Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20Sa-16-2020.pdf
PDF · 155.62 KB
No categories available
20Sa/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudcom JUDr. Petrom Molčanom v právnej veci žalobkyne: Z. N., bytom B. XXX, XXX XX S., občan Slovenskej republiky, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. augusta 2020, takto
rozhodol:
Rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. augusta 2020 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie generálnemu riaditeľovi žalovanej.
Žalovaná je povinná v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Z. N., bytom B. XXX/XX, S. (ďalej len „žalobkyňa“) žiadosťou z 02.01.2020 požiadala o priznanie invalidného dôchodku. Vzhľadom na to bola podrobená posúdeniu zdravotného stavu posudkovým lekárom, o čom bola vypracovaná lekárska správa z 05.02.2020, kde posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen po posúdení pracovnej, sociálnej, rodinnej a osobnej anamnézy, terajšieho ochorenia a súčasnej liečby, ako aj subjektívnych ťažkostí na základe podkladu, ktorým bola prepúšťacia správa z hospitalizácie neurologického oddelenia Nemocnice Levice od 30.10.2019 do 31.10.2019 a prepúšťacia správa z hospitalizácie Neurologická klinika FN Nitra od 14.12.2019 do 23.12.2019 neuznal žalobkyňu invalidnou. Uviedol, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim invaliditu je zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly VI. oddielu A, položka 3 písm. b/ - Choroby nervového systému, postihnutie mozgu, čiastočné a úplné mozgové obrny (parézy), plégie pyramídového a extrapyramídového pôvodu, detská mozgová obrna, hydrocephalus, hodnotí sa dominantnosť končatiny, stredné ťažké parézy dvoch končatín. Posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť na 35% a vysvetlil, že je to dolná hranica z daného percentuálneho rozpätia 30 až 50%. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím a svojou podstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu posudkový lekár nenavýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Posudkový lekár skonštatoval, že invalidita nevznikla.
2. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „žalovaná“) rozhodnutím č. XXXXXXXXXXX z 13.03.2020 zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaná citovala ustanovenie § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“). Ďalej uviedla, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite z
05.02.2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je invalidná.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, kde uviedla, že je dlhšie ako jeden rok práceneschopná od 15.04.2019, čo je jasným dôkazom, že nie je schopná byť plne zamestnaná. Čo sa týka bežného fungovania, o domácnosť sa starajú prevažne rodiny jej synov, ktorí im zabezpečili obedy, lebo ona už nedokáže sa postarať o bežný chod domácnosti. Z bytu nevychádza len veľmi zriedka, a to len keď má k dispozícii sprievod s autom. Nebolo jej jasné, na základe čoho posudkový lekár dospel k svojim záverom, nakoľko pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne sedel niekoľko metrov od nej, jeho správanie bolo maximálne arogantné. Pri posudzovaní sa dehonestujúco vyjadroval na jej adresu, na adresu vysoko odborného neurochirurgického zákroku neurochirurgov v Nitre, ktorý bol prevedený na základe stanovenia diagnózy Hydrocefalus. Celé vyšetrenie viedol tak hlasným spôsobom, že jej manžel nebol vpustený do vyšetrovacej miestnosti a napriek tomu, že sa musí pohybovať len so sprievodom sa čudoval vyjadreniam I.. X., ktoré bolo počuť na chodbu. Absolvovala vyžiadané psychologické a psychiatrické vyšetrenie, výsledky ktorých doloží dodatočne. V doplnení odvolania predložila lekársku správu z neurochirurgickej ambulancie z 06.05.2020.
4. Opätovným podrobením žalobkyne posúdeniu jej zdravotného stavu posudkovým lekárom, o čom bola vydaná lekárska správa a posudok z 05.05.2020, boli zohľadnené aj nové lekárske nálezy, a to psychiatrické vyšetrenie I.. C. z 29.04.2020 so záverom „organické poruchy nálad“. Taktiež bolo zohľadnené psychologické vyšetrenie I.. F. z 15.04.2020 so záverom „ľahké organické zmeny mozgu s parciálnym kognitívnym deficitom - porucha pozornosti, narušenie percepčných zložiek a mierna konštrukčná apraxia, podpriemerná verbálna a vizuálna pamäť, hraničná úroveň depresivity“. Ako choroba bol uvedený „normotenzný hydrocefalus bližšie neurčený kód G91.29, stav po implantácii VP shantu“. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo uvedené - Choroby nervového systému, postihnutie mozgu, čiastočné a úplné mozgové obrny, parézy, plégie pyramídového a extrapyramídového pôvodu, detská mozgová obrna, hydrocefalus, hodnotí sa dominantnosť končatín sa dominantnosť končatiny, stredne ťažké parézy dvoch končatín - Kapitola VI., oddiel A, položka 3 písm. b/ - 35%. Iné zdravotné postihnutie, zvýšenie percentuálnej miery 0%. V celkovom posudku posudkový lekár sociálneho positenia uviedol, že ide o posúdenie invalidity na základe konania o odvolaní proti rozhodnutiu sociálnej poisťovne z 13.03.2020 z dôvodu neuznania invalidity na žiadosť poistenca o invalidný dôchodok. Ide o XX ročnú účastníčku konania, ktorá bola v decembri 2019 operovaná pre normotenzný hydrocefalus so zavedením VP shantu. Od zákroku došlo k zlepšeniu neurologického stavu, v zmysle zlepšenia chôdze. Na dnešné pojednávanie boli predložené nové lekárske nálezy - psychologické vyšetrenie z 15.04.2020 a psychiatrické vyšetrenie z 29.04.2020. Na základe predložených lekárskych nálezov posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 35% .- invalidita nevznikla. V časti pracovná rekomandácia nie sú uvedené žiadne skutočnosti, tak isto ani v časti odporúčania. Na uvedenom základe posudkový lekár skonštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná a miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená na 35%.
5. Následne bola žalobkyňa podrobená ďalšiemu posudzovaniu invalidity posudkovým lekárom žalovanej, o čom bola vydaná lekárska správa z 02.06.2020 a Odborný lekársky posudok, kde posudkový lekár na základe rovnakých podkladov zistil, že z prepúšťacej správy z hospitalizácie na neurologickom oddelení v nemocnici Levice od 30.10.2019 do 31.10.2019 vyplýva, že žalobkyňa tam bola prijatá na došetrenie zdravotného stavu. Objektívne - orientovaná, bez poruchy reči HN. Izokoria, okulomotorika zachovaná bez nystagmu, bez tvárovej asymetrie, HK - tonus, hybnosť, citl. reflexy zachované, taxia - mierna disdia dochykiméza I.syn DK. hybnosť prox zachovaná, fen. palca prip. bilat., tonus sa zdá byť zvýšený bilat., viac vľavo, reflexy prít. bilat. syn. Babinský negat. chôdza spasticko ataktická, MR vyšetrenie mozgu so záverom - normotenzný normocefalus. Vaskulárna encefalopatia s drobnými ložiskami v oboch mozgových hemisférach a ložiskovým gliozy v pons. Varoli vpravo, všetky lézie v karotickom aj VB veľkom ďalej malom povodí sú v chronickom štádiu. Hypoplázia V4 úseku AV dx. Hypoplázia sinus sigmoideus a transversus syn. záver - normotenzný hydrocefalus, bližšie neurčený. Diabetes mellitus II. typu, bez komplikácií, kompenzovaný. Z prepúšťacej správy z hospitalizácie na neurologickej klinike fakultnej nemocnice Nitra od 14.12.2019 do 23.12.2019 vyplýva, že žalobkyňa bola prijatá na došetrenie klinického stavu. Objektívne - SPG GCS 15bb plne orientovaná, poloha aktívna, výživa nadmerná, acyanóza, anykretus, afibrilná eupoe SPL: - hlava
fotoreakcia a okulomotorika v norme, bez nystagmu, šija neoponuje. HK/DK bez lateralizácie, hybnosti, v nastavených polohách bez instability, sila stisku symetrická, postoj na širokej báze, chôdza na širokej báze spasticko - ataktická. MR C z októbra 2019 so záverom - dominuje nález závažnej spinálnej stenózy C 4 - 7, najvýraznejšie v seg. C5/6, kde spinálny kanál v AP rozmere pod 7mm, t.č. incip. SI zmeny v rozsahu C5/6 susp. incip. myelopatia. MR - Th, LS z mája 2019 so záverom - v LS oblasti skolióza s multisegment spondylodiskogénnym degeneratívnym postihnutím prakticky v celom rozsahu L v zmysle potrúzií a osteochondróz s relat. sekund. stenotáciou spin. kanála L3/4 a L 4/5. V rozsahu Th chrbtice denerat. postihnutie bez kritickej neurokompresie. MR mozog z októbra 2019 so záverom - normotenzný hydrocefalus, vaskulárna encefalopatia s drobnými ložiskami gliozy v oboch mozgových hemisférach a ložiskom gliozy v pons Varoli I.dx. operácia - 16.12.2019 - Shunty Implant. VP shuntu (Miethke, BBraun). Psychiatrické vyšetrenie z 29.04.2020 (I.. Z. C., odborná ambulancia Levice: objektívne, vedomie lucídne, orientovaná všetkými smermi správne, verbálny kontakt priamy, reč zrozumiteľná, primeraného tempa a hlasitosti, nálada v celku primeraná, prvky intrapsychickej tenzie, myslenie súvislé, normopsychické, inak bez bluúdných obsahov a sui úvah, normosomnia a normorhexia, vnímanie bez porúch, intelekt orientačne v rámci priemeru, osobnosť s organickými rysmi. Záver - organické poruchy nálad. Psychologické vyšetrenia z 15.04.2020 (I.. Z. F. klinická psychológia Levice): záver - ľahké organické zmeny mozgu s parciálnym kognitívnym deficitom - porucha pozornosti, narušenie percepčných zložiek a mierna konštrukčná apraxia, podpriemerná verbálna a vizuálna pamäť. Hraničná úroveň depresivity. Neurochirurgické vyšetrenie z 06.05.2020 (I.. I. H., fakultná nemocnica Nitra). Objektívne - chôdza zlepšená, obmedzená zvýšenou kŕčovou pohotovosťou. Kontr. CT dnes - optimálne zavedenie - VP shuntu, mierna regresia bilat. komôr systému i III. mozg. komory, akt cca 20 - 21 mm. Dg. záver - G91.29 stav po implantácii VP shuntu. Stav po resuture rany na bruchu (28.12.2019). Ako choroba boli uvedené normotenzný hydrocefalus bližšie neurčený G91.29, stav po implantácii VP shuntu, diabetes mellitus II typu komp. na PAD, Dorzalgie, inkontinencia moču I. stupňa. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo podľa kapitoly VI. považované choroby nervového systému oddiel A - postihnutie mozgu, položka 3 - čiastočné a úplné mozgové obrny (parézy, plégie pyramídového a extrapyramídového pôvodu, detská mozgová obrna, hydrocephalus, hodnotí sa dominantnosť končatiny, písm. b/ - stredne ťažké parézy dvoch končatín (30% - 50%). V časti posudok lekárskej správy je uvedené, že u XX ročnej účastníčky konania - žalobkyne s odborným vzdelaním je dokumentované postupné zhoršovanie chôdze od decembra 2018. V nasledujúcich mesiacoch vykonané objektivizujúce vyšetrenia, rozhodujúcim bolo MR mozgu s potvrdením normotenzného hydrocefalu v korelácii s klinickými prejavmi - poruchy chôdze spasticko taktického typu. Stav bol preto riešený neurochirurgickou intervenciou 16.12.2019 bez bezprostredných komplikácií. Postupne so zlepšovaním mobility psychologickým a psychiatrickým vyšetrením sú dokumentované ľahké organické zmeny s hraničnou depresiou. Vychádzajúc z predloženej zdravotnej dokumentácie bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 50% a to dňom ukončenia diagnostickej hospitalizácie od 01.11.2019. Vzhľadom na vek kontrolná lekárska prehliadka nebola určená. V časti pracovná rekomandácia a odporúčania nebolo uvedené nič, záverom bolo uvedené, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% s porovnaním so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola v percentách určená na výšku 50% s dátumom vzniku invalidity 01.11.2019.
6. O odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXXXXXXXXXX z 14.08.2020, ktorým prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že podľa § 70 ods. 1, § 112 ods. 1, § 82 a § 293 dx zákona č. 461/2003 Z.z. sa žalobkyni priznáva invalidný dôchodok v sume 173,50 Eur mesačne, a podľa § 82 a § 293dx cit. zákona sa od 01.01.2020 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 178,60 Eur mesačne (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej s poukázaním na platnú právnu úpravu, priebeh prvostupňového konania, ako aj obsah prvostupňového rozhodnutia a podaného odvolania uviedol, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu a dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je potrebné zmeniť. So zdôraznením na činnosť posudkových lekárov, ktorá spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, na základe jej vyjadrenia ako aj z doloženej zdravotnej dokumentácie, najmä z lekárskych správ a záverov odborných lekárov a na základe podaného odvolania, uviedol, že zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen z 05.05.2020, ktorý zotrval na doterajšom stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do 35% a vzhľadom na to, že odvolaniu nevyhovel v plnom
rozsahu, predložil spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia žalovanej so sídlom v Banskej Bystrici. Posudkový lekár žalovanej posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 02.06.2020 so záverom, že miera jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na úrovni 50% a to ku dňu ukončenia diagnostickej hospitalizácie od 01.11.2019. Generálny riaditeľ žalovanej ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol podstatný obsah Odborného lekárskeho posudku o invalidite z 02.062020, výpočet všetkých podkladov - lekárskych správ, ktoré boli zohľadnené pri záveroch posudkových lekárov a ktoré sú uvedené v týchto lekárskych posudkoch, pričom skonštatoval, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár určil ochorenie podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. zaradené do Kapitoly VI. - Choroby nervového systému, oddiel A - postihnutie mozgu, položky 3 - čiastočné a úplné mozgové obrny (parézy, plégie pyramídového a extrapyramídového pôvodu, detská mozgová obrna, hydrocephalus, hodnotí sa dominantnosť končatiny), písmeno b/ - stredne ťažké parézy dvoch končatín, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, z percentuálneho rozpätia od 30% do 50%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne tak bola určená na 50% s dátumom vzniku invalidity od 01.11.2019. Z dôvodu predloženia nových lekárskych nálezov v odvolacom konaní bol opätovne posúdený nárok žalobkyne na invalidný dôchodok. Generálny riaditeľ žalovaného ďalej zistil, že žalobkyňa ku dňu vzniku invalidity získala XX rokov a XX dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Ku dňu invalidity splnila aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím jej vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom suma invalidného dôchodku bola určená podľa § 73 ods. 2 citovaného zákona.
Zhrnutie argumentov žalobkyne
7. Žalobkyňa podala správnu žalobu, ktorou sa domáhala preskúmania napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. V plnej miere sa pridržiavala podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu a poukázala na napadnuté rozhodnutie, kde v druhom odstavci generálny riaditeľ žalovanej preskúmal prvostupňové rozhodnutie a prvostupňovú dokumentáciu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je potrebné zmeniť. Ďalej uviedla, že permanentne pretrvávajú jej dlho trvajúce zdravotné problémy, ktoré jej mali byť objektívne zohľadnené v tejto podanej žalobe, t.j. ako je uvedené a zdokladované v prílohe s predloženými lekárskymi správami. V prílohe predložila správy z neurochirurgickej kliniky FN Nitra - prepúšťaciu správu a taktiež fotokópiu od I.. Y. z Krupiny, že má chorobu diabetes, t.j. cukrovku a z toho dôvodu musí mať prispôsobenú stravu ako diabetička, tiež fotokópiu z FN Nitra. Ako pacientka v tomto smere laik do týchto lekárskych správ sa iba laicky rozumie, no podľa vyjadrenia lekárov, odborníkov v tomto smere má za to, že jej zdravotný stav je na jej vek vážny a z osobného hľadiska sa cíti na to, že bodové ohodnotenie jej zdravotného stavu by malo byť nad 71 bodov, aby mohla dostať plný invalidný dôchodok. Pokiaľ sa týka jej osobných rodinných pomerov, toho času žije z invalidného dôchodku vo výške 178,- Eur mesačne a podieľa sa na chode jej domácnosti. Jej manžel poberá dôchodok vo výške XXX,- Eur mesačne. Spoločné náklady má na nájom bytu sú vo výške XXX,- Eur, inkaso XX,- Eur, na lieky cca XX,- Eur, na stravu ako diabetička si musí zvlášť kupovať potraviny. V podstate jej invalidný dôchodok je vo výške 178,- Eur a nedosahuje ani tzv. životné minimum, čo je v súčasnosti 210,- Eur. Z hore uvedených právne relevantných dôvodov, s prihliadnutím na jej terajší zdravotný stav, tiež na nepriechodnosť ciev na ľavej nohe, viď lekárske správy a na to, že sa zle cíti a motorika je zlá a celkový zdravotný stav je mizerný, žiadala, aby bolo všetko zohľadnené aj z poslednej lekárskej správy a ešte bude ďalej chodiť na kontroly liečenia atď., v dôsledku čoho žiadala, aby jej bol priznaný plný invalidný dôchodok.
Vyjadrenie žalovanej
8. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára žalovanej so sídlom v Banskej Bystrici z 02.06.2020, podľa ktorého žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 50%, pričom jej stav trvá od 01.11.2019, teda od ukončenia diagnostickej hospitalizácie. Ďalej uviedla, že v odvolacom konaní bol zdravotný stav žalobkyne opakovane posúdený posudkovými lekármi organizačných zložiek žalovanej a v odvolacom konaní došlo k zmene v posudkovom závere, ktorú zákon nevylučuje. Posudkový lekár sociálneho
poistenia hodnotí zdravotný stav podľa funkčnej poruchy a jej aktuálnej závažnosti pri jednotlivých orgánových systémoch v súlade s Prílohou č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., kde sú zreteľne a jasne stanovené podmienky hodnotenia zdravotného stavu a prípadného percentuálneho zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekári nemajú záujem poškodiť žalobkyňu. Sú povinní posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo vzájomných súvislostiach, pričom pri posudzovaní objasňujú rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobkyne. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov neboli zistené rozpory. Odborné lekárske správy, ktoré žalobkyňa pripojila k žalobe boli zohľadnené pri posúdení jej zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia, konkrétne prepúšťacia správa z hospitalizácie na neurologickom oddelení od 14.12.2019 do 23.12.2019 a diabetologické vyšetrenie z 11.10.2019. Okrem odborných lekárskych správ z 07.10.2020 a zo dňa 13.08.2020, nakoľko tieto boli vyhotovené po 02.06.2020, teda po vyhotovení odborného posudku o invalidite posudkovým lekárom žalovanej. Posudkový lekár sa v rámci posúdenia zdravotného stavu zaoberal doloženými nálezmi. Doložené lekárske správy jasne popisujú stav ochorenia a jeho liečbu. Povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce počas konania o priznaní invalidného dôchodku treba doložiť v rámci dokazovania pred vydaním rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 14.08.2020. Ďalej uviedla, že posudkový lekár sociálneho poistenia hodnotí aktuálny zdravotný stav ku dňu jeho posudzovania a v prípade zhoršenia akéhokoľvek ochorenia v budúcnosti má žalobkyňa možnosť opätovne požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu. Poukázala pritom na § 135 SSP, podľa ktorého je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Žalobkyňa podľa nej neuviedla žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázalo sa, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere ako bola stanovená posudkovými lekármi. Žalovaná mala za to, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú správne, nakoľko generálny riaditeľ žalovanej sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, pričom výklad a aplikácia právnych ustanovení boli vykonané spôsobom súladným so zákonom. Záverom žiadala, aby správny súd žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP rozhodol bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v súlade s ust. § 199 ods. 2 a § 202 ods. 2 SSP zistil, že žaloba je dôvodná. Rozsudok bol dňa 23.03.2021 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke vyvesené dňa 12.03.2021 (§ 137 ods. 4 SSP).
10. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
11. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
13. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
14. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
15. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
16. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
17. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
18. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
19. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
20. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
21. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
22. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
23. Podľa § 71 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
24. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutkový stav veci, a na tento účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
25. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
26. Podľa § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
27. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaná zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože podľa posudkového lekára sociálneho poistenia nebola invalidná, lebo nemala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pričom posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bolo obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite. Generálny riaditeľ žalovanej, na základe opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom žalovanej, s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť - 50%, vykonaného z dôvodu podaného odvolania žalobkyne, napadnutým rozhodnutím v odvolacom konaní zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobkyni priznal invalidný dôchodok spätne od 01.11.2019.
28. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáhala priznania plného invalidného dôchodku, nakoľko permanentne pretrvávajú jej dlhotrvajúce zdravotné problémy, ku ktorým predložila lekárske správy: Prepúšťaciu správu z Neurochirurgickej kliniky FN Nitra z 23.12.2019, správu z diabetologického vyšetrenia z 07.10.2020 a z 11.10.2019, správu z Neurochirurgickej kliniky FN Nitra z 13.08.2020. Poukázala na to, že má chorobu diabetes a z tohto dôvodu musí myť prispôsobenú stravu. Mala za to, že jej zdravotný stav je vážny a mal byť ohodnotený na 71 bodov, aby mohla dostať plný invalidný dôchodok. Je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške 178 Eur mesačne, čo nedosahuje ani životné minimum, a jej manžel poberá dôchodok vo výške XXX Eur mesačne, pričom majú spoločné náklady na byt vo výške XXX Eur, inkaso XX Eur, na lieky potrebuje cca XX Eur a ako diabetička si musí kupovať zvlášť stravu. Poukázala tiež na nepriechodnosť ciev na ľavej nohe, na to, že sa zle cíti, motorika je zlá, celkový zdravotný stav je v zmysle posledných lekárskych správ mizerný.
29. Podľa § 70 ods. 1 v nadväznosti na § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, pričom invalidným je poistenec vtedy, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera tohto poklesu je uvedená v Prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho postenia, na základe vlastných vyšetrení a ich záverov, na podklade dostupných lekárskych správ a vyšetrení, teda postupom podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., bolo u žalobkyne opakovane stanovené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie: „Choroby nervového systému. Čiastočné a úplné mozgové obrny (parézy, plégie pyramídového a extrapyramídového pôvodu, detská mozgová obrna, hydrocephalus, hodnotí sa dominantnosť končatiny) - stredne ťažké parézy dvoch končatín“. Podľa Kapitoly VI, Oddielu A
- postihnutie mozgu, položka 3. písm. b/ Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. je v takomto prípade miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí od 30 do 50 %, pričom u žalobkyne bola v odvolacom konaní generálnym riaditeľom žalovanej stanovená na 50 %.
30. Žalobkyni by bolo možné priznať vyšší invalidný dôchodok (so zodpovedajúcou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť presahujúcou 70 %) iba v prípade, ak by u nej bolo stanovené iné rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., nakoľko v rámci zisteného rozhodujúceho zdravotného postihnutia jej bola priznaná maximálna percentuálna výška miery poklesu schopnosti zdravotného postihnutia. Z obsahu podanej správnej žaloby ako aj z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že sporné nebolo stanovenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa Kapitoly VI, Oddielu A - postihnutie mozgu, položka 3. písm. b/ Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Názorový nesúlad (spornosť) medzi žalobkyňou a žalovanou spočíva len v jej tvrdení, že ohodnotenie jej zdravotného postihnutia malo byť vyššie, a to také, aby spĺňala kritéria na „plný“ invalidný dôchodok. Žalobkyňa neuviedla konkrétne rozhodujúce zdravotné postihnutie (Kapitolu, položku a pod.), ktorého určenia sa domáha, avšak z obsahu žaloby vyplýva námietka poklesu jej schopnosti zárobkovej činnosti až vo výške presahujúcej 70 %.
31. Posudkoví lekári sociálneho poistenia opakovane (trikrát) dospeli k rovnakému záveru, že u žalobkyne je rozhodujúcim ochorením Normotenzný hydrocefalus bližšie neurčený - G91.29, ktorý je
možno subsumovať do Kapitoly VI, Oddielu A - postihnutie mozgu, položka 3. písm. b/ Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. ako „Choroby nervového systému. Čiastočné a úplné mozgové obrny (parézy, plégie pyramídového a extrapyramídového pôvodu, detská mozgová obrna, hydrocephalus, hodnotí sa dominantnosť končatiny) - stredne ťažké parézy dvoch končatín“. Pre priznanie invalidného dôchodku požadovaným spôsobom bolo v konaní pred orgánmi sociálneho poistenia (žalovaná a jej generálny riaditeľ) kľúčové preukázať iné rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., než bolo posudkovými lekármi sociálneho poistenia opakovane zistené. Preukázanie takých zdravotných postihnutí žalobkyňa ani v odvolacom konaní, kde rozhodoval žalovaný, nedosiahla (ani žiadne také ochorenie konkrétne netvrdila). Neurčenie niektorého z iných zdravotných postihnutí (dosahujúceho percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti vyššiu ako 70%), ako rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne, nemožno konajúcim orgánom sociálneho poistenia vyčítať, nakoľko tomu zodpovedajúci záver z obsahu lekárskych správ a odborných posudkov zhromaždených v spise nevyplýva.
32. Na posúdenie, či namietané nesprávne alebo nedostatočné zohľadnenie zdravotných ťažkostí žalobkyne malo vo vzťahu k výslednému stanoveniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne zásadný vplyv v jej neprospech, nie je v na vec sa vzťahujúcom spise zodpovedajúci podklad, t.zn. napríklad lekárska správa alebo odborný lekársky posudok, z ktorého by taký záver bol súdu bez pochybností zrejmý. Na základe všeobecne formulovanej námietky žalobkyne (uplatnenej len formou nesúhlasu s posúdením zdravotného stavu žalovanou a jej posudkovými lekármi) nebolo možné konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v otázke rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Do úvahy nebolo možné vziať ani námietky žalobkyne majúce svoj základ v podkladoch, ktoré generálny riaditeľ žalovanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia, resp. pred posúdením zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom žalovanej dňa 02.06.2020, nemal k dispozícii. Napríklad lekársku správu z neurologického vyšetrenia z 13.08.2020 alebo aj lekársku správu z diabetologického vyšetrenia z 07.10.2020. Podľa § 135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, čo sa plne uplatňuje aj na konanie o žalobách v sociálnych veciach. Podľa § 184 ods. 1, 5 a § 196 ods. 1, 6 zákona č. 461/2003 Z.z. je fyzická osoba, ktorá si uplatnila nárok na dávku (invalidný dôchodok) povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku alebo jej výplatu a je povinná navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Z uvedeného vyplýva, že úlohou žalobkyne bolo predložiť konajúcemu orgánu a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia všetky dostupné lekárske správy, vyšetrenia a iné podklady, z ktorých by bolo možné zdravotný stav žalobkyne posúdiť komplexne a vyvodiť záver o zmene alebo vývoji zdravotného stavu a o zmene schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v takom rozsahu. Iné, neskôr predložené lekárske správy nebolo možné vziať v úvahu.
33. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).
34. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáhala priznania plného invalidného dôchodku. Správny súd však, vzhľadom na uvedené, nie je oprávnený rozhodovať o priznaní či nepriznaní nároku na invalidný dôchodok (a tým ani o zmene vo výške dôchodku), o ktorom rozhoduje príslušný orgán sociálneho poistenia (Sociálna poisťovňa). Predmetom konania pred správnym súdom je prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, nie samotné rozhodovanie o nároku na invalidný dôchodok. Vzhľadom na to, ako aj vzhľadom na odborné aspekty medicínskej oblasti alebo problematiky vyplývajúce z lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové a právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi sociálneho poistenia, správny súd
nebol oprávnený prehodnocovať zdravotný stav žalobkyne a sám tak určovať jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, od ktorého sa v zmysle zákona odvíja miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Preto správny skúmal len to, či sú závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam a platnej právnej úprave, a tiež či sú odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie tieto atribúty nespĺňa.
35. Podľa § 71 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/?ucinnost=16.02.2020> (4)Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
36. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
37. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe namietala, že trpí aj ochorením cukrovka a inými, pričom ako diabetička musí mať prispôsobenú stravu. Podľa odborného lekárskeho posudku z 02.06.2020 žalobkyňa v tom čase trpela chorobami: Normotenzný hydrocefalus bližšie neurčený, Stav po implantácii VP shuntu, Diabetes melitus 2. typu komp. na PAD, Dorzalgie, inkontinencia moču I. stupňa. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalovanej uviedla, že odborné lekárske správy, ktoré žalobkyňa pripojila k žalobe boli zohľadnené pri posúdení jej zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia, konkrétne prepúšťacia správa z hospitalizácie na neurologickom oddelení od 14.12.2019 do 23.12.2019 a diabetologické vyšetrenie z 11.10.2019. Z obsahu uvedených ako aj z iných lekárskych správ, ktoré sú obsahom spisu, a na základe vlastných odborných lekárskych posudkov, žalovaná a jej generálny riaditeľ zrejme nezistili dôvody, pre ktoré by bolo možné uplatniť potup podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z., avšak nijako navonok nevyjadrili svoje závery, ktoré by takýto postup odôvodňovali. Odborné lekárske posudky k tomu zhodne obsahujú jedinú vetu: „Zvýšenie percentuálnej miery o 0 %“. Najmä diagnózou cukrovka (diabetes), ktorá samotná v zmysle Kapitoly IV, položky 1 písm. a/ a b/ Prílohy č. 4 v kompenzovanom stave odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozmedzí od 10 % do 40 %, sa žiadny z (troch) odborných posudkov, a už vôbec nie napadnuté rozhodnutie, nezaoberajú v miere dostatočnej na to, aby mohol byť žalobkyni zrejmý dôvod neuplatnenia postupu podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. Jediná zmienka o tejto diagnóze je v popisnej časti odborných lekárskych posudkov, v rámci záverov prepúšťacej správy z hospitalizácie žalobkyne na neurologickom oddelení Nemocnice levice od 30.10.2019 do 31.10.2019.
38. Pokiaľ sa v súlade s § 71 ods. 4 a inými zákona č. 461/2003 Z.z. posudzuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, je zrejmé, že predmetom posudzovania sú všetky zdravotné postihnutia poistenca (ak ich je viac), pri ktorých sa určí jedno rozhodujúce zdravotné postihnutie. To však neznamená, že z posudkového hľadiska sú ďalšie ochorenia automaticky bezvýznamné. Naopak potrebné je venovať im náležitú pozornosť z hľadiska uplatnenia § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z.
39. Z prvostupňového ani z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako konajúce orgány sociálneho poistenia dospeli k záveru, že v prípade žalobkyne preukázateľne trpiacej viacerými zdravotnými postihnutiami a ochoreniami plynúcimi z lekárskych správ a z odborných lekárskych posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia nebolo potrebné v súlade s § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. prihliadať na jej ďalšie zdravotné postihnutia. Konštatovania posudkových lekárov, ktorí nenahrádzajú konajúce orgány sociálneho poistenia, nijako nevysvetľujú dôvody, prečo nebolo možné zvýšiť mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Napadnuté rozhodnutie k tejto otázke neobsahuje žiadne odôvodnenie, t.zn. navonok vyjadrené dôvody, úvahy, argumentácie, ako sa generálny riaditeľ žalovanej vysporiadal s otázkou ne/aplikácie ust. § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z., použitia ktorého sa žalobkyňa v podanej správnej žalobe domáhala, pričom generálny riaditeľ žalovanej o tomto ochorení žalobkyne vedel, nakoľko je o ňom zmienka v odbornom lekárskom posudku. Pokiaľ žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že generálny riaditeľ žalovanej sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, jej námietka je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia, čo malo za následok vadu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (§ 191 písm. d/ SSP). .
40. Generálny riaditeľ žalovanej napadnutým rozhodnutím rozhodol o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom odvolaní žalobkyňa mimo iného namietala, že je dlhšie ako jeden rok práceneschopná, čo je jasným dôkazom, že nie je schopná byť plne zamestnaná, nedokáže sa postarať o bežný chod domácnosti, z bytu vychádza len keď má k dispozícii auto. Tiež v odvolaní namietala, že jej nie je jasné na základe čoho posudkový lekár dospel k svojim zverom. Záverom konštatovala, že ani jeden pacient s danou diagnózou a následnou terapiou sa už nikdy nemôže plnohodnotne zaradiť do pracovného procesu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia k uvedeným odvolacím námietkam žalobkyne, ktoré sú v spise podložené lekárskymi správami, nie je žiadna zodpovedajúca reakcia generálneho riaditeľa žalovanej, okrem všeobecných konštatovaní a formálnych odkazov na obsah lekárskych posudkov a citovanej právnej úpravy. Úlohou generálneho riaditeľa žalovanej, ako odvolacieho orgánu bolo v súlade s ust. § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. preskúmať prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu (jeho zákonnosť a správnosť), avšak najmä vo svetle odvolacích námietok žalobkyne, s ktorými bol povinný sa podrobne a v celom rozsahu vysporiadať, a až po zhodnotení ich dopadu na správnosť a zákonnosť prvostupňového rozhodnutia mohol zákonne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne. Nevyhnutné bolo v konaní v súlade s požiadavkou plynúcou z ust. § 71 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. taktiež zohľadniť aktuálny zdravotný stav žalobkyne s prihliadnutím na jej zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť alebo možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Pokiaľ generálny riaditeľ žalovanej zhodnotenie odvolacích námietok v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedeným spôsobom neurobil ani neuviedol, ako prihliadol na zostávajúcu schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť a pod., zaťažil napadnuté rozhodnutie aj z tohto dôvodu vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.
41. Nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov trpí také rozhodnutie, ktoré nemá odôvodnenie vôbec alebo chýbajú skutkové, resp. právne dôvody, o ktoré sa rozhodnutie opiera alebo sú tieto dôvody chybné. Pôjde o prípady, ak je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo skutočnosti boli zistené z dôkazov a ďalších podkladov získaných v rozpore so zákonom alebo nie je zrejmé, či bolo vôbec dokazovanie alebo zhromažďovanie iných podkladov vykonané. Nedostatok dôvodov môže spôsobiť aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností alebo ich nejednoznačnosť (ako tomu bolo aj v danom prípade). Napadnuté rozhodnutie, ktoré v odvolacom konaní zmenilo prvostupňové rozhodnutie trpí takýmito chybami vo vzťahu k nezodpovedaniu otázky možného zvýšenia miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobkyne na základe posúdenia ostatných zdravotných postihnutí. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že uvedené žalobné námietky boli dôvodné a možno konštatovať nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
42. Odôvodnenie rozhodnutia navonok vyjadruje skutkové a právne dôvody prejednávanej veci, posúdenie ich vzájomných vzťahov smerujúce k záveru, že výrok rozhodnutia bol urobený konformne so zisteným skutkovým stavom veci a s objektívnym právom. Výrok rozhodnutia tak funkčne nadväzuje
na odôvodnenie a naopak, z čoho plynie záver, že pokiaľ je výrok alebo odôvodnenie nepreskúmateľný/ né, nemožno už preskúmať zákonnosť nadväzujúceho odôvodnenia alebo výroku takého rozhodnutia v zodpovedajúcej časti alebo aj ako celok (podľa rozsahu nezodpovedaných otázok), pretože ich vzájomná previazanosť to nedovoľuje. Pokiaľ by tak správny súd urobil, nevyhnutne (z podstaty nepreskúmateľnosti) by bol nútený uchýliť sa k dohadom a domnienkam, čo je neprípustné. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno-právnymi a procesnými predpismi. Pokiaľ mu následky nepreskúmateľnosti rozhodnutia neumožňujú plnohodnotný prieskum, je to samo osebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, bez toho, aby sa správny súd nepoznajúc relevantné dôvody napadnutého rozhodnutia vo všetkých rozhodujúcich otázkach zaoberal podstatou námietok týkajúcich sa zisteného skutkového stavu alebo právneho posúdenia veci.
43. Vzhľadom na uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie pre nespreskúmateľnosť v časti týkajúcej sa možnosti zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne v dôsledku tzv. ostatných zdravotných postihnutí (v časti týkajúcej sa otázky rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne nepreskúmateľnosť zistená nebola).
44. V ďalšom konaní generálny riaditeľ žalovanej, viazaný právnym názorom správneho súdu, opätovne posúdi všetky rozhodné skutočnosti, pričom dôsledne prihliadne na všetky žalobkyňou predložené podklady v celom ich obsahu, a následne vydá nové rozhodnutie o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu (o invalidite žalobkyne), v ktorom náležite odôvodní všetky svoje závery, vrátane možného zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne v dôsledku tzv. ostatných zdravotných postihnutí. V prípade, ak budú predložené ďalšie podklady, nehodnotené preskúmanými rozhodnutiami, generálny riaditeľ žalovanej sám, alebo iným procesným postupom, zabezpečí rovnako dôsledné prihliadnutie aj na tieto doklady. Pritom generálny riaditeľ žalovanej neopomenie aj požiadavku prihliadať (a tým aj zdôvodniť výsledok prihliadnutia) na zostávajúcu schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť alebo možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie plynúcu z ust. § 71 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z.
45. Ďalšie námietky a tvrdenia žalobkyne ohľadom jej sociálneho postavenia, rodinnej či finančnej situácie, nemohol správny súd vziať v úvahu, pretože zákon s takýmito okolnosťami na strane žalobkyne, ako žiadateľky o invalidný dôchodok, nespája žiadne právne následky.
46. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobkyňa bol v konaní úspešná v celom rozsahu, súd jej priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.