Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/64/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Aleny Roštárovej v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, proti žalovanému: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, za účasti intervenienta: Kooperativa poisťovňa, a.s, Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie 2.406,78 Eur, o odvolaní intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 02.12.2015, č. k. -160, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 02.12.2015, č. k. -160 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nepriznáva proti intervenientovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.398,40 Eur a náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 144,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť zaplatiť štátu, na účet Okresného súdu Bratislava II náhradu trov konania v sume 844,39 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V časti istiny 8,38 Eur súd prvej inštancie konanie zastavil.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 14.03.2008 s účinnosťou od 15.08.2008 uzavrel s Bytovým podnikom Podunajské Biskupice s r. o, poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie bytového domu W. Dňa 01.03.2009 došlo podľa Oznámenia o poistnej udalosti zo dňa 03.03.2009 v bytovom dome k poistnej udalosti tak, že prasklo vodovodné potrubie patriace žalovanému a voda, ktorá z neho vytekala postupne zaplavila podzemné garáže pod bytovým domov. Poškodené boli garážové boxy a výťahové šachty. Poistenému vznikol z titulu poistnej udalosti po odpočítaní zmluvne dohodnutej spoluúčasti nárok na poistné plnenie vo výške 21.090,25 Eur, ktoré mu žalobca vyplatil dňa 30.06.2009. Keďže žalobca vyplatil poistenému poistné plnenie, prešlo na žalobcu právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, čo v danom prípade predstavuje 21.090,25 Eur. Vlastníkom prasknutého vodovodného potrubia v čase poistnej udalosti bol žalovaný, zodpovedá preto za škodu podľa § 415 a § 420 Obč. zákonníka. V čase poistnej udalosti mal žalovaný uzatvorenú poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu so spol. Kooperativa poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, preto si žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody voči poisťovni a to listom zo dňa 15.07.2009. Nárok žalobcu na náhradu škody bol poisťovňou uspokojený len čiastočne, vo výške 18.517,50 Eur. Časť nároku vo výške 2.406,78 Eur poisťovňa žalobcovi neuhradila z dôvodu uplatnenia amortizácie. Zmluvnú spoluúčasť vo výške 165,97 Eur dohodnutú v poistnej zmluve si žalobca uplatnil priamo voči žalovanému listom zo dňa 31.12.2009. Žalovaný sumu 165,97 uhradil žalobcovi dňa 20.01.2010. Listami

zo dňa 31.12.2009, 18.03.2010, 20.05.2010, 28.07.2010, žalobca požiadal poisťovňu Kooperativa, a.s, o preukázanie amortizácie a doplatenie zvyšnej časti nároku na náhradu škody. Poisťovňa Kooperativa, a.s, odmietla plnenie v sume 2.406,78 Eur uhradiť.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V konaní bolo sporné, či žalobca mal nárok na zaplatenie sumy, o ktorú bolo znížené plnenie na náhradu škody, ktorú si žalobca uplatnil u intervenienta na strane žalovaného, a ktorá suma predstavuje amortizáciu poškodených častí veci. Intervenient na strane žalovaného taktiež uviedol, že plnenie bolo žalobcovi znížené aj v časti nákladov na vysúšanie a vymaľovanie poškodených stien, pretože tieto poisťovňa považovala za neprimerané. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie v konaní preukázanú výšku nákladov vynaložených poškodeným na opravu veci a uvedenie do pôvodného stavu. Súd prvej inštancie mal za to, že v prejednávanej veci pokiaľ ide o škodu spôsobnú na výťahových strojoch sú dané konkrétne okolnosti prípadu, kedy je daný dôvod, aby súd neprihliadol na "zhodnotenie" veci - výťahových strojov, keď z obsahu znaleckého posudku vyplynulo, že sa jednalo o nové zariadenia, ktoré boli v prevádzke iba 3,25 roka, pri ktorých s ohľadom na technické parametre a cenu, k morálnemu opotrebeniu medzi dátumom výroby a vznikom škody neprišlo a teda v prípade, že by nedošlo k poškodeniu škodnou udalosťou, mohli tieto veci a súčiastky, ktoré bolo potrebné vymeniť len preto, že nastala škodná udalosť, za ktorú zodpovedá žalovaný, bezpochyby plniť funkciu ako vec bezvadná po celú dobu predpokladanej funkčnosti (životnosti) veci hlavej. Pokiaľ ide o nárok, ktorý bol spochybnený poverenou zástupkyňou intervenienta na strane žalovaného v časti nákladov, ktoré poškodený vynaložil na vysušenie a natieranie vytopených priestorov, s tým, že tieto sa nezdajú byť primerané a z tohto dôvodu došlo k zníženiu plnenia zo strany poisťovne žalovaného, k tomu súd prvej inštancie uviedol, že intervenient na strane žalovaného nielen že neuviedol, v čom konkrétne by vynaložené náklady mali byť neprimerané a z akého dôvodu, ale svoje tvrdenia ani ničím nepreukázal. Len jednostranné zníženie preukázaných nákladov vynaložených poškodeným na odstránenie následkov poistnej udalosti a uvedenie poškodených vecí do pôvodného stavu bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia a preukázania neprimeranosti neobstojí a zostáva iba rovine subjektívneho tvrdenia poisťovne. V prípade navlhnutých stien a ich vysúšania a následného natierania je z povahy veci vylúčená akákoľvek amortizácia a zníženie plnenia z dôvodu zhodnotenia veci. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že predmetnú poistnú udalosť považuje za vybavenú, nakoľko žalobcovi bolo poskytnuté poistné plnenie, táto obrana je bez právneho významu, keďže právny vzťah založený poistnou zmluvou medzi žalovaným a intervenientom na strane žalovaného nič nemení na povinnosti osoby zodpovednej za škodu, túto škodu nahradiť poškodenému. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , keď žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania proti žalovanému, nakoľko procesný neúspech žalobcu (v časti, v ktorej bolo konanie zastavené) je len v nepatrnej časti. O povinnosti žalovaného zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava II, náhradu trov štátu bolo rozhodnuté podľa . Trovy konania štátu pozostávali z náhrady trov znaleckého dokazovania v sume 844,39 eur. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ustanovenia a , , , .

4. Napadnutý rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 29.12.2015, žalovanému dňa 30.12.2015 a intervenientovi dňa 29.12.2015.

5. Proti rozsudku podal vo výroku v zákonom stanovenej lehote odvolanie intervenient na strane žalovaného. V odvolaní uviedol, že znalecká organizácia EXPERT GROUP, k.s. vypracovala Znalecký posudok č. 9/2015 vo veci stanovenia skutočnej výšky škody na výťahovom stroji W. XX a výťahovom stroji W. XX. Intervenient takto stanovenú výšku škody na výťahových strojoch W. v plnej miere akceptoval a bol pripravený zrealizovať doplatok vo výške 98,16 Eur vzhľadom na to, že pri stanovovaní skutočnej výšky škody bola u intervenienta stanovená skutočná škoda vo výške 3.028,92 Eur bez DPH. Z vypracovaného znaleckého posudku vyplýva, že žalobcom uplatnená výška škody za výmenu výťahového stroja bola neprimerane účtovaná, keď bola stanovená vo výške 3.704,84 Eur bez DPH. Súd prvej inštancie však závery Znaleckého posudku č. 9/2015, ktorý stanovoval skutočnú výšku škody, neakceptoval a stotožnil sa s argumentmi žalobcu. Porovnaním výsledkov znaleckého posudku a žalobcom uplatnenej výšky škody za výmenu dvoch výťahových strojov, sa dá jednoznačne určiť, že žalobcom uplatnená výška škody bola účtovaná o 1.254,68 Eur bez DPH vyššie (2 x 627,34 Eur), ako stanovoval znalecký posudok. Intervenient je toho názoru, že keby konajúci súd zobral do úvahy závery Znaleckého posudku č. 9/2015, úspešnosť v spore by nebola taká jednoznačná ani na strane žalobcu ani na strane žalovaného a obe zúčastnené strany by sa rovnakou mierou podieľali na hradení trov

konania. Preto aj proti výroku č. 3 napadnutého rozsudku, v ktorom je na nahradenie trov konania vo výške 844,39 Eur zaviazaný len žalovaný, podáva odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalovaný sa k odvolaniu písomne vyjadril a uviedol, že súd prvej inštancie neprihliadol na výsledky znaleckého posudku č. 9/2015, pretože nezohľadnil výšku škody vzniknutej na výťahových šachtách v bytovom dome na KH. tak, ako to uvádza znalecký posudok. Poisťovňa Kooperativa, a.s., vyčíslila výšku škody na jednej výťahovej šachte v sume 3.028,92 Eur. Vychádzala tak z rozpočtu pána Dezidera Németha, ktorý vykonával opravu na tomto zariadení a sumu opravy, za materiál a prácu, vyčíslil na 3.704,84 Eur (4.408,76 Eur s DPH), od ktorých poisťovňa Kooperativa, a.s., Vienna Insurance Group odrátala amortizáciu podľa vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, vo výške 676,42 Eur. Výška amortizácie odráža vek výťahovej šachty 4 roky, odo dňa jej výroby. Výška škody na jednej výťahovej šachte podľa znaleckého posudku predstavuje sumu 3.077,50 Eur bez DPH (3.662,23 Eur s DPH). Rozdiel medzi výškou škody vyčíslenou poisťovňou Kooperativa, a.s. a výškou škody vyčíslenou znaleckým posudkom predstavuje sumu 49,08 Eur pri jednej výťahovej šachte. Tento rozdiel vznikol pri výpočte amortizácie, znalec vychádzal z veku zariadenia 3,25 roka, t.j. odo dňa kolaudácie výťahovej šachty. Ak by súd prvej inštancie prihliadal na zistenia uvedené v znaleckom posudku uviedol by v odôvodnení rozsudku nesúlad medzi výškami škody, ktoré určila poisťovňa Kooperativa, a.s. a výškou škody určenej znaleckým posudkom. V priebehu konania poukázal žalovaný na tento nesúlad a taktiež poisťovňa Kooperativa, a.s. vyjadrila návrh na doplatenie rozdielu v stanovení výšky škody, ktorý predstavuje sumu 2 x 49,08 Eur. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neprihliadol na výsledky znaleckého posudku, najmä na výšku vzniknutej škody na výťahových šachtách. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného znaleckého dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam. Znalecký posudok konštatoval, že poškodené výťahy nevykazujú morálne opotrebenie a jedná sa o relatívne nové zariadenia. Z tohto záveru vyplýva aj skutočnosť, že opravou poškodených časti strojových zariadení nemohlo dôjsť k žiadnemu ich zhodnoteniu, a teda amortizácia je z tohto pohľadu neprípustná. Vynaložené náklady na opravu teda predstavujú nutný výdavok poškodeného smerujúci k navráteniu veci do pôvodného stavu, čoho dôsledkom sa zmenšil majetkový stav poškodeného. Náklady vyplývajúce z predložených faktúr za opravu predstavujú teda skutočnú škodu. Pokiaľ má poškodený nárok na náhradu toho čo musel vynaložiť zo svojho majetku na uvedenie veci do pôvodného stavu, nie je dôvod aby sa inak nazeralo na toto právo, v prípade že prešlo na poisťovateľa. Ak sa teda pri priznávaní nároku na náhradu škody poškodenému neprihliada na pripadnú amortizáciu, bolo by nespravodlivé pristupovať opačným spôsobom vo vzťahu k poisťovateľovi, na ktorého prešlo právo poškodeného na náhradu škody. Vo vzťahu k výške skutočnej škody, ktorá bola spôsobená na stenách poistenej nehnuteľnosti žalobca konštatoval správnosť napadnutého rozsudku. Žalovaný, resp. intervenient v priebehu prvoinštančného konania nepredložil žiaden dôkaz, resp. neuviedli žiaden relevantný dôvod, pre ktorý nie je možné tento nárok priznať. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov žalobcu.

8. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - , účinný od 01.07.2016 (ďalej len ). Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti , Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) postupoval v zmysle vyššie citovaného ust. .

9. Na procesných právach a povinnostiach subjektu vystupujúceho v spore ako intervenient (vedľajší účastník podľa procesnej normy účinnej do 30.06.2016) nič nezmenila zmena právnej úpravy spočívajúca v zrušení a v nadobudnutí účinnosti od 1. júla 2016. Intervenient mohol podať odvolanie podľa právnej úpravy v znení účinnej v čase podania odvolania, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a intervenientom (napr. v prípadoch poistenia). V týchto prípadoch bol intervenient oprávnený podať

odvolanie bez zreteľa na stanovisko účastníka, popri ktorom v spore vystupuje, ba aj proti jeho vôli, za predpokladu, že preukáže, že z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (teraz , ), preskúmaním napadnutého rozsudku, rozsahu spisu a po preskúmaní odvolacích námietok intervenienta, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Nebol tak dôvod napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť, pretože súd prvej inštancie rozhodol vo veci vecne správne. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a postupom podľa v spojení s rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 23.03.2021, pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

11. S prihliadnutím na obsah spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v posudzovanej veci vykonal náležité dokazovanie, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzali žalobcovia na preukázanie svojho nároku, pričom zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, ako aj k správnemu právnemu posúdeniu veci. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Súd prvej inštancie ich posúdil súhrnne a dostatočne ich aj vyhodnotil. Na takto ustálený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona a svoje dôvody, pre ktoré podanej žalobe vyhovel, aj v súlade s presvedčivo odôvodnil.

12. Obsah odvolania nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, z hľadiska uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

13. V odvolacom konaní tiež nevyšlo najavo, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo vadou, týkajúcou sa procesných podmienok, na ktorú by musel odvolací súd prihliadnuť ( ).

14. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočne vyčerpávajúce, a preto si nežiada ani obšírne doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje ( ) a v podrobnostiach naň odkazuje.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na nasledovné.

16. Podľa sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri úplnom zničení veci náhrada škody spočíva v hodnote celej veci a tu je potrebné pri určení výšky škody na veci vychádzať z ceny veci v čase poškodenia ( ), aby tak u poškodeného nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. V prípade čiastočného poškodenia veci s možnosťou jej opravy sú potom škodou náklady vynaložené poškodeným na opravu veci, ak tieto náklady boli vynaložené účelne a dôvodne smerovali k uvedeniu veci do pôvodného stavu.

17. Podstatou odvolacích námietok intervenienta bola skutočnosť, že súd prvej inštancie neprihliadol na závery znaleckého posudku č. 9/2015, ktorý bol vypracovaný spoločnosťou EXPERT GROUP, k.s., keďže súd prvej inštancie v odôvodnení nezohľadnil skutočnú výšku škody vzniknutej na výťahových šachtách v predmetnom bytovom dome na KH. V znaleckom posudku je uvedená skutočná výška škody, ktorá vznikla v dôsledku poistnej udalosti na výťahovom stroji W. je 3.077,50 Eur bez DPH a na výťahovom stroji W. je 3.077,50 Eur bez DPH. Zo záveru predmetného znaleckého posudku preto vyplýva, že výška škody za výmenu jedného výťahového stroja uplatňovaná žalobcom v tomto konaní bola neprimerane účtovaná, keď bola stanovená vo výške X.XXX,XX Eur bez DPH faktúrou č. 10102/2009 a faktúrou K. 18. Odvolací súd k predmetnej odvolacej námietke uvádza, že za škodu sa považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná určitým ekvivalentom,t.j. peniazmi, pričom sa prihliada k tomu, čo musí poškodený účelne vynaložiť k obnoveniu alebo nahradeniu funkčných vlastností veci. V prípade vykonanej opravy poškodenej veci, môže poškodený požadovať náhradu

škody vo výške ceny opravy veci, ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného funkčného stavu. Inak vec neprináša svojmu vlastníkovi rovnaký úžitok a škoda spôsobená škodovou udalosťou by nebola poškodenému nahradená v celom rozsahu. Rozsah náhrady škody preto musí zohľadniť všetky účelne vynaložené prostriedky nutné k obnoveniu pôvodného stavu a skutočná škoda tak predstavuje náklady vyjadrené v peňažnej forme, ktoré sú potrebné na uvedenie do pôvodného stavu alebo aj náklady , ktoré boli navyše vynaložené v porovnaní so stavom, ktorý tu bol pred vznikom škodnej udalosti. Za zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie uviedol, že v prípade, žeby nedošlo k poškodeniu veci škodnou udalosťou, mohla poškodenému plniť funkciu ako vec bezvadná po celú dobu predpokladanej funkčnosti ( životnosti) veci hlavnej. V tomto prípade súd pre účely náhrady škody nemusí súd pri zohľadnení konkrétnych okolností prihliadať na zhodnotenie veci, ale vychádza z princípu spravodlivosti, aby nedošlo k porušeniu princípu spravodlivého súdneho procesu (porovnaj R NS SR , nález ÚS SR , nález ÚS , nález I. ÚS 1902/13 ÚS ČR). Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované, bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu, chráneného príslušnou normou. V danom prípade je zmyslom a účelom ustanovení priznávajúcich poškodenému právo na náhradu škody zaistiť, aby mu v plnej miere bola kompenzovaná majetková ujma ( nález ÚS ČR II.2221/07). Správne preto súd prvej inštancie neprihliadol na zhodnotenie veci ( hodnota veci pred a po poškodení) v dôsledku opotrebenia ( tzv. amortizácie), ktorá bola zohľadnená pri stanovení výšky škody v znaleckom posudku. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že poškodenému patrí právo na náhradu účelne vynaložených nákladov na opravu veci bez zohľadnenia amortizácie. K vynaloženiu nákladov na opravu veci bol poškodený donútený škodovou udalosťou a preto mu musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu titulom škodovej udalosti vznikla. Nakoľko vzhľadom na zistený skutkový stav mal súd prvej inštancie v konaní preukázanú výšku nákladov vynaložených poškodeným na opravu veci a uvedenie veci do pôvodného stavu, a to faktúrou č. 10102/2009 a faktúrou č. 10103/2009, správne potom rozhodol o priznaní tohto nároku v žalovanej výške žalobcovi, ktorý tieto vynaložené náklady uhradil poškodenému v súvislosti s likvidáciou škodovej udalosti. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd v konaní hodnotí všetky vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a žiadny dôkaz nemá predpísanú právnu silu. Preto aj znalecký posudok je len jedných z dôkazov, ktoré boli v konaní pred súdom prvej inštancie vykonané. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil a odôvodnil na skutočnosti, že v danej veci nie je dôvodné uplatnenie zhodnotenia veci ( tzv. amortizácia),ktorá bola zohľadnená aj v znaleckom posudku a je potrebné priznať žalobcovi úhradu nákladov, ktoré vynaložil na uvedenie veci do pôvodného stavu t.j. do stavu pred škodnou udalosťou. S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje. Nie je preto dôvodná námietka odvolateľa o nezohľadnení znaleckého posudku pri určovaní rozsahu výšky skutočnej škody, nakoľko v uvedenom prípade skutočnou škodou je potrebné rozumieť všetky účelne vynaložené prostriedky nutné k obnoveniu pôvodného stavu a skutočná škoda tak predstavuje náklady vyjadrené v peňažnej forme, ktoré sú potrebné na uvedenie do pôvodného stavu alebo aj náklady , ktoré boli navyše vynaložené v porovnaní so stavom, ktorý tu bol pred vznikom škodnej udalosti. Výška týchto nákladov vyplývajúcich z predložených faktúr za opravu nebola v konaní ničím relevantne spochybnená. 19. Pretože súd prvej inštancie rozhodol o žalobe vecne správne, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil.

20. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia , v spojení s , . Žalobca bol v odvolacom konaní vo veci úspešný, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu však žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podia až n) ( ). (1) Dovolanie podia ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podia odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). (1) Dovolanie prípustné podia možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podia § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).