Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23To-13-2021.pdf
PDF · 82.32 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/13/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Ondreja Samaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. marca 2021 prejednal odvolanie obžalovaného
O. P.,
nar.XX.XX.XXXX v X., trvale bytom J. U., okres R., t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/105/2020 zo dňa 19.januára 2021 a takto jednohlasne
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/105/2020, zo dňa 19.januára 2021 bol obžalovaný O. P. uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona (pod bodom 1) a z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona (pod bodom 2), na tom skutkovom základe, že 1. obvinený dňa 31.7.2020 v čase okolo 20:00 hod. prišiel pod vplyvom alkoholu na adresu svojej sestry poškodenej J. P. v L., na D. C. ku vchodu č. XX zazvonil na zvonček a po tom, ako sa ho poškodená cez okno opýtala, čo chce, začal jej vulgárne nadávať a posielal ju vulgárnym spôsobom preč, čo následne zopakoval aj približne po jednej hodine a následne okolo 23:05 hod. dňa 31.7.2020 sa opätovne vrátil na miesto a druhovi poškodenej T. Z. uviedol: „Poď von, ty bastard, aj s tou (vulgárne pomenovanie prostitútky), (vulgárne povedané - zbijem vás)”, následne taktiež pod vplyvom alkoholu dňa 1.8.2020 v čase okolo 19:00 hod. obvinený prišiel na adresu svojej sestry - poškodenej J. P. v L. na D. C. ku vchodu č. XX, kde po tom, ako mu z okna uviedla, že na neho zavolá políciu, opätovne začal poškodenej vulgárne nadávať: „Hej, ty špina? Volaj tvojho (vulgárne pomenovanie pohlavného údu) aj policajtov!” a po tom, ako poškodená vytočila číslo polície, uviedol: „Za toto skapete. Špina (vulgárny výraz).”, pričom konanie a slová obvineného vzbudili u poškodenej J. P. dôvodnú obavu o jej život a zdravie, 2. hoci obvinenému zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho dieťaťa a rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č. 14P/27/2017 zo dňa 23.2.2018, právoplatným dňa 28.4.2018, v spojení s uznesením Okresného súdu Prievidza č. 14P/27/2017 zo dňa 22.8.2017, právoplatným dňa 15.9.2017, bol zaviazaný prispievať na výživu svojho mal. syna W. P., nar. XX.X.XXXX, mesačne sumou 30% zo sumy životného minima, vždy do 20. dňa predchádzajúceho mesiaca vopred k rukám matky T. K., tejto povinnosti v mieste svojho pobytu v J. U., okres R., a v mieste pobytu poškodenej T. K. v L., okres L., ako aj všade tam, kde sa zdržiaval od mesiaca september 2018 až doposiaľ, s výnimkou čiastočne
uhradeného výživného v mesiaci september 2018 v sume 25,- eur a mesiaci august 2020 vo výške 16,74 eur a riadne uhradeného výživného za mesiace september, október a november 2020 vo výške 88,26 eur, úmyselne vyhýbal tým, že nemal vážny záujem o prácu, u zamestnávateľa Y. V. ml., J. U. 680, IČO: 45990328, za obdobie od 17.4.2018 do 17.7.2018 pracoval len na dohodu o pracovnej činnosti, avšak z dôvodu jeho nepravidelného dochádzania do zamestnania s ním bola ukončená dohoda o pracovnej činnosti a z dôvodu absencie nebol odmeňovaný mzdou, následne v období od 3.10.2018 do 17.12.2018 bol zamestnaný len na dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa - J. - RAF, Stromová 1677/13, Sereď, IČO: 41869621, následne v období od 11.3.2019 do 20.3.2019 pracoval len na dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa H. N. ml., Trnavská cesta 916/72, Sereď, IČO: 51470454, kde odpracoval iba 12 hodín a dohoda s ním bola ukončená z dôvodu neustáleho pitia alkoholu, pričom mu na základe tejto dohody bolo vyplatených 40,- eur, následne v období od 10.9.2019 do 16.12.2019 bol zamestnaný len na dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa RBD Stav, s.r.o., IČO:50842102, so sídlom Jarmočná 633/15, 927 01 Šaľa, následne v období od 10.12.2019 do 10.2.2020 pracoval len na dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa REBUILT, s.r.o., so sídlom Jirásková 21, 940 02 Nové Zámky, pričom počas celého tohto obdobia nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych veci a rodiny, tiež tým, že bol v období od 01.2.2020 do 30.4.2020 a v období od 18.5.2020 do 5.6.2020 zamestnaný u zamestnávateľa TEAM Personálna agentúra, s.r.o., IČO: 51779480, so sídlom Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava II, kde si nenahlásil vyživovaciu povinnosť a pracovný pomer s ním bol ukončený pre jeho zlú dochádzku a opätovne sa po ukončení jednotlivých pracovných pomerov nezaevidoval na príslušnom úrade práce, sociálnych veci a rodiny a následne dňa 4.8.2020 vo výkone väzby v ÚVV Ilava neprejavil záujem o zaradenie do práce na pracovisko ručné šitie obuvi a výživné neuhrádzal ani dobrovoľne z prostriedkov na jeho konte, čím zostal oprávnenej T. K. dlhovať na výživnom sumu 672,86 eur.
Bol za to odsúdený podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno l), n) Trestného zákona, § 37 písmeno h), m) Trestného zákona, k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní deväť mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaním podaným čo do výroku o treste napadol obžalovaný. V písomných dôvodoch prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že trest odňatia slobody považuje za neprimerane prísny. Poukázal na svoje osobné pomery, kedy s družkou odkázanou na jeho výživu majú maloletú dcéru a zároveň je povinný plniť vyživovaciu povinnosť aj na ďalšie dieťa- syna. Má prísľub práce v Českej republike, kde sa mieni zamestnať a plniť si tak svoje záväzky voči deťom. Chce sa plnohodnotne zaradiť do spoločnosti. Účinnejšie sa preto v jeho prípade javí uloženie podmienečne odloženého trestu. Ak by však odvolací súd bol iného názoru, na nápravu obžalovaného by postačoval aj nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. S poukazom na uvedené žiada zmeniť výrok o treste v rozsudku súdu prvého stupňa.
K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril aj prokurátor, ktorý uviedol, že trest odňatia slobody uložený obžalovanému sa javí ako primeraný a zákonný, pričom mu bol uložený tesne nad dolnou hranicou trestnej sadzby. Je nevyhnutné zobrať do úvahy aj osobu obžalovaného, ktorý bol v minulosti dva krát súdne trestaný, pričom ani uloženie nepodmienečného trestu mu nezabránilo v trestnej činnosti. Ide teda o osobu so sklonom k páchaniu trestnej činnosti, pričom má negatívny vzťah k spoločenským hodnotám. Uloženie podmienečne odloženého trestu odňatia slobody by nebolo v prípade obžalovaného primerané. Preto navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por., a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaný na dôvodoch odvolania zotrval. Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prvého stupňa prijal, odvolací súd tento výrok preskúmal iba z hľadiska chýb odôvodňujúcich podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v tomto smere žiadne pochybenie nezistil.
K odvolaním obžalovaného napadnutému výroku o treste uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Súd prvého stupňa správne u obžalovaného zistil poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/, písm. n/ Tr.zák., teda zohľadnil priznanie obžalovaného a jeho úprimné oľutovanie, ako aj vyhlásenie o vine obžalovaného, ktoré dal na hlavnom pojednávaní, a tým napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti.
Vzhľadom k tomu, že v Trestnom zákone sú poľahčujúce okolnosti (§ 36) a priťažujúce okolnosti (§ 37) uvedené taxatívne, je povinnosťou súdu tieto pri rozhodovaní o treste vo výroku rozsudku použiť a na ne prihliadnuť, ak sú tieto okolnosti naplnené. Jediná výnimka je u priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. (predchádzajúce odsúdenie), na ktorú súd pri rozhodovaní o treste nemusí vždy prihliadnuť.
Správne mu však v tomto prípade boli priznané aj priťažujúce okolnosti uvedené v ustanovení § 37 písm. h/, písm. m/ Tr.zák., teda, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, a bol už v minulosti za trestný čin odsúdený. Spôsob jeho života doposiaľ nemožno hodnotiť pozitívne a v súlade s pojmom „vedenie riadneho života“, resp. nemožno na uvedené jeho ďalšie odsúdenia neprihliadať.
Obžalovaný je osobou už v minulosti súdne trestanou. Prvé odsúdenie z roku 2005 má zahladené. V jednom prípade bolo u neho podmienečne zastavené trestné stíhanie Okresnou prokuratúrou v Prievidzi a to v roku 2010. Naposledy bol uznaný vinným z majetkovej a rovnakej násilnej trestnej činnosti v roku 2015, pričom nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok vykonal v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia dňa 18.04.2016. Od prepustenia z výkonu trestu sa dopustil 7 priestupkov rôzneho aj násilného charakteru, vrátane napadnutia inej osoby, vyhrážok inej osobe či rušenia nočného kľudu, pre ktoré bol v priestupkovom konaní postihnutý zväčša blokovými pokutami.
K námietke obžalovaného, že žil so svojou družkou, ktorej prispieval na výživu je potrebné uviesť, že v rámci troch svojich výpovedí v prípravnom konaní uviedol, že je bezdomovec, žije po ubytovniach a o svoje dve maloleté deti sa nestará. Výživné pritom na syna neplatil od roku 2018. Svoju družku, s ktorou má mladšiu dcéru v prvej z dvoch výpovedí nespomenul, v poslednej svojej výpovedi uviedol, že spolu nežijú. Vyznieva nevierohodne akým spôsobom prispieval tejto na živobytie, či výživné na druhé dieťa, ak uvedené skutočnosti obžalovaný žiadnym hodnoverným spôsobom nezdokladoval.
Komplexne zhodnotiac osobu obžalovaného , ktorý je v aktuálne proti nemu vedenom trestnom konaní stíhaný za dva trestné činy je potom nepodmienečný trest odňatia slobody uložený mu súdom prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu vyslovene potrebný na nápravu a prevýchovu obžalovaného, ktorá je s poukazom na jeho predchádzajúci život sťažená.
Obžalovaný má dlhodobo problém s rešpektovaním zákona, žije záhaľčivým spôsobom života, kedy sám vo výpovedi uviedol, že peniaze, ktoré mu sestra dala na cestu do práce prepil s kamarátmi, a do práce už nešiel. Nemožno v jeho prípade preto vôbec hovoriť o zodpovednom správaní, hoci ide o človeka, ktorý má už dostatočné skúsenosti so zákonom. K jeho prevýchove neprispeli sankcie ukladané mu za priestupky rôzneho druhu, pre ktoré bol uznaný vinným, ale ani posledný nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý vykonal, ako to správne vo svojom vyjadrení namietal prokurátor.
Odvolací súd preto dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že hodnotenie osoby obžalovaného, vrátane potrieb jeho prevýchovy za aktuálne mu za vinu kladený skutok muselo viesť jedine k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody.
V trestnej sadzbe trestného činu najprísnejšie trestného, teda prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. v rozmedzí šiestich mesiacov až tri roky bol obžalovanému potom správne súdom prvého stupňa ukladaný trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov nepodmienečne.
Súd prvého stupňa pri jeho ukladaní správne zohľadnil všetky okolnosti skutkov, osobu obžalovaného, ale aj pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V neposlednom rade súd prvého stupňa vzal do
úvahy aj vyhlásenie o vine dané obžalovaným, pretože inak by mu bol s poukazom na jeho minulosť ukladaný trest prísnejší.
Zároveň tento trest zodpovedá aj všetkým zákonným zásadám na ukladanie trestov uvedeným v § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., ako aj zásadám generálnej a individuálnej prevencie. Odvolací súd nezistil ani pochybenie zo strany súdu prvého stupňa, pokiaľ tento na výkon uloženého trestu zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný totiž bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený pre úmyselný trestný čin.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.