Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-159-2020.pdf
PDF · 92.09 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/159/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinným: 1/ A. U., nar. XX.X.XXXX, S. XX, XXX XX E., 2/ E. U., nar. X.X.XXXX, S. XX, XXX XX E., o vymoženie 2.982,08 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom, Exekútorský úrad Košice, Murgašova 3, Košice, pod EX 899/2008, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 9.5.2019, č. k. 38Er/4064/2008 - 30, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie.
II. Z a m i e t a návrh oprávneného na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie.
III. Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Gustávom Retom, so sídlom v Bratislave, č. k. RK-486/07/GR zo dňa 15.6.2007 a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vydal dňa 5.12.2008 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 2.982,08 eur s príslušenstvom. Dňa 18.2.2011 doručil súdny exekútor podnet na preskúmanie exekučného titulu podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, nakoľko zistil, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 57 ods. 4, § 41 ods. 2 písm. d/, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 200 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, § 2 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, judikatúry súdov SR, smernice Rady č. 93/13/EHS, európskej judikatúry a zistil, že podkladom pre vydanie exekučného titulu bola zmluva o revolvingovom úvere č. 8000040253 uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 30.6.2006. Rozhodcovská doložka - VOP 18 bola upravená v zmluvných podmienkach k zmluve o revolvingovom úvere, v ktorej bolo uvedené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo rozhodcovskom konaní, pred niektorým z uvedených rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku. Rozhodcovskú doložku od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
považoval súd prvej inštancie za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah a znenie rozhodcovskej doložky, nebola osobitne vyjednaná a nútila spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu odopierala možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že dojednanie tejto rozhodcovskej doložky je neprimeranou podmienkou, preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný, pričom táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Rozhodcovské konanie, výsledkom ktorého je exekučný titul uplatnený v tomto konaní, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, keďže rozhodcovská doložka nebola medzi účastníkmi platne uzatvorená. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe takejto rozhodcovskej doložky je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a preto takýto rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Preto súd prvej inštancie podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu zastavil. O trovách exekúcie bude súd rozhodovať samostatným uznesením.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený s podnetom na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ podľa čl. 267 (pôvodný článok 234 ZES) Zmluvy o fungovaní EÚ. V odvolaní navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na pokračovanie v exekúcii z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, písm. d/, písm. f/ a písm. h/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Uviedol, že súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie aplikáciou ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.12.2014) a § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), avšak tieto nesprávne aplikoval v rozpore so Smernicou č. 93/13/ EHS ako aj s judikatúrou Súdneho dvora EÚ vykladajúcou túto smernicu. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku neumožňuje exekučnému súdu skúmať exekučný titul - rozhodcovský rozsudok z vecného hľadiska. Za žiadnych okolností teda ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku neumožňuje exekučnému súdu skúmať exekučný titul až po úroveň skúmania rozhodcovskej zmluvy z hľadiska jej možnej neprijateľnosti. Rovnako podľa ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. nemôže exekučný súd vykonávať neobmedzený vecný prieskum exekučného titulu, ale výlučne len v rozsahu uvedenom v tomto ustanovení. V zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený zastaviť exekúciu výlučne v prípade, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom a toto oprávnenie súdu sa nevzťahuje na posudzovanie platnosti rozhodcovskej zmluvy z dôvodu jej kvalifikovania ako neprijateľnej podmienky. Súd predovšetkým na podklade záverov rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira C-40/08 odvodil svoje právo a povinnosť preskúmať exekučný titul z hľadiska posúdenia rozhodcovskej zmluvy (doložky) ako neprijateľnej podmienky. Táto interpretácia predmetného rozsudku však podľa oprávneného nie je správna. Z uvedeného rozsudku (body 34-37 a 49) vyplýva, že Súdny dvor EÚ síce pripúšťa aj preskúmanie právoplatného rozhodcovského rozsudku v štádiu exekučného konania týkajúceho sa spotrebiteľského vzťahu, avšak iba v prípade ak bol rozsudok vydaný bez účasti spotrebiteľa a vnútroštátny poriadok vo svojej procesnej právnej úprave umožňuje vykonať posúdenie nekalej povahy rozhodcovskej zmluvy v rámci opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy, a to pri zabezpečení rovnocennosti. Súdny dvor EÚ v uvedenom rozhodnutí zdôraznil potrebu rešpektovania zásady rovnocennosti, ktorej porušenie by znamenalo neprípustný rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom. Exekučný súd v čase rozhodnom pre toto konanie, pri preskúmavaní exekučných titulov, ktorými boli rozhodnutia všeobecných súdov, neposudzovali a nemali ani oprávnenie posudzovať nekalosť zmluvných podmienok dojednaných v rámci spotrebiteľského vzťahu. V čase rozhodnom pre toto konanie je badateľný rozdielny prístup k hodnoteniu inak rovnocenných exekučných titulov, čo je však v príkrom rozpore so zásadou rovnocennosti. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 3712/2012 zo dňa 30.3.2014 a s poukazom na uvedené rozhodnutie uviedol, že náš právny poriadok (účinný v rozhodnom čase) neumožňoval konajúcemu exekučnému súdu posudzovať, či sa v spotrebiteľskej zmluve, z ktorej vyplýva vymáhaný nárok, nenachádzali neprijateľné zmluvné podmienky v prípade, ak bol exekučný titul vydaný všeobecným súdom Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie a obrátil sa na Súdny dvor EÚ s nasledujúcou otázkou: Či sa má Smernica č. 93/13/ EHS vykladať v tom zmysle, že ochrana spotrebiteľa podľa jej ustanovení zahŕňa možnosť, aby súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného na podklade
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v úverovej zmluve uzatvorenej medzi veriteľom a spotrebiteľom, preskúmaval platnosť ustanovení tejto úverovej zmluvy a tento rozhodcovský rozsudok posúdil ako nespôsobilý exekučný titul a exekúciu z tohto dôvodu zastavil na základe toho, že úverová zmluva obsahuje nekalú podmienku, ktorá spôsobuje spotrebiteľovi ujmu, v prípade, ak podľa vnútroštátnych procesných pravidiel súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodnutia všeobecného súdu nemá možnosť z tohto hľadiska preskúmavať platnosť zmluvných dojednaní, z ktorých vyplýva nárok priznaný právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. K rozhodcovskej doložke oprávnený uviedol, že podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka sa výslovne zakazuje v rámci nich len také ustanovenie, ktoré spotrebiteľa núti k rozhodcovského konaniu a poukázal na dôvodovú správu k predmetnému ustanoveniu. Z rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 18 ods. 18.1 zmluvy vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ) ako aj dlžník sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami atď.. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky súd vyvodil aj z toho, že častejší prípad je začatie rozhodcovského konania zo strany dodávateľa (veriteľa). Žiadny zákon v čase vykonania rozhodcovského konania neurčil, že by rozhodcovské konanie mohlo začať len na základe žaloby spotrebiteľa. Na podporu svojich tvrdení oprávnený poukázal na rozsiahlu európsku judikatúru a na judikatúru súdov Slovenskej republiky. Oprávnený uviedol, že rozhodcovské konanie poskytuje spotrebiteľovi minimálne rovnaký a v niektorých smeroch oveľa širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia práv, ako je tomu v konaní pred súdom. Oprávnený poukázal na zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Povinný mal možnosť využiť všetky zákonné prostriedky na bránenie svojich práv v konaní. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.
4. Súdny exekútor a povinní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 23.7.2020, povinnému v 1. rade dňa 30.7.2020 a povinnej v 2. rade dňa 29.7.2020.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
6. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C.s.p.), na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Exekučné konanie v prejednávanej veci sa začalo dňa 27.11.2008 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že oprávnený a povinní v 1. a 2. rade uzavreli dňa 30.6.2006 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000040253, na základe ktorej oprávnený poskytol povinným úver, ktorý sa povinní zaviazali vrátiť. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Gustávom Retom, so sídlom v Bratislave, č. k. RK-486/07/GR zo dňa 15.6.2007.
12. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
13. Oprávnený v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, hoci bola dohodnutá ako nevýhradná rozhodcovská doložka.
14. V prejednávanej veci sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 18 zmluvných dojednaní, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere. Túto rozhodcovskú doložku súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú nebolo prihliadnuté v rozhodcovskom konaní (inak by totiž toto rozhodcovské konanie neprebehlo a nebol by vydaný exekučný titul) a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná a exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) vydaný na základe neplatnej doložky je vydaný v rozpore so zákonom.
15. Podľa bodu 18 - Riešenie sporov - rozhodcovská doložka zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s. r. o., že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.1 tejto zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi.
16. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Keďže aj odvolací súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, táto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
17. Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že v prejednávanej veci ide o alternatívnu (nevýhradnú) rozhodcovskú doložku, ktorá bola právne prípustná, pretože ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 totiž nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
18. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, a to pre existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.
19. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
20. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt.
21. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
22. V súvislosti s návrhom oprávneného, aby odvolací súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie odvolací súd uvádza, že odvolací súd, t.j. súd, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok je povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie, ak považuje vyriešenie takejto otázky za nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia a ak je vyriešenie uvedenej otázky spôsobilé podstatným spôsobom ovplyvniť jeho rozhodnutie. Súd v danom prípade postupuje ex officio, a teda nie je potrebný ani návrh zo strany účastníka. Odvolací súd oprávneným navrhovanú predbežnú otázku posúdil ako zjavne neopodstatnenú a irelevantnú vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, pričom jej prejudiciálne zodpovedanie nemá reálny dosah na prebiehajúce konanie. Aj v prípade, ak by odvolací súd považoval oprávneným položenú otázku za relevantnú pre toto konanie, judikatúra Súdneho dvora EÚ upravuje výnimky z povinnosti súdu predložiť predbežnú otázku týkajúcu sa výkladu práva Európskej únie, ak je súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok, a to najmä vtedy, ak k danej otázke existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ a ak výklad a správna aplikácia práva Európskej únie sú súdu úplne jasné. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EU zo 6. októbra 1982 sp. zn. CILFIT, C-283/81.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia, považoval odvolací súd návrh oprávneného na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie za nedôvodný, preto ho zamietol.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.
25. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p..
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p..
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p..
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).