Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_2P-56-2020.pdf
PDF · 107.66 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/56/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. Q. XXXX/X, XXX XX X. S., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, dieťa rodičov, matka: T. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. Q. XXXX/X, XXX XX X. S., otec: Q. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X. S., t.č. F. XXXX, XXX XX A., Česká republika o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec mal. dieťaťa (ďalej len navrhovateľ) sa návrhom doručeným súdu dňa 7.5.2020, domáhal zníženia výživného pre mal. A. na sumu 50 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že je dobrovoľne nezamestnaný, v dobe coronavírusu je ťažké si nájsť prácu, má syna Q. nar. XX.XX.XXXX s ktorým raz mesačne cestuje z Náchodu do Hradca Králove na kontrolu. K návrhu pripojil rodné listy svoj a syna Q., zmluvu o nájme bytu, lekársku správu syna Q. a oznámenie o zrušení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
2. Súd uznesením sp. zn. 2P/56/2020 zo dňa 12.10.2020 ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka - Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, matku a kolízneho opatrovníka vyzval aby sa k návrhu, ktorý im súčasne doručil, vyjadrili. Oboch rodičov vyzval k preukázaniu svojich osobných, majetkových a zárobkových pomerov.
4. Matka dieťaťa v písomnom vyjadrení uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Otec dieťaťa výživne vo výške stanovenej súdom neplatí z uvedeného dôvodu podala na neho trestné oznámenie. Podotkla, že okrem mal. A. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi T., na ich výchovu je sama. Syn má ľahkú formu autizmu. Dcéra má diagnostikované viaceré ochorenia - atopický ekzém, bezlepkovú diétu, škúlenie na jedno oko, zlý zrak. Doposiaľ stanovené výživné zo strany otca je nepostačujúce na pokrytie nákladov, ktoré v súvislosti so starostlivosťou o dcéru má. Ďalej matka opísal svoje príjmy, náklady na domácnosť a starostlivosť o obe maloleté detí s doložením dokladov.
5. Navrhovateľ napriek opakovaným výzvam svoje aktuálne osobné, majetkové a zárobkové pomery súdu nepreukázal.
6. Navrhovateľ sa pojednávania nezúčastnil, napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 1.2.2021 svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti.
7. Matka dieťaťa na pojednávaní žiadala návrh na zníženie výživného zamietnuť. Zdôraznila, že na jej pomeroch od poslednej úpravy výživného sa v podstate nič nezmenilo. Naďalej pracuje ako kaderníčka v spoločnosti ARBI-ZET s.r.o., s príjmom cca v čistom 523 eur mesačne, v súčasnosti pre pandémiu dosahuje 80 % príjmu t.j. cca 409 eur mesačne, poberá rodinné prídavky a daňový bonus na 2 detí, kompenzačné príspevky na hygienu na benzín pre syna T., ktorý je zdravotne znevýhodnený v sumu cca 30 eur mesačne. Býva tam kde bývala v čase poslednej úpravy výživného, pri rodičoch, ktorým prispieva maximálne sumou 20 eur mesačne. Je zdravá. Mal. A. naďalej navštevuje materskú škôlku, má 4 roky, znížilo sa jej školné zo 40 na 13 eur mesačne, nosí okuliare v čase poslednej úpravy výživného nenosila, má zlý zrak v súčasnosti nosí dioptriu č. 6, očnú ambulanciu navštevujú v Prešove. Atopický ekzém sa jej zlepšil. Naďalej musí dodržiavať bezlepkovú diétu má histamínovú intoleranciu a alergiu na mliečne výrobky. Náklady na jej starostlivosť sú vo výške cca 420 eur mesačne. Ďalej uviedla, že otec mal. A. ešte nevidel, ozve sa jej na narodeniny, výživné platí nepravidelne a nie v takej výške v akej by mal. Podotkla, že na otca dieťaťa podala trestné oznámenie, od polície má vedomosť, že v práci vydrží veľmi krátku dobu, jemu sa jednoducho pracovať nechce, nikde nie je evidovaný, resp. môže byť zamestnaný na čierno, česká polícia nenašla žiadnu zmienku a jeho evidencií.
8. Kolízny opatrovník na pojednávaní zdôraznil že sociálnym šetrením neboli zistené nedostatky v starostlivosti o dieťa. Navrhol návrh otca na zníženie výživného zamietnuť, pričom poukázal na potreby a vek maloletej, že zníženie výživného nie je v jej záujme, ako aj na skutočnosť, že starostlivosť o maloletú matka zabezpečuje sama.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4P/17/2019, týkajúceho sa starostlivosti súdu o maloletú A., na základe čoho ustálil nasledovný skutkový stav :
10. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4P/17/2019-125 zo dňa 14.1.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.2.2020 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 4P/17/2019 zo dňa 25.5.2020 bola prvým výrokom mal. A. zverená do osobnej starostlivosti matky, druhým výrokom bol otec dieťaťa zaviazaný platiť na jej výživu za obdobie od 22.3.2017 do 30.9.2018 mesačne sumou 80 eur a od 1.10.2018 do budúcna sumou 100 eur mesačne, tretím výrokom bolo vyčíslené dlžné výživné, štvrtým výrokom bol upravený styk otca s dcérou, piatym výrokom bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý a šiestym výrokom bolo vyslovené, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
11. V čase poslednej úpravy výživného február 2020 matka dieťaťa pracovala ako kaderníčka spoločnosti ARBI-ZET, s.r.o. s hrubým mesačným príjmom 609,- eur. Mala ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi T., spolu s deťmi bývala v 3-izbovom byte so svojimi rodičmi, ktorým na chod domácností prispievala nepravidelne sumou 30 eur. Ďalšie jej výdaje súviseli so zabezpečovaním stravy, ošatenia a pod.
12. V súčasnosti je matka naďalej zamestnaná v spoločnosti ARBI-ZET s.r.o., aktuálne v dôsledku pandémie poberá 80 % náhradu mzdy, t.j. sumu cca 409 eur, rodinné prídavky na dve detí v sume 51 eur a kompenzačné príspevky v dôsledku zlého zdravotného stavu syna T. v sume cca 30 eur mesačne. Naďalej býva s rodičmi, ktorým na chod domácnosti prispieva podľa svojim možností maximálne sumou 20 eur mesačne. Nová vyživovacia povinnosť jej nepribudla.
13. Otec dieťaťa v čase poslednej úpravy výživného žil v Českej republike, bol nezamestnaný z dôvodu skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe od 6.9.2019, aký má príjem od tohto obdobia nepreukázal. Predtým pracoval v spoločností ADECCO spol. s.r.o. s príjmom 18 000 až 19 000 Kč v čistom. Žil v spoločnej domácnosti s O. X., s ktorou čakal dieťa, náklady na bývanie predstavovali sumu 15 000 Kč ( 12 000 Kč nájom, 3 000 Kč zálohy na energie).
14. V súčasnosti otec dieťaťa naďalej žije v Českej republike, napriek výzve súdu nepreukázal svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery. V návrhu uviedol, že je dobrovoľne nezamestnaný. Napriek opakovanej výzve sudu nezdokladoval svoj príjem. K návrhu pripojil oznámenie o zrušení pracovného
pomeru v skúšobnej dobe so spoločnosťou INGPLAN s.r.o. k 4.2.2020. Z predloženej nájomnej zmluvy vyplýva, že naďalej býva s O. X. v 3-izbovom byte, za ktorý platia nájom 8000 Kč. Z rodného listu vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX sa mu narodil syn Q..
15. V čase poslednej úpravy mal. A. navštevovala materskú škôlku, mala zdravotné problémy, trpela atopickým ekzémom, histamínovou intoleranciou a laktózou.
16. Aj v súčasnosti mal. A. naďalej navštevuje materskú škôlku, keďže dosiahla vek 3 rokov školné sa znížilo na sumu 13 eur. Mal. naďalej trpí zdravotnými problémami - atopický ekzém, histamínová intolerancia, alergia na laktózu, k tomu pribudli problémy so zrakom - škúlenie a zlý zrak v dôsledku čoho musí nosiť okuliare. Aktuálne náklady na starostlivosť o mal. matka vyčíslila pred kolíznym opatrovníkom sumou cca 420 eur (školné, strava, ZRPŠ, oblečenie, hygiena, školské výlety, špeciálne pracie prostriedky, lieky, hračky, bývanie, okuliare).
17. Otec výživné pre mal. dieťa podľa súdneho rozhodnutia neplatí, matka pre neplatenie výživného podala trestné oznámenie. O mal. A. sa otec nezaujíma od jej narodenia ju nevidel.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
18. Podľa § 62 ods. 1 (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa§ 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
21. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
24. Podľa § 78 ods. 2 ZoR ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
25. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
26. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
28. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať rozhodovať znova.
29. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Právne posúdenie vecí:
30. Predmetom konania je návrh otca na zníženie výživného pre mal. A. zo sumy 100 eur na sumu 50 eur mesačne.
31. Naposledy bolo o výživnom pre maloleté dieťa právoplatne rozhodnuté vo februári 2020 teda zhruba pred rokom.
32. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.
33. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami.
34. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod, V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči ich dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti (resp. pri rozhodovaní o zmene výšky už určeného výživného má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadiska, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa, a zároveň vychádza aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v slade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovní na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný handikep a pod. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a podobne.
35. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnom podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (znížiť resp. zvýšiť výživné pre dieťa) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.
36. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama
osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.
37. Otec maloletej odôvodňuje potrebu zníženia výživného skutočnosťou, že je dobrovoľne nezamestnaný a že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.
38. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného t.j. od februára 2020 nedošlo k takej zmene pomerov na strane povinného, t.j. otca mal. dieťaťa, alebo na strane oprávnenej, t.j. mal. A., resp. jej matky, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.
39. Otec tak ako v čase poslednej úpravy výživného je dobrovoľne nezamestnaný, pracovné pomery sú s ním končené zväčša v skúšobnej dobe, tak tomu bolo aj dňa 4.2.2020, ale aj v čase poslednej úpravy výživného. Napriek výzvam súdu otec dieťaťa svoj aktuálny príjem nezdokladoval. Podľa tvrdenia matky otec dieťaťa nie je nikde evidovaný ako nezamestnaný, je možné, že pracuje nelegálne.
40. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý faktický dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.
41. Súd poznamenáva, že zo zisteného skutkového stavu o pomeroch otca a ich dôsledným porovnaním s pomermi v čase predchádzajúcej úpravy výživného nevyplýva taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala právne posúdenie pomerov otca inak, ako z hľadiska potencionality príjmov a nezišiel dôvod následného zníženia výživného, podľa návrhu otca. Otec dieťaťa podľa názoru súdu disponuje dostatočným vzdelaním a zručnosťami, napr. na pozíciu robotníka (na akej už bol v minulosti niekoľkokrát krátkodobo zamestnaný) tak mal by si vedieť nájsť takú prácu s príjmom s ktorým by bez problémov pokryl výživne pre mal. A. v sume doteraz určenej, t.j. 100,- eur mesačne.
42. Súd má za to, že otec mal. dieťaťa je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu v rozsahu 100,- eur mesačne, pretože disponuje takými schopnosťami a skúsenosťami, ktoré by mohol adekvátne zúročiť. Výdavky či iné náklady ( dlhy a pod.) nie je samo o sebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné na maloleté detí má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, a taktiež nie je možné pri určení výšky výživného zohľadňovať bežné náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov). Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.
43. Otec mal. detí okrem toho, že je dobrovoľne nezamestnaný odôvodňoval svoj návrh na zníženie výživného tým, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi Q.. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že otec dieťaťa túto vyživovaciu povinnosť mal už v čase poslednej úpravy výživného, syn Q. sa narodil dňa XX.XX.XXXX, posledná úprava výživného bola zrealizovaná rozsudkom, ktorý bol vyhlásený dňa 14.1.2020, právoplatnosť nadobudol dňa 26.2.2020. Teda skutočnosť, že otec dieťaťa má ešte jednu vyživovaciu povinnosť bola zohľadnená pri poslednej úprave výživného.
44. V tejto súvislosti súd opakovane poznamenáva, že má za to, že otec dieťaťa je schopný, dosiahnuť príjem, taký aby zabezpečil výživu pre všetky detí ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, keďže o mal. A. sa vôbec nezaujíma, výživné v stanovenej výške neplatí.
45. Súd konštatuje, že výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutých potrieb mal. dieťaťa a je nepochybné, že matka na strane ktorej musí súd prihliadnuť na jej osobnú starostlivosť o dieťa, dopĺňa zdroje výživy dieťaťu na hranicu prospešnú a nevyhnutný pre jeho všestranný rozvoj a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu, aj keď je v súčasnosti bez príjmu, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec odvoláva (vlastníctvo nehnuteľností). Otec osobnú starostlivosť dcére neposkytuje vôbec, dokonca pravidelne neplatí ani výživné v súdom stanovej výške.
46. Je potrebné taktiež uviesť, že na strane matky mal. dieťaťa nedošlo k zmene pomerov.
47. V neposlednom rade musí súd poukázať na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v ktorom je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi. Objektívne životné náklady, resp. ich zvýšenie vzhľadom na ekonomickú situáciu, a teda valorizačná zložka, je premietnutá ako u osôb povinných, tak aj oprávnených - deťoch. Od poslednej úpravy výživného na strane mal. dieťaťa došlo k zvýšeniu nákladov s prihliadnutím na vzrast objektívnych potrieb vzhľadom na jeho vek, vývoj, rast, zdravotný stav a s tým spojené náklady na stavovanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť. Práve vzrast objektívnych potrieb dieťaťa neumožňuje zníženie výživného podľa návrhu otca. Naviac na strane dieťaťa došlo k zvýšeniu nákladov, ktoré súvisia s jej zdravotným stavom - nosenie okuliarov. Je na otcovi mal. dieťaťa, aby hľadal rezervy a možnosti ušetriť finančné prostriedky na zabezpečenie svojho dieťaťa.
48. Vzhľadom na uvedené súd má za to, že na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného, preto súd návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodné zamietol.
49. V závere súd musí poukázať na „nezodpovedný a ľahkovážny prístup“ otca dieťaťa, ktorý napriek tomu, že má spolu dve vyživovacie povinnosti, nespráva sa ako zodpovedný otec, ktorý sa snaží svojím deťom zabezpečiť živobytie. Navrhovateľ po krátkom čase mení zamestnania, končí pracovný pomer v skúšobnej dobe, nehľadá si stálu prácu, tak aby mal stály príjem a poskytol svojím deťom výživu na ktorú sú jeho detí odkázané.
50. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 4Tdo 250/12 z 18.4.2012 z ktorého okrem iného vyplýva, že splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, aj keď sa to na začiatku niektorým jedincom tak zdá. V skutočnosti budúci rodič splodením dieťaťa preberá na seba povinnosť a zodpovednosť, ktorá ho bude prevádzať po celý ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej smrti. Preto je dôležité, aby sa choval tak, aby svojím záväzkom a povinnostiam dokázal vždy a za každých okolností čeliť.
51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.