Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4S/160/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/ X, XXX XX F. E., právne zastúpený: Viktória Hellenbart, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ulica E. G. XXX/XX, XXX XX H., IČO: 47 250 640, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ- PO3-2023/004145-003 zo dňa 02.10.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 17.11.2023, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 17.11.2023 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 17.11.2023 doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej „správny súd“) dňa 06.12.2023 (ďalej len „žaloba“) domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2023/004145-003 zo dňa 02.10.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím – personálnym rozkazom riaditeľa I. G. J. F. K. L. M. XXX zo dňa 11.07.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobca podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej „“) prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka policajného zboru, pričom služobný pomer končí dňom doručenia rozhodnutia ( ).

2. Súčasťou podanej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že následky napadnutého a prvostupňového rozhodnutia majú pre neho a jeho rodinu vážny dopad nielen z pohľadu straty stáleho príjmu, ale aj z pohľadu straty možnosti „odslúžiť“ v štátnej službe (služobnom pomere) dostatočný počet rokov na získanie prípadných „sociálnych výhod“. Účinnosťou napadnutého a prvostupňového rozhodnutia nevzniká u žalobcu hrozba neschopnosti splácať hypotekárny úver, ale z dôvodu absencie príjmu stratí prípadnú možnosť čerpania úveru, môže u neho nastať zadlženie či platobná neschopnosť.

3. Žalovaný sa k správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.03.2024. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe považoval žalovaný za nedôvodný. Aj v prípade, že by správny súd návrhu vyhovel, situácia žalobcu by sa nijako nezmenila, keďže správnou žalobou je napadnuté rozhodnutie druhostupňového (odvolacieho) správneho orgánu, pričom podľa § 194 ods. 3 zákona štátnej službe odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu nemá odkladný účinok a toto by zostalo naďalej v účinnosti. Naviac, aj v prípade priznania odkladného účinku podanej správnej žalobe by nebolo možné žalobcovi určovať žiadne služobné úlohy, pretože nespĺňa podmienku pre možnosť vykonávať funkciu príslušníka policajného zboru podľa § 14 ods. 1 písm.

d) . K možnosti ďalších zásahov prvostupňového a napadnutého rozhodnutia žalobca nepodložil svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi osvedčujúcimi jeho finančnú situáciu. Podľa žalovaného neobstoja ani tvrdenia žalobcu týkajúce sa obmedzenia jeho možnosti výkonom služobného pomeru splniť podmienky pre prípadné priznanie dávok sociálneho zabezpečenia, keďže čas, ktorý by mu dol do služobnej praxe započítaný, v prípade priznania odkladného účinku správnej žalobe, by bol v prípade zamietnutia podanej správnej žaloby len časom fiktívnym, na ktorý nie je možné prihliadať.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 6. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 7. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posúdil ako nedôvodný, keďže neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie v súlade s . Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. 8. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 9. Žalobca, ktorý podáva návrh na priznanie odkladného účinku, je povinný preukázať relevanciu dôvodov na nariadenie odkladného účinku - jedná sa o jeho povinnosť tvrdenia a nie je povinnosťou a ani úlohou správneho súdu, aby tieto dôvody vyhľadával za žalobcu. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia . 10. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2017, sp zn.: vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018, sp. zn.: . 11. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 12. Správny súd po oboznámení sa s návrhom na priznanie odkladného účinku nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca svoj návrh podložil len všeobecnými tvrdeniami o tom, aké potenciálne dopady sú spôsobené výkonom napadnutého rozhodnutia, avšak bez toho, aby tieto hrozby relevantným spôsobom preukázal. Pokiaľ žalobca poukázal na absenciu možnosti čerpať úverové produkty, možnosť zadlženia či platobnej neschopnosti, všetky uvedené alternatívy produkoval ako hypotetické možnosti do budúcnosti, ktorých reálnu hrozbu či skutkový základ v aktuálnom čase nijakým spôsobom neosvedčil. 13. Ako vnútorne rozporné vo vzťahu k osvedčovaniu podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa javia tvrdenia žalobcu o tom, že napadnuté rozhodnutie (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím) má dopad na jeho finančnú situáciu (strata stáleho príjmu), na druhej strane však

u žalobcu podľa jeho tvrdení neexistuje hrozba neschopnosti splácať hypotekárny úver. Ochrana účastníka konania pred účinkami napadnutého rozhodnutia v prípade aplikácie inštitútu odkladného účinku správnej žaloby má byť rýchla, účinná a je potrebné, aby vychádzala z aktuálne zistených pomerov navrhovateľa (žalobcu), prípadne z relevantným spôsobom odôvodnenej a osvedčenej hrozby do budúcnosti, ktorá však musí mať základ v aktuálnom stave. Len samotné tvrdenia žalobcu o jeho aktuálnej finančnej situácii, naviac nepodložené žiadnym relevantným dôkazom, dôvodnosť aplikácie psím. a) v danom prípade nespĺňajú. 14. Ako dôvodná neobstojí ani argumentácia žalobcu týkajúca sa straty možnosti „odslúžiť“ v štátnej službe (služobnom pomere) dostatočný počet rokov na získanie prípadných „sociálnych výhod“. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe len z dôvodu, aby žalobca pre prípad úspechu s podanou správnou žalobou „neprišiel“ o čas, ktorý by mu bol inak započítaný do služobnej praxe, by bolo aplikovaním tohto procesného inštitútu na podklade hypotetických, aktuálne ničím neosvedčených úvah žalobcu.

15. Na rozhodovanie správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe bez ďalšieho nepostačuje, že žalobou napadnuté rozhodnutie sa týka zákonom upraveného postupu prepustenia príslušníka policajného zboru zo služobného pomeru. Automatickým konštatovaním dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku v tomto type správnych žalôb bez akýchkoľvek relevantných tvrdení žalobcu či bez preukázania alebo osvedčenia prípadných skutkových tvrdení žalobcu by bola v končenom dôsledku popretá výnimočnosť tohto inštitútu upraveného v a nasl. .

16. Vzhľadom na to, že žalobca neoznačil a ani neosvedčil priamu hrozbu závažnej ujmy ako prvotného predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd sa v ďalšom nevenoval otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení , preto správny súd v súlade s ustanovením návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 17. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).