Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-347-2012.pdf
PDF · 71.84 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Er/347/2012
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci na návrh oprávneného: X. M., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. XXX, zastúpený zákonnou zástupkyňou W. E. M., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. XXX, proti povinnému: V. Š., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Márie Hlaváčovej, Exekútorský úrad so sídlom Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok, o vymoženie dlžného výživného a bežného výživného
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e. II. Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok poverením č. 5703 036491 zo dňa 18.04.2012 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie dlžného výživného v sume 1.203,- eur a bežného výživného v sume 29,- eur/mesačne od 21.02.2012 na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 28.02.2012. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - rozsudok Okresného súdu Kežmarok č.k. 5P/256/2009 zo dňa 04.05.2010.
2. Dňa 06.12.2019 predložil povinný súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že zameškané výživné uhradil v celom rozsahu, taktiež aj trovy exekúcie s tým, že bežné výživné platí pravidelne a včas. Peniaze za bežné výživné posielal matke povinného prostredníctvom poštových poukážok, ktorých kópie boli súčasťou podaného návrhu. Zároveň uviedol, že od januára 2017 do decembra 2018 posielal matke oprávneného bežné výživné, ktoré však odmietala preberať. Od januára 2017 až do podania návrhu na zastavenie exekúcie riadne a včas platí bežné výživné. Na základe uvedeného navrhol, aby súd exekúciu zastavil, keďže v súčasnosti prebieha exekúcia iba voči bežnému výživnému, ktoré riadne a včas platí.
3. Súdny exekútor k návrhu povinného uviedol, že na základe exekučného príkazu zrážkami zo mzdy povinného bolo vymožených 1.611,- eur pre oprávneného. Táto čiastka bola dlhodobo uložená na depozitnom účte súdneho exekútora, nakoľko matka oprávneného nekomunikovala s Exekútorským úradom aj napriek mnohým výzvam, ktoré od súdneho exekútora obdŕžala. Matke oprávneného bola uhradená prostredníctvom súdneho exekútora suma 1.611,- aur a priamo od povinného jej bolo uhradené 2.779,- eur s tým, že matka oprávneného vedome zamlčala určité platby, čo malo za následok nesprávne prepočítanie dlžnej sumy. Súdny exekútor mohol započítať len úhrady, ktorými disponoval. Po odpočítaní všetkých úhrad mala oprávnená ku dňu podania vyjadrenia súdneho exekútora navyše sumu 84,- eur, a preto žiadal, aby súd zaviazal matku oprávneného na úhradu týchto finančných prostriedkov povinnému. Z uvedených dôvodov súdny exekútor súhlasil so zastavením exekúcie s tým, že trovy exekúcie boli vymožené v plnom rozsahu.
4. Matka oprávneného na výzvu súdu, ktorá jej bola doručený dňa 18.12.2020, do dnešného dňa žiadny spôsobom nereagovala.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v účinnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
7. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 28.02.2012, súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom do 31. marca 2017.
8. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súdna návrh alebo aj bez návrhu.
10. Podľa § 80 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
11. Dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 80 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 je predovšetkým správanie povinného a predpoklad dobrovoľného plnenia rozhodnutím stanovenej povinnosti. Ide o jediný prípad, v ktorom zákon umožňuje povinnému na jeho návrh dosiahnuť zastavenie výkonu rozhodnutia aj vtedy, keď pohľadávka nie je zaplatená a naďalej existuje zákonný podklad na pokračovanie v exekúcii (nárok na výživné trvá). Predpokladom pre aplikovanie tohto ustanovenia je skutočnosť, že exekúcia je vedená už len pre bežné výživné a nedoplatky za minulú dobu boli v plnom rozsahu uhradené. Dôvodnosť návrhu nemožno založiť len na izolovanom konštatovaní faktu, že na výživnom aktuálne nie je dlh, ale je potrebné zohľadniť aj predpoklad jeho dobrovoľného platenia do budúcnosti
12. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že dlžné výživné zaplatil a bežné výživné platí dobrovoľne a včas, o čom svedčia aj predložené poštové poukážky o úhradách bežného výživného. Z vyjadrenia povinného, ale aj súdneho je zrejmé, že exekúcia proti povinnému sa v posudzovanom prípade vedie už len na bežné výživné, keďže zameškané výživné povinný uhradil a bežné výživné plní riadne, pravidelne a včas, pričom povinný uhradil aj trovy exekúcie. Súdny exekútor vymohol časť pohľadávky zrážkami zo mzdy a časť pohľadávky povinný dobrovoľne plnil matke oprávneného. Vzhľadom na to, že ani matka oprávneného nespochybnila tieto tvrdenia povinného, súd mal dostatočne a hodnoverne preukázané, že u povinného sú dané predpoklady na dobrovoľné plnenie uloženej vyživovacej povinnosti, a teda sú dané aj dôvody pre zastavenie exekúcie podľa § 80 Exekučného poriadku. Súd úradnou činnosťou zároveň zistil, že povinný je v súčasnosti zamestnaný, a tak je predpoklad dobrovoľného platenia bežného výživného aj z tohto dôvodu naplnený. Súd je zároveň toho názoru, že budúce plnenie bežného výživného zo strany povinného je vzhľadom na jeho takmer 8 ročné riadne plnenie si vyživovacej povinnosti voči oprávnenému možné a vzhľadom na všetky možné následky (vznikajúce trovy exekúcie) a sankcie v zmysle trestného práva, ktoré povinnému hrozia pri neplnení si svojej povinnosti, je opodstatnené, že si túto povinnosť bude povinný plniť riadne a včas.
13. Na základe uvedených skutočností súd exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 2 a § 80 Exekučného poriadku zastavil.
14. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. O trovách exekúcie súd rozhodol tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal, keďže boli uhradené povinným a z uvedeného dôvodu ich súdny exekútor nežiadal priznať.
16. V závere súd uvádza, že ak povinný uhradil výživné v sume vyššej ako mu ukladá exekučný titul, tak spotrebované výživné sa v zmysle ustálenej judikatúry nevracia a dlžník si nemôže zúčtovať preplatené sumy na bežné výživné. Z uvedeného dôvodu súd nerozhodoval o vrátení preplatku výživného. (porov. napr. rozhodnutie Krajského súdu v Praze sp. zn. 5Co/157/62 zo dňa 14.06.1963)
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.