Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22CoCsp/53/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom ul. Majerníkova 3A, 841 05 Bratislava - Karlová Ves, proti žalovanému: V.. A., N.. XX.XX.XXXX, C. A. M.Y. XXX, XXX XX M., o zaplatenie 5,60 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 22.09.2020, č.k. -43, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) vo výroku I. zamietol žalobu a vo výroku II. nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

2. Citoval ustanovenie , , , a a (ďalej len „“), a o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „“).

3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobcu vyplývajúci z ustanovení ZoSÚ s prihliadnutím na ustanovenia a nasl. . Konštatoval, že v konkrétnom prípade žalovaný bol klientom žalobcu, kedy bral ďalší úver, a v danom prípade bola zneužitá ako jeho finančná tieseň, tak aj finančná závislosť a plnenie ktorého majetková hodnota malo byť je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Úrok bol dohodnutý vo výške 32,26 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia. Zistil, že podľa prehľadu o výške úrokových sadzieb vo februári 2016 u spotrebiteľských úverov splatných do 1 roka bola 6,29 %, teda prekročenie tejto úrokovej miery poskytnutej navyše je toľkonásobné, že úroky nemožno považovať za iné, než úžerné. Konštatoval, že nakoľko žalobca mal nárok na súde uplatniť v dvojročnej subjektívnej lehote, ktorá mu začala plynúť poskytnutím plnenia žalovanému a najneskôr začala plynúť dňom, kedy nezaplatil požičanú istinu, ale neuplatnil ju ani v trojročnej objektívnej lehote od tohto dňa, kedy suma bola poskytnutá, prihliadol k premlčaniu a deklaroval, že nárok je premlčaný a žalobu bolo potrebné zamietnuť s poukazom na ustanovenie v spojení s . Okrem uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že z dôkazov predložených žalobcom nie je zrejmé, ako dodávateľ šetril s odbornou starostlivosťou bonitu žalovaného, nakoľko v žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru nie sú uvedené overiteľné údaje a žalobca na výzvu súdu žiadne relevantné overiteľné dôkazy o splnení odbornej starostlivosti nepredložil. Nie je zrejmé, z akých

predložených listinných dôkazov žalobca informácie čerpal, a výška mesačných výdavkov je pre svoju výšku nevieryhodná. Takéto konanie dodávateľa nemožno považovať za splnenie odbornej starostlivosti a jedná sa o hrubé porušenie odbornej starostlivosti dodávateľa v povinnosti zistiť bonitu žalovaného. V takom prípade by nárok nebol premlčaný, ale žalobca by mal nárok iba na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou sumou úveru a sumou zaplatenou, čo by predstavovalo sumu 5,60 eura a nie žalovanú sumu. Keďže však súd prvej inštancie posúdil nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak ako uviedol v právnom závere, nárok je premlčaný a k premlčaniu prihliadol z úradnej povinnosti, keďže žaloba bola podaná po 05.12.2018 a žalobu zamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení a (ďalej len ,P“). Konštatoval, že žalovaný bol síce vo veci úspešný, avšak mu trovy konania nevznikli, a preto súd prvej inštancie mu nárok na ich náhradu nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa a . V odvolaní uviedol, že žalovaný si bol vedomý svojich záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o úvere. Žalobca uzavrel so Žalovaným Zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru. Žalobca si predložením Zmluvy, ako aj VPPSÚ splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere. Nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti vôle na strane žalobcu, ktorý bol pri uzavieraní zmluvy o úvere dobre informovaný avšak ľahostajný. Uvedenému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu určením absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere. Nedostatok opatrnosti spotrebiteľa taktiež nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Uviedol, že žalovaný uhradil 494,40 eura k dátumu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu a to, že uplatnil svoj nárok pred uplynutím premlčacej lehoty. Ďalej sa žalobca venoval v odvolaní tomu, že predmetná zmluva o úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V tejto veci nemožno hovoriť o absencii údaja o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ani o absencii údaja o RPMN. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Ďalej žalobca sa nestotožnil s konštatovaním, aby došlo k premlčaniu nároku žalobcu. Konštatovanie súdu a posúdenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia ako premlčané považoval za nesprávne, nakoľko žalobca dňa 01.02.2020 podal návrh na vydanie platobného rozkazu podľa . Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Žalobca tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj tento správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie a na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné.

9. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 16.02.2016 žalobca a žalovaný na formulárovom tlačive Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal na žiadosť žalovaného ako spotrebiteľa bez zbytočného odkladu po podpise tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnúť mu bezúčelový spotrebiteľský úver

v sume 500 eur a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splácania úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 91,60 eura, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 591,60 eura v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 49,30 eur vždy k 16.kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 16.03.2016. Úrok bol dohodnutý vo výške 32,26 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavovalo sumu 91,60 eura. Podľa zistenia súdu prvej inštancie vo februári 2016 bola u nových spotrebiteľských úverov splatných do 1 roka priemerná úroková miera vo výške 6,29 %.

10. Nebolo sporné, že predmetná Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.02.2016 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách.

11. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za úžernú cenu prevyšujúcu viac ako päťnásobne priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami v čase uzavretia úverovej zmluvy a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť.

12. Vo vzťahu k ustanoveniu odvolací súd dodáva, že uvedené ustanovenie nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou zákonodarcu, a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných inštitúcií poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty, riadiac sa zásadou dobrých mravov, upravenou v ust. . Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly ( ). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

13. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadať na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Ako už bolo uvedené, neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

14. Výška priemerných úrokových mier poskytovaných pre nové spotrebiteľské úvery predstavovala v čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere výšku 6,29 %, teda prekročenie tejto úrokovej miery poskytnutej pri úvere, o viac ako 500 %, nemožno považovať za iné, než úžerné, a to za situácie, keď žalovanému poskytol pôžičku bez náležitého posúdenia jeho bonity.

15. Z pohľadu subjektívnych znakov úžery, definícia úžery rozoznáva aj finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany - uvedené znaky poukazujú na opakujúce sa vzťahy spotrebiteľa s dodávateľom, kedy spotrebiteľ (resp. občan) je vlastne už ekonomicky závislý od

dodávateľa, napr. tým, že u neho došlo k reťazeniu úverov, je preúverovaný, je zaviazaný a ekonomicky závislý na dodávateľovi, ktorý je spôsobilý nepriamo ovládať jeho konanie. V danom prípade išlo o tento prípad, kedy žalovaný bol klientom žalobcu, kedy bral ďalší úver, a v danom prípade bola zneužitá ako jeho finančná tieseň, tak aj finančná závislosť a plnenie ktorého majetková hodnota malo byť je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

16. Druhým znakom je zneužitie neschopnosti plniť záväzky pri súčasnom zanedbaní posudzovania bonity. Zanedbanie posúdenia bonity a jeho zneužitie dodávateľom veľmi úzko súvisí s finančnou závislosťou, pričom na účely postihnutia úžery postačí naplnenie jedného subjektívneho znaku.

17. Je potrebné zdôrazniť, že odplata za poskytnutie úveru musí byť úmerná okrem iného aj bonite klienta, pričom vzhľadom na nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. a nasl. , ZoSÚ a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. ZoSÚ.

18. Veriteľ v zmysle ustanovení § 7 a § 11 ZoSÚ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver.

19. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd prvej inštancie vyzval žalobcu na predloženie dôkazov o splnení odbornej starostlivosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ výzvou zo dňa 05.06.2020, no žalobca žiadne relevantné overiteľné dôkazy, čo sa týka splnenia odbornej starostlivosti nepredložil. Nakoľko žalobca v tomto smere žiadne odvolacie námietky nevyslovil, odvolací sa súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že konanie dodávateľa nemožno považovať za splnenie odbornej starostlivosti a jedná sa o hrubé porušenie odbornej starostlivosti dodávateľa v povinnosti zistiť bonitu žalovaného.

20. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd prisvedčuje súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalobca poskytol pôžičku s úžernými úrokmi žalovanému, bez odborného posúdenia jeho bonity podľa ZoSÚ, sú tú dané znaky úžery podľa . Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o úžeru a v takomto prípade je úverová zmluva absolútne neplatná v celom rozsahu podľa .

21. Dôsledkom absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prejednávanom prípade je vznik povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu v zmysle zásad uvedených v ust. a nasl. . Žalovaný z titulu poskytnutého úveru mal žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru 500 eur. Celkovo žalovaný

zaplatil čiastku 494,40 eur a preto rozdiel medzi touto sumou a sumou poskytnutého úveru vo výške 500 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného vo výške 5,60 eura, ktoré musí žalobcovi vydať.

22. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podlieha premlčaniu.

23. Podľa a , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (subjektívna lehota). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (objektívna lehota)

24. Žaloba vo veci samej bola podaná dňa 04.02.2020. Žalobca si neuplatnil nárok na súde v dvojročnej subjektívnej lehote, ktorá mu začala plynúť najneskôr kedy žalovaný nezaplatil prvýkrát splátku. Neuplatnil ju ani v trojročnej objektívnej lehote od dňa poskytnutia úveru (16.02.2016), a preto správne súd prvej inštancie prihliadol ex offo k premlčaniu podľa .

25. Za takejto situácie, v dôsledku posúdenia ex offo premlčania žalovaného nároku súdom prvej inštancie podľa , nebolo možné žalobcovi v súlade s ust. premlčané právo priznať.

26. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj ). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania.

27. Za toho stavu odvolací súd napadnutý rozsudok vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil ( a ).

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z Základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s ust. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).