Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoKR-1-2020.pdf
PDF · 117.94 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoKR/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v spore žalobcu v 1. rade: H. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E. XXX a žalobkyne v 2. rade: V. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E. XXX, obaja zastúpení: JUDr. Kamil Beresecký, advokát so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra, proti žalovanej: JUDr. Ing. Petra Štofková, so sídlom kancelárie Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu K. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX J., o vylúčenie veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 23Cbi/8/2018 - 75 zo dňa 30. 09. 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cbi/8/2018 - 75 zo dňa 30. 09. 2019 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovia v 1. rade a 2. rade m a j ú proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vylúčil zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu zverejneného v Obchodnom vestníku č. OV 8/2018 dňa 11. 01. 2018 pod číslom K002258 nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území F., na parcele č. XXX/X, zameranej geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 25. 04. 2016 na novovzniknutej parcele č. XXX/X a nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území F. na parcele č. XXX/X, zameranej geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 25. 04. 2016 na novovzniknutej parcele č. XXX/XX (I. výrok) a žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 78 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii účinného v čase začatia konkurzného konania 09. 06. 2015 (ďalej „ZoKR“), § 132 Občianskeho zákonníka a v časti trov konania s poukazom na § 262 ods. 1 CSP.
3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 06. 08. 2015, sp. zn. 31K/39/2015 - 78, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14. 08. 2015, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka K. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX J. a za správkyňu bola ustanovená žalovaná, ktorá pri plnení povinností správkyne konkurznej podstaty postupne zverejňovala v Obchodnom vestníku súpis všeobecnej podstaty úpadcu. V Obchodnom vestníku č. 201/2015 bol zverejnený dňa 20. 10. 2015 súpis všeobecnej podstaty, do ktorého bol zapísaný pozemok, záhrada o výmere 2 219 m2, v katastrálnom území F., zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXX/X, v podiele 1 s poznámkou BSM a dňa 11. 01. 2018 bol v Obchodnom vestníku
č. 8/2018 doplnený súpis všeobecnej podstaty o novú súpisnú položku, a to rodinný dom bez súpisného čísla nezapísaný v katastri nehnuteľností, obec F., katastrálne územie F., parc. č. XXX/X, zameraný geometrickým plánom na novovzniknutej parcele č. XXX/X v podiele 1 v súpisnej hodnote 30 000 eur a rodinný dom bez súpisného čísla nezapísaný v katastri nehnuteľností, obec F., katastrálne územie F., parc. č. XXX/X, zameraný geometrickým plánom na novovzniknutej parcele č. XXX/XX v podiele 1 v súpisnej hodnote 25 000 eur. Dňa 08. 02. 2018 bol v Obchodnom vestníku č. 28/2018 vykonaný zápis poznámky o spornom zápise pri oboch rodinných domoch bez súpisného čísla nezapísaných v katastri nehnuteľností, a to v prospech žalobcov na základe ich tvrdenia o nadobudnutí vlastníckeho práva vlastnou výstavbou. Z výpisu LV č. XXXX, kat. úz. F. vyplýva, že parcela č. XXX/X o výmere 2 219 m2 je vedená ako spoluvlastníctvo žalobkyne v 2. rade a úpadcu, a to každý v podiele 1 k celku, pričom žalobkyňa v 2. rade nadobudla vlastnícke právo kúpnou zmluvou z roku XXXX spolu so svojim manželom a úpadca K. L. nadobudol vlastníctvo k 1 pozemku schválením príklepu uznesením Okresného súdu v Nových Zámkoch. Sporné nehnuteľnosti nie sú vedené v katastri nehnuteľností a zapísané príslušným katastrálnym úradom na liste vlastníctva, ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 01. 06. 2018, č. k. 31K/39/2015 - 232, právoplatným dňa 09. 06. 2018, bola žalobcom uložená povinnosť podať proti správkyni žalobu o vylúčenie sporného majetku zapísaného do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Žaloba bola súdu doručená dňa 25. 06. 2018. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia nadobudli pozemok, parc. č. I./X o výmere X XXX m2, vedený ako záhrada, zapísaný na LV č. I., kat. územie F., kúpnou zmluvou v roku XXXX a tento patril do ich BSM. Tvrdenie žalobcov, že na tomto pozemku sa nachádzal starší rodinný dom, potvrdili aj vypočutí svedkovia, ktorí taktiež potvrdili, že žalobcovia so svojim synom, úpadcom, ktorý mal v čase nadobudnutia nehnuteľnosti 4 roky, v tomto rodinnom dome bývali, pričom neskôr rodinný dom zhorel. V konaní nebolo sporné, že na pozemku parcely č. XXX/X boli po roku XXXX postavené dve budovy, hospodárska budova a rodinný dom, ku ktorým vlastnícke právo nebolo zapísané na liste vlastníctva, a ktoré užívali žalobcovia spolu so svojim maloletým synom - úpadcom. Sporným v konaní bolo, kto, kedy a z akých prostriedkov tieto nehnuteľnosti postavil a kto je ich vlastníkom. Z dôvodu absencie listinných dôkazov súd prvej inštancie vychádzal z výpovedí žalobcov a svedkov, ktorých výpovede neboli vyvrátené, a ktoré boli v podstate zhodné, v dôsledku čoho súd prvej inštancie prijal záver, že hospodársku budovu postavili žalobcovia svojpomocne v roku XXXX a rodinný dom v roku XXXX. Žalobcovia stavali nehnuteľnosti z vlastných finančných prostriedkov nadobudnutých z pracovnej činnosti, živočíšnej výroby, ako aj prijatého poistného plnenia. Robotníkov a nákup stavebného materiálu zabezpečoval žalobca v 1. rade. Keďže v čase výstavby bol úpadca maloletý, preto ak by mal k nehnuteľnostiam nadobudnúť vlastnícke právo ich výstavbou, nebolo zrejmým kto a na základe akého dokumentu by ho pri riadení a financovaní výstavby nehnuteľností zastupoval a odkiaľ by mal finančné prostriedky potrebné na stavbu. Vek nehnuteľností žalovaná v konaní nespochybnila. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4Er/3344/00 súd prvej inštancie zistil, že dňa 06. 10. 2000 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneným Y. Y., proti povinnému - žalobcovi v 1. rade, o vymoženie sumy 58 000 Sk s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11. 05. 2000, sp. zn. 5C/424/1999, právoplatný dňa 07. 07. 2000. Predmetom exekúcie bol predaj nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, parc. č. XXX/X o výmere 2 219 m2, záhrady, katastrálne územie F.. Dňa 02. 06. 2006 bol exekučnému súdu doručený návrh na schválenie príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, parcela č. XXX/X o výmere 2 219 m2, záhrady, katastrálne územie F. v podiele 1 v prospech vydražiteľa K. L. (úpadca), pričom príklep bol schválený uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 25. 08. 2006, č. k. 4Er/3344/00 - 45, právoplatným dňa 06. 09. 2006 v spojení s opravným uznesením zo dňa 15. 11. 2006, sp. zn. 4Er/3344/00. V exekučnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok znalca Ing. Y. H. č. 179/2003 zo dňa 20. 05. 2003, z ktorého vyplýva, že znalec oceňoval pozemok zapísaný na LV č. XXX, Katastrálny úrad v Nitre, okres X. B., Obec F., katastrálne územie F., parc. č. XXX/X s tým, že predmetom ocenenia bol pozemok, oplotenie, trvalé porasty a predmetom ocenenia nebol pozemok, parc. č. XXX/X, rodinný dom na parc. č. XXX/X, hospodárska budova na parcele č. XXX/X a rozostavaný objekt na parcele č. XXX/X. Na základe záverov znaleckého posudku bola určená cena parcely č. XXX/ X, oplotenia a trvalých porastov vo výške 62 150 Sk. Znalec neoceňoval žiadnu stavbu, rodinný dom ani hospodársku budovu a predmetom exekúcie bola len parcela č. XXX/X a nie aj stavby nachádzajúce sa na predmetnej parcele.
4. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a boli splnené všetky zákonné podmienky pre jej podanie v zmysle § 78 ZoKR. Žalobcovia preukázali,
že sú nositeľmi hmotného práva, teda sú oprávnení na podanie vylučovacej žaloby proti správkyni, ktorá neuznala ich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v konkurznom konaní. Rovnako tak súd prvej inštancie považoval za splnenú aj podmienku lehoty na podanie žaloby, ktorú žalobcovia podali v zákonnej lehote, teda včas. Podľa názoru súdu prvej inštancie nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam úpadcom nebolo preukázané a súčasne bolo preukázané, že vlastníkom sporných nehnuteľností sú žalobcovia. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že žalovaná nepreukázala v konaní existenciu právneho titulu, na základe ktorého mal úpadca nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a žalobcovia preukázali skutočnosti odôvodňujúce nadobudnutie ich vlastníckeho práva k sporným stavbám. Žalobcovia ich postavili na pozemku, ktorý im v čase výstavby patril, tvoril BSM, rodinný dom, ako aj hospodársku budovu stavali za trvania manželstva z vlastných finančných prostriedkov. K existencii vlastníckeho práva vo vzťahu k úpadcovi súd prvej inštancie dodal, že v čase výstavby bol úpadca neplnoletý, žil so žalobcami v spoločnej domácnosti, nemal vlastný príjem a ani sa nijako na výstavbe nepodieľal, a teda vlastnícke právo nemohol nadobudnúť vlastnou činnosťou z vlastných prostriedkov. V konaní tak bolo jednoznačne preukázané, že rodinný dom a ani hospodárska budova zapísané správkyňou konkurznej podstaty do všeobecnej podstaty úpadcu neboli predmetom exekučného konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky, sp. zn. 4Er/3344/00 a úpadca sa stal v rámci exekúcie vydražiteľom pozemku, záhrady, v podiele 1. Príklep v prospech úpadcu bol schválený uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 25. 08. 2006, sp. zn. 4Er 3344/00 - 45, právoplatným dňa 06. 09. 2006 v spojení s opravným uznesením zo dňa 15. 11. 2006, sp. zn. 4Er/3344/00 - 50. Žalobcovia vlastnícke právo k rodinnému domu a k hospodárskej budove nadobudli originálnym spôsobom, a to k novovzniknutej veci tak, že na svojom pozemku zo svojich finančných prostriedkov a vlastnou činnosťou postavili sporné nehnuteľnosti a tieto užívali. S ohľadom na merito sporu, nebolo rozhodnou skutočnosťou posúdenie zákonnosti stavby, a preto ak postavením rodinného domu a hospodárskej budovy došlo žalobcami k porušeniu zákona, následky takéhoto konania nesú žalobcovia a toto konanie ich tejto zodpovednosti nezbavilo. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobcom, ktorí mali v konaní plný úspech, a preto im vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalovanej, nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže sa žalobcovia svojho nároku výslovne vzdali.
5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanej prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedla, že žalobcov v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie toho, že vec nemala byť zaradená do súpisu, a že toto právo, ktoré vylučovalo zaradenie veci, svedčí žalobcom, a to s ohľadom na judikatúru, kedy poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR v Zbierke rozhodnutí a stanovísk č. 67/2002. Poukázala na to, že žalobcovia od začiatku len produkovali tvrdenia, ktoré neboli podložené žiadnymi dôkazmi a tieto sa naviac v jednotlivých výpovediach žalobcov rozchádzali. Žalobcovia tvrdili, že dotknuté nehnuteľnosti stavali, ale nemali k dispozícii ani jednu listinu, ktorá by túto skutočnosť nepriamo potvrdzovala. Žalobkyňa v 2. rade vypovedala, že financovali stavbu z podnikateľskej činnosti manžela - žalobcu v 1. rade, ktorý uvádzal údajné poistné plnenie. Rozpory boli aj ohľadne obdobia, kedy sa mali stavby realizovať, pričom žalobkyňa v 2. rade uvádzala rok XXXX vo vzťahu k hospodárskej budove a Y. roku XXXX a nasledujúce roky pre rodinný dom. Žalobca v 1. rade vypovedal, že stavba sa začala realizovať v auguste XXXX. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, či k tomu aj skutočne došlo, pričom pokiaľ by to bolo skutočne tak ako uvádzajú, je možné rozumne predpokladať, že by aspoň nejakými dokladmi disponovali (či už o nákupe materiálu, žiadosťou o vydanie stavebného povolenia či ohlásením stavby). Žiadne takéto doklady predložené neboli, a teda sa možno domnievať, že takéto doklady ani nemajú žalobcovia k dispozícií a nikdy ani nemali, alebo majú a vyplývalo by z nich vlastníckeho právo v prospech niekoho iného a z tohto titulu ich nepredložili. Žalobcovia nepreukázali, že vôbec mali finančné prostriedky na stavbu nehnuteľností, keď žalobkyňa v 2. rade podľa vlastných slov nepracovala a žalobca zrejme podnikal, ale boli na neho v rokoch XXXX vedené viaceré exekučné konania, teda nie je zrejmé, ako mohol z vlastných prostriedkov postaviť rodinný dom. Insolventnosť úpadcu vznikla v dôsledku toho, že čerpal viaceré úvery, ktoré v konečnom dôsledku spotreboval žalobca v 1. rade na svoje podnikateľské aktivity, keďže pre exekúcie nemohol ďalšie úvery čerpať. Nemožno sa preto stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že bolo preukázané, že žalobcovia stavali nehnuteľnosti z vlastných finančných prostriedkov, keď bol preukázaný práve opak, že v rozhodnom období žiadne vlastné finančné prostriedky v takom rozsahu v dôsledku exekúcii mať nemohli. Ak sa dom začal stavať v roku XXXX, čo tiež nebolo preukázané, muselo ísť o peniaze niekoho iného, nie žalobcu v 1. rade, ktorý
mal zablokované účty a majetok v exekučných konaniach. Pokiaľ by išlo o majetok žalobcov, zrejme by bol speňažený v rámci exekučných konaní, čo sa nestalo. Uviedla, že sporné nehnuteľnosti zapísala do súpisu, pretože sa nachádzajú na pozemku úpadcu a vlastnícke právo k nim nie je evidované. Úpadca nadobudol pozemky v roku XXXX, pričom nie je zrejmé, či v tom čase sporné nehnuteľnosti vôbec stáli a pokiaľ áno, v akom štádiu rozostavanosti boli. Z uvedených dôvodov mala za to, že súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tieto nesprávne vyhodnotil aj po právnej stránke, keď z dôkazov produkovaných v konaní nemožno mať za to, že žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam originálnym spôsobom. Nebolo preukázané, že by dom stavali žalobcovia z vlastných prostriedkov, bolo preukázané, že mali finančné problémy, a teda prostriedky na stavbu nemali a tvrdenie o údajnom poistnom plnení preukázané nebolo a nebolo preukázané ani časové obdobie, kedy mal byť dom stavaný. Naviac, úpadca v auguste XXXX, kedy sa malo začať so stavbou, bol už plnoletý. Vykonaným dokazovaním nebolo hodnoverne preukázané, že žalobcovia mali na výstavbu domu, a že tento by im mal patriť. Skutočnosť, že žalobca v 1. rade organizačne zabezpečoval stavbu, nepostačuje na to, aby súd prvej inštancie konštatoval, že stavbu staval zo svojich prostriedkov a do svojho vlastníctva.
6. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalobcom priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Namietali, že samotný zápis do podstaty aj s poznámkou spornosti nebol správny. Žalovaná do súpisu zapísala majetok, ktorého zahrnutie do podstaty považovala za sporné. Je potrebné dodať, že ani správca nie je oprávnený zapísať do podstaty majetok, pokiaľ tento nie je sporný. Nie je zrejmé, na základe čoho vyvodila správkyňa záver, že ide o sporný majetok. To, že na pozemku, ktorý patrí do konkurznej podstaty, a to v podiele 1, sa nachádzajú nejaké budovy (rodinný dom a hospodárska budova) neznamená, že vlastnícke právo k stavbám je sporné. Právnym dôsledkom zápisu sporných stavieb vznikla povinnosť žalobcov podať na súd žalobu, ktorou sa domáhajú vylúčenia nehnuteľností z podstaty. V konaní boli vykonané dôkazy, ktoré preukazujú, že nehnuteľnosti stavali výlučne žalobcovia a úpadca tieto nehnuteľnosti nevlastnil v čase, kedy došlo k právnemu titulu - prevod podielu 1 k ich pozemku v rámci exekučného konania na úpadcu. Z výpovede úpadcu vyplývalo, že rodinný dom a hospodársku budovu stavali rodičia, na stavbu neprispieval, pretože v tom čase chodil na základnú školu, prípadne strednú školu. Svedok O. D. vypovedal, že v roku XXXX bola postavená hospodárska budova a rodinný dom okolo roku XXXX, tento stavali žalobcovia, pretože pôvodný dom zhorel, pričom materiál a ľudí na stavbe zabezpečoval žalobca v 1. rade. Svedok J. H. vypovedal, že vykonával práce na rodinnom dome, v ktorom chceli žalobcovia bývať, postavili ho nad domom, ktorý im vyhorel. V čase, kedy vyhorel dom, bývali žalobcovia provizórne u nich, za práce mu platil žalobca v 1. rade. Súčasťou spisu je aj exekučný spis Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4Er/3344/00, z ktorého je zrejmé, že predmetom exekúcie bol podiel parc. č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. F. v 1, príklep bol schválený súdom a v znaleckom posudku je výslovne uvedené, že predmetom ocenenia nebol rodinný dom a hospodárska budova. Z uvedených dôkazov bolo preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalobcami a predmetom exekúcie bola polovica parc. č. XXX/X, a to bez nadstavby.
7. Žalovaná v odvolacej replike uviedla, že zotrváva na svojom odvolaní, ako aj na vyjadreniach vo veci samej, pričom všetky podstatné skutočnosti už v rámci konania boli z jej strany uvedené.
8. Žalobcovia v odvolacej duplike uviedli, že žalovaná sa k argumentácii uvedenej vo vyjadrení k jej odvolaniu vôbec nevyjadruje, čo znamená, že skutkové okolnosti, na ktoré poukazujú, uznáva za pravdivé.
9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovanou (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po jeho preskúmaní zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovanej (§ 380 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalovanej vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnila už pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol pritom starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo v súlade s § 191 ods. 1 CSP. Keďže ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
13. Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tieto nesprávne vyhodnotil aj po právnej stránke, keď z dôkazov produkovaných v konaní nemožno mať za to, že žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam originálnym spôsobom. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že podľa výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. F., parcela č. XXX/X o výmere 2 219 m2 je vedená ako spoluvlastníctvo žalobkyne v 2. rade a úpadcu, a to každý v podiele 1 k celku, pričom žalobkyňa v 2. rade nadobudla vlastnícke právo kúpnou zmluvou z roku XXXX spolu so žalobcom v 1. rade, ktorý je jej manželom a úpadca K. L. nadobudol vlastníctvo k 1 pozemku schválením príklepu uznesením Okresného súdu v Nových Zámkoch č. k. 4Er/3344/00 - 45 zo dňa 25. 08. 2006 v spojení s opravným uznesením zo dňa č. k. 4Er/3344/00
- 50 zo dňa 15. 11. 2016 , ktorým bol schválený príklep udelený dňa 11. 04. 2006 exekútorom JUDr. E. P., F. M. X, X. B., na dražbe nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve povinného v podiele 1 vedenej katastrálnym úradom v X., Správou katastra nehnuteľností v X. B. na LV č. XXX, kat. úz. F. ako parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 2 219 m2, ktorý príklep bol udelený vydražiteľovi K. L., nar. XX. XX. XXXX, K. č. XXX, ktorý urobil najvyššie podanie vo výške 33 333 Sk. Ako vyplýva z obsahu pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4Er/3344/00, predmetom výkonu exekúcie vedenej voči žalobcovi v 1. rade ako povinnému bola nehnuteľnosť, a to parcela č. XXX/X záhrady o výmere 2 219 m2, vedená na LV č. XXX, kat. úz. F., v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1. Zo znaleckého posudku č. 179/2003 znalca Ing. Y. H. zo dňa 20. 05. 2003 vyhotoveného v rámci exekúcie vyplýva, že predmetom ocenenia je pozemok parc. č. XXX/X, oplotenie parcely č. XXX/X s tým, že časti nehnuteľnosti, ktoré nie sú vlastnícky vysporiadané, vlastnícky nepodložené, je nadstavba na oceňovanom pozemku, pričom predmetom ocenenia nebol pozemok parc. č. XXX/X, rodinný dom na parc. č. XXX/X, hospodárska budova na parc. č. XXX/X, rozostavaný objekt na parc. č. XXX/X. Znalec v časti analýzy prípadných rizík spojených s využívaním nehnuteľnosti uvádza okrem iného, že na parcele je postavený rodinný dom a hospodárska budova, ktoré nie sú zakreslené v katastrálnej mape a ich vlastníctvo nebolo doložené. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že úpadca nadobudol iba pozemok parc. č. XXX/ X v podiele 1 bez toho, aby nadobudol akékoľvek stavby, ktoré sa na tomto pozemku už v tom čase nachádzali. Uvedené preto nepreukazuje žiaden právny titul, ktorý by svedčil o vlastníckom práve úpadcu k sporným stavbám, ktoré sa na pozemku parcely č. XXX/X v čase schválenia udelenia príklepu v rámci dražby vykonanej v exekučnom konaní nachádzali a boli postavené a rovnako tak neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že úpadca v čase nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1 k pozemku parc. č. XXX/X bol vlastníkom stavieb, ktoré boli na tejto parcele postavané, a preto je uvedený zápis žalovanej v podstate úpadcu zjavne nesprávny.
14. Rozhodujúcimi skutočnosťami vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktoré boli žalobcovia v incidenčnom konaní o vylúčenie veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty povinní tvrdiť a preukazovať, boli tie, že úpadcovi nesvedčí vlastnícke právo k sporným stavbám, a že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam svedčí žalobcom, ktorí ho nadobudli originárnym spôsobom, a to vytvorením novovzniknutej veci. V konaní nebolo sporné, že na pozemku patriaceho úpadcovi sa nachádzajú dve stavby, a to rodinný dom a hospodárska budova, ku ktorým nebolo vydané stavebné povolenie a ani kolaudačné rozhodnutie, v dôsledku čoho absentuje ich zápis na liste vlastníctva. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobcovia uniesli dôkazné bremeno a preukázali vlastnícke právo k nehnuteľnostiam špecifikovaných v žalobe. Na druhej strane žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu
nepreukázala, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, patria do konkurznej podstaty úpadcu. Je treba zdôrazniť, že konkurzná podstata je tvorená majetkom dlžníka, ktorý mu patril ku dňu vyhlásenia konkurzu, a ktorý nadobudol počas konkurzu. Je preukázané, že správkyňa úpadcu zapísala do súpisu majetku aj nehnuteľnosti, ktoré v čase vyhlásenia konkurzu neboli vlastníctvom úpadcu. Žalovaná v súpise neuviedla žiaden dôvod sporného zápisu pri konkrétnych položkách, pričom vo vyjadrení k žalobe uviedla, že stavby považovala za vlastníctvo úpadcu, keďže sa nachádzajú na jeho pozemku, pričom v odvolaní uviedla, že sporné nehnuteľnosti zapísala do súpisu, pretože sa nachádzajú na pozemku úpadcu a vlastnícke právo k nim nie je evidované. Stavba sa môže stať predmetom občianskoprávnych vzťahov až v určitom štádiu rozostavanosti, dovtedy požíva právny režim pozemku. Žalovaná však žiadnym spôsobom nepreukázala, že predmetné stavby v čase nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k pozemku úpadcom v roku XXXX boli v takom štádiu rozostavanosti, že mali požívať právny režim pozemku, a že úpadca spolu s pozemkom nadobudol aj vlastnícke právo k stavbám nachádzajúcim sa na tomto pozemku, resp. že úpadcovi svedčí právny titul k sporným stavbám. Skutočnosť, že predmetné stavby v čase, keď úpadca nadobudol vlastnícke právo k pozemku, boli už postavené a nachádzali sa na pozemku, bola preukázaná jednak výpoveďami žalobcov a úpadcu, ale najmä vyplýva zo znaleckého posudku vypracovaného v rámci exekučného konania, v ktorom znalec Ing. H. jednoznačne uvádza, že na pozemku parc. č. XXX/X sa nachádzajú stavby, a to rodinný dom a hospodárska budova, ktoré nie sú v katastrálnej mape zakreslené a vlastníctvo k nim nebolo doložené. Odvolací súd zdôrazňuje, že súdnemu prieskumu podlieha práve dôvod takéhoto zápisu. Dôvod zapísania nehnuteľností do súpisu majetku žalovaného bez označenia a jeho konkretizácie nedáva súdu možnosť posúdiť dôvod zápisu sporných nehnuteľností. Správkyňa úpadcu ako strana sporu konajúca s odbornou starostlivosťou má nepochybne možnosť konkretizovať tvrdenie o vlastníckom práve úpadcu s ohľadom na konkrétny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam samotným úpadcom, čo však v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané. Len samotná skutočnosť, že úpadca je vlastníkom pozemkov, na ktorom sa nachádzajú stavby, bez ich zápisu v katastri nehnuteľností, nezakladá automaticky aj jeho vlastnícke právo k týmto stavbám, keďže právny režim stavieb a pozemkov môže byť rozdielny. Stavby v zmysle slovenského právneho poriadku nie sú súčasťou pozemku, a preto je možné, aby vlastníkom pozemku a stavby, ktorá je na ňom zriadená, boli rozdielne osoby, pričom ide o vyjadrenie zásady superficies solo non cedit, ktoré bolo do nášho právneho poriadku zavedené v roku 1950, a ktorým došlo k odklonu od superficiálnej zásady z čias Rimanov, ktorá vyjadruje, že všetko, čo je pevne spojené so zemou, je súčasťou pozemku.
15. Zo strany žalobcov boli produkované tvrdenia aj vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti, a to rodinný dom bez súpisného čísla a hospodársku budovu bez súpisného čísla, stavali svojpomocne a z vlastných prostriedkov. Za týmto účelom navrhli vykonať jednak výsluch žalobcov a svedkov. Žalobkyňa v 2. rade vypovedala, že na Y. roku XXXX im vyhorel rodinný dom a na začiatku roka začali stavať nový rodinný dom, hospodársku budovu začali stavať v roku XXXX, pričom nevedela uviesť, prečo stavby nie sú zapísané na liste vlastníctva, rodinný dom nebol skolaudovaný. Uviedla, že stavbu nehnuteľností financoval manžel, dom stavali svojpomocne, nevie zdokladovať príjem z predaja dobytka a ani doklady o nákupe materiálu. Žalobca v 1. rade vypovedal, že od roku XXXX podnikal, dovtedy bol zamestnaný v pohostinstve a neskôr v P., pričom v roku XXXX im poisťovňa vyplatila na účet 800 000 Sk za zhorený rodinný dom, čiže peniaze na stavbu domu mali z poistného plnenia a jeho podnikania, doklady o nákupe materiálu však nemá, pričom v roku XXXX mal vedené exekúcie a neboli mu vyplatené peniaze v rámci podnikateľskej činnosti. Úpadca ako svedok vypovedal, že je vlastníkom pozemku v F. v podiele 1, na ktorom je postavený rodinný dom a hospodárska budova, ktoré stavali jeho rodičia - žalobcovia svojpomocne, na stavbu neprispieval, pretože v čase stavby hospodárskej budovy chodil na základnú škodu a v čase stavby rodinného domu okolo roku XXXX bol študentom strednej školy, avšak z akých peňazí sa stavby stavali, nemal vedomosť. Svedok D. vypovedal, že so žalobcami sú susedia, pričom na pozemku sa nachádzajú stavby, a to hospodárska budova, ktorú začali žalobcovia stavať asi v roku XXXX a rodinný dom okolo roku XXXX, pričom predtým bývali v starom rodinnom dome, ktorý zhorel, žalobca v 1. rade zabezpečoval materiál a ľudí, avšak nevie z akých zdrojov sa stavby financovali, stavali ich svojpomocne, nemá vedomosť o tom, či nejaké práce vykonávala aj nejaká firma. Svedok H. vypovedal, že vykonával pre žalobcov pred 20 rokmi stavebné práce na rodinnom dome v F., ktorý postavili nad domom, ktorý im vyhorel, išlo o murárske práce, pretože žalobcovia potrebovali bývať, vyplácal ho žalobca v 1. rade, ktorý mu zadával práce. Na základe vykonaného dokazovania, a to najmä výsluchom žalobcov a svedkov s prihliadnutím na obsah pripojeného exekučného spisu, preto súd prvej inštancie správne ustálil, že v konaní nebola preukázaná existenciu právneho titulu, na základe ktorého mal úpadca nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Odvolací súd
zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia preukázali skutočnosti odôvodňujúce nadobudnutie ich vlastníckeho práva k sporným stavbám. S ohľadom na výpovede žalobcov a svedkov bolo v konaní preukázané, že žalobcovia postavili na pozemku, ktorý im v čase výstavby patril a tvoril BSM, rodinný dom a hospodársku budovu, pričom tieto stavali svojpomocne a z vlastných finančných prostriedkov. V čase výstavby hospodárskej budovy bol úpadca maloletý a v čase výstavby rodinného domu okolo roku XXXX bol už síce plnoletý, avšak ako sám uviedol, navštevoval strednú školu a nehnuteľnosti stavali jeho rodičia, pričom on neprispel na stavbu ničím, v dôsledku čoho nemohol k týmto stavbám nadobudnúť ani vlastnícke právo.
16. Odvolací súd sa plne stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia vlastnícke právo k rodinnému domu a k hospodárskej budove nadobudli originálnym spôsobom tak, že na svojom pozemku zo svojich finančných prostriedkov a vlastnou činnosťou postavili sporné nehnuteľnosti, pričom prvoinštančný súd správne poznamenal, že pre merito sporu nebolo rozhodujúce, či žalobcovia v súvislosti s výstavou nehnuteľností porušili právne predpisy. Za danej skutkovej situácie súd prvej inštancie postupoval pri posudzovaní dôvodov vylúčenia majetku zo súpisu konkurznej podstaty v súlade s citovanými ustanoveniami ZoKR, ktoré správne aplikoval a aj správne vyložil.
17. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP), vrátane závislého výroku o trovách prvoinštančného konania, ktoré úspešným žalobcom neboli priznané z dôvodu, že sa nároku na ich náhradu výslovne vzdali.
18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešným žalobcom v 1. a 2. rade nárok na ich náhradu proti žalovanej v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.