Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/48/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej (sudca spravodajca) a Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Y. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom L. XX, XXX XX Y. - T., 2/ R. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom L. XX, XXX XX Y. - T., obaja právne zastúpení AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, o uloženie povinnosti žalovanému doručiť žalobcom v rade 1/ a v rade 2/ Záverečné stanovisko č.: OU-ZA-OSZP2-2019/004276-33/Gr vydané dňa 18.12.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 29.04.2020 žalobcovia v rade 1/ a v rade 2/ (ďalej aj len žalobcovia) navrhli, aby súd uznesením žalovanému uložil povinnosť doručiť žalobcom v rade 1/ a v rade 2/ Záverečné stanovisko č. j. OU-ZA-OSZP2-2019/004276-33/Gr vydané dňa 18.12.2019 (ďalej ako záverečné stanovisko), do troch dní od právoplatnosti uznesenia správneho súdu. Žalobcovia uviedli, že sú spoluvlastníkmi pozemku parc. č. 4470 a chaty súpisné č. XXX nachádzajúcich v k. ú. W. N.. Už viac ako polstoročie sú chatármi v chatovej osade Jánošíkovo, ležiacej v Strečnianskom priesmyku, na pravom brehu Váhu, pri ústí doliny Hoskora do doliny Váhu. Ich pozemok, ako aj iné okolité pozemky v chatovej osade Jánošíkovo sú súčasťou Chráneného vtáčieho územia Malá Fatra podľa o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Ako dlhoroční chatári v chatovej osade Jánošíkovo mali byť (spolu s ostatnými vlastníkmi chát v chatovej osade Jánošíkovo) od samotného počiatku účastníkmi správneho konania vedeného žalovaným vo veci posúdenia vplyvu cyklodiaľnice Žilina - Vrútky - Martin, úsek Strečno - Lipovec, Vrútky, Vrútky - Martin mimo cestného telesa I/18 (cyklodopravná trasa) - ďalej ako cyklotrasa, na životné prostredie, v ktorom konaní bolo vydané záverečné stanovisko. Účastníctvo v uvedenom správnom konaní žalobcom v rade 1/a v rade 2/ svedčí podľa úpravy Správneho poriadku v spojení s a o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len EIA alebo zákon EIA). Záverečným stanoviskom, ktoré im nebolo doručené sú priamo dotknutí na svojom ústavnom práve na priaznivé životné prostredie. Konkrétne v procese posudzovania cyklodiaľnice, jej trasovania a realizácie, v časti prechádzajúcej chatovou osadou Jánošíkovo, cez Národný park Malá Fatra, v tesnej blízkosti NPR Krivé sa v skutočnosti priamo konalo o ich práve na priaznivé životné prostredie, keďže výsledok celého posúdenia - záverečné stanovisko, má podľa EIA zásadný dopad na ďalšie povoľovacie konania o cyklodiaľnici, a teda aj na to aká bude v skutočnosti kvalita životného prostredia žalobcov ako chatárov v dotknutom území. Zároveň platí, že právo žalobcov na priaznivé životné prostredie mohlo byť - v skutočnosti bude, uvedeným konaním priamo dotknuté a žalovaný a aj navrhovateľ

(navrhovateľom cyklodiaľnice je Žilinský samosprávny kraj, odbor dopravy a územného plánovania - poznámka správneho súdu, ďalej ako navrhovateľ), mal so žalobcami priamo konať a informovať ich takým spôsobom, že sa mohli o uvedenom konaní reálne dozvedieť, a to priamo doručením záverečného stanoviska ako účastníkom konania podľa § 24 Správneho poriadku (č. l. 5). Žalobcovia tvrdia, že postavenie žalobcov ako neopomenuteľných účastníkov správneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu záverečného stanoviska podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku im svedčí ako dlhoročným chatárom v chatovej osade Jánošíkovo, z ktorého dôvodu mali byť spolu s ostatnými vlastníkmi chát v chatovej osade Jánošíkovo od samého počiatku účastníkmi príslušného správneho konania vedeného žalovaného vo veci posúdenia cyklodiaľnice na životné prostredie. Konkrétne v tejto časti poukázal na úpravu podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 24 ods. 2 a § 64 zákona EIA. Uviedli, že ich ústavné právo na priaznivé životné prostredie v chatovej osade Jánošíkovo a jej okolí môže byť záverečným stanoviskom priamo dotknuté. Na základe citácie podľa úpravy vyplývajúcej z § 24 ods. 2 zákona EIA skonštatovali, že osobitným predpisom v zmysle tejto právnej úpravy je ustanovenie § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Ustanovenia Správneho poriadku sa použijú na základe úpravy § 64 zákona EIA. Ustanovenie § 24 zákona EIA neupravuje vyčerpávajúcim spôsobom otázku, kto je a kto nie je účastníkom správneho konania o posúdení vplyvu posudzovanej činnosti na životné prostredie podľa zákona EIA. Rovnako toto ustanovenie neobsahuje úpravu, podľa ktorej sa ustanovenia správneho poriadku upravujúce postavenie účastníkov konania na konania podľa tohto zákona (podľa zákona EIA) nepoužijú. § 24 zákona EIA naopak rozširuje definíciu účastníkov konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku a priznáva postavenie účastníkov konania aj ďalším okruhom osôb a subjektov, ktoré by túto definíciu podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku nespĺňali. Dotknutá verejnosť má postavenie účastníka konania podľa EIA, ak účastníkom konania už nie je podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku, čo jednoznačne vyplýva zo znenia § 24 ods. 2 zákona EIA. Ak teda dotknutá verejnosť je účastníkom konania buď podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku alebo podľa § 24 ods. 2 zákona EIA a ak sa podľa § 64 zákona EIA použijú ustanovenia Správneho poriadku na konania podľa tretej časti zákona EIA, tým viac sa musia použiť ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku na postavenie žalobcov ako dlhoročných chatárov v chatovej osade Jánošíkovo - ktorých právo na priaznivé životné prostredie by bolo výstavbou a prevádzkovaním plánovanej cyklodiaľnice skutočne priamo dotknuté. Pokiaľ ide o jednotlivé definície účastníka konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku vo vzťahu ku prvej (ten o právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať) žalobcovia uvádzajú, že v procese posudzovania konkrétnej cyklodiaľnice a jej trasovania a realizácie v časti prechádzajúcej chatovou osadou Jánošíkovo cez NP Malá Fatra a v tesnej blízkosti NPR Krivé, sa v skutočnosti konalo priamo o práve žalobcov na priaznivé životné prostredie, keďže výsledok celého posúdenia - záverečné stanovisko, má podľa § 38 zákona EIA zásadný dopad na ďalšie povoľovacie konanie o cyklodiaľnici, a teda aj na to, aká bude v skutočnosti kvalita životného prostredia žalobcov ako chatárov v tomto dotknutom území. Aj keby sa nemala uplatniť uvedená definícia účastníka správneho konania (ten o koho právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať), určite sa musí uplatniť definícia účastníka konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorej je účastníkom správneho konania ten, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, nakoľko právo žalobcov na priaznivé životné prostredie mohlo byť a v skutočnosti bude týmto konaním priamo dotknuté. Žalobcovia zdôraznili, že v prípade žalobcov sa nemôže uplatniť definícia účastníka konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorej je účastníkom správneho konania ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý a to až do času, kým sa nepreukáže opak, pretože v zmysle tejto definície by sa žalobcovia ako chatári v chatovej osade Jánošíkovo museli do konania prihlasovať a tvrdiť, že ich právo na priaznivé životné prostredie môže byť týmto konaním dotknuté. Uvedeným by sa úplne zotrel rozdiel medzi dotknutou verejnosťou podľa § 24 ods. 2 zákona EIA a žalobcami ako účastníkmi konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku (podľa definície účastníka konania podľa Správneho poriadku, ako toho, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté). Z úpravy § 24 ods. 2 zákona EIA v časti: „ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu“ v spojení s druhou vetou § 24 ods. 2 zákona EIA vyplývajú štyri dôležité závery, a to: 1. Fyzické osoby majú postavenie účastníka konania - a to ako dotknutá verejnosť podľa § 24 ods. 2 zákona EIA, ale musia sa do konania sami prihlásiť. 2. Fyzické osoby prihlásené do správneho konania ako dotknutá verejnosť podľa § 24 ods. 2 zákona EIA už nemusia preukazovať skutočnosť, že budú rozhodnutím - záverečným stanoviskom priamo dotknutí na svojich právach.

3. Fyzické osoby majú postavenie účastníka konania, a to ako osoby podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku, teda ako tí, ktorých právo na priaznivé životné prostredie môže byť priamo dotknuté, pričom sa nemusia do tohto konania sami prihlásiť, ale správny orgán, v tomto prípade žalovaný, je povinný ich sám o takto začatom správnom konaní informovať a má im teda priamo doručovať podľa § 24 Správneho poriadku. 4. Fyzické osoby, ktoré majú postavenie účastníka konania ako osoby podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku nemusia už v správnom konaní preukazovať skutočnosť, že budú rozhodnutím - záverečným stanoviskom priamo dotknutí na svojich právach na priaznivé životné prostredie. V bodoch 3. a 4. pri odkaze na úpravu § 14 ods. 1 Správneho poriadku žalobcovia uviedli pre účely tejto žaloby žalobcami doplnené písmeno (ii) Správneho poriadku, kde sa s odkazom na stranu 5 písomného vyhotovenia správnej žaloby vymedzuje ako účastník správneho konania ten, koho práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Pokiaľ úprava § 24 ods. 2 druhá veta zákona EIA obsahuje právnu fikciu o priamom dopade správneho konania o posudzovaní vplyvu posudzovanej činnosti na životné prostredie vo vzťahu k dotknutej verejnosti in abstracto, tým viac musí byť priamo dotknuté právo na priaznivé životné prostredie in concreto tých fyzických osôb, ktoré majú dlhodobé ľudské, citové, vlastnícke alebo iné väzby k dotknutému územiu a ktorých konkrétneho životného prostredia sa teda posudzovaná činnosť bezprostredne dotýka. Chatári v chatovej osade Jánošíkovo majú také špeciálne, historické, ľudské, citové i vlastnícke väzby k osade Jánošíkovo - k uvedenému územiu a k územiu NP Malá Fatra, že ich právo na priaznivé životné prostredie v tomto konkrétnom území, v tejto konkrétnej časti slovenskej prírody mohlo byť priamo dotknuté a žalovaný tak k nim mal od samého začiatku pristupovať ako ku samostatnej kategórii priamo dotknutých účastníkov konania a priamo im doručovať oznámenie o začatí tohto správneho konania. Vo vzťahu k právu žalobcov na priaznivé životné prostredie poukázali žalobcovia na úpravu podľa SR. Zdôraznili a citovali závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. , poukázali na nález Ústavného súdu SR , závery rozsudku NS SR sp. zn. , ako aj rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžo-ks 194/2004. Žalobcovia s odkazom na uvedené rozhodnutia konštatujú, že zo široko chápaného práva na priaznivé životné prostredie a tomu zodpovedajúcej povinnosti štátnych orgánov pri jeho ochrane vyplýva aj záver, podľa ktorého právo žalobcov na priaznivé životné prostredie môže byť výstavbou a prevádzkou navrhnutej cyklodiaľnice priamo dotknuté. V tejto časti poukázali priamo na záverečné stanovisko a to časť, v ktorej sú uvedené jednotlivé prípady negatívneho vplyvu cyklodiaľnice na životné prostredie, vrátane chatovej osady Jánošíkovo a NP Malá Fatra. Žalobcovia skonštatovali, že všetky úrady o chatovej osade Jánošíkovo vedia a nie je problém vyhľadať si vlastníkov jednotlivých chát z katastra nehnuteľností. Žalobcovia uviedli, že o projekte cyklodiaľnice sa dozvedeli až 04.02.2020 z článku, ktorý bol uverejnený v Turčianskych novinách (pôvodne „Život Turca“). Tento článok vyšiel tesne po tom a až po tom, čo záverečné stanovisko nadobudlo právoplatnosť, ale je jasné, že široké informovanie verejnosti navrhovateľom aj žalovaným možné bolo, a to kedykoľvek počas procesu posudzovania. Navrhovateľ ako aj žalovaný mohli reálne kedykoľvek chatárov a širokú turčiansku a žilinskú verejnosť ako takú kontaktovať, uskutočniť s nimi stretnutie a poskytnúť im reálnu príležitosť sa tohto procesu zúčastniť tak, aby bol naplnený účel zákona EIA a aj Aarhuského dohovoru, ktoré sú založené na reálnej a nie formálnej účasti verejnosti. Žalobcovia pre úplnosť uviedli, že práve zverejnenie v miestnej tlači a v rozhlase uvádza aj Správneho poriadku v prípadoch, ak je na mieste doručovať účastníkom podľa Správneho poriadku. Nie je to síce prípad žalobcov, ale uvedené konštatujú žalobcovia ako návod, ako mohlo informovanie reálne vyzerať vo vzťahu k širokej turčianskej a žilinskej verejnosti. Následne žalobcovia vo svojej žalobe poukazujú na oznámenie MS SR č. , ktorým bol v zbierke zákonov uverejnený Aarhuský dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Žalobcovia zdôraznili, že slovenské právne predpisy, a teda aj úprava podľa v spojení s zákona EIA a Správneho poriadku je potrebné vykladať konformne s ustanoveniam Aarhuského dohovoru. Konkrétne žalobcovia poukázali na článok 6 ods. 2, 5 Aarhuského dohovoru. Tvrdia, že žalobcovia sa stali opomenutými účastníkmi konania o posudzovaní vplyvu plánovanej cyklodiaľnice na životné prostredie podľa tretej časti EIA a konanie je postihnuté zásadnou vadou, ktorú nie je možné zhojiť dodatočne, ale len zrušením záverečného stanoviska a zopakovaním celého posudzovacieho procesu. Ako účastníci tohto správneho konania by totiž žalobcovia predložili svoj pohľad na túto cyklodiaľnici, ktorý je zásadne negatívny a snažili by sa navrhnúť aj ďalšie posúdenie týchto vplyvov inými odbornými osobami. Podľa Správneho poriadku mal teda žalovaný k žalobcom a aj k ostatným chatárom chatovej osady Jánošíkovo pristupovať ako k účastníkom konania a doručovať im všetky rozhodnutia v rámci konania, predovšetkým správu o hodnotení, samotné záverečné stanovisko a samozrejme pozvať žalobcov na verejné prerokovanie správy o hodnotení. Zákon EIA nijakým spôsobom nezrušil povinnosť

orgánu doručovať individuálne jednotlivým účastníkom konania podľa v spojení s Správneho poriadku. Žalobcovia označili v žalobe ďalších účastníkov: Žilinský samosprávny kraj, odbor PR, Komenského 48, Žilina, K., F., Botanická záhrada ÚK v Bratislave, pracovisko Blatnica, Modrá planéta - HEART, Občianske združenie za udržateľný rozvoj v oblasti infraštruktúry cestovného ruchu a životného prostredia, Veľká Okružná 68, Žilina, Slovenský cykloklub Piešťany, so sídlom v Piešťanoch a Nádej pre Sad Janka Kráľa, so sídlom v Bratislave. Na odôvodnenie označenia ďalších účastníkov v bode 3 článku I. písomného vyhotovenia žaloby žalobcovia uviedli, že navrhovateľom cyklodiaľnice a takisto navrhovateľom správneho konania vo veci posúdenia cyklodiaľnice na životné prostredie je Žilinský samosprávny kraj, odbor dopravy a územného plánovania, Komenského 48, Žilina. Navrhovateľ spolu s účastníkmi správneho konania pred žalovaným vo veci posúdenia vplyvu cyklodiaľnice na životné prostredie sú ďalšími účastníkmi vo veci tejto správnej žaloby opomenutého účastníka konania.

2. Správny súd primárne uvádza, že okruh účastníkov konania o žalobe opomenutého účastníka je vo všeobecnej rovine vymedzený účelom úpravy inštitútu žaloby opomenutého účastníka podľa ( - ďalej ), ktorým účelom je výlučne posúdenie skutočnosti, či žalobcovi (v tomto prípade žalobcom), ktorí uplatňujú tento prostriedok právnej ochrany svedčí postavenie opomenutých účastníkov správneho konania, a teda či sa im malo rozhodnutie vydané v správnom konaní doručiť, pretože im svedčil status účastníkov tohto správneho konania. Vyriešenie tejto otázky nemôže mať vplyv na práva a právom chránené záujmy tretích osôb, a teda ani subjektov, ktoré sú ako ďalší účastníci označení v písomnom vyhotovení predmetnej žaloby. V tejto časti poukazuje na podporu uvedeného záveru správny súd na komentár podľa Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová A. a kol. . Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018, 886 s. Uvedený záver potom vylučuje, aby v prejednávanej veci - v konaní o žalobe opomenutých účastníkov, mali postavenie ďalších účastníkov subjekty označené žalobcami ako ďalší účastníci v predloženej žalobe, ktorým malo byť záverečné stanovisko doručené ako vyplýva zo záverečného stanoviska v obsahu pripojeného administratívneho spisu, a ktorých postavenie v správnom konaní upravuje špeciálna právna úprava v , v spojení s , zákona EIA. V nadväznosti na tieto konštatovania správny súd uvádza, že neexistuje procesný základ pre záver o účasti ďalších účastníkov konania označených v predloženej žalobe v konaní o predmetnej žalobe žalobcov ako opomenutých účastníkov.

3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 19.08.2020, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 20.08.2020. Uviedol, že Vážska cyklotrasa prechádza popri toku rieky Váh územím štyroch samosprávnych krajov (Nitrianskeho, Trnavského, Trenčianskeho a Žilinského) pričom v Žilinskom kraji bude jej najdlhší úsek, a to viac ako 160 km. Cieľom tejto cyklotrasy je zabezpečenie bezpečného koridoru pre cyklistov umiestneného mimo zóny automobilovej dopravy a zároveň sprístupnenie koridoru rieky Váh a jej okolia pre využitie na šport, rekreáciu a cestovný ruch. Záverečné stanovisko bolo zverejnené na webovom sídle Ministerstva životného prostredia http://www.enviroportal.sk v časti „Informačné systémy“. Tiež bolo zverejnené na stránke Okresného úradu Žilina, na stránke navrhovateľa, ktorým je Žilinský samosprávny kraj a príslušných miest a obcí, ktoré sú navrhovanou činnosťou dotknuté. Záverečné stanovisko bolo vydané podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon EIA). Proces posudzovania bol zahájený na základe vydaného stanoviska na úseku ochrany prírody a krajiny a vybraných zložiek životného prostredia v zmysle o ochrane prírody a krajiny. Povinnosťou príslušného úradu informovať verejnosť pri posudzovaní navrhovanej činnosti na základe vydaného odborného stanoviska upravuje zákona EIA. Následne žalovaný poukázal na úpravu účasti verejnosti a dotknutej verejnosti v konaní podľa , , , zákona EIA. Skonštatoval, že príslušný orgán - okresný úrad, verejnosti v zmysle zákona EIA viackrát vytvoril podmienky na zabezpečenie jej účasti v konaní a k predmetnej navrhovanej činnosti bolo možné sa vyjadriť viacnásobne:

- predložiť pripomienky k rozsahu hodnotenia (apríl 2016)

- zúčastniť sa na verejnom prerokovaní správy v hodnotení navrhovanej činnosti (november 2018),

- predložiť stanovisko k správe o hodnotení navrhovanej činnosti (november 2018) a

- podať odvolanie proti vydanému záverečnému stanovisku v zákonnej lehote (december 2019 až január 2020). Obsah písomností vydaných v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu záverečného stanoviska bol vždy zverejnený na úradnej tabuli Okresného úradu Žilina, na úradnej tabuli navrhovateľa, ktorým je Žilinský samosprávny kraj, na webovom sídle MŽ SR Bratislava, ktorým je www.enviroportal.sk, na úradných

tabuliach jednotlivých obcí, ktoré sú činnosťou priamo dotknuté (Strečno, Nezbudská Lúčka, Lipovec, Vrútky a Martin). Chatová osada Jánošíkovo nie je právny subjekt, ktorý má svoju úradnú tabuľu a ani sa nikdy neprihlásil do žiadnych správnych konaní, ktoré prebiehajú na Okresnom úrade Žilina. Žalobcovia v osade nemajú trvalý pobyt, ide o rekreačnú chatu. Žalovaný skonštatoval, že nepozná základ tvrdení žalobcu o povinnosti príslušného orgánu pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie vyhľadávať na území viacerých okresov, prípadne celého územia Žilinského kraja všetkých možných domnelých a iných vlastníkov, ktorí sú dotknutí navrhovanou činnosťou, pretože ide o veľký počet subjektov. Ak by aj žalovaný pripustil možnosť, že účastníctvo žalobcov v konaní vyplýva priamo zo zákona a nie je nutné, aby sa doň prihlásili prejavením záujmu v zmysle § 24 ods. 3 zákona EIA alebo podaním odvolania podľa § 24 ods. 4 zákona EIA, správny orgán by vzhľadom na vysoký počet účastníkov konania bol nútený využiť inštitút doručovania verejnou vyhláškou podľa § 25 ods. 2 zákona EIA a žalobcovia by boli v podstate v rovnakom postavení ako je tomu pri zverejňovaní jednotlivých dokumentov v rámci posudzovania vplyvov, teda musel by sa aktívne zaujímať o dianie v jeho okolí pravidelným sledovaním úradných tabúľ dotknutých obcí, okresného úradu alebo webového sídla Ministerstva životného prostredia. Zároveň žalovaný poukázal na úpravu § 37 ods. 6 zákona EIA, z ktorej vyplýva povinnosť priameho doručovania záverečného stanoviska len vo vzťahu k navrhovateľovi, rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci. Informovanosť ostatných subjektov najmä verejnosti a dotknutej verejnosti, ktorá bola účastníkom konania sa uskutoční zverejnením záverečného stanoviska na webovej stránke príslušného orgánu a súčasne aj na úradnej tabuli, ak ju mala k dispozícií tak, ako to vykonal konajúci správny orgán. Žalovaný v nadväznosti na úpravu podľa § 1 zákona EIA zdôraznil účel posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorým je prevencia negatívnych dôsledkov rôznych ľudských aktivít na životné prostredie vrátane zdravia. Uskutočňuje sa formou komplexného a odborného vyhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie ešte pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných predpisov. Realizačným výstupom posúdenia je výber optimálneho variantu a návrh opatrení na elimináciu resp. zníženie negatívnych vplyvov posudzovaných činností na zdravie ľudí a životného prostredia. Uvedený zákon sa nezaoberá riešením majetkovoprávnych vzťahov, ako je to už pri samotnej povoľovacej činnosti podľa osobitných predpisov (napríklad stavebný zákon, zákon o cestnej doprave, zákon o odpadoch a iné). Žalovaný uviedol, že na Okresnom úrade Žilina, odbore starostlivosti o životné prostredie, oddelení štátnej vodnej správy a vybraných zložiek životného prostredia kraja neprebiehajú žiadne povoľovacie konania. V zmysle podania zo dňa 19.08.2020 žalovaný správnemu súdu oznámil, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Sekcia environmentálneho hodnotenia odpadového hospodárstva, odbor posudzovania vplyvov na životného prostredie posudzoval odvolanie žalobcov, ktoré odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu č.j.: OU- ZA-OSZP2-2019/004276-33/Gr z 18.12.2019 - záverečnému stanovisku, pričom toto odvolanie bolo vyhodnotené ako odvolanie podané po uplynutí zákonnej lehoty a odvolací orgán v zmysle § 60 Správneho poriadku vyhodnocoval i toto oneskorene podané odvolanie z hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, pričom takéto dôvody nezistil.

4. Podaním zo dňa 20.10.2020 učinili žalobcovia repliku, v ktorej uviedli, že zotrvávajú na podanej žalobe. Záverečným stanoviskom vydaným v konaní EIA na návrh Žilinského samosprávneho kraja môže byť priamo dotknuté ich právo na priaznivé životné prostredie podľa článku 44 . Žalobcovia mali byť preto účastníkmi EIA konania priamo zo zákona podľa Správneho poriadku v spojení s , EIA zákona a nemuseli sa tak do EIA konania samostatne prihlasovať. V súlade so zásadou zákonnosti podľa Správneho poriadku a predovšetkým zásadou materiálnej pravdy podľa Správneho poriadku žalovaný mal a mohol najneskôr v priebehu EIA konania zistiť, že žalobcovia môžu byť na svojom práve na priaznivé životné prostredie priamo dotknutí a mal z toho vyvodiť jediný možný záver, a to pribrať ich ako účastníkov EIA konania, doručiť im do vlastných rúk všetky písomnosti vrátane záverečného stanoviska podľa Správneho poriadku a takisto v súlade s doktrínou legitímneho očakávania doručiť záverečné stanovisko do vlastných rúk žalobcov, pretože takéto doručenie je v tomto prípade v súlade s pravidlom „vhodného postupu pri informovaní o rozhodnutí“ podľa článku 9 Smernice 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (EIA Smernica); článok 9 EIA Smernice má pritom priamy účinok voči žalovanému ako miestnemu štátnemu orgánu Slovenskej republiky, v ktorej časti napríklad poukázal žalobca na rozhodnutie a rozsudok Súdneho dvora EÚ prvá komora vo veci C-280/18. Ak by teoreticky tento priamy účinok voči žalovanému nemal, musel by byť článku 9 EIA Smernice priznaný minimálne nepriamy účinok a príslušné slovenské zákonné právne normy musia

byť vykladané v súlade s týmito ustanoveniami, predovšetkým v súlade s ich cieľom. Žalovaný bol tiež povinný upovedomiť žalobcov o začatí EIA konania buď priamo alebo takým spôsobom, aby sa mohli žalobcovia o EIA konaní skutočne dozvedieť, a to v súlade s ustanoveniami článku 3 ods. 2 v spojení s článkom 6.2 Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor). Rovnako bol žalovaný povinný upovedomiť žalobcov o začatí EIA konania v súlade s ustanovením článku 6.5 Aahurského dohovoru. Žalobcovia zdôraznili, že Národná rada Slovenskej republiky s Aahurským dohovorom vyslovila súhlas svojim uznesením 1840 z 23.09.2005, v tejto časti poukázali žalobcovia na čl. 6 ods. 4 EIA Smernice, ktorý má priamy účinok voči žalovanému ako miestnemu štátnemu orgánu Slovenskej republiky, § 3 ods. 6 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva povinnosť správnych orgánov informovať verejnosť vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas o začatí uskutočňovania a skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti, na § 26 Správneho poriadku, § 24 ods. 1 EIA zákona. Následne v bode 2. repliky rozoberajú žalobcovia základné pravidlá výkladu právnych noriem s odkazom na citovanú judikatúru. Zdôraznili, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný, určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákon, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. V prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem je potrebné uprednostniť ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú resp. plnohodnotnejšiu realizáciu garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Výklad má byť v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, predovšetkým s tými, ktoré majú prednosť pred zákonmi a výklad má byť eurokonformným podľa článku 7 ods. 2 v spojení s článkom 44 ods. 1 a ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, Ústavného súdu a slovenských súdov (napríklad ). Účelom konaní o posúdení vplyvu navrhnutej činnosti na životné prostredie podľa EIA zákona, a teda podľa EIA konania, ktoré je predmetom podanej správnej žaloby je: a) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie, b) objasniť a porovnať výhody a nevýhody navrhovanej činnosti vrátane ich variantov, a to aj v porovnaní s nulovým variantom, c) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia a d) získať odborný podklad na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov, vrátane stavebného zákona. Účasť verejnosti pri týchto procesoch prispieva k dosiahnutiu samotného účelu konaní podľa EIA zákona tým, že príslušnému orgánu môže aj verejnosť pomôcť spoľahlivo zistiť stav veci v súlade so zásadou materiálnej pravdy. Žalovaný vo svojom popise záverečného stanoviska podľa EIA zákona nie je presný, keď uvádza, že účelom je len výber optimálneho variantu. V súlade so zásadou materiálnej pravdy musí príslušný orgán uvažovať vždy aj o možnosti vydať negatívne stanovisko k navrhovanej činnosti. Dňom 16.10.2018, a to začatím konania EIA doručením správy o hodnotení Žilinského samosprávneho kraja ako navrhovateľom žalovanému a kedykoľvek potom až do vydania záverečného stanoviska žalovaným dňa 18.12.2019, žalovaný mal a mohol zistiť v súlade so zásadou materiálnej pravdy, že:

- životné prostredie v chatovej osade Jánošíkovo a jeho okolí môže byť cyklodiaľnicou negatívne - teda nepriaznivo ovplyvnené, a teda mal dospieť k právnemu záveru, podľa ktorého právo žalobcov, rovnako ako ostatných chatárov v chatovej osade Jánošíkovo na priaznivé životné prostredie mohlo byť priamo negatívne dotknuté v tomto EIA konaní, ktorého výsledkom je vydanie záverečného stanoviska žalovaného k výstavbe a prevádzke cyklodiaľnice a svedčilo im tak postavenie účastníkov EIA konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 24 ods. 2, § 64 EIA zákona v súlade s cieľom a zmyslom EIA zákona a takisto v súlade s cieľom a zmyslom Aarhuského protokolu. Nesplnenie povinnosti žalovaného skúmať počas celého konania, či všetky subjekty spĺňajú podmienky na priznanie postavenia účastníka a tento okruh účastníkov rozšíriť, ak zistí, že existujú ďalšie subjekty, ktoré spĺňajú zákonné kritériá vedie k porušeniu zásady materiálnej pravdy tým, že správny orgán nezistí úplne a presne skutkový stav v EIA konaní, ktorý je dvojstranným resp. multilaterálnym procesom, v ktorom dochádza ku kolízií medzi účastníkmi, čo nevyhnutne vedie k nesprávnym právnym záverom, a teda k nezákonnosti samotného záverečného stanoviska. Žalobcovia v replike podrobne poukazujú na konkrétne predpokladané negatívne dopady cyklodiaľnice na životné prostredie predovšetkým v okolí chatovej osady Jánošíkovo a z toho vyplývajúce priame negatívne dopady na ich právo priaznivé

životné prostredie v prípade vydania súhlasného záverečného stanoviska pre cyklodiaľnicu vo variante navrhnutom Žilinským samosprávnym krajom. Časť pozemku na pravom brehu Váhu, celý pozemok na ľavom brehu Váhu tak ako sú identifikované v replike na strane 10, na ktorých má byť cyklodiaľnica postavená a na ktorých majú byť vyrubené dreviny a kroviny, ktoré sú na ľavom brehu Váhu bol s účinnosťou od 01.01.2019 zahradené do Národného zoznamu Európskej sústavy chránených území Natura 2000 ako Územie európskeho významu „Strečnianske meandre Váhu“. Tento biotop zahŕňa prirodzené lesy vyskytujúce sa bezprostredne pri tokoch od nížin až po horské prameniská. Podľa o ochrane prírody a krajiny je Natura 2000 koherentná európska ekologická sústava pozostávajúca z lokalít s výskytom biotopov európskeho významu, biotopov druhov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov, ktorej cieľom je umožniť, zachovať a ak je to potrebné obnoviť priaznivý stav týchto biotopov a druhov v ich prirodzenom areáli. Následne žalobcovia v bode 5. repliky poukazujú na pravidlá primeraného hodnotenia vplyvu cyklodiaľnice na ekologickú integritu územia patriaceho do sústavy chránených území Natura 2000. Toto primerané hodnotenie sa zameriava na odhad dosahov plánu alebo projektu na lokalitu, a to buď samostatne alebo v spojení s inými plánmi či projektmi z hľadiska cieľov ochrany lokality. Ak boli ciele ochrany stanovené pre lokalitu, vplyvy sa musia opäť posúdiť na základe týchto cieľov (v tejto časti poukázali žalobcovia na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Waddenzee C-127/02). Ak ciele ochrany ešte neboli pre lokalitu stanovené, potom až do okamihu ich stanovenia musí pri primeranom hodnotení minimálne sa až do okamihu ich stanovenia pri primeranom hodnotení minimálne predpokladať, že cieľom je zabezpečiť, aby sa stav typov biotopov a biotopov druhov vyskytujúcich sa v lokalite nezhoršil pod súčasnú úroveň alebo aby druhy neboli podstatne rušené v súlade s požiadavkami článku 6 ods. /EHS o biotopoch (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vec C-127/02). Alternatívami nie sú v prípade líniových stavieb len iné trasy takýchto stavieb, ale tiež úplne iný spôsob riešenia cieľov, ktoré sa majú splniť vybudovaním a prevádzkovaním cyklodopravy na tomto území. Neexistencia alternatív musí byť preukázaná ešte pred uskutočnením ďalších krokov preskúmania, či je projekt potrebný z naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu. V tejto časti poukázali žalobcovia na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (C-399/14, C-239/04). V prípade cyklodiaľnice sa ponúkajú minimálne dve alternatívy na dosiahnutie cieľov sledovaných výstavbou a prevádzkou cyklodiaľnice: cyklovlaky na trase Strečno - Vrútky alebo cykloautobusy na trase Strečno - Vrútky, ktoré by boli dotované/platené Žilinským samosprávnym krajom a nadväzovali na iné cyklotrasy v okolí Strečna a v okolí Vrútok. Sami žalobcovia v závere tejto časti repliky konštatujú, že podrobnejšia analýza problematiky alternatív rovnako ako analýza naliehavých dôvodov vyššieho záujmu by išla nad rámec účelu žaloby a repliky, keďže by sa uplatnila až vtedy, ak by žalovaný vo svojom záverečnom stanovisku dospel na základe spoľahlivo zisteného stavu veci, že cyklodiaľnica má nepriaznivý vplyv na integritu územia sústavy chránených území z hľadiska cieľov jeho ochrany o čom sú žalobcovia presvedčení. Následne v bode 6. repliky žalobcovia opisujú nepriaznivý vplyv cyklodiaľnice na ekologickú integritu SKUEV0665 (identifikačný kód podľa zoznamu Natura 2000) Strečnianske meandre Váhu a z toho vyplývajúcu nezákonnosť záverečného stanoviska s poukazom na devastáciu SKUEV0665 Strečnianskych meandrov Váhu a jeho ochranného pásma, rozsiahlym výrubom brehových porastov na ľavom brehu Váhu, devastáciu SKUEV0665 Strečianskych meandrov Váhu a jeho ochranného pásma rozsiahlym výrubom drevín a vybudovaním cyklovalu na pravom brehu Váhu pri chatovej osade Jánošíkovo a zhrnutím negatívnych dopadov cyklodiaľnice SKUEV0665 Strečianske meandre Váhu a absenciou akejkoľvek analýzy dopadu výstavby a prevádzky cyklodiaľnice na SKUEV0665 Strečnianske meandre. Žalobcovia konštatujú, že z uvedených skutočností je možné dospieť k záveru, že cyklodiaľnica bude mať jednoznačne nepriaznivý vplyv na ekologickú integritu územia SKUEV0665 Strečianske meandre Váhu a jeho prioritného biotopu z hľadiska cieľov jeho ochrany, čo je v rozpore so závermi a súhlasom s cyklodiaľnicou uvedeným v záverečnom stanovisku. V bode 7. repliky - Nepriaznivý vplyv cyklodiaľnice na ekologickú integritu SKUEV0252 Malá Fatra v okolí Jánošíková a z toho vyplývajúca nezákonnosť záverečného stanoviska žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že

- pozemok parc. č. 4472 v k. ú. W. N. leží v bezcestnom území, zásah do ktorého by bol aj v rozpore s článkom 4.10 záväznej časti Územného plánu veľkého územného celku Žilinský kraj a cyklodiaľnica by bola takým obrovským zásahom do tohto chráneného bezcestného územia, že táto stavba by bola popretím samotného účelu ochrany tohto územia,

- poukazujú na absenciu akejkoľvek analýzy dopadu výstavby a prevádzky cyklodiaľnice na dolinu Hoskora ležiacu v SKUEV0252 Malá Fatra v okolí Jánošíkova s dôsledkom opäť rozporu s článkom 4.14.2 záväznej časti Územného plánu veľkého územného celku Žilina. Žalobcovia v tejto časti poukazujú na to, že dôkazné bremeno pre posudzovanie vplyvu cyklotrasy na životné prostredie spočíva

v preukázaní neexistencie nepriaznivých vplyvov a nie ich výskytu, čo je podstatou zásady predbežnej opatrnosti a skonštatovali, že primeraný odhad musí byť dostatočne podrobný a odôvodnený, aby preukazoval neexistenciu nepriaznivých vplyvov vzhľadom na najlepšie vedecké poznatky v danej oblasti (C-127/02),

- poukazujú na absenciu akejkoľvek analýzy dopadu výstavby a prevádzky cyklodiaľnice na chatovú osadu Jánošíkovo, v ktorej časti žalobcovia zdôraznili, že po sprevádzkovaní cyklodiaľnice by sa z historickej chatovej osady Jánošíkovo, aj vzhľadom na vybudovaný cykloval a hlavne pre predpokladané obrovské počty cyklistov stala len občerstvovacou stanicou, podobne ako sú takými stanicami čerpacie stanice na diaľniciach,

- poukazujú na celkovo nedostatočne zistený skutkový stav vo veci vplyvu výrubu drevín na integritu tohto územia, pričom v tejto časti žalobcovia zdôraznili, že žalovaný bol povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie a nemohol vychádzať z neúplných zistení uvedených v záverečnom stanovisku. Významnosť vplyvov je podmieňovaná realizáciou zmierňujúcich opatrení, t.j. neodráža reálny stav zhodnotenia týchto vplyvov na životné prostredie. Reálne zmierňujúce opatrenia proti týmto negatívnym dopadom, na ktoré záverečné stanovisko odkazuje na str. 46 v záverečnom stanovisku v skutočnosti na str. 48 - 52 uvedené nie sú. Keďže záverečné stanovisko obsahuje len čiastkové, a teda nie úplné zistenia a hodnotenia vplyvu cyklodiaľnice na kľúčové územie pre realizáciu cyklodiaľnice - SKUEV0665 Strečnianske meandre Váhu na SKUEV0252 Malá Fatra a takisto na chatovú osadu Jánošíkovo, nemožno záverečné stanovisko považovať za primerané hodnotenie podľa § 28 ods. 5, ods. 8, ods. 11 zákona o ochrane prírody a krajiny a nemožno ho použiť ako dostatočný podklad pre povoľovacie konanie. Je tak nezákonné. Žalobcovia zdôrazňujú, že sa svojho postavenia účastníkov konania v EIA konaní domáhajú primárne z titulu možného priameho negatívneho ovplyvnenia ich práva na priaznivé životné prostredie vydaním záverečného stanoviska vo vzťahu k cyklodiaľnici a nie z titulu ochrany svojich vlastníckych práv. S účinnosťou od 01.01.2015 , ktorým bol zmenený a doplnený došlo k významnej zmene oproti dovtedajšiemu stavu, pretože hlavné konania podľa EIA zákona vzťahujúce sa k navrhovanej činnosti vrátane konania o vydanie záverečného stanoviska podliehajú všeobecnej úprave uvedenej v Správnom poriadku. Žiadne ustanovenie zákona o EIA konaní explicitne nevylučuje použitie úpravy podľa Správneho poriadku. Ustanovenie EIA zákona v súlade s ustanovením Správneho poriadku v skutočnosti priznáva postavenie účastníka EIA konania ďalším subjektom - dotknutej verejnosti, ktorá by inak len na základe úpravy podľa Správneho poriadku týmto účastníkom nemusela byť, pretože by pre ňu mohlo byť v správnej aj súdnej praxi náročné preukázať, že jej práva, povinnosti alebo oprávnené záujmy by mohli byť týmito konaniami priamo dotknuté. Na účely EIA konania sa v plnom rozsahu uplatní nielen úprava EIA zákona, ale aj Správneho poriadku. V tejto súvislosti žalobcovia s poukazom na úpravu EIA zákona zdôraznili, že záverečné stanovisko ako rozhodnutie je záväzné pre ďalšie povoľovacie konanie. S účinnosťou od 01.01.2015 novela zákona o EIA priniesla zmenu týkajúcu sa právnych účinkov záväzného stanoviska, kedy oproti predošlému stavu sa z polohy nezáväzného výsledku procesu posudzovania, ktoré bol povoľujúci orgán len povinný zohľadniť stáva závažným rozhodnutím pre ďalšie povoľovacie konanie. V nadväznosti na to právne postavenie žalobcov sa vydaním záverečného stanoviska môže zmeniť, a to zmeniť k horšiemu tým, že záverečné stanovisko ako záväzné rozhodnutie pre ďalšie povoľujúce konania môže napokon viesť k povoleniu cyklodiaľnice, a tým k zhoršeniu stavu a k poškodeniu životného prostredia žalobcov v porovnaní so súčasným stavom. Následne žalobcovia poukazujú na doktrínu legitímneho očakávania, ktorá garantuje čitateľnosť správania sa orgánov verejnej moci a ochranu súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (nález Ústavného súdu SR sp. zn. ). Žalobcovia v tejto časti zdôraznili, že sú presvedčení o tom, že doktrínu legitímneho očakávania možno tiež aplikovať na situáciu, v ktorej sa nachádzali žalobcovia pred EIA konaním a pred vydaním záverečného stanoviska. Žalobcovia mali dôvody legitímne očakávať, že chatová osada Jánošíkovo a jej bezprostredné okolie vrátane NPR Krivé a SKUEV0665 Strečnianske meandre Váhu nebudú zaťažené žiadnou novou výstavbou vzhľadom na charakter týchto území ako osobitne chránených území. Žiaden orgán regionálnej alebo miestnej samosprávy ani vlastníci lesných a pobrežných pozemkov Váhu až do EIA konania nenavrhli vybudovanie žiadnej cyklistickej trasy na tomto území. Žiadny štátny orgán teda nikdy v minulosti neviedol žiadne konania týkajúce sa trasovania a výstavby nových líniových stavieb. Neexistoval teda žiaden dôvod domnievať sa, že toto územie chránené vo verejnom záujme, a to hneď z niekoľkých právnych dôvodov, ako vyplýva z odôvodnenia repliky, by mohlo byť predmetom akejkoľvek ďalšej výstavby - a už vôbec nie výstavby v takom značnom rozsahu, ako to vyplýva z návrhu Žilinského samosprávneho kraja na výstavbu cyklodiaľnice.

Ďalej žalobcovia poukazujú na vhodné, včasné a účinné informovanie žalobcov o EIA konaní podľa článku 6 ods. 2 Aarhuského dohovoru a predovšetkým podľa článku 6 ods. 3 EIA Smernice a vhodný postup žalovaného pri informovaní žalobcov o záverečnom stanovisku podľa článku 9 EIA Smernice a zdôrazňujú vo vzťahu k článku 6 ods. 2 Aarhuského dohovoru, účinnosť spôsobu informovanosti verejnosti hneď na začiatku rozhodovacieho procesu, ktorý sa týka životného prostredia. Poukazujú na závery podľa rozsudku NS SR vo väzbe na článok 6 ods. 2 Aarhuského dohovoru, ktorý bol prevzatý do článku 6 ods. 4 EIA Smernice, zdôrazňujú včasné a účinné vytvorenie príležitostí pre dotknutú verejnosť zúčastniť sa procesov rozhodovania týkajúceho sa životného prostredia, ktoré sú uvedené v článku 2 ods. 2 v konaní podľa národných EIA zákonov. Následne v replike žalobcovia uplatňujú priamy účinok článku 6 ods. 4 EIA Smernice vo vzťahu k štátnym orgánom členského štátu, ktorým je určite aj žalovaný a poukazujú na rozhodnutie C-152/84 vo veci Marshall vydané Európskym Súdnym dvorom. Aj pokiaľ by sa neuplatnil priamy účinok smernice, platila by zásada eurokomformného výkladu nielen tých ustanovení slovenských právnych predpisov transponujúcich im zodpovedajúce ustanovenia smerníc EÚ, ale aj povinnosti súdu vziať do úvahy vnútroštátne právo ako celok a posúdiť do akej miery ho môžu použiť spôsobom, ktorý nevedie k výsledku, ktorý odporuje smernici. V tejto časti poukázali žalobcovia na rozhodnutia Európskeho Súdneho dvora C-397/01 až 403/01 a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. . Žalobcovia konštatujú, že pre účely predloženej žaloby a aj repliky nie je potrebné rozoberať otázku eurokomformného výkladu, pretože článok 6 ods. 4 EIA Smernice môžu žalobcovia bez akýchkoľvek pochybností uplatňovať priamo voči žalovanému. Keďže postačí výklad a aplikácia článku 6 ods. 4 EIA Smernice nie je potrebné na účely tejto žaloby rozhodovať o priamom alebo nepriamom účinku Aarhuského dohovoru. Súčasne sa žalobcovia domáhajú v súlade s konštantnou judikatúrou voči žalovanému priameho účinku článku 9 ods. 1 EIA Smernice. V nadväznosti na závery podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C-280/18 žalobcovia zdôraznili, že dotknutá verejnosť musí byť o povoľovacom konaní, ktorým sa myslí podľa článku 2 aj konanie podľa EIA zákona o svojich možnostiach zúčastniť sa na tomto konaní primeraným spôsobom a dostatočne vopred informovaná. Ak by to tak nebolo, členovia dotknutej verejnosti by nemohli očakávať, že budú informovaní o konečnom rozhodnutí týkajúcom sa povolenia - v predmetnej veci záverečného stanoviska. Samotná skutočnosť, že rozhodnutie o povolení je ex post k dispozícií na internetovej stránke Ministerstva životného prostredia nemôže byť považovaná za dostatočnú z hľadiska zásady efektivity, pretože v prípade, že neexistovali dostatočné informácie o začatí postupu účasti verejnosti, nemožno vo vzťahu k nikomu predpokladať, že sa informoval o uverejnení príslušného konečného rozhodnutia. Žalobcovia neboli účinne informovaní o začiatku konania EIA, v ktorej časti zdôraznili:

- fyzické odstrihnutie chatárov z Jánošíkova dané práve geografickými pomermi Strečianskeho priesmyku oddeľujúcimi Jánošíkovo od materskej Nezbudskej Lúčky,

- skutočnosť, že žalobcovia nemajú v obci Nezbudská Lúčka trvalý ani prechodný pobyt,

- skutočnosť, že žalovaný nikdy v samotnom Jánošíkove neumiestnil dočasnú fyzickú úradnú tabuľu ani iným spôsobom neumiestnil oznam o začatí EIA konania, napriek tomu, že mu to § 26 ods. 2 (č.l. 137 rub) umožňoval,

- skutočnosť, že žalovaný sa nikdy ani iným spôsobom neobrátil na žalobcov a žalobcovia si nie sú vedomí toho, že tak žalovaný učinil vo vzťahu k akémukoľvek inému chatárovi z Jánošíkova, napriek tomu, že priamo celé územie Jánošíkova podliehalo posudzovaniu vplyvu cyklodiaľnice na životné prostredie, pretože trasovanie cyklodiaľnice cez toto územie je pre cyklodiaľnicu určujúce. Uvedené argumenty vedú k jedinému možnému záveru a síce, že žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce pre neho z článku 6 ods. 4 a takisto z článku 9 EIA Smernice. Skúškou správnosti a potvrdením nezákonnosti postupu žalovaného je skutočnosť, že vlastne až na základe podaní žalobcov a ich nesúhlasu sa uskutočnilo stretnutie s občanmi Nezbudskej Lúčky, ktorá je týmto projektom priamo dotknutá a zástupcami Žilinského samosprávneho kraja ako navrhovateľom cyklodiaľnice až 22. júla 2020. Do tej doby nevedeli ani samotní občania Nezbudskej Lúčky o tomto projekte.

5. Replika žalobcov bola doručená žalovanému a žalovaný po podaní repliky žalobcov zotrval na svojom vyjadrení k žalobe.

6. Podľa - ďalej ako : Ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len ""), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené,

uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. Ak sa správny súd nestotožní s tvrdením , vo veci ďalej koná.

Podľa : Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak po e) bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

Podľa Článku 44 ods. 1, ods. 6 SR ( - ďalej SR) : Každý má právo na priaznivé životné prostredie. Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon.

Podľa Článku 1, Článku 2 ods. 4, ods. 5, Článku 3 ods. 2, Článku 6 ods. 1, 2, 4, 5 oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (Aarhuský dohovor): Každá Strana zaručí práva na prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru s cieľom prispieť k ochrane práva každého človeka, príslušníka tejto i budúcich generácií, žiť v životnom prostredí, ktoré je primerané pre zachovanie jeho zdravia a dosiahnutie blahobytu. Na účely tohto dohovoru "verejnosť" znamená jednu alebo viac fyzických osôb alebo právnických osôb a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou ich združenia, organizácie alebo skupiny; "zainteresovaná verejnosť" znamená verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia alebo sa o tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa o rozhodovací proces. Každá Strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Každá Strana a) uplatní ustanovenia tohto článku vo vzťahu k rozhodnutiam, či povoliť navrhované činnosti uvedené v Prílohe I; b) v súlade so svojím vnútroštátnym právom tiež uplatní ustanovenia tohto článku na rozhodnutia o navrhovaných činnostiach neuvedených v Prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. Strany na tento účel určia, či určitá navrhovaná činnosť podlieha týmto ustanoveniam, a c) môže sa rozhodnúť, a to od prípadu k prípadu, ak to vnútroštátne právo umožňuje, neuplatňovať ustanovenia tohto článku na navrhované činnosti slúžiace účelom obrany štátu, ak sa táto Strana domnieva, že takéto uplatnenie môže mať nepriaznivý vplyv na tieto účely. Zainteresovaná verejnosť je informovaná hneď na začiatku rozhodovacieho procesu týkajúceho sa životného prostredia podľa okolností, či už verejným oznamom alebo jednotlivo, a to vhodným, včasným a účinným spôsobom, okrem iného a) o navrhovanej činnosti a žiadosti, o ktorej sa bude rozhodovať; b) o podstate možných rozhodnutí alebo o návrhu rozhodnutia;

c) o orgáne verejnej moci zodpovednom za prijatie rozhodnutia; d) o uvažovanom postupe vrátane toho, ako a kedy môže byť poskytnutá táto informácia i) o začiatku procesu; ii) o možnosti účasti verejnosti; iii) o čase a mieste akéhokoľvek plánovaného verejného prerokovania; iv) o orgáne verejnej moci, od ktorého možno získať príslušné informácie a kde boli informácie na účely preskúmania verejnosťou uložené; v) o príslušnom orgáne verejnej moci alebo akomkoľvek inom úradnom orgáne, ktorému možno predložiť pripomienky alebo otázky a časový rozpis na predloženie pripomienok a otázok, a vi) o skutočnosti, aké informácie o životnom prostredí vzťahujúce sa na navrhovanú činnosť sú k dispozícii, a e) o skutočnosti, že činnosť podlieha vnútroštátnemu alebo cezhraničnému procesu hodnotenia vplyvov na životné prostredie. Každá Strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne.

Každá Strana, ak je to primerané, podnecuje potenciálnych žiadateľov, aby zistili zainteresovanú verejnosť, vstúpili s ňou do diskusie a ešte pred požiadaním o povolenie jej poskytli informáciu o cieľoch ich žiadosti.

Podľa článku 6 ods. 2, ods. 4, ods. 5, článku 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EU o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie: Verejnosť je informovaná v ranom štádiu procesu rozhodovania týkajúceho sa životného prostredia uvedeného v článku 2 ods. 2 a najneskôr hneď, ako sa môže rozumne poskytnúť informácia buď prostredníctvom verejných oznamov, alebo inými vhodnými prostriedkami, ako sú elektronické médiá, ak sú k dispozícii, o týchto záležitostiach:a) žiadosť o povolenie;b) fakt, že projekt podlieha procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie a kde je to relevantné, fakt, že sa uplatňuje článok 7;c) podrobnosti o príslušných orgánoch zodpovedných za prijatie rozhodnutia, o tých, u ktorých sa dajú získať relevantné informácie, o tých, ktorým sa môžu zasielať pripomienky alebo otázky a podrobnosti o časovom rozvrhu zasielania pripomienok alebo otázok;d) povaha možných rozhodnutí alebo návrh rozhodnutia, ak existuje;e) uvedenie dostupnosti informácií zhromaždených podľa článku 5;f) uvedenie času, miesta a spôsobu, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia;g) podrobnosti zabezpečenia účasti verejnosti podľa odseku 5 tohto článku. Dotknutej verejnosti sa poskytnú včasné a účinné príležitosti zúčastniť sa procesov rozhodovania týkajúceho sa životného prostredia uvedených v článku 2 ods. 2 a na tento účel je oprávnená vyjadriť pripomienky a stanoviská, kým sú ešte príslušnému orgánu alebo orgánom otvorené všetky možnosti, predtým ako sa rozhodne o žiadosti o povolenie. Podrobné úpravy pre informovanie verejnosti (napríklad vyvesenie plagátov v určitom okruhu alebo zverejnenie v miestnej tlači) a konzultácií s dotknutou verejnosťou (napríklad písomnými zásielkami alebo prostredníctvom verejnej ankety) určia členské štáty. Každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí, aby každý, kto sa domnieva, že jeho žiadosť o informácie na základe článku 4 nebola zohľadnená, bola neoprávnene zamietnutá, či už čiastočne alebo úplne, neprimerane zodpovedaná alebo sa s ňou nenaložilo tak, ako sa malo v súlade s ustanoveniami uvedeného článku, mal prístup k procesu preskúmania pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným zákonom. V tých prípadoch, keď Strana umožní takéto opravné prostriedky pred súdom, zabezpečí, aby táto osoba mala tiež prístup k rýchlemu konaniu ustanovenému zákonom, a to bezodplatne alebo za nízky poplatok, k novému prejednaniu pred orgánom verejnej moci alebo preskúmaniu pred nezávislým a nestranným orgánom iným ako súd. Konečné rozhodnutia podľa odseku 1 sú záväzné pre orgán verejnej moci, ktorý má informácie. Ak je prístup k informáciám podľa tohto odseku zamietnutý, zdôvodnenie sa uvedie vždy písomne. Každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti a) majúci dostatočný záujem alebo, alternatívne, b) ak pretrváva porušovanie ich práva v prípadoch, kde to právne predpisy Strany upravujúce správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku, mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6 a v prípadoch ustanovených vnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3, iným relevantným ustanoveniam tohto dohovoru. O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, bude rozhodnuté v súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom dať zainteresovanej verejnosti široký prístup k spravodlivosti v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru. Na tento účel sa záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 2 ods. 5, považuje za dostatočný na účely písmena a). Tieto organizácie budú považované za také, ktorých práva môžu byť porušené na účely písmena b). Ustanovenia odseku 2 nevylučujú možnosť predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je nimi dotknutá požiadavka uplatnenia správneho preskúmania pred súdnym preskúmaním, ak takáto požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva. Navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.

Navyše bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, postupy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 zabezpečia zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane predbežných právnych opatrení, ak sú vhodné, a musia byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé. Rozhodnutia podľa tohto článku budú vydávané alebo zaznamenané písomne. Rozhodnutia súdov, a kedykoľvek je to možné, aj iných orgánov budú verejne prístupné. S cieľom posilniť účinnosť ustanovení tohto článku každá Strana zabezpečí, aby bola verejnosť informovaná o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu, a zváži vytvorenie vhodných podporných mechanizmov s cieľom odstrániť alebo znížiť finančné a iné bariéry v prístupe k spravodlivosti.

Podľa , o právnom konaní (správny poriadok) - ďalej ako Správny poriadok: Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Podľa až e) o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako zákon): Účelom zákona je najmä a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

Podľa § 3 písm. c), f), r), s) zákona: Na účely tohto zákona c) posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru, určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len "správa o hodnotení činnosti") alebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny (ďalej len "záverečné stanovisko"), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená účasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice, aj s dotknutou stranou, f) navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti (ďalej len "navrhovaná činnosť alebo jej zmena") je realizácia stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny, r) verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.

Podľa § 18 ods. 1 písm. g) zákona: Predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá po g) navrhovaná činnosť alebo jej zmena neuvedená v písmenách a) až f) alebo v odseku 2, ktorá podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny8a) pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území.

Podľa § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona: Príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o a) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov, konaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad, b) svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zisťovacom konaní alebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne, c) tom, že od povoľujúceho orgánu a príslušného orgánu možno získať informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ktorá je predmetom konania, d) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, e) odbornom stanovisku podľa § 18 ods. 1 písm. g), zámere podľa § 22 a 23, rozsahu hodnotenia podľa § 30 a správe o hodnotení činnosti podľa § 31, f) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o konaní verejného prerokovania, g) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní vrátane informácií o povoľujúcom orgáne, ktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie pripomienok alebo otázok, h) praktických informáciách o prístupe k správnemu konaniu a súdnemu konaniu podľa tohto zákona, najmä o prístupe verejnosti k opravným prostriedkom pred správnym orgánom a pred súdom a určenie štádia konania, v ktorom možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť, i) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia. Dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.

Podľa § 25 ods. 2 zákona: Ak sa zúčastňuje jedného konania viac ako 20 členov dotknutej verejnosti, doručovať možno verejnou vyhláškou; členovia občianskej iniciatívy vytvorenej postupom podľa § 24 ods. 11 sa na tieto účely považujú za jedného člena dotknutej verejnosti.

Podľa § 30 ods. ods. 7, ods. 8 zákona: Navrhovateľ v spolupráci s dotknutou obcou bezodkladne informuje verejnosť o určenom rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny a jeho harmonograme spôsobom v mieste obvyklým. Verejnosť, dotknutá obec, dotknutý samosprávny kraj, dotknutý orgán a ďalšie osoby môžu predložiť pripomienky k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny do desiatich pracovných dní od jeho zverejnenia podľa odseku 7 príslušnému orgánu, ktorý ich po vyhodnotení doručí navrhovateľovi.

Podľa § 37 ods. 1, ods. 6, ods. 7, ods. 8 zákona: Výsledkom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je záverečné stanovisko. Záverečné stanovisko je rozhodnutie, ktoré je záväzné pre ďalšie povoľovacie konanie. Právoplatnosťou záverečného stanoviska vzniká oprávnenie navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom posudzovania vplyvov podľa § 18 ods. 1, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene vo variante odsúhlasenom príslušným orgánom v záverečnom stanovisku.

Príslušný orgán doručí záverečné stanovisko do 30 dní od jeho vydania navrhovateľovi, rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci a zverejní ho bezodkladne na webovom sídle ministerstva a na úradnej tabuli, ak ju má k dispozícii. Dotknutá obec, ktorej bolo doručené záverečné stanovisko, ho zverejní v lehote troch pracovných dní od jeho doručenia na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, a na úradnej tabuli obce a oznámi, kde a kedy možno doň nahliadnuť, robiť z neho výpisy, odpisy alebo na vlastné náklady vyhotoviť kópie. Platnosť záverečného stanoviska je sedem rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Záverečné stanovisko nestráca platnosť, ak sa počas jeho platnosti začne konanie o umiestnení alebo povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

Podľa § 38 ods. 1, ods. 6, ods. 7 zákona: Navrhovateľ je povinný zabezpečiť súlad ním predkladaného návrhu na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami. Rozhodnutie povoľujúceho orgánu musí byť v súlade s právoplatným rozhodnutím vydaným podľa tohto zákona a musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku. Ak povoľujúci orgán dostane na základe zaslania návrhu na začatie povoľovacieho konania podľa odseku 4 záväzné stanovisko príslušného orgánu, v ktorom je zistený nesúlad návrhu na začatie povoľovacieho konania s týmto zákonom, s rozhodnutím vydanom v zisťovacom konaní alebo so záverečným stanoviskom, povoľujúci orgán toto konanie preruší a určí lehotu na zosúladenie návrhu na začatie povoľovacieho konania s týmto zákonom. Ak navrhovateľ v určenej lehote podanie nezosúladí, povoľujúci orgán konanie zastaví.

7. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť vydania rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 18.12.2019 č.: OU-ZA-OSZP2-2019/004276-33/Gr - Záverečného stanoviska, pri vymedzení základných údajov o navrhovanej činnosti - názov: Žilina - Vrútky - Martin, úsek Strečno - Lipovec, Vrútky, Vrútky - Martin mimo cestného telesa I/18 (cyklotrasa), s vymedzeným účelom navrhovanej činnosti - vybudovanie novej cyklodopravnej trasy spájajúcej obec Strečno (okres Žilina) a mesto Vrútky (okres Martin), pričom užívateľmi navrhovanej činnosti budú Žilinský samosprávny kraj resp. obyvatelia dotknutých obcí Strečno, Nezbudská Lúčka, Lipovec a mesta Martin, obyvatelia regiónu Žilinského samosprávneho kraja a návštevníci z ostatných regiónov Slovenska, prípadne zo susedných štátov. Navrhovaná činnosť bude situovaná v Žilinskom kraji v okresoch Žilina a Martin, na území obcí Strečno, Nezbudská Lúčka, Lipovec a mesta Vrútky a v katastrálnych územiach L., a to v rámci zastavaného územia dotknutých obcí a mesta ako aj mimo zastavaného územia dotknutých obcí a mesta. Vo variante 1 je trasa vedená cez obec Lipovec do Vrútok priamo po ceste III/2130 až po železničnú trať, ktorú podchádza resp. križuje mimoúrovňovo popri nej cca 200 metrov, následne odbočuje vľavo a vedie po existujúcej miestnej komunikácii až k úrovňovému železničnému priecestiu, za ktorým už trasa pokračuje tak, ako je navrhnutá v oboch variantoch. Vo variante 2 trasa z Lipovca do Vrútok nebude viesť priamo po ceste III/2130, ale popri nej a z jej pravej strany v smere z Lipovca do Vrútok až k železničnej trati, ktorú podíde už takisto, ako vo variante 1 a následne odbočí vpravo po novo navrhovanom mostnom objekte ponad železnicu, následne pôjde popri železničnej trati a výjde za úrovňovým železničným priecestím, kde už pokračuje až do konca úseku v zmysle variantu 2. Trasa v celej svojej dĺžke prechádza údolím rieky Váh, Vážskeho derivačného kanála a rieky Turiec, je umiestnená v koridore, ktorý v súčasnosti nemá riešenú cyklodopravnú trasu. Začína v obci Strečno, kde tento úsek je pokračovaním existujúceho cyklochodníka vybudovaného popri ľavom brehu Vodného diela Žilina. Ďalej trasa prechádza územím W. N. proti prúdu rieky Váh okrajom chráneného prírodného územia popod chatovú osadu Jánošíkovo, územie obce Lipovec smerom do mesta Vrútky, kde trasa končí v križovatke ulíc Matušovičovský rad - Čachovský rad pri cestnom moste ponad rieku Turiec. V časti III. Opis priebehu posudzovania sa záverečné stanovisko venuje vypracovaniu správy o hodnotení, popisu rozoslania a zverejnenia správy o hodnotení, v zmysle ktorého Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredie upovedomil známych účastníkov konania listom č. OU-ZA-OSZP2-2018/038791-002/Gr zo dňa 16.10.2018, že dňom doručenia správy o hodnotení začalo podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku správne konanie vo veci posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie. Uvedeným listom zaslal žalovaný správu aj povoľujúcemu, dotknutému a rezortnému orgánu ako aj dotknutým obciam. Zároveň príslušný orgán dňa 16.10.2018 podľa zákona (má sa na mysli o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej aj len zákon) - poznámka správneho súdu), zverejnil správu o hodnotení činnosti prostredníctvom webového sídla ministerstva (má sa na mysli Ministerstvo životného prostredia SR - poznámka správneho súdu), a to na stránke https://www.enviroportal.sk/sk/EIA/detail/-žilina- vrútky-martin-úsek-strečno-lipovec-vrútky-martin-mimo-cestného. Listom príslušného orgánu č. OU-ZA- OSZP2-2018/038791/Gr zo dňa 16.10.2018 boli požiadané dotknuté obce, aby podľa § 34 ods. 1 zákona do troch pracovných dní od doručenia správy o hodnotení činnosti alebo všeobecne zrozumiteľného záverečného zhrnutia podľa § 33 ods. 3 zákona informovali o doručení správy o hodnotení činnosti verejnosť a zároveň zverejnili všeobecne zrozumiteľné záverečné zhrnutie počas 30 dní na úradnej tabuli a na svojom webovom sídle, ak ho majú zriadené a oznámili, kde a kedy možno do správy o hodnotení činnosti nahliadnuť, robiť z nej výpisy, odpisy alebo na vlastné náklady vyhotoviť kópie; zároveň uviesť v akej lehote môže verejnosť podávať pripomienky a označiť miesto, kde sa môžu podávať. Listami príslušného orgánu boli upovedomené podľa § 35 ods. 1 zákona rezortný orgán, dotknutý orgán, povoľujúci orgán a dotknuté obce, že majú doručiť príslušnému orgánu písomné stanovisko k správe o hodnotení činnosti najneskôr do 30 dní od jej doručenia. Verejnosť mohla doručiť písomné stanovisko príslušnému orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa zverejnenia záverečného zhrnutia podľa § 34 ods. 1 zákona. Na stanovisko doručené po uplynutí lehôt uvedených v ods. 1 až 3 § 35 zákona nemusí príslušný orgán prihliadať. V bode 3 časti III. záverečného stanoviska je opis prerokovania správy o hodnotení s verejnosťou, ktoré verejné prerokovanie správy o hodnotení s verejnosťou bolo zvolané na základe pozvánky navrhovateľa č. 06229/2018/ORR-25 zo dňa 22.10.2018 a informovania verejnosti prostredníctvom web stránok a úradných tabúľ dotknutých obcí a navrhovateľa, resp. prostredníctvom <https://www.enviroportal.sk/sk/ EIA/detail/-žilina-vrútky-martin-úsek-strečno-lipovec-vrútky-martin-mimo-cestného>. Spoločné verejné prerokovanie pre navrhovanú činnosť sa konalo 13.11.2018 v klubovni úradu Žilinského samosprávneho kraja. Spoločného verejného prerokovania navrhovanej činnosti sa zúčastnilo celkovo 20 ľudí (zástupcov navrhovateľa, spracovateľa správy o hodnotení činnosti rezortného orgánu, dotknutých orgánov, príslušného orgánu, dotknutých obcí a miest, občianskych združení, verejnosti, resp. dotknutej verejnosti). Následne je v záverečnom stanovisku uvedený opis diskusných príspevkov, ktoré odzneli v rámci verejného prerokovania. V bode 4. časti III. Stanoviská a pripomienky a odborné posudky predložené k správe o hodnotení je konštatované doručenie 14 písomných stanovísk, resp. vyjadrení, z ktorých nebolo ani jedno nesúhlasné v rámci situovania celej cyklodopravnej trasy (parciálne boli vznesené požiadavky na zmenu trasovania cyklodopravnej trasy v malých úsekoch, pričom pre tieto navrhované úseky boli doručené aj nesúhlasné stanoviská, resp. vyjadrenia s návrhom na nové trasovanie predmetných úsekov cyklodopravnej trasy). V záverečnom stanovisku je uvedený prehľad písomných stanovísk. V rámci tohto prehľadu je uvedené stanovisko č. 354/2018 zo dňa 07.11.2018 obce Lipovec, ktorá nemá k predloženej správe o hodnotení pripomienky. Obec Nezbudská Lúčka podľa stanoviska č. 793/2018 z 20.11.2018 podporuje rozvoj cyklistiky a vytvorenie komplexných sietí cykloregiónov. Zároveň si uvedomuje, že je potrebné cyklotrasu citlivo zakomponovať do vyhľadávanej turistickej oblasti v obci a katastri Nezbudská Lúčka, aby bola dodržaná bezpečnosť obyvateľov obce, účastníkov cestnej dopravy, turistov, komfort obyvateľov obce, bezpečnosť chodcov a samotných cyklistov. Následne sú citované konkrétne vyjadrenia zo stanoviska obce Nezbudská Lúčka týkajúce sa časti projektu cyklotrasy od zostupu z mosta, ktorý vedie z obce Strečno do Nezbudskej Lúčky po pohostinstvo Romado pri kompe, ďalej sa týkajú vyjadrenia nesúhlasu, aby cyklotrasa viedla cez cestu III. triedy vo vzťahu, ku ktorému nesúhlasu sú prezentované dve náhradné alternatívy zamerané na to, aby cyklotrasa bola lokalizovaná mimo zóny dopravy a poskytovala bezpečnosť obyvateľom, cyklistom a chodcom. Podľa časti VI. Rozhodnutia vo veci Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja na základe výsledku procesu posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie vyjadril súhlas s realizáciou navrhnutej činnosti „Žilina - Vrútky - Martin, úsek Strečno - Lipovec, Vrútky, Vrútky - Martin mimo cestného telesa I/18 (cyklodopravná trasa)“ za predpokladu splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených v kapitole VI. „Rozhodnutie vo veci“ časť 3 „Opatrenia a podmienky na prípravu, realizáciu a prípadne na ukončenie navrhovanej činnosti, ak je spojená s likvidáciou, sanáciou alebo rekultiváciou vrátane opatrení na vylúčenie alebo zníženie významne nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti“ tohto záverečného stanoviska s tým, že neurčitosti, ktoré sa vyskytli v procese posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie je potrebné vyriešiť v ďalších stupňoch príslušnej projektovej dokumentácie v rámci povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov. V bode 2 časti VI. je opísaný odsúhlasený variant. Podľa bodu 3 časti VI. Opatrenia a podmienky na prípravu, realizáciu a prípadne na uskutočnenie navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ak je spojené s likvidáciou, sanáciou

alebo rekultiváciou vrátane opatrení na vylúčenie alebo zníženie významne nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je konštatované, že na základe celkových výsledkov procesov posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, správy o hodnotení činnosti, záznamu zo spoločného verejného prerokovania navrhovanej činnosti, odborného posudku k navrhovanej činnosti ako i z predložených stanovísk subjektov procesu posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie sa odporúčajú pre realizáciu a likvidáciu navrhovanej činnosti nasledujúce podmienky, ktoré je potrebné dodržiavať, pričom v uvedenej časti sú tieto podmienky konkretizované na strane 48 až 54. V odôvodnení záverečného stanoviska je uvedené podrobné zdôvodnenie akceptovania alebo neakceptovania predložených písomných stanovísk ku správe o zhodnotení, ktorých bolo doručených celkom 14 tak, ako vyplýva z tabuľky na strane 57 až 72, vrátane stanoviska č. 793/2018 z 20.11.2018 obce Nezbudská Lúčka. Podľa časti VIII. odôvodnenie záverečného stanoviska dotknutá verejnosť je podľa § 3 písm. s) zákona verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia alebo má záujem na takomto konaní pričom platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v zákone má záujem na tomto konaní. Ďalej je uvedený odkaz na úpravu podľa § 24 ods. 2, 3, 4 zákona a § 14 Správneho poriadku na čo nadväzuje konštatovanie, že v rámci procesu posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie bola identifikovaná dotknutá verejnosť a to: 1. K.2. Modrá planéta - HEARTH, Občianske združenie za udržateľný rozvoj v oblasti infraštruktúry cestovného ruchu 3. Slovenský cykloklub, Piešťany 4. Nádej pre Sad Janka Kráľa, Bratislava. Podľa poučenia o odvolaní podľa zákona verejnosť má právo podať odvolanie proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom konania o vydaní záverečného stanoviska. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. V prípade verejnosti podľa sa za deň doručenia odvolania pri podaní takého odvolania považuje 15-ty deň zverejnenia záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa zákona. Podľa rozdeľovníka uvedeného na písomnom vyhotovení záverečného stanoviska bolo toto doručované verejnosti podľa zákona s vymenovaním subjektov tak, ako vyplýva z vyššie uvedenej identifikácie dotknutej verejnosti.

8. Správny súd predloženú správnu žalobu vyhodnotil ako prostriedok právnej ochrany uplatnený žalobcami podľa , teda ako žalobu konania. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , a contrario, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca cestou právneho zástupcu v podaní zo dňa 20.10.2020 upustil od žiadosti o prejednanie veci na pojednávaní. Správny súd skúmal splnenie dvoch základných zákonných podmienok úspešnosti takejto žaloby, a to: 1. správnosť tvrdenia žalobcov, podľa ktorých im malo byť doručené rozhodnutie - záverečné stanovisko žalovaného č.: OU-ZA-OSZP2-2019/004276-33/Gr zo dňa 18.12.2019 (ďalej ako záverečné stanovisko), pretože im svedčil status účastníkov konania, v ktorom bolo toto záverečné stanovisko vydané a 2. od vydania záverečného stanoviska neuplynuli viac ako tri roky. Uvedené podmienky úspešnosti žaloby sú usporiadané kumulatívne, čo znamená, že pri nesplnení aj len jednej z nich, nemôže byť takáto žaloba úspešná. Celkom logicky pri skúmaní uvedených dvoch podmienok má prioritu druhá podmienka, nakoľko pri jej nesplnení je skúmanie prvej podmienky bezpredmetné. Správny súd konštatuje, že druhá podmienka žaloby je pri zohľadnení skutočnosti vydania záverečného stanoviska dňa 18.12.2019 a pri podaní žaloby v tejto veci dňa 29.04.2020 naplnená. Naplnenie prvej podmienky predpokladá, že žalobcovia mali postavenie účastníkov administratívneho konania, v ktorom bolo záverečné stanovisko vydané, žalovaný s nimi preto mal ako s účastníkmi konania konať a nekonal s nimi a ak v administratívnom konaní bolo vydané meritórne rozhodnutie mal im toto rozhodnutie doručiť. Pokiaľ ide o skutočnosť vydania meritórneho rozhodnutia správny súd podotýka, že záverečné stanovisko vydané podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako zákon alebo EIA alebo zákon EIA) v relevantnom znení ako je citované vyššie, je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonnosti v správnom súdnictve (nie je vylúčené z prieskumu zákonnosti správnym súdom). V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa odôvodnenia uznesenia sp. zn. zo dňa 11.12.2014. Ťažiskom posúdenia správneho súdu v tejto veci bolo vyhodnotenie skutočnosti, či žalobcom svedčilo postavenie účastníkov konania, ktoré vyústilo do vydania záverečného stanoviska a žalovaný s nimi v

dôsledku toho mal ako s účastníkmi v tomto administratívnom konaní konať a aj im záverečné stanovisko doručiť. Žalobcovia vyvodzovali svoje postavenie účastníkov konania z úpravy podľa § 24 ods. 2 zákona v spojení s úpravou § 14 ods. 1 Správneho poriadku a s poukazom na § 64 zákona. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že úprava § 64 zákona negatívnym taxatívnym výpočtom vymedzuje v písmene a) až f) prípady, kedy sa subsidiárna aplikácia Správneho poriadku na konania podľa zákona neuplatní. V ustanovení § 3 písm. r), s) zákona sú pre účely zákona zadefinované subjekty verejnosti a dotknutej verejnosti. V konaniach podľa tretej časti zákona, a teda i v konaní o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny (§ 18 a nasl. zákona), výsledkom ktorej je záverečné stanovisko podľa § 37 ods. 1 zákona, má podľa § 24 ods. 2 dotknutá verejnosť postavenie účastníka konania a toto postavenie jej následne svedčí aj v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa § 24 ods. 3 alebo ods. 4 zákona, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Úprava § 24 ods. 2 veta prvá zákona priamo odkazuje v poznámke 24 na úpravu § 14 Správneho poriadku, ktorý vymedzuje definíciu inštitútu účastníka správneho konania tak, ako je citované vyššie. Realizácia úkonov podľa § 24 ods. 3 zákona žalobcami v pomeroch administratívneho konania nebola v konaní pred správnym súdom tvrdená ani preukázaná. Žalobcovia vyvodzovali svoj status účastníkov konania, ktoré vyústilo do vydania záverečného stanoviska z úpravy podľa § 14 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 2 zákona a v spojení s § 64 zákona tvrdiac, že v procese posudzovania cyklodiaľnice, jej trasovania a realizácie v časti prechádzajúcej chatovou osadou Jánošíkovo cez Národný park Malá Fatra a v tesnej blízkosti Národnej prírodnej rezervácie Krivé, sa v skutočnosti konalo priamo o ich práve na priaznivé životné prostredie (o ich práve podľa Článku 44 ods. 1 SR). Tým má byť podľa žalobcov daný ich status účastníkov konania podľa úpravy Správneho poriadku, ktorá úprava účastníka konania vymedzuje i ako subjekt o právach, ktorého sa koná. Ďalej žalobcovia tvrdili, že pokiaľ by sa neuplatnilo uvedené, bude ich právo na priaznivé životné prostredie predmetným konaním a záverečným stanoviskom priamo dotknuté, čím je daný ich status účastníkov konania podľa Správneho poriadku, ktorý definuje účastníka konania i ako subjekt, ktorého práva a oprávnené záujmy môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Správny súd konštatuje, že dotknutá verejnosť má podľa zákona postavenie účastníka konania v konaniach uvedených v tretej časti zákona (Posudzovanie navrhovaných činností) a následne i postavenie účastníka konania v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak: 1. uplatní postup podľa alebo ods. 4 alebo 2. ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu, kde úprava zákona odkazuje prostredníctvom poznámky 24 na Správneho poriadku. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že pri nespornej absencii realizácie niektorého z úkonov podľa zákona a pri nenáležitej realizácii úkonu podľa zákona, sa žalobcovia nemohli stať účastníkmi administratívneho konania, ktoré vyústilo do vydania záverečného stanoviska, tým realizovali postup podľa , zákona, čo nakoniec žalobcovia ani netvrdili. Pri závere o nenáležitom realizovaní úkonu podľa zákona vychádza správny súd z podania žalovaného zo dňa 25.08.2020, prílohou ktorého bolo vyjadrenie Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 19.08.2020, podľa ktorého odvolanie žalobcov proti záverečnému stanovisku bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty, pričom bolo postupované podľa Správneho poriadku a odvolací orgán - Ministerstvo životného prostredia SR, preskúmal toto odvolanie i keď bolo podané oneskorene z pohľadu, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania so záverom, že takéto dôvody zistené neboli. Správny súd súhlasí so žalobcami pokiaľ ide o ich argumentáciu, podľa ktorej úprava zákona nevylučuje aplikáciu úpravy Správneho poriadku, a teda určenie okruhu účastníkov konania, ktoré vyústilo do vydania záverečného stanoviska i podľa Správneho poriadku, teda v zmysle všeobecnej definície účastníka konania podľa Správneho poriadku i v predmetnom konaní podľa tretej časti zákona a v dôsledku toho následne i v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo k jej zmene. Uvedené priamo vyplýva z textu úpravy veta prvá zákona s poukazom na poznámku 24, kde je uvedený odkaz na úpravu podľa Správneho poriadku. Pokiaľ sa však žalobcovia mali považovať za účastníkov konania v dôsledku toho, že boli účastníkmi konania, ktoré vyústilo do vydania záverečného stanoviska podľa Správneho poriadku, museli by spĺňať znaky niektorej z definícií účastníka konania obsiahnutých v úprave alebo 2 Správneho poriadku. Vzhľadom na absenciu takéhoto statusu žalobcov podľa Správneho poriadku a vzhľadom na absenciu preukázania úkonov žalobcov v administratívnom konaní predchádzajúcom vydaniu záverečného stanoviska, ktorými úkonmi by sa žalobcovia prihlásili za účastníkov konania, ktoré vyústilo do vydania záverečného stanoviska (a to nezávisle na skutočnostiach, ktoré boli dôvodom absencie takéhoto úkonu, čo správny súd zdôrazňuje), nie je možné žalobcov považovať za účastníkov administratívneho konania, ktoré vyústilo do vydania záverečného stanoviska podľa

Správneho poriadku a tiež za účastníkov tohto konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku, ktorí tvrdili (pričom tu má právna úprava § 14 ods. 1 Správneho poriadku na mysli tvrdenie uvedené v konaní, ktoré vyústilo do vydania záverečného stanoviska), že môžu byť rozhodnutím - záverečným stanoviskom vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutí až do času, kým sa nepreukáže opak (tzv. temporálna prezumpcia účastníctva správneho konania). Skutočnosti odôvodňujúce účastníctvo žalobcov v administratívnom konaní na základe uvedenej prezumpcie ich účastníctva v administratívnom konaní, ktoré vyústilo do vydania záverečného stanoviska žalobcovia ani netvrdili, pretože ich tvrdenia zodpovedali vymedzeniu účastníctva v predmetnom administratívnom konaní podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku, a to: 1. definícii účastníctva, podľa ktorej účastníkom administratívneho konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať (ďalej aj ako prvá definícia účastníka konania) a 2. definícii účastníctva, podľa ktorej účastníkom administratívneho konania je ten, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté (ďalej aj ako druhá definícia účastníka konania), všetko v nadväznosti na žalobcami vymedzené tvrdenia o ich účastníctve v predmetnom administratívnom konaní. Správny súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcov, ktorá vyústila do ich tvrdení o ich statuse účastníkov konania podľa prvej a druhej definície účastníka konania v zmysle úpravy Správneho poriadku a konštatuje s poukazom na nasledujúce odôvodnenie rozhodnutia, že táto argumentácia ako správna a dôvodná pri overovaní splnenia vyššie uvedenej druhej podmienky úspešnosti žaloby v rámci postupu správneho súdu podľa nemôže obstáť. Účastníkom konania podľa prvej definície účastníka konania v zmysle Správneho poriadku, teda tým subjektom, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa konalo v administratívnom konaní, ktoré vyústilo do vydania záverečného stanoviska žalobcovia neboli. Účastníkom konania v zmysle tejto definície je ten, kto samotné konanie inicioval svojim aktívnym konaním a vymedzil jeho predmet, teda navrhovateľ alebo žiadateľ, ktorým bol v predmetnej veci subjekt navrhovateľa podľa jeho zadefinovania v zákona, a tým bol v predmetnom konaní subjekt Žilinský samosprávny kraj. Správny súd nehodnotí ako správny názor žalobcov, ktorí svoj status účastníkov konania, ktoré vyústilo do vydania záverečného stanoviska vyvodzovali z nimi vymedzenej skutočnosti, že sa v procese posudzovania cyklodiaľnice, jej trasovania a realizácie v časti prechádzajúcej chatovou osadou Jánošíkovo cez NP Malá Fatra (NP - národný park - poznámka správneho súdu) a v tesnej blízkosti NPR Krivé (NPR - národná prírodná rezervácia - poznámka správneho súdu), v skutočnosti konalo priamo o práve žalobcov na priaznivé životné prostredie. Správny súd zdôrazňuje, že predmet tohto administratívneho konania je vymedzený v , , zákona a tomu korešponduje i predmet záverečného stanoviska tak, ako vyplýva z časti VI. bod 1 záverečného stanoviska - samotné Záverečné stanovisko. Pre ustálenie statusu žalobcov ako účastníkov konania, ktoré vyústilo do vydania záverečného stanoviska podľa prvej definície účastníka konania v zmysle úpravy Správneho poriadku, tvrdenia žalobcov vymedzené v správnej žalobe a v replike neobstoja a správny súd žalobcami prezentovaný názor a z neho vyvodený záver nehodnotí ako správny, pretože vychádza z neprípustne extenzívneho výkladu prvej definície účastníka správneho konania. V o všeobecnej rovine správny súd podotýka, že predmet administratívneho konania vymedzený navrhovateľom alebo žiadateľom vždy do istej miery súvisí a zasahuje i do práv iných subjektov, avšak z tejto skutočnosti nie je možné automaticky vyvodzovať status týchto iných subjektov ako účastníkov konania na základe prvej definície účastníka konania a táto skutočnosť sama o sebe nie je spôsobilá status týchto iných subjektov ako účastníkov konania podľa prvej definície účastníka konania v zmysle Správneho poriadku založiť. V zmysle druhej definície účastníka konania podľa Správneho poriadku je účastníkom konania ten, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Práve táto definícia účastníka konania má zabezpečiť naplnenie všeobecného princípu správneho konania - legitímnej ochrany všetkých subjektov, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť správnym konaním dotknuté. Správny súd na tomto mieste odôvodnenia zdôrazňuje, že pre naplnenie predpokladov statusu účastníka konania podľa tejto druhej definície postačí možnosť, teda potencionalita zásahu alebo vplyvu na záujmy týchto osôb a zároveň naplnenie požiadavky kladenej na kvalitu tohto vplyvu, ktorý musí byť priamy, a teda rozhodnutie musí mať preukázateľný a reálny vplyv na právne postavenie osoby účastníka administratívneho konania. Práve túto kvalitatívnu požiadavku správny súd nevyhodnotil ako naplnenú v rámci žalobcami vymedzenej väzby záverečného stanoviska na práva žalobcov na priaznivé životné prostredie.

Právo na priaznivé životné prostredie je zadefinované v článku 44 ods. 1 SR. Samotné záverečné stanovisko takýto priamy vplyv na právne postavenie žalobcov a ich právo na priaznivé životné prostredie nie je spôsobilé mať. Pri tomto závere správny súd vychádza ťažiskovo z povahy záverečného stanoviska, ktoré je v zmysle výsledkom naplnenia predmetu príslušného administratívneho konania vedúceho k jeho vydaniu. Záverečné stanovisko je výsledkom posudzovania vplyvu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny a samé o sebe, a to nezávisle na skutočnosti jeho záväznosti v zmysle úpravy veta druhá zákona pre ďalšie povoľovacie konanie a tiež nezávisle na skutočnosti, že právoplatnosťou tohto záverečného stanoviska vzniká navrhovateľovi oprávnenie podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene vo variante odsúhlasenom príslušným orgánom v záverečnom stanovisku, nie je spôsobilé priamo, a teda v zmysle druhej definície účastníka konania, ovplyvniť právne postavenie žalobcov. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd zdôrazňuje, že spôsobilosť akéhokoľvek rozhodnutia (ako aj opatrenia) správneho orgánu ovplyvniť právne postavenie konkrétneho subjektu je priamo spojená so situáciou, keď rozhodnutím dôjde ku zmene právneho postavenia konkrétneho subjektu, a teda ak pri porovnaní jeho právneho postavenia pred rozhodnutím a právneho postavenia po rozhodnutí bude zrejmá zmena zadefinovateľná kvantitatívne alebo kvalitatívne. Len v takom prípade možno v súvislosti s druhou definíciou účastníka konania podľa Správneho poriadku hovoriť o priamom dotyku na jeho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach. Uvedené vo vzťahu medzi záverečným stanoviskom a právom žalobcov na priaznivé životné prostredie skonštatovať možné nie je. Správny súd poukazuje na závery podľa Potásch, P., Hašanová, J., Vallová, J., Milučký, J., Medžová, D., Správny poriadok. Komentár. Tretie vydanie. Praha: C.H.Beck, 2019, str. 116, 117, podľa ktorého: Účastníkom konania je fyzická alebo právnická osoba, s ktorej statusom spája právna úprava (odhliadnuc od samotného správneho orgánu) všeobecného správneho konania najviac práv a povinností. Vo svojej podstate sú to adresáti verejnej správy, pričom ich relatívne presnú procesnú špecifikáciu poskytuje , Správneho poriadku. Správny poriadok však nemôže vymenovať všetky osoby, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci správnych konaní, preto vymedzuje všeobecné podmienky na základe ktorých možno osobu spoľahlivo z právneho hľadiska identifikovať. Ak konkrétna osoba v konkrétnom prípade tieto podmienky spĺňa, správny orgán je povinný s ňou zaobchádzať ako s účastníkom správneho konania. To aké vlastnosti (podmienky, predpoklady) musí osoba spĺňať, aby jej mohol byť priznaný status účastníka konania, ďalej konkretizujú hmotnoprávne ustanovenia osobitných predpisov (napríklad vek 18 rokov, bezúhonnosť, odborná spôsobilosť). Ústavný súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. konštatoval, že: Základnou podmienkou preto, aby bola fyzická či právnická osoba považovaná za účastníka konania, je hmotnoprávny vzťah tejto konkrétnej osoby k veci, ktorá je predmetom správneho konania. Predpisy hmotného práva tak určujú okruh osôb, ktoré sú alebo sa môžu stať nositeľmi práv a povinností, o ktorých správny orgán rozhoduje alebo ktorých právom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Podobne uvádza aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1Sž-o-NS 134/2004: Správny poriadok síce nevymedzuje kto je účastníkom konania, ale odpoveď na to, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú predpisy hmotného práva. Účastník konania musí mať vzťah k predmetu prejednávanej veci, ktorý mu vyplýva z hmotnoprávnych predpisov. Správny súd podotýka, že pokiaľ zákon v úprave veta druhá stanovuje, že záverečné stanovisko je záväzné pre ďalšie povoľovacie konanie, nemá táto skutočnosť relevanciu pokiaľ ide o vyhodnocovanie vyššie uvedeného priameho dotyku záverečného stanoviska na vymedzených právach žalobcov na priaznivé životné prostredie v zmysle druhej definície účastníka konania. Rovnaký záver konštatuje správny súd i vo vzťahu ku žalobcami konkretizovaným dopadom záverečného stanoviska, tak ako sú vymedzené v replike žalobcov v nadväznosti na obsah záverečného stanoviska. Účastníctvo žalobcov v konaní, ktoré vyústilo do vydania záverečného stanoviska nevyplýva, z dôvodov uvedených vyššie, preto v nadväznosti na úpravu podľa veta prvá zákona ani z osobitného predpisu (tu sa má na mysli osobitný predpis v zmysle formulácie použitej v veta prvá zákona - poznámka správneho súdu), teda zo Správneho poriadku v zmysle vyššie uvedenej druhej definície účastníka konania podľa Správneho poriadku. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd rovnako poukazuje na konštatovania Ústavného súdu SR podľa uznesenia č. k. -68 zo dňa 29.01.2021, bod 12. odôvodnenia, podľa ktorých: Samotnému zásahu do životného prostredia sťažovateľov v ich životnom prostredí relatívne izolovanej chatovej oblasti musia predchádzať ďalšie správne konania, ktorých predmetom bude povolenie nimi namietaných a záverečným stanoviskom predpokladaných stavebných a iných zásahov. Sťažovatelia proti tomuto predkladajú argument najhoršie predstaviteľného scenára, teda že o týchto iných zásahoch sa rozhodne bez ich stanoviska predtým ako bude rozhodnuté o ich správnej žalobe . K tomu však treba uviesť, že sťažovatelia majú zachované svoje právne prostriedky, či už v rovine správnych konaní alebo správnych súdnych konaní, v ktorých môžu

naďalej namietať povolenie stavebných prác a iných činností, ktoré majú mať za následok zásah do ich základného práva na priaznivé životné prostredie, ktoré je v tomto prípade nepochybne tvorené i tým, že ich chatová oblasť sa nachádza v doteraz inak nedotknutom prostredí, do ktorého má byť zasiahnuté výstavbou cyklotrasy. Pri zdôraznení skonštatovanej absencie preukázania podmienky priameho dotyku predmetného záverečného stanoviska na právach žalobcov na ich priaznivé životné prostredie, sú závery správneho súdu súladné i s argumentáciou vyplývajúcou z rozhodnutí, na ktoré poukázali žalobcovia v predmetnej žalobe, to s argumentáciou v rozsudku NS SR sp. zn. , v náleze Ústavného súdu SR , v rozsudku NS SR sp. zn. , ako aj v rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžo-ks 194/2004. V praktickej rovine správny súd uvádza, že skúmanie účastníctva konania podľa druhej definície účastníka konania v zmysle úpravy § 14 ods. 1 Správneho poriadku v konaní o vydanie záverečného stanoviska prostredníctvom citových a ľudských väzieb ako boli žalobcami v ich žalobe opísané a ktoré väzby správny súd svojimi závermi nepopiera a ani nebagatelizuje, do úvahy však neprichádza a je v zásade v praxi nerealizovateľné. Uskutočnený postup správneho orgánu v nadväznosti na to nie je v rozpore so zásadou materiálnej pravdy ako s poukazom na úpravu § 3 ods. 5 Správneho poriadku žalobcovia namietali v replike. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd podotýka, že zásada materiálnej pravdy, na ktorú sa žalobcovia v replike odvolávajú a z ktorej vyvodzujú povinnosť správneho orgánu zistiť všetkých účastníkov konania, aby bolo možné účel EIA konania naplniť, nespočíva v žalobcami tvrdenej povinnosti identifikovania žalobcov ako účastníkov konania EIA, ale týka sa povinnosti správneho orgánu riadne objasniť fakty a skutočnosti súvisiace s predmetom tohto konania. Zároveň táto zásada nemá absolútny charakter, a teda správny orgán má zistiť stav veci (skutkový stav) tak, aby bolo možné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť. V danom prípade ide o kompromis medzi striktným chápaním absolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má správny orgán v rámci správneho konania dodržiavať (napríklad primeranosť konania z hľadiska časového, primeranosť z hľadiska ekonomického a pod.). Pri premietnutí týchto právnych názorov na procesný postup žalovaného, ktorý predchádzal vydaniu záverečného stanoviska je možné vo vzťahu ku tvrdeniam žalobcov o priamom dotyku ich práv na priaznivé životné prostredie v pomeroch konania o vydanie záverečného stanoviska dospieť jedine k vyššie uvedeným záverom, podľa ktorých postup žalovaného, ktorý predchádzal vydaniu záverečného stanoviska nebol v rozpore so zásadou materiálnej pravdy v jej ponímaní v právnom zmysle. Správny súd konštatuje, že u žalobcov v pomeroch predmetného administratívneho konania absentovala základná hmotnoprávna väzba k predmetu konania, ktoré vyústilo do vydania záverečného stanoviska, ktorá väzba je podmienkou pre záver o ich účastníctve v predmetnom administratívnom konaní v zmysle druhej definície účastníka konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Vychádzajúc z uvedeného správny súd konštatuje primárne na základe vyššie vymedzených dôvodov, že žalobcovia neboli účastníkmi administratívneho konania, ktoré do vydania záverečného stanoviska vyústilo a žalovaný neporušil svoje zákonom stanovené procesné povinnosti, keď s nimi ako s účastníkmi konania nekonal a nedoručil im ani predmetné záverečné stanovisko. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd poukazuje na povahu stavby, ktorej sa záverečné stanovisko týka a tiež špeciálnu úpravu okruhu adresátov a spôsobov doručovania podľa § 37 ods. 6, ods. 7 zákona. Uvedené závery správneho súdu činia irelevantnou i argumentáciu žalobcov viažucu sa k zdôrazňovaniu sťaženej dostupnosti vo vzťahu k úradnej tabuli obce W., do katastrálneho územia ktorej spadá i osada Jánošíkovo a pri skonštatovaní absencie statusu žalobcov ako účastníkov predmetného konania aj ich v replike uvedenú rozsiahlu argumentáciu vymedzujúcu negatívne dopady záverečného stanoviska, ktorá argumentácia však už presahuje rámec relevantnej argumentácie žalobcov v pomeroch konania podľa (vo svetle tohto záveru je potrebné hodnotiť v pomeroch prejednávanej veci i význam záverov rozhodnutí SD EÚ C-399/14, C-239/04, na ktoré poukázali žalobcovia). Uvedené konštatovania považuje správny súd za kľúčové a dostatočné pre záver o nesplnení podmienky úspešnosti tejto žaloby, ktorá podmienka predpokladala preukázanie správnosti tvrdenia žalobcov, podľa ktorých im malo byť doručené rozhodnutie - záverečné stanovisko žalovaného č.: OU-ZA- OSZP2-2019/004276-33/Gr zo dňa 18.12.2019 (ďalej ako záverečné stanovisko), pretože im svedčil status účastníkov konania, v ktorom bolo toto záverečné stanovisko vydané. Vzhľadom na rozsah argumentácie žalobcov správny súd podporne uvádza svoje závery i k ďalšej argumentácii žalobcov: Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcov viažucu sa k úprave Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia prijatého dňa 25. júna 1998 z Aarhuse, uverejneného v zbierke Ministerstva zahraničných vecí SR (ďalej ako Aarhuský dohovor), správny súd uvádza, že vníma a rešpektuje prednosť právnej úpravy vyplývajúcej z tohto dohovoru pred vnútroštátnou právnou úpravou vyplývajúcou zo v zmysle Článku 7 ods. 5 SR. S ohľadom na žalobcami

zdôrazňované články Aarhuského dohovoru (Článok 2 ods. 4, ods. 5, Článok 1, Článok 3 ods. 2, Článok 6 ods. 1, 2, 4, 5), a to ťažiskovo Článok 6 ods. 2, správny súd poukazuje na žalobcami nespochybnené vyjadrenie sa žalovaného k žalobe zo dňa 19.08.2020, podľa obsahu ktorého žalovaný s poukazom na úpravu § 24 ods. 1, 2, 3, 4 zákona uviedol, že dotknutá verejnosť mala postupom žalovaného vytvorené podmienky na to, aby sa k navrhovanej činnosti mohla vyjadriť, a to viacnásobne:

- na predloženie pripomienok k rozsahu hodnotenia (04/2016),

- zúčastniť sa na verejnom prerokovaní správy o hodnotení navrhovanej činnosti (11/2018),

- predložiť stanovisko k správe o hodnotení navrhovanej činnosti (11/2018) a

- podať odvolanie proti vydanému záverečnému stanovisku v zákonom stanovenej lehote (12/2019 až 1/2020). Obsah všetkých uvedených písomností bol vždy zverejnený na úradnej tabuli Okresného úradu Žilina, úradnej tabuli navrhovateľa, ktorým je Žilinský samosprávny kraj, na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR, Bratislava, ktorým je www.enviroportal.sk, na úradných tabuliach jednotlivých obcí, ktoré sú činnosťou priamo dotknuté (L.). Rovnako správny súd poukazuje na žalobcami nespochybňované závery vyplývajúce z písomného vyhotovenia záverečného stanoviska podľa časti III. Opis priebehu posudzovania, bod 2. Rozoslanie a zverejnenie správy o hodnotení a bod 3. Prerokovanie správy o hodnotení s verejnosťou. Pri realizácii uvedených úkonov žalovaného v rámci procesného postupu, ktorý predchádzal vydaniu záverečného stanoviska správny súd konštatuje, že žalovaný svojim procesným postupom vytvoril vhodným, včasným a účinným spôsobom i pre žalobcov možnosť, aby boli informovaní v zmysle Článku 1, Článku 6 ods. 2 Aarhuského dohovoru, a to nezávisle na skutočnostiach zdôrazňovaných žalobcami v ich správnej žalobe, ako aj v replike, konkrétne:

- fyzické „odstrihnutie“ chatárov z Jánošíkova dané geografickými pomermi Strečnianskeho priesmyku oddeľujúcimi Jánošíkovo od materskej Nezbudskej Lúčky,

- skutočnosť, že žalobcovia nemajú v obci Nezbudská Lúčka trvalý ani prechodný pobyt,

- skutočnosť, že žalovaný nikdy v samotnom Jánošíkove neumiestnil dočasnú fyzickú úradnú tabuľu, ani iným spôsobom neumiestnil oznam o začatí EIA konania napriek tomu, že mu to § 26 ods. 2 zákona umožňoval,

- skutočnosť, že žalovaný sa nikdy ani iným spôsobom neobrátil na žalobcov a žalobcovia si nie sú vedomí toho, že by tak žalovaný učinil vo vzťahu ku akémukoľvek chatárovi v Jánošíkove napriek tomu, že priamo celé územie Jánošíková podliehalo posudzovaniu vplyvu cyklodiaľnice na životné prostredie, pretože trasovanie cyklodiaľnice cez toto územie je pre cyklodiaľnicu určujúce a takisto nezávisle na skutočnosti uskutočnenia stretnutia medzi občanmi Nezbudskej Lúčky a zástupcami Žilinského samosprávneho kraja ako navrhovateľa cyklodiaľnice až dňa 22.07.2020. Tento postup žalovaného zároveň napĺňa i požiadavky Článku 6 ods. 5 a Článku 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru, ktoré články nie je možné vnímať podľa názoru správneho súdu ako základ pre procesný postup žalovaného v zmysle tvrdení žalobcov vyhľadávať účastníkov konania. V nadväznosti na uvedené konštatovania správneho súdu nie je možné v konaní správneho orgánu a jeho výsledku vo forme záväzného stanoviska vzhliadnúť ani zásah do legitímnych očakávaní žalobcov v zmysle ich argumentácie podľa repliky. Rovnakú argumentáciu ako vo vzťahu k relevantnej úprave Aarhuského dohovoru správny súd uvádza i pokiaľ ide o žalobcami označenú smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EU z 13.12.2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej ako smernica). Postup správneho orgánu v rámci konania, ktoré vyústilo do vydania záverečného stanoviska nevybočoval ani z požiadaviek vyplývajúcich zo záverov žalobcom označeného rozhodnutia SD EÚ C-280/18. Osobitne vo vzťahu k predmetnej smernici a jej žalobcami zdôrazňovaným článkom (Článok 6 ods. 2, 4, 5, Článok 9) správny súd uvádza, že táto smernica bola v čase konania, ktoré vyústilo do vydania záverečného stanoviska podľa prílohy 16 bod 3 - zoznam prebratých záväzných aktov transponovaná do právneho poriadku SR, a to do V nadväznosti na to je možné, aby fyzické alebo právnické osoby uplatňovali svoje práva priamo na základe smernice len za predpokladu, že tak učinia v konaní proti štátu (čo v prejednávanej veci naplnené je) a v prípade, ak by nešlo o uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby, nakoľko priamy účinok smernice môže zakladať pre fyzickú a právnickú osobu len právo. Zároveň však uplatnenie takéhoto priameho účinku smernice je vždy subsidiárne vo vzťahu k nepriamemu účinku smernice, ktorý je primárny. Priamy účinok smernice je potrebné považovať za výnimočný a uplatní sa len ak neprichádza do úvahy primárny nepriamy účinok smernice, spočívajúci v eurokonformnom výklade vnútroštátneho práva, v ktorom je smernica transponovaná, pričom ide o výklad v zmysle znenia a predovšetkým cieľov smernice tak, aby sa dosiahol smernicou sledovaný výsledok. V danom prípade preto do úvahy prichádza použitie predmetnej smernice len ako výkladového pravidla, pretože bola včas a riadne transponovaná do správnym orgánom správne a a jej priamy účinok tak, ako sa ho žalobcovia domáhajú vo vzťahu k Článku 6 ods. 4 a Článku 9 smernice

sa neuplatní. K tomu záveru smeruje i argumentácia v odôvodnení (bod 3. odôvodnenia) uznesenia sp. zn. zo dňa 11.11.2016. Vychádzajúc z uvedených záverov, ktoré sú viazané a limitované obsahom tvrdení žalobcov v tomto konaní správny súd konštatuje, že žalobcom nesvedčil status účastníkov konania vedúceho k vydaniu záverečného stanoviska, a tým ani adresáta pri doručovaní predmetného záverečného stanoviska a nie je možné ich na základe toho považovať za uvedeného administratívneho konania. V nadväznosti na to správny súd postupujúc podľa , rozhodol o odmietnutí žaloby tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, teda ako žaloby podanej žalobcami ako zjavne neoprávnenými osobami, ktoré neboli účastníkmi konania, ktoré vyústilo do vydania záverečného stanoviska.

8. Podľa : Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak po a) žaloba bola odmietnutá.

9. Žaloba bola odmietnutá, a preto na základe úpravy podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

10. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.