Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Pc-40-2020.pdf
PDF · 75.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5Pc/40/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok JUDr. Zuzanou Salajovou v právnej veci navrhovateľa P. proti manželke S. o určenie výživného pre manžela, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľ podal dňa 09. 12. 2020, v spojení s upresnením návrhu zo dňa 04. 01. 2021, na tunajší súd návrh na určenie manželského výživného, ktorým žiadal, aby súd zaviazal manželku na jeho výživu sumou 15 eur mesačne vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca. Podaný návrh odôvodnila tým, že v súčasnosti je nezamestnaný, evidovaný v evidencie uchádzačov o zamestnanie, avšak nepoberá žiadnu dávku sociálnej pomoci, nakoľko mu nevznikol nárok. S manželkou nežije spoločnej domácnosti už dlhodobo, nakoľko sa od nej odsťahoval ešte pred 20-timi rokmi. Od toho času spolu nekomunikujú, finančne nehospodária. On má zdravotné problémy, ktorému znemožňujú vykonávať fyzickú prácu. Nemá žiaden príjem, preto žiada o určenie výživného, aby mohol zabezpečiť svoje aspoň základné životné potreby. Manželka mu na výživu neprispieva žiadnou sumou, jej príjem nepozná.
2. Manželka s podaným návrhom nesúhlasila, žiadala ho v celom rozsahu zamietnuť.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením sa s listinnými dôkazmi najmä sobášnym listom, Oznámením ÚPSVa R KK o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, lustráciami účastníkov konania v registri SP, vyjadrením manželky, upresnením návrhu navrhovateľa a zistil nasledovný skutkový stav.
4. Podľa lustrácie Sociálnej poisťovne navrhovateľovi nie sú v súčasnosti vyplácané žiadne dávky.
5. Podľa oznámenia ÚPSVaR KK o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 23. 11. 2020 bol navrhovateľ odo dňa 20. 11. 2020 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
6. Podľa sobášneho listu účastníci konania dňa 19. 01. 1985 uzavreli manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu C., zväzok X, ročník 1985, strana XX, por. č. X.
7. Manželka vo svojom vyjadrení k návrhu uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasí a žiada ho v celom zamietnuť. S manželom nežijú v spoločnej domácnosti už 22 rokov, pričom navrhovateľ jej za celý tento čas neprispel na výživu žiadnou sumou. Rovnako aj ona je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, iný
príjem nemá, pričom tento príjem jej ledva vystačí na pokrytie základných životných potrieb, stravu, lieky. Mala za to, že návrh je nedôvodný a žiadala ho zamietnuť.
8. Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že podal návrh, nakoľko nemá žiaden príjem a s manželkou sú pre priznanie dávky v hmotnej núdzi posudzovaní spoločne, nakoľko sú stále manželmi. Preto chcel priznať aspoň minimálne výživné, keďže mal vedomosť, že ani manželka nepracuje, poberá iba dávku a nemá dostatok peňazí, aby ho zo svojho príjmu živila. S manželkou nežije už dlhodobo, skoro 25 rokov. Z manželstva pochádzajú deti, ktoré sú už plnoleté a majú svoje rodiny. Na deti niečo platil.
9. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ,,Zákon o rodine“), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
V zmysle § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo, na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela však platí ustanovenie § 75 ods. 2, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti.
11. Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Podľa vyššie uvedeného ustanovenia teda nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné.
Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.
Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi možno podať nielen vtedy, ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy ak je spravodlivé dorovnať ich životnú úroveň.
Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti - vyživovacej povinnosti medzi manželmi je manžel, aktívna legitimácia vzniká, ak je jeho životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý manžel, táto povinnosť sa nedá vylúčiť ani obmedziť a ani zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva počas trvania manželstva nemá vplyv na jej existenciu.
12. Na základe vykonaných dôkazov súd zistil, že návrhu na určenie manželského výživného nie je možné vyhovieť. Manželka je toho času rovnako nezamestnaná, poberá iba dávku v hmotnej núdzi a jej príjem postačuje ledva na pokrytie jej základných životných potrieb. Ich životná úroveň je v zásade rovnaká a príjem, ktorý manželka dosahuje jej neumožňuje prispievať na výživu jej manžela, nakoľko by sa výrazne zhoršila jej finančná situácia. V danom prípade by priznanie manželského výživného navrhovateľovi zo strany manželky, by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Preto súd návrh na určenie manželského výživného zamietol.
13. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.