetom tejto žiadosti bolo preverenie realizácie dodania pre odberateľa AO DA Handels GmbH, ATU51617406 v zmysle faktúry č. 201405. Odpoveď na uvedené medzinárodné dožiadanie potvrdila realizáciu preverovaného dodania. Na preverovanej faktúre je deklarované dodanie rovnakého druhu tovaru kuracie prsia Perdix, čiastočnej zhody označenej dodávky možno túto skutočnosť predpokladať - a dodanie rovnakého množstva tovaru 20 480 kg. Avšak za nesporné správca dane nemôže považovať ničím nepodložené svedecké výpovede B. O. a R.. V. O.. Účasť týchto spoločností PYROSAFESTOL, s. r. o. a B. O., s. r. o. v reťazci zúčastnených subjektov správca dane len na základe nepodložených výpovedí týchto svedkov, ako bývalých konateľov, nemohol uznať. Správca dane zdôraznil, že je povinnosťou pri preverovaní predloženej faktúry skúmať, či tovar dodal deklarovaný dodávateľ a či tento dodávateľ bol schopný predmetnú dodávku realizovať. S ohľadom na vymedzenie predmetu dane v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ktorým je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, nie je možné považovať za dodanie tovaru podľa názoru správcu dane také plnenie, v ktorom absentuje dôkazný prostriedok o vykonaní dodávok osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre správne určenie vzniku daňovej povinnosti vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnenia, ktorej je, alebo má byť uskutočnené (§ 3 ods. 6 Daňového poriadku). Správca dane vykonaným dokazovaním spochybnil skutočný obsah právneho úkonu vyplývajúci z platiteľom predloženej spornej faktúry. Daň uvedená na faktúre dodávateľa sa stala splatnou len z titulu jej uvedenia na daňovom doklade faktúre (§ 69 ods. 5 zákona o DPH), nie však z titulu uskutočneného obsahu právneho úkonu obsiahnutého v ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH. V prípade, ak nie je preukázané, že zdaniteľné plnenie podľa faktúry je vykonané dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Správca dane získal také dôkazy, ktoré nenapomohli objasniť spornú dodávku tovaru, naopak, viedli k pochybnostiam, pričom kontrolovaný daňový subjekt - platiteľ - nijakým dôveryhodným spôsobom správcovi dane tieto pochybnosti nevyvrátil. Správca dane zdôraznil, že to, že pri samotnej daňovej kontrole dodávateľ nepreukázal skutočné dodanie sporného tovaru, ktoré deklaroval na faktúre, nemôže byť podkladom pre poskytovanie úľav kontrolovanému daňovému subjektu - platiteľovi - spočívajúci v obmedzení povinnosti riadne preukázať všetky podklady pre overenie správnosti priznanej a odpočítanej dane. Záverom správca dane konštatoval, že platiteľ dane porušil ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH, tým, že si odpočítal daň z nákupu tovaru, pri ktorom nebolo preukázané vlastníctvo u deklarovaného dodávateľa B., s. r. o., pričom vlastnícke právo k tovaru je základom (v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte) k vzniku daňovej povinnosti podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH, a tým aj k vzniku práva na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH. Nakoľko na základe skutkových zistení pri daňovej kontrole vyplynulo, že dodávateľ B. O., s. r. o. nikdy nenadobudol právo nakladať s príslušným tovarom ako vlastník, nemohol toto právo previesť na kontrolovaný daňový subjekt odberateľa spoločnosť COSMO, s. r. o.. Na základe uvedených skutočností nebolo správcom dane uznané platiteľom uplatnené právo na odpočítanie dane v zmysle faktúry č. 14VF0313 (FD14/5/46) DPH vo výške 11 632,64 €.

2. Žalovaný rozhodnutím číslo: 102766370/2016 z 17.03.2016 rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil vysloviac záver, že správny orgán prvého stupňa z vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil správny právny záver, že daňový subjekt pri uplatnení nároku na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie marec 2014 konal v rozpore s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH tým, že nesplnil podmienky ustanovené zákonom o DPH, keď nepreukázal vierohodnými dokladmi uskutočnenie dodania tovaru (prijatie deklarovaného zdaniteľného plnenia) práve od dodávateľa uvedeného na faktúre B. O., s. r. o.. Daňový subjekt na základe svojej podnikateľskej činnosti a v spolupráci so svojimi obchodnými partnermi v rámci daňovej

kontroly nezabezpečil pre svoje tvrdenia relevantné dôkazy, čím nepreukázal oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014 v celkovej sume 11 632,64 €. V nadväznosti na odvolaciu námietku žalobcu, ktorý tvrdí, že preukázal nadobudnutie tovaru od spoločnosti B. O., s. r. o., a to priamo v sklade tejto spoločnosti v Nitrianskom Pravne s tým, že tovar bol do skladu dodaný dopravcom TRADECO, s. r. o., a táto spoločnosť bola súčasne aj dodávateľom tohto tovaru, o čom svedčí predložená kniha jázd vozidla s e. č.: PD 168FB správca dane uviedol, že uvedené tvrdenia žalobcu nemal preukázané z vykonaného dokazovania. Z celého dokazovania vo veci vyplynulo, že fakturované kuracie prsia BRAZIL od dodávateľa B. O., s.r.o. mali byť fakturované jeho dodávateľom PYROSAFESTOL, s. r. o. Trenčín, ktorý tvrdil, že jemu bol tento tovar dodaný spoločnosťou DUO-ZH s.r.o.. Celý reťazec obchodných partnerov bol zistený správcom dane z vyjadrení konateľov, čo bolo zaznamenané do zápisníc o ústnom pojednávaní. Účtovné i daňové doklady spoločnosti DUO-ZH s.r.o. a PYROSAFESTOL, s. r. o. neboli správcovi dane dostupné z dôvodu zániku týchto spoločností a odovzdaním účtovnej dokumentácie novým konateľom, ktorí zasa neboli v žiadnom kontakte so správcom dane. Žalovaný mal preukázané, že spoločnosť B. O., s. r. o., Nitrianske Pravno a aj spoločnosť PYROSAFESTOL, s. r. o., Trenčín zanikli zlúčením a ich právnym nástupcom sa stala spoločnosť SLOVRESPO, s. r. o.. Táto bola 14.05.2015 vymazaná z OR z dôvodu zrušenia bez likvidácie k 23.04.2015 zlúčením so spoločnosťou K-2-R-A, s. r. o., ktorá bola 02.06.2015 zrušená, 18.06.2015 z OR vymazaná. Dané účtovné jednotky nesplnili povinnosť každej účtovnej jednotky vyplývajúcu zo zákona o účtovníctve tým, že pred svojim zánikom alebo pred skončením podnikania alebo inej zárobkovej činnosti nezabezpečili uchovanie účtovných záznamov. Nesplnenie si tejto povinnosti na strane dodávateľa i jeho dodávateľov v obchodnom reťazci spôsobilo pochybnosti o dôveryhodnosti a pravdivosti daňových dokladov vystavených týmito osobami. Celé dokazovanie vedené správcom dane a následné konanie v rámci odvolania viedlo k záveru, že nadobudnutie tovaru od dodávateľa B. O., s. r. o. nebolo preukázané relevantným dôkazom v zmysle práva nakladať s tovarom ako vlastník pre účely DPH. Dodávateľ tovaru uvedený na faktúre č. 14VF0313 (FD14/5/46) B. O., s. r. o. za daného zistenia skutkového stavu nenadobudol právo nakladať s príslušným tovarom ako vlastník, preto nemohol toto právo previesť na odberateľa - na kontrolovaný daňový subjekt - žalobcu. Žalovaný sa ďalej stotožnil s hodnotením dôkazov - výsluchu svedkov O. a O. prvostupňovým správnym orgánom, keď ani podľa názoru žalovaného výpoveď týchto svedkov nie je spôsobilá preukázať tvrdenia žalobcu, keďže dané výpovede týkajúce sa dodania tovaru pre žalobcu nie sú podložené žiadnymi dôkazmi, svedkovia nemajú k dispozícii ani účtovníctvo či dokumentácie svojich spoločností. Všetky spoločnosti zapojené v obchodnom reťazci v rozhodnom období marec 2014 neboli ani evidované a registrované z titulu ich podnikateľskej činnosti v oblasti realizácie obchodov s potravinami na príslušnej RVPS. Žalovaný sa rovnako stotožnil so záverom správneho orgánu prvého stupňa, podľa ktorého z odpovede na medzinárodné dožiadanie vyplynulo síce potvrdenie realizácie preverovaného intrakomunitárneho dodania, teda nebolo spochybnené dodanie tovaru do iného členského štátu v zmysle faktúry č. 201405, avšak táto skutočnosť nemala vplyv na posudzovaný odpočet dane z titulu fakturovania dodávky tovaru od dodávateľa B. O., s. r. o., keďže nebolo preukázané, že dodávateľ tovaru uvedený na faktúre B. O., s. r. o. nadobudol právo nakladať s príslušným tovarom ako vlastník. Pokiaľ uvedená skutočnosť nebola preukázaná, nemohol toto svoje právo previesť na odberateľa - žalobcu. Žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán na základe ním vedeného dokazovania a skutkových zistení spochybnil skutočný obsah právneho úkonu vyplývajúci z označenej spornej faktúry. Daň uvedená na spornej faktúre sa stala splatnou len z titulu jej uvedenia na daňovom doklade, nie však z titulu skutočného dodania tovaru, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o DPH). Žalovaný zdôraznil, že podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, sú hmotnoprávnej povahy a súčasne svojim charakterom vypovedajú, čím tento nárok treba doložiť, preukázať, pričom zákon o DPH určuje pre dokazovanie prísnejšie podmienky, ktoré treba zo strany platiteľa dodržať.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci na nové konanie. Žalobca tvrdil, že rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach z dôvodu nezákonného postupu žalovaného, ako aj nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca je toho názoru, že správne orgány nesprávne interpretujú zákonné ust. , , , zákona o DPH a , vzťahujúce sa k uplatneniu nároku na odpočet dane a to vo vzťahu k pojmu dodania tovaru a práva nakladania s tovarom ako vlastník. Žalobca vytýka žalovanému, že zodpovednosť za nesplnenie daňových povinností tretími subjektmi preniesol na žalobcu. Je toho názoru, že z výkonu kontroly neboli správcom dane preukázané žiadne objektívne

skutočnosti, ktoré by mali viesť k záveru, že právo uplatňované žalobcom, je nárokované podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Podľa názoru žalobcu z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca tovar uvedený na faktúre bez akýchkoľvek pochybností nadobudol od spoločnosti B. O., s. r. o., teda od dodávateľa uvedeného na faktúre, a to priamo v sklade tejto spoločnosti, ktorý sa nachádza v Nitrianskom Pravne. Momentom prevzatia tovaru žalobca nadobudol právo s týmto tovarom nakladať ako vlastník, čoho dôsledkom je jeho následné dodanie rakúskemu odberateľovi AO DA Handels GmbH. Dodávateľ tovaru spoločnosť B. O., s. r. o. bola v rozhodnom období registrovaná v zozname schválených potravinárskych prevádzok príslušnou ŠVPS SR ako mraziarensky sklad, ktorá skutočnosť je nesporná. Nadobudnutím tovaru žalobcom (jeho prevzatím v sklade dodávateľa) vzniklo žalobcovi právo odpočítať daň, ktorou zaplatil za tovar, ktorý následne použil na dodávku ako platiteľ, pričom zaplatená daň bola voči nemu uplatnená iným platiteľom. Žalobca poznamenal, že už v čase výkonu daňovej kontroly mal správca dane vedomosť z iných daňových kontrol u žalobcu o tom, že tovar do skladu spoločnosti B. O., s. r. o. bol dodaný priamo dopravcom spoločnosťou TRADECO s. r. o., ktorá súčasne bola aj dodávateľom tohto tovaru - uvedená skutočnosť nesporne preukazuje existenciu (pôvod) tovaru, teda materiálnu stránku plnenia, ktorú správca dane na jednej strane spochybňuje, následne však dodanie rakúskemu odberateľovi potvrdzuje. Existencia tovaru v sklade odberateľa je potom rozhodná pre posúdenie nároku daňového subjektu, a to bez ohľadu na existenciu dvoch článkov v obchodnom reťazci, ktoré nemajú žiadnu priamu súvislosť k žalobcovi a pri preverovaní ktorých správca dane nepreukázal existenciu takých objektívnych skutočností, ktoré by zakladali vylúčenie práva žalobcu na odpočet. Žalobca uniesol dôkazné bremeno, keď predložil správcovi dane dôkazy preukazujúce prevzatie tovaru zo skladu spoločnosti B. O., s. r. o., teda existenciu tovaru a jeho prevzatie ako jednej zo základných podmienok pre uplatnenie nároku. Súčasne disponoval faktúrou, ktorú vystavil dodávateľ tohto tovaru B. O., s. r. o.. Žalobca daň uplatnenú týmto platiteľom zaplatil, dodanie tovaru rakúskemu odberateľovi ako aj zaplatenie kúpnej ceny bolo preukázané. Súčasne žalobca predložil správcovi dane mapu jázd, knihu jázd vozidla PD 168 FB, ktorým bola preukázaná podmienka nadobudnutia tovaru priamo v sklade a jeho následné dodanie rakúskemu odberateľovi. Žalobca je toho názoru, že správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal nesplnenie hmotnoprávnej podmienky pre uplatnenie odpočtu dane, a to podmienky prevodu práva na žalobcu, teda oprávnenia nakladať s tovarom ako vlastník. Aj podľa judikatúry ESD platí, že pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby došlo k prevodu ekonomického vlastníctva k tovaru, z čoho vyplýva, že v okamihu odovzdania tovaru nemusí prejsť právne vlastníctvo k tovaru, nakoľko rozhodujúcou skutočnosťou je, aby kupujúci získal právo s tovarom disponovať ako vlastník. Pod pojmom „dodanie tovaru“ možno rozumieť každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávňuje druhú stranu fakticky s ním nakladať, akoby bol vlastníkom tohto majetku. Žalobca je toho názoru, že sa správca dane dopustil procesného pochybenia, keď nevykonal medzinárodné dožiadanie do ČR vo vzťahu k spoločnosti TRADECO s.r.o., vypočutie vodiča kamiónu, ktorý tovar naložil priamo v sklade spoločnosti B. O., s. r. o. za účasti konateľa žalobcu na účel jeho dodania do Rakúska, ako aj vypočutie skladníka. Podľa názoru žalobcu nebol dôvod, aby žalovaný uvedené návrhy na vykonanie dokazovania označil za neúčelné. Žalobca dal súdu do pozornosti, že v čase pred vydaním rozhodnutia správca dane disponoval dôkazom, ktorý bol zabezpečený v rámci inej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2013, a to odpoveďou na medzinárodné dožiadanie vo vzťahu k spoločnosti TRADECO s.r.o., ktorej súčasťou je protokol o ústním jednání č. j. -05402-708971, ktorý dôkaz potvrdil podľa názoru žalobcu skutočnosti dodania tovaru do skladu spoločnosti B. O., s. r. o. v Nitrianskom Pravne. Súčasne mal správca dane k dispozícii opätovnú svedeckú výpoveď konateľa tejto spoločnosti zachytenú v zápisnici dožiadaného správcu dane z 12.11.2015 konateľa spoločnosti TRADECO s.r.o.. Podľa názoru žalobcu svedok opätovne potvrdil skutočnosti rozhodné v danej veci, a to že právo nakladania s tovarom ako vlastník už spoločnosťou B., s. r. o., súčasne aj samotný pôvod tovaru, spôsob jeho nadobudnutia. Súčasne vodič kamiónu F. O. dňa 26.02.2016 potvrdil kúpu tovaru za prítomnosti konateľa žalobcu, spôsob jeho nakládky v sklade spoločnosti B. O., s. r. o. skladníkmi, zaplombovanie kamiónu a jeho následnú prepravu rakúskym odberateľom žalobcu. Na záver žalobca vyslovil názor, že záveru žalovaného vo vzťahu k neuznaniu odpočtu nepredchádzalo žiadne vyhodnotenie dôkazov. Záveru rozhodnutia žalovaného predchádzalo len zistenie skutočnosti vo vzťahu k tretím osobám, ktoré vo vzťahu k zdaniteľnému plneniu nemajú žiadny právny význam.

4. Vo vyjadrení doručenom správnemu súdu 11.07.2016 žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi obsiahnutými v žalobou napadnutom rozhodnutí. Podľa názoru žalovaného z obsahu žalobných námietok vyplýva rozpor dvoch rôznych tvrdení žalobcu, a to v súvislosti s dodaním a pôvodom tovaru. Jedno tvrdenie, že spoločnosti B. O., s. r.

o. bol tovar dodaný z ČR spoločnosťou TRADECO s. r. o. a druhé tvrdenie, ktoré vychádzalo z výpovede bývalého konateľa spoločnosti PYROSAFESTOL, s. r. o. R.. V. O. (zápisnica č. 20254024/2015 z 20.05.2015), kde svedok potvrdil, že tovar na spornej faktúre dodala spoločnosti B. O., s. r. o. jeho spoločnosť PYROSAFESTOL, s. r. o.. V nadväznosti na žalobnú námietku o pochybení správcu dane v procese dokazovania - nevykonaním medzinárodného dožiadania do ČR vo vzťahu k spoločnosti TRADECO s.r.o., a nevypočutia vodiča kamiónu, ktorý tovar naložil priamo v sklade spoločnosti B. O., s. r. o. správca dane uviedol, že o výmenu daňových informácií v súvislosti s preverovaním dodávky tovaru od spoločnosti TRADECO s.r.o. z ČR nepožiadal, pretože správcovi dane neboli predložené doklady od tejto spoločnosti, nemal tak k dispozícii žiadne fakturačné doklady vystavené touto spoločnosťou, ktoré by mali vplyv a mohli byť ďalej predmetom preverenia. Správca dane zistil obchodný reťazec v smere konečný príjemca - žalobca - dodávateľ B. O., s. r. o. - jeho dodávateľ PYROSAFESTOL, s. r. o. - a na začiatku bola spoločnosť DUO-ZH s. r. o.. Jediná oprávnená osoba konať za spoločnosť DUO-ZH s. r. o. konateľka R. E. nepotvrdila obchodnú činnosť tejto spoločnosti, nikoho nepoverila konať za spoločnosť, nevedela, kto viedol účtovníctvo a kto podával výkazy za spoločnosť, faktúry nevystavovala. Z uvedeného opisu obchodno-dodávateľských, odberateľských vzťahov a nedostupnosť k listinným dôkazom menovaných spoločností v posudzovanom prípade nevznikol dôvod požiadať o medzinárodnú výmenu daňových informácií českú daňovú správu, tak ako to navrhol daňový subjekt, pretože zo zisteného skutkového stavu vyplynulo preukazovanie dodávky tovaru vo väzbe medzi spoločnosťami B. O., s. r. o. a PYROSAFESTOL, s. r. o. Trenčín a na začiatku DUO-ZH s. r. o.. Počas výkonu daňovej kontroly správca dane postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, pričom žalobca bol riadne oboznámený a vyrozumený so všetkými skutočnosťami zistenými správcom dane počas daňovej kontroly a mal možnosť sa k nim vyjadrovať. Správca dane od žalobcu nepožadoval doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od niektorého účastníka obchodného reťazca. Správca dane mal ale právo preveriť pôvod tovaru, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté povinnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že so sporným tovarom skutočne obchodoval.

5. V replike doručenej správnemu súdu 18.08.2016 žalobca opätovne poukázal na žalobné námietky obsiahnuté v žalobe a v podrobnostiach aj na rozhodovaciu prax ESD k vymedzeniu pojmu „dodanie tovaru“ v zmysle čl. 14 ods. 1 ES smernice č. 2006/112. Žalobca odkazuje na právne závery rozhodovacej praxe ESD, v zmysle ktorých dodanie tovaru podľa označeného článku zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhú stranu fakticky s ním nakladať, akoby bola vlastníkom tohto majetku. Ust. čl. 167, čl. 168 písm. a) a čl. 273 ES smernice č. 2006/112 bránia vnútroštátnej praxi, v zmysle ktorej daňový orgán zamietne právo na odpočet dane z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na základe ktorej uplatňuje nárok na odpočet dane, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť daň z pridanej hodnoty alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukázala, že uvedené podmienky boli splnené, napriek tomu, že vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dane upravené v Smernici 2006/112 boli splnené a že zdaniteľná osoba nedisponovala informáciou, ktorá by ju oprávňovala predpokladať nezákonnosti alebo daňového podvodu na strane uvedeného vystaviteľa faktúry. Odvodzovanie nároku žalobcu správcom dane od predchádzajúcich článkov obchodného reťazca je tak podľa názoru žalobcu právne irelevantné. Rozhodným v danom konaní je, že mal správca dane preukázané, že žalobca tovar deklarovaný na faktúre nadobudol od platiteľa, teda nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník.

6. V duplike doručenej správnemu súdu 07.09.2016 zotrval žalovaný na skutkových a právnych dôvodoch obsiahnutých v žalobou napadnutom rozhodnutí, ako aj vyjadrení k žalobe.

7. Dňa 06.03.2017 bola správnemu súdu žalobcom doručená fotokópia uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície, oddelenie vyšetrovania Prievidza ČVS: ORP-387/2-VYS-PD-2016 zo 07.12.2016, ktoré uznesenie má podľa mienky žalobcu preukázať dôvodnosť žaloby, keď z odôvodnenia označeného uznesenia nepochybne vyplynulo, že nadmerný odpočet uplatnený žalobcom v spornom zdaňovacom období bol oprávnený, žalobca skutočne tovar od svojho dodávateľa nadobudol, čím splnil podmienky pre uplatnenie deklarovaného nároku v zmysle zákona o DPH. V odôvodnení uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície, oddelenia vyšetrovania Prievidza ČVS: ORP-387/2-VYS-PD-2016 zo 07.12.2016 sa (okrem iného)

uvádza, že vyšetrovateľ z vykonaného dokazovania výsluchom konateľov žalobcu, bývalého konateľa spoločnosti B., s. r. o. a ďalších dôkazov zaobstaraných do spisového materiálu vyvodil záver o existencii tovaru vyvezeného spoločnosťou žalobcu do Rakúskej republiky pre spoločnosť AO DA, a taktiež nadobudnutí tohto tovaru od spoločnosti B. O., s. r. o., o čom svedčí jednak faktúra, doklad o zaplatení finančných prostriedkov, ako aj svedkovia, ktorí boli pri predmetnej kontrole tovaru prítomní a následne aj pri vývoze tovaru do Rakúskej republiky. Orgán činný v trestnom konaní dospel k záveru, že k prevzatiu tovaru spoločnosťou B. O., s. r. o. prišlo, nakoľko bol dovezený do skladov spoločnosti B. O., s. r. o. a reálne sa dostal do jej dispozície a následne sa stal jej vlastníkom a po predaji spoločnosti žalobcu vlastníctvom spoločnosti žalobcu. Ak tovar reálne existoval, čo sa v rámci trestného konania podarilo preukázať, tak ho nadobudla spoločnosť B. O., s.r.o. a stal sa jej vlastníctvom. To, že dodávateľ spoločnosti B. O., s. r. o. spoločnosť PYROSAFESTOL, s. r. o. nevie zdokladovať podľa daňového úradu nadobudnutie tovaru, resp. uvádza, že bol len sprostredkovateľ predmetného obchodu, nemôže v právnom štáte zakladať trestnú zodpovednosť spoločnosti na konci reťazca, ktorá reálne tovar nadobudla od spoločnosti B. O., s. r. o., ktorá rovnako tovar nadobudla do svojho vlastníctva od ďalšej spoločnosti. Vyšetrovateľ PZ konštatuje, že môže rozporovať to, od koho vlastne spoločnosť B. O., s. r. o. tovar nadobudla, ale pri reálnosti tovaru nie je mysliteľné, aby prišlo k rozporovateľnosti vlastníctva tohto tovaru.

8. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu 10.10.2017 vo vzťahu k žalobcom označenému dôkazu uviedol, že žalovaný v danej veci v odvolacom konaní a správca dane v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia žalovaného napadnutého žalobou sa riadili a aplikovali Daňový poriadok a zákon o DPH. V súlade s uvedenými právnymi predpismi správne orgány postupovali a so zistení v daňovom konaní vyvodili vo veci závery, ktoré boli premietnuté do rozhodnutí správnych orgánov. Daňové konanie je konaním vyhľadávacím. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 17.02.2015 zásada objektívne pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochyby nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňových priznaniach uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí. Žalovaný zdôraznil, že v danom prípade treba rozlišovať medzi jednotlivými možnosťami správania sa daňového subjektu (žalobcu); najmä že môže ísť o podvod, simuláciu alebo zneužitie práva. Pri podvode sa musí preukázať priamy úmysel, t. j. vedome sa zdaniteľný obchod v zmysle uzavretej zmluvy vôbec neuskutočnil. Pokiaľ však ide o zneužitie práva, zdaniteľný obchod sa uskutočnil, avšak vedome mal dodatočnú výhodu. Ide o umelú konštrukciu v zmysle prvej vety § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Odberateľ sleduje najmä minimalizáciu dane. V tomto prípade sa nevyžaduje úmysel. V tomto ohľade žalovaný poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ Halifax a spol. C-255/02, podľa ktorého Šiestu smernicu je potrebné vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie. Preukázanie zneužitia na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenie napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcich túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane musí z celku objektívnych prvkov tak isto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. Žalovaný ďalej poukázal na odôvodnenie uznesenia OR PZ, kde na strane 3 je uvedené zistenie, že: „V uvedenom prípade je jednoznačne preukázané, že osoby... ...a následne zažiadali o vrátenie DPH vzhľadom na to, že sa jednalo o vývoz mimo Slovenskej republiky. Existencia tovaru je riadne...“ Žalovaný vidí vo vyjadrení v uznesení o zistenom obchodnom vzťahu závažné nepresnosti označenia zdaniteľných obchodov a obchodných vzťahov z pohľadu zákona o DPH. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil zistenia správcu dane, pričom nebolo spochybnené intrakomunitárne dodanie tovaru žalobcom do Rakúska, avšak dodanie tovaru do iného členského štátu nemalo vplyv na overenie oprávnenosti posudzovaného odpočtu dane pri prijatých zdaniteľných obchodoch.

9. Vo vyjadrení žalobcu doručenom súdu 25.10.2017 žalobca zotrval na skutkovom a právnom zdôvodnení žaloby, je toho názoru, že bolo preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo, žalobca v súlade s § 19 zákona o DPH a v nadväznosti na výklad Šiestej smernice nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník. V závere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -78 z 14.06.2017 v obdobnej veci, v ktorej bolo žalobe žalobcu vyhovené.

10. Krajský súd v Žiline v posudzovanej veci rozhodol rozsudkom č. k. -91 zo dňa 20.02.2018, ktorým s poukazom na ust. žalobu ako nedôvodnú zamietol, žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Proti uvedenému právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, o ktorej Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. zo dňa 08.07.2020 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. -91 zo dňa 20.02.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie vysloviac záväzný právny názor, v zmysle ktorého v rámci výkonu kontroly neboli zo strany správcu dane preukázané žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by mali viesť k záveru, že právo uplatňované žalobcom je nárokované podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal nesplnenie hmotnoprávnej podmienky pre uplatnenie odpočtu dane, a to nesplnenie podmienky prevodu práva na žalobcu, teda oprávnenia nakladať s tovarom ako vlastník. Vysloveniu záveru žalovaným vo vzťahu k neuznaniu odpočtu, nepredchádzalo žiadne vyhodnotenie dôkazov, ich porovnanie s tvrdenými skutočnosťami žalobcom, prípadne ďalšími okolnosťami. Najvyšší súd zdôraznil, že v ďalšom konaní musí správca dane preskúmať dodanie tovaru v právnom vzťahu B., s.r.o. a žalobcu COSMO, s.r.o.. Poruchy v dodávkach v predchádzajúcom reťazci možno zohľadniť iba v prípade, že by išlo o účasť žalobcu na daňovom podvode.

11. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa (ďalej len „“) v spojení s a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.03.2021, o čom bola spísaná zápisnica, ktorá tvorí súčasť súdneho spisu.

12. Krajský súd v Žiline opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle a nasl. v medziach žalobných bodov (, ) postupujúc v intenciách vysloveného záväzného právneho názoru v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 08.07.2020 a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa , a vec vrátiť žalovanému podľa veta prvá na ďalšie konanie.

13. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

Podľa o DPH v znení účinnom ku dňu 31.03.2014 (ďalej len zákon o DPH) dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. 5a) v znení Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú.v. EÚ C 321E, 29.12.2006). Čl. 111 ods. 1 až 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Ú.v. EÚ C 321E, 29.12.2006).

Podľa zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania

stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa o správe daní v znení účinnom ku dňu právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, t. j. k 29.03.2016 (ďalej len Daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad o účtovníctve v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

14. Správny súd na tomto mieste v podrobnostiach poukazuje na vyslovený záväzný právny názor kasačného súdu, v zmysle ktorého pokiaľ daňový orgán spochybní zrealizovanie dodávky, alebo skonštatuje nezrovnalosti, ktorých sa mal dopustiť vystaviteľ faktúry s prihliadnutím na objektívne skutočnosti, je na ňom, aby sám preukázal, že adresát vedel alebo mal vedieť, že plnenie uvádzané ako základ vzniku práva na odpočet, bolo súčasťou podvodu na DPH bez toho, aby takéto preverovania vyžadoval od samotného daňového subjektu. Je však potrebné, aby sa ku každému prípadu pristupovalo individuálne a aby daňové orgány vyhodnocovali skutkové zistenia vo vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na obvyklú obchodnú činnosť a možnosti daňového subjektu pri preverovaní si dôveryhodnosti vlastných obchodných partnerov. Z európskej judikatúry (rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-277/14), vychádzajúcej zo Šiestej smernice, plynie, že prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom, aby zamietli priznanie práva na odpočet, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (pozri rozsudky Bonik, C-285/11). Ide o prípady, keď daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, ale aj vtedy, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa svojím nadobudnutím zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Len v takom prípade sa zdaniteľná osoba musí považovať za účastníka na takomto podvode bez ohľadu na otázku, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo využitia služieb v rámci zdaniteľných plnení. V prípade, ak sú splnené vecné a formálne podmienky k vzniku a výkonu práva na odpočet, nie je v súlade s režimom práva na odpočet, aby sa zamietnutím postihla zdaniteľná osoba, ktorá nevedela a nemohla vedieť, že dotknuté plnenie je zapojené do podvodu spáchaného dodávateľmi, alebo, že dotknuté plnenie je zapojené do podvodu spáchaného dodávateľom, alebo, že podvodom na DPH bolo poznačené iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádzalo plneniu uskutočnenému uvedenou zdaniteľnou osobou alebo po ňom nasledovalo (rozsudky: C-354/03, C-355/03, C-484/03, EU: C:2006:16, C-439/04, C-440/04, EU: C:2006:446, C-80/11, C-142/11, EU: C:2012:373).

15. Zo správcom dane vykonaného dokazovania (z dôkazných prostriedkov zabezpečených v rámci výkonu samotnej daňovej kontroly) nie je možné konštatovať, že žalobca mal alebo mohol mať indície smerujúce k podozreniu o existencii nezrovnalostí alebo podvodu, ktoré by mohli byť dôvodom na vyžadovanie aktivity zo strany žalobcu, na preverenie si spoľahlivosti svojho dodávateľa. Z uvedeného dôvodu sú závery žalovaného o fiktívnosti dodávky a vedomí žalobcu o podvodných konaniach dodávateľov, ako uviedol aj kasačný súd, nepreukázané a v tomto štádiu doposiaľ vykonaného dokazovania predčasné. V rámci výkonu kontroly neboli zo strany správcu dane preukázané žiadne objektívne okolnosti, ktoré by viedli k záveru, že právo uplatnené žalobcom je nárokované podvodne alebo právo zneužívajúcim spôsobom. Žalovaný žiadnym relevantným spôsobom zatiaľ nepreukázal nesplnenie hmotnoprávnej podmienky pre uplatnenie odpočtu dane, a to nesplnenie podmienky prevodu práva na žalobcu, teda oprávnenia nakladať s tovarom ako vlastník. Vysloveniu záveru žalovaným, vo vzťahu k neuznaniu odpočtu, nepredchádzalo žiadne vyhodnotenie dôkazov, ich porovnanie s tvrdenými skutočnosťami žalobcom, prípadne ďalšími relevantnými okolnosťami. Správca dane k problému pristúpil z hľadiska právnou praxou súdov pri zisťovaní vlastníckeho práva, v zmysle zásady, že „nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám“ (Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet). Správca dane sa nesprávne zameral na existenciu platného právneho titulu k tovaru. V tejto časti ide o nesprávne právne východisko, nakoľko v prejednávanej veci ide o skúmanie faktického stavu, reálneho nakladania s tovarom ako vlastník. Zákon o DPH zámerne nepoužíva pojem vlastník, t. j. keď kupujúci nadobudne k tovaru vlastnícke právo, pretože nadobudnutie vlastníctva je v každej členskej krajine upravené odlišným spôsobom. Oblasť dane z pridanej hodnoty je harmonizovaná právom EÚ. Z uvedeného dôvodu sa za rozhodujúce považuje „nakladanie s tovarom“, tzn. „reálne dispozičná právna moc nad vecou“. Prechod vlastníckeho práva preto nezaťažuje daňovú transakciu svojimi právnymi okolnosťami.

16. Z uvedených dôvodov správny súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia žalovaného s poukazom na citované ust. , a vráteniu veci žalovanému s poukazom na citované ust. veta prvá na ďalšie konanie, v ktorom konaní bude žalovaný viazaný vysloveným záväzným právnym názorom správnych súdov, pričom v ďalšom konaní sa zameria predovšetkým na preskúmanie dodania tovaru v právnom vzťahu B., s.r.o. a žalobcu COSMO, s.r.o.. Poruchy v dodávke v predchádzajúcom reťazci bude môcť správca dane zohľadniť iba v prípade, ak by bola preukázaná

účasť žalobcu na daňovom podvode. V administratívnom spise sa nenachádza žiaden doklad, ktorý by takúto skutočnosť preukazoval, resp. naznačoval. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že v daňovom konaní sa nepreukázalo, že by sa žalobca vedome podieľal na podvodnej činnosti svojich dodávateľov, alebo že by mal vedomosť o zneužívaní princípov systému DPH týmito subjektmi, pričom ani pochybnosti správcu dane o fiktívnosti predmetnej dodávky v dispozícii žalobcu sa nezakladajú na jeho relevantných zisteniach.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . Správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal vo veci úspech.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.